Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200318 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200318.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. G. I., nar. X.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX R. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.12.2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 23.12.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 14.07.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.12.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 5. októbra 2015 starobný dôchodok v sume 357,00 € mesačne, ktorý podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. zvýšila od 1. januára 2016 na sumu 358,90 € mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol, že suma starobného dôchodku sa mu zdá nízka aj s ohľadom na odpracované roky v II. kategórii v Závodoch SNP Žiar nad Hronom, kde si vážne poškodil zdravie a stanovená suma je nízka aj na potreby liečenia. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 14.07.2016 odporkyňa v priebehu konania zmenila napadnuté rozhodnutie zo dňa 23. decembra 2015 o priznaní starobného dôchodku, keď navrhovateľovi podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala od 5. októbra 2015 starobný dôchodok v sume 359,50 € mesačne, ktorý podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. zvýšila od 1. januára 2016 na sumu 361,40 € mesačne. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 31.03.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie č. 531 005 1030 0 zo dňa 23. decembra 2015 ako vecne správne potvrdiť. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 27.07.2016 uviedla, že na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posúdený jeho nárok na starobný dôchodok a bolo vydané zmenové rozhodnutie č. XXX S. XXXX X z 2. júna 2016, ktoré bolo však rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 14. júla 2016 zrušené ako nesprávne vydané. Následne odporkyňa vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 14. júla 2016, ktorým navrhovateľovi od 5. októbra 2015 priznala starobný dôchodok v sume 359,50 € mesačne. Týmto rozhodnutím bolo zmenené napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 23. decembra 2015. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 7. júna 2003 do 31. decembra 2003. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý navrhovateľ podľa § 65 ods. 2 zákona získal dovŕšením 62 rokov veku, dňa 5. októbra 2015. K tomuto dňu navrhovateľ získal 12 667 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 34 rokov a 257 dní. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok 354,30 € mesačne je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (priemerný osobný mzdový bod 0,9553 x 34,7420 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 = 354,30 € mesačne). Odporkyňa poukázala na ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a uviedla, že suma starobného dôchodku navrhovateľa podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 97,78 € za roky 2010, 2003, 2002, 1997, 1999. Započítaná doba zamestnania je 32 rokov, na dobu zamestnania pred 8. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 61,50 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 60,20 € mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 109,70 € mesačne na 169,90 € mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 10,20 € mesačne na 180,10 € mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je 354,30 € mesačne a je vyššia ako suma starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 180,10 € mesačne, preto starobný dôchodok navrhovateľovi patrí vo vyššej sume 354,30 € mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej zvýšila podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov odo dňa priznania dôchodku o 5,20 € mesačne v súlade s § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z. na 359,50 € mesačne. S poukazom na uvedené skutkové a právne dôvody odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 23. decembra 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 14. júla 2016 ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ na súdnom pojednávaní namietal, že mu neboli započítané osobné vymeriavacie základy za obdobie rokov 2002 - 2006, kedy bol zamestnaný u O. G.. S poukazom na právoplatné uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 9C 68/08-38 zo dňa 11.03.2009, ktorého fotokópia sa nachádza v administratívnom spise, uviedol, že jeho pracovný pomer u O. G. bol ukončený ku dňu 11.07.2006. Nevedel sa vyjadriť, či ho tento zamestnávateľ riadne prihlásil do Sociálnej poisťovne a či za neho platil odvody. Žiadne iné súdne rozhodnutie vo veci nebolo vydané. Nemá akým spôsobom preukázať výšku svojich vymeriavacích základov, súd nerozhodoval o náhrade mzdy. Podľa jeho názoru s O. G. spor o neplatné skončenie pracovného pomeru neviedol. Mzdové nároky na Okresnom súde v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 68/08 neriešil s tvrdením, že to tak chcela sudkyňa, povedala mu, aby bol spokojný, že bude mať započítanú dobu. U O. G. pracoval ako projektový manažér, pomáhal mu zakladať firmu na výrobu kožených výrobkov, chodieval s ním spolu do bánk, za sponzormi, vybavovali okolo toho všetky záležitosti, mesačne poberal mzdu podľa vlastného odhadu vo výške 22.000,- Sk. Výplatné pásky k dispozícii nemá, ani žiadne doklady o výplate mzdy, maximálne by mohol predložiť pracovnú pomeru, ale iné listiny nemá, v mieste bydliska ho vykradli, takže žiadne doklady k dispozícii ohľadom tejto záležitosti nebude mať. Nevie, či bol zamestnávateľom O. G. riadne prihlásený do sociálneho poistenia, ani v akom období. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní s poukazom na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 31.03.2016, ako i doplňujúce vyjadrenie zo dňa 27.07.2016 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľovi bola zhodnotená doba poistenia tak, ako bol prihlásený do poisťovne na základe príslušných dokladov. U zamestnávateľa O. G. bol prihlásený do 31.05.2003, ďalej má práceneschopnosť v ochrannej lehote do 06.06.2003. Pokiaľ by sa preukázalo, že od 07.06.2003 do 11.07.2006, kedy je uznesenie Okresného súdu v Martine z 11.03.2009, skončil pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa, tak je potrebné preukázať náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ by nešlo o neplatné skončenie pracovného pomeru, ale išlo by o riadny pracovný pomer, je potrebné preukázať, aká mzda navrhovateľovi bola vyplatená, aby bolo možné urobiť evidenčné listy dôchodkového poistenia za dobu od 01.01.2004 až do skončenia pracovného pomeru 11.07.2006. Pokiaľ ide o mzdu, navrhovateľ buď preukáže výplatné pásky, aká mzda mu bola vyplácaná a pokiaľ žiadne výplatné pásky alebo iné doklady o výplate mzdy nemá, je potrebné aspoň dvoch svedkov, ktorí vykonávali tú istú prácu za také isté obdobie približne rovnaký ročník, aby mohla odporkyňa urobiť porovnávanie mzdy a táto priemerná mzda by sa navrhovateľovi potom zhodnotila pre výšku starobného dôchodku. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.12.2015, preskúmal i zmenové rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 14.07.2016, ako i konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10.11.2015, doručenou odporkyni dňa 16.11.2015, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 05.10.2015. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhovateľ, nar. X. O. XXXX, v zmysle citovaného ustanovenia dovŕšil dôchodkový vek pre vznik nároku na starobný dôchodok dňa X. O. XXXX, dovŕšením 62 rokov veku. Podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 61 citovaného zákona osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že k 5. októbru 2015 navrhovateľ získal 12 667 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 34 rokov a 257 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 5. októbra 2015. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2014 navrhovateľ na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. rozšírené postupe pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod vo výške 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1980 69 dní, v kalendárnom roku 1981 50 dní, v kalendárnom roku 1982 140 dní, v kalendárnom roku 1983 126 dní, v kalendárnom roku 1986 51 dní, v kalendárnom roku 1987 30 dní, v kalendárnom roku 1988 31 dní, v kalendárnom roku 1989 38 dní, v kalendárnom roku 1990 13 dní, v kalendárnom roku 1991 217 dní, v kalendárnom roku 1992 92 dní, v kalendárnom roku 1993 122 dní, v kalendárnom roku 1994 155 dní, v kalendárnom roku 1995 51 dní, v kalendárnom roku 1997 338 dní, v kalendárnom roku 1999 343 dní, v kalendárnom roku 2002 59 dní, v kalendárnom roku 2003 51 dní, preto navrhovateľovi patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia rozšíreného podľa § 63 ods. 7 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. je 20,3274. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 7 854 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. predstavuje 21,5179 rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,9447. Podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,9553. Ku dňu 5. októbra 2015 (t. j. k vzniku nároku na starobný dôchodok) navrhovateľ získal 12 667 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 34,7042 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 5. októbru 2015 je 10,6865 €. Suma starobného dôchodku navrhovateľa patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 354,30 € mesačne (priemerný osobný mzdový bod 0,9553 x 34,7042 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865). Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a zvýšenia dôchodku podľa zákona č. 222/2003 Z. z.. Suma starobného dôchodku navrhovateľa podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 sa určila z priemerného mesačného zárobku 97,78 € za roky 2010, 2003, 2002, 1999 a 1997. Započítaná doba zamestnania je 32 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 61,50 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 60,20 € mesačne, ku ktorej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 109,70 € mesačne na 169,90 € mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 10,20 € mesačne na 180,10 € mesačne. Osobné vymeriavacie základy pred rokom 2009 boli na účely určenia sumy dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov prepočítané podľa konverzného kurzu a sumy v eurách v súlade s § 293ar ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2007 Z. z. a boli zaokrúhlené na najbližší eurocent nahor. Po tomto prepočítaní hrubý zárobok za rok 1997 je 716,99 €, za rok 1999 je 99,59 €, za rok 2002 je 652,03 € a za rok 2003 je 1.957,02 €. Keďže suma starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je 354,30 € mesačne a je vyššia ako suma starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa právnych predpisov určených do 31. decembra 2003 vo výške 180,10 € mesačne, navrhovateľovi patrí starobný dôchodok vo vyššej sume 354,30 € mesačne. Uvedená suma starobného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 5,20 € mesačne v súlade s § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z. na 359,50 € mesačne. V súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. sa starobný dôchodok navrhovateľa od 01.01.2016 zvýšil na 361,40 € mesačne. Navrhovateľovi nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nevznikol. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne mal súd tiež preukázané, že uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 9C 68/08-38 zo dňa 11.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.03.2009, súd schválil zmier medzi navrhovateľom Ing. G. I. a opatrovníčkou O. G. T. G. v znení, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol ukončený v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 11.07.2006. O náhrade mzdy súd nerozhodoval, žiadne iné rozhodnutie súdu sa v administratívnom spise odporkyne nenachádza. Podľa § 184 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov fyzická osoba uvedená v ods. 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. V súvislosti s námietkami navrhovateľa krajský súd poukazuje na osobný list dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou zmenového rozhodnutia odporkyne zo dňa 14.07.2016, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol v čase od 08.07.2002 do 31.12.2002 zhodnotený osobný vymeriavací základ 19.643,- Sk, v čase od 14.10.2002 do 19.11.2002 a od 02.12.2002 do 23.12.2002 bol PN, spolu 59 dní. Za obdobie od 01.01.2003 do 31.05.2003 dosiahol osobný vymeriavací základ 19.551,- Sk, PN bol od 17.04.2003 do 06.06.2003 spolu 51 dní, z toho v ochrannej lehote bol práceneschopný 6 dní do 01.06.2003 do 06.6.2003. Podľa záznamov z informačného systému odporkyne navrhovateľ musel byť z poistenia odhlásený k 31.05.2003, keďže aj v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia má vyznačenú PN, vyplatenú v ochrannej lehote od 01.06.2003 do 06.06.2003. Od 07.06.2003 do 31.12.2003 navrhovateľ získal osobný vymeriavací základ 39.406,- Sk, spolu za rok 2003 39.406,- Sk. Je pravda, že od 01.01.2004 (a nie od roku 2002 ako navrhovateľ tvrdil na súdnom pojednávaní) do 11.07.2006 (kedy bol podľa uznesenia Okresného súdu v Martine ukončený pracovný pomer u O. G.) navrhovateľ nemá zhodnotený žiadny vymeriavací základ, avšak za toto obdobie žiadnym spôsobom nepreukázal výšku hrubého zárobku a uvádzal, že žiadne výplatné pásky nemá, pričom tvrdil, že mzdové nároky voči zamestnávateľovi O. G. v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 9C 68/08 neriešil a súd o náhrade mzdy ani nerozhodoval. Žiadne listiny v tejto súvislosti nemá, v mieste bydliska ho vykradli, žiadne doklady o vyplatenej mzde nemá a túto nevie preukázať. Na pojednávaní tiež uvádzal, že u O. G. pracoval ako projektový manažér, pomáhal mu zakladať firmu na výrobu kožených výrobkov, chodieval s ním do bánk, za sponzormi a pod. a tvrdil, že mesačne poberal mzdu podľa jeho odhadu 22.000,- Sk, ale nevie to preukázať. Uvedené tvrdenie je však v rozpore s vyjadrením navrhovateľa v žiadosti o starobný dôchodok spísanej dňa 10.11.2015, kde navrhovateľ prehlásil, že jeho mzda nepresiahla výšku minimálnej mzdy, pričom krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na nariadenie Vlády SR č. 428/2005 Z. z., podľa ktorého s účinnosťou od 01.10.2005 bola ustanovená výška minimálnej mzdy na 6.900,- Sk. Pokiaľ navrhovateľ výšku hrubého zárobku v období, ktoré namieta, žiadnym spôsobom nepreukázal, o náhrade mzdy súd nerozhodoval a odporkyňa žiadnym relevantným spôsobom vymeriavacie základy navrhovateľa preukázané nemala, námietky navrhovateľa v tomto smere krajský súd nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ by odporkyňa pri určení výšky osobného vymeriavacieho základu navrhovateľa mala vychádzať z výšky minimálnej mzdy, navrhovateľ by k tomu musel dať svoj súhlas. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie boli navrhovateľovi zhodnotené v súlade s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, potvrdenými zamestnávateľmi navrhovateľa v rozsahu, v akom ich vykonával, v tomto smere krajský súd pochybenia nezistil. Zmenovým rozhodnutím č. 531 005 1030 0-I. zo dňa 14.07.2016 sa suma starobného dôchodku navrhovateľa zvýšila po započítaní obdobia dôchodkového poistenia od 24.02.1999 do 31.12.1999, kedy bol navrhovateľ evidovaný na úrade práce ako aj obdobia od 07.06.2003 do 31.12.2003 po zistení vymeriavacieho základu navrhovateľa. Súd na základe preskúmania napadnutého a zmenového rozhodnutia odporkyne zistil, že boli vydané v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi, preto ich potvrdil ako zákonné a vecne správne v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.