Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200341 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200341.1 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcov v rade 1/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, U N. XXX, XXX XX Q., 2/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, U N. XXX, XXX XX Q., obaja právne zastúpení advokátom: JUDr. Marcel Šmehýl, so sídlom R. R. X/XXX, XXX XX S., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 1628/4, 010 40 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-ZA-OOP1-2015/0439406/Hri zo dňa 29.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcom v rade 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Žilina pod č. OU-ZA-OVVS-2015/030587/1423, 1424/2 KR zo dňa 26.10.2015 rozhodol tak, že uznal žalobcu v rade 1/ za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, keď dňa 07.06.2014 v čase asi o 11:15 hod. v obci Belá na prístupovej ceste medzi domami č. XXX a č. XXX po predchádzajúcej hádke napadol T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U N. č. XXX, okres S. tak, že ho najskôr chytil rukami pod krk a následne, keď ich oddelili okolo stojace osoby, ho udrel päsťou do ľavej časti tváre, čím mu spôsobil poranenia a to pomliaždenie ľavej strany tváre ľahkého stupňa, tržnú ranu hornej pery o dĺžke 1 cm, pomliaždenie krku a pomliaždenie zubnej protézy s dobou PN v trvaní 3 až 5 dní, za čo mu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona s poukazom na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona bola uložená pokuta vo výške 30,00 Eur. Zároveň týmto rozhodnutím správny orgán uznal za vinnú žalobkyňu v rade 2/ zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona, ktorého sa dopustila tým, že úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, keď dňa 07.06.2014 v čase asi o 11:15 hod v obci Belá na prístupovej ceste medzi domami č. XXX a č. XXX po predchádzajúcej hádke napadla U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U N. č. XXX, okres S. tak, že jednou rukou ju chytila za vlasy a druhou rukou, v ktorej držala mobilný telefón ju viackrát udrela do oblasti hlavy a do pravého ramena, následne, keď jej z ruky vypadol mobilný telefón ju rukami držala za vlasy zozadu a prednou časťou hlavy jej viackrát buchla o stenu domu, čím jej spôsobila zranenia, a to pomliaždenie hlavy a pravého ramenného kĺbu s dobou PN do 7 dní. Podľa § 11 ods.1 písm. b) zákona s poukazom na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 žalobkyni v rade 2/ za spáchaný priestupok bola uložená pokuta vo výške 30,00 Eur. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že vo veci začal konať na základe postúpenej veci z Okresnej prokuratúry Žilina, podľa ktorého postúpenia boli žalobcovia v rade 1/ a 2/ podozriví zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Priestupky žalobcov v rade 1/ a 2/ boli prejednané v spoločnom konaní s poukazom na § 57 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.. Žalobca v rade 1/ počas ústneho prejednania priestupku uviedol, že skutku, ktorý mu je kladený za vinu sa nedopustil a zotrváva na zápisnici o výsluchu zo dňa 28.10.2014. Žalobca v rade 1/ v priebehu skráteného vyšetrovania do zápisnice o výsluchu obvineného uviedol, že v lete 2014 v doobedňajších hodinách kopali prípojku na kanál pri rodinnom č. XXX v obci Q. a sused T. Q. zavolal políciu. Prišla hliadka polície a po ich vysvetlení odišli preč. Potom pokračoval v stavebnej práci. Po tom čo hliadka odišla, prišiel T. Q. a U. Q., jej vnučka C. Q., ich neter I. U. s priateľom Q. Q.. I. U. povedala, aby okamžite prestali, pričom manželka im povedala, že čo sa do toho starajú a následne začali manželke všetci ostatní vulgárne nadávať. Potom fyzicky napadli jeho otca pri samotnom výkope. Videl, ako T. Q. napadol jeho otca N., udrel ho rukou do tela alebo hlavy, následne otec spadol na zem. U. N. stál asi 3 m od nich. Následne T. Q. a U. Q. išli k nemu a ostatné osoby boli pri jeho manželke. Obvinený chcel odísť a odchádzal smerom ku hlavnej ceste hore obcou. Vtedy ho dobehol zozadu T. Q. aj s manželkou a videl, že niečo zakričal a potom ho udrel rukou do tyla, t. j. zo zadnej časti hlavy. V tom momente odpadol a na nejakú dobu stratil vedomie. Keď sa prebral a videl, že U. Q. držala za vlasy jeho manželku, jednou rukou za vlasy a druhou rukou, v ktorej mala metlu ju bila drevenou rúčkou po tele a po nohách. Pri nej stála C. Q., ktorá kopala manželku do nôh, I. U. ju držala a taktiež T. Q. ju zozadu udieral do chrbta. V tom momente ako to videl, vyskočil a bežal jej na pomoc. Prišiel k nim a vtedy ho napadol T. Q. znovu tak, že tento vystúpil asi dva kroky oproti a udrel ho spredu rukou do ľavého ramena, vtedy mu prišlo zle a posadil sa. Bolo mu na vracanie, bol pri vedomí a suseda B. L. mu doniesla pohár vody. Potom telefonicky volal záchranku a viac už sa nič nestalo, žiadne napadnutie a podobne. Rovnako žalobkyňa v rade 2/ počas ústneho pojednávania tvrdila, že sa k skutku, ktorý je jej kladený za vinu nedopustila, a rovnako zotrvala na výpovedi v zápisnici zo dňa 28.10.2014. V rámci konania prvostupňový správny orgán vypočul svedkov a to T. Q., svedkyňu U. Q., N. N., D. F., T. N., Q. Q., C. Q., napokon aj svedkyňu I. U.. V rámci dokazovania bol vypracovaný znalecký posudok spoločnosťou Znalecká lekárska organizácia, s.r.o. pod č. 59/2015, zo záverov ktorého bolo možné konštatovať, že T. Q. utrpel dňa 06.07.2014 pomliaždenie ľavej strany tváre ľahkého stupňa, tržnú ranu hornej pery dĺžky 1 cm, pomliaždenie krku - odreniny na pravej strane krku a poškodenej zubnej protézy. Poranenia vznikli v dôsledku pôsobenia tupého násilia tangenciálnou zložkou vo forme úderu predmetom menej pevnej konzistencie, menšej kontaktnej plochy, pričom násilie bolo vedené strednou intenzitou. V danom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o úder rukou zovretou v päsť smerovanú na tvár poškodeného. Uvedené napadnutie svojim charakterom a intenzitou nemohlo spôsobiť u poškodeného T. Q. zranenia, ktoré by mali za následok vážnejšiu ujmu na zdraví, či priame ohrozenie životne dôležitých orgánov. Uvedené poranenie možno zo súdno-znaleckého hľadiska označiť ako ľahké. V prípade zaradenia do pracovného procesu si uvedené poranenia vyžadujú vystavenie PN v trvaní 3 až 5 dní, dobu liečenie do 7 dní. U. Q. utrpela dňa 07.06.2014 pomliaždenie hlavy a pravého ramenného kĺbu, takéto pomliaždenie mäkkých tkanív vzniká prudkým pôsobením tupého násilia. Vzhľadom na postihnutie dvoch vzdialených telesných lokalít možno konštatovať, že sa jednalo o opakované pôsobenie, t. j. minimálne dva prudké údery tupým predmetom, eventuálne o pád na tvrdú podložku s nárazom na hlavu. Takéto poranenie však môže vzniknúť aj prudkými údermi päsťou útočníka do hlavy a ramena. Uvedené napadnutie svojim charakterom a intenzitou nemohlo spôsobiť u poškodenej U. Q. zranenia, ktoré by mali za následok vážnejšiu ujmu na zdraví, či priame ohrozenie životne dôležitých orgánov. Uvedené poranenie možno zo súdno-lekárskeho hľadiska označiť ako ľahké. V prípade zranenia do pracovného procesu si uvedené poranenia vyžadujú vystavenie PN v trvaní do 7 dní, dobu liečenia do 7 dní. Správny orgán vychádzal takisto aj z hlásenia úrazu a z lekárskeho potvrdenia, záznamu zo psychologického vyšetrenia, výpisu hovorov, z rozhodnutia obce Belá, rozhodnutia Okresného úradu Žilina, vyjadrenie operačného strediska zdravotnej služby, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, správy obci Belá a odpisu z registra trestov. Vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo zrejmé, že medzi N. a Q. v minulosti došlo k vzájomným nezhodám, ktoré sa týkali najmä snahy U. a V. N. pripojiť sa ku kanalizácií, a tieto nezhody napokon vyústili do fyzického napadnutia T. Q. a U. Q. žalobcami v rade 1/ a 2/. Správny orgán ďalej uviedol, že pred vyhodnotením dokazovania je nutné povedať, že toto priestupkové konanie bolo vedené voči obvineným U. a V. N. vo veci skutkov, ktorých sa mali dopustiť voči T. a U. Q.. Naopak vo veci priestupku, ktorého sa mali dopustiť T. a U. Q. voči U. N. a V. N. sa viedlo na správnom orgáne samostatné priestupkové konanie, ktoré je toho času už právoplatne skončené. Z uvedeného vyplynulo, že správny orgán sa v tomto konaní nezaoberal skutkami, ktorých sa mali dopustiť T. Q. a U. Q. voči U. N. a V. N.. Obvinený U. N. a V. N. spáchanie skutkov, ktoré im bolo kladené za vinu popreli. Vo svojich výpovediach uvádzajú, akým spôsobom boli oni napadnutí Q.. To, že by mali v predmetný deň napadnúť T. Q. a U. Q. vo svojich výpovediach neuvádzali, teda to nepriznali. Rovnako svedok N. N. a svedok T. N. vo svojich výpovediach popisuje konanie Q. voči U. N. a V. N. a svedok N. N. popisuje i to, ako bol i on údajne napadnutý T. Q.. Svedok D. F. - bagrista tvrdil, že nezaregistroval žiadnu hádku ani konflikt. Na základe vykonaného dokazovania, znaleckého posudku je nutné konštatovať, že k napadnutiu T. Q. a U. Q. došlo, preto správny orgán vyhodnotil výpovede svedkov N. N. a T. N. za účelové, pretože uvádzali len to, čoho sa mali dopustiť Q. a zámerne sa nevyjadrovali ku konaniu obvinených U. N. a V. N.. Správny orgán sa zhoduje s názorom okresného prokurátora, že v ich výpovediach sú také podstatné rozpory, ktoré znižujú ich výpovednú hodnotu na úroveň nevieryhodnosti. Správny orgán mal výpoveďami I. U., Q. Q. a C. Q. preukázané tvrdenia T. a U. Q., ktorí mali v priestupkovom konaní tiež postavenie svedkov. Správny orgán mal za to, že výpovede týchto svedkov sú potvrdené znaleckým posudkom z odvetvia zdravotníctva, najmä prijatými závermi o zraneniach a mechanizme ich vzniku. Svedecké výpovede sú konzistentné a neobsahujú také rozpory medzi jednotlivými výpoveďami, ktoré by znižovali ich hodnotu. Teda na základe výpovedí svedkov a znaleckého dokazovania má správny orgán za to, že obvinení žalobcovia v rade 1 a 2 sa konania, ktoré im bolo kladené za vinu dopustili. Správny orgán bol toho názoru, že zúčastnené strany sporných vzťahov by si mali uvedomiť, že riešenie týchto sporov treba hľadať v kultúrnom a kľudnom jednaní s tým, že v prípade, ak takýmto spôsobom je dosiahnutá dohoda, existujú právnym poriadkom stanovené postupy na domáhanie sa svojich práv, prípade obranu záujmov, pretože sa inak vystavujú hrozbe postihu. Za spáchané priestupky bola žalobcom uložená pokuta každému vo výške 30,00 Eur, pričom správny orgán zobral do úvahy všetky okolnosti skutkov, najmä závažnosť priestupkov. Skutočnosť, že ide o skutok fyzického charakteru, ktorého sa dopustili voči osobám vyššieho veku, okolností ich spáchania - medzi dotknutými sú dlhšie trvajúce nezhody v súvislosti s pripojením sa na kanalizáciu, spôsob ich spáchania, išlo o úmyselné konanie, ktoré sa obvinení dopustili verejne na mieste verejne prístupnom, následky - obvinení svojim konaním spôsobili T. a V. Q. ľahké zranenia, osoby páchateľov s tým, že správny orgán z ústrednej evidencie priestupkov zistil, že U. N. a V. N. boli viackrát obvinení zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu voči Q., ale konania vo vzťahu k nim boli zastavené. U. N. bol uznaný vinným z viacerých dopravných priestupkov. 2. Na základe odvolania žalobcov v rade 1/ a 2/ žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.01.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a odvolanie žalobcov v rade 1 a 2 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vo veci dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzalo jeho rozhodnutie, pričom pod pojmom skutkový stav treba rozumieť stav poznania reality, ktorá tu bola v určitom stave tak, ako to vyplýva z vykonaných dôkazov v okamihu vydania rozhodnutia. Pri dôkladnom preštudovaní kompletného vyšetrovacieho spisu k napadnutému rozhodnutiu berúc do úvahy právoplatné uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina, ktorým bola vec odvolateľov postúpená Okresnému úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy z dôvodu, že sa nejedná o trestný čin vychádzajúc zo zápisnice o prejednaní priestupku vo veci odvolateľov zo dňa 26.10.2015 je možné podľa názoru žalovaného bez pochýb konštatovať, že záver prvostupňového správneho orgánu o vyslovenie viny zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorých sa mali dopustiť žalobcovia v rade 1/ a 2/ a to konaním uvedeným vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bol správny a odvolací orgán sa s ním stotožnil. Rozhodnutie o vine obvinených napriek tomu, že proti sebe existujú svedecké výpovede svedčiace v neprospech odvolateľov - T. Q., U. Q., I. U., Q. Q. a svedecká výpoveď vypovedajúca v prospech odvolateľov - výpoveď T. N., ktorý konštatuje, že prví napadli odvolateľov Q. a napadli aj N. N., pretože v ostatnej časti výpovede sa venuje výlučne skutku zo spoločného konania č. 2. Svedok N. N. vypovedal výlučne k spoločnému konaniu č. 2, jednoznačný záver o vine žalobcov možno vyvodiť najmä z odborného vyjadrenia znalca, kedy znalec konštatuje, že poranenia U. Q. svojim charakterom a lokalizáciou veľmi dobre odpovedajú takému mechanizmu vzniku, akým bol ňou uvedený a takisto poranenie týkajúce sa T. Q. s najväčšou pravdepodobnosťou bolo vyhodnotené ako úder rukou zovretou do päste smerovaný na jeho tvár, čo bolo potvrdené výpoveďou Q. Q., ktorá bola aj prokurátorom OP vyhodnotená ako objektívna, vzhľadom k tomu, že tento svedok nebol zainteresovaný do predchádzajúcich konfliktov medzi Q. a N., a táto výpoveď korešponduje s vyššie uvedeným odborným vyjadrením. Keďže v priebehu skráteného vyšetrovania pred policajným orgánom nebolo toto odborné vyjadrenie nikým spochybnené, je pred odvolacím správnym orgánom hlavným dôkazným prostriedkom. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie v súlade so zákonom a v konaní dodržal všetky práva účastníkov, ktoré mu zákon priznáva. Dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal boli získané v súlade so zákonom, bolo vydané na základe zisteného skutkového stavu, jednoznačne sa javí ako logické a odôvodnené. Podľa názoru súdu bola aj výška pokuty uložená v súlade so zákonom, pokuta vo výške 30,00 Eur je v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, túto považoval aj odvolací orgán za primeranú. Vo vzťahu k námietkam odvolateľov uviedol, že z pohľadu odvolacieho orgánu je irelevantné, či bola U. Q. najskôr držaná chvílu oboma rukami za vlasy a krátko na to len jednou rukou, alebo hneď bola držaná len jednou rukou a potom bola udieraná do steny, ide o hru so slovíčkami, podstatné je, že svedkovia potvrdili uchopenie V. N. za vlasy U. Q. a udieranie mobilom po hlave (svedkyňa I. U. a Q. Q.), udieranie hlavy o stenu a udieranie mobilom po hlavy (svedkyňa C. Q.), čo je súladné so znaleckým posudkom v časti týkajúcej sa poškodenia zdravia U. Q., a to aj napriek tomu, že svedecké výpovede popisujúce útok vedený na U. Q. zo strany V. N. nie sú absolútne zhodné. Je pravdou, že v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného U. Q. je uvedený nesprávny dátum spáchania skutku 15.07.2014, ide však zjavne o nesprávnosť spôsobenú buď nepozornosťou zo strany policajného orgánu alebo zo strany vypovedajúcej U. Q., keďže okolnosti ohľadom spáchania skutku netreba preukazovať, je toto pochybenie nepatrné bez žiadneho vplyvu na meritum veci. Odvolací orgán sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne v rade 2/, že k mechanizmu útoku tak, ako ho popisuje svedkyňa C. Q. je nepravdivý. Odvolací orgán nepovažoval za podstatné, že svedkyňa U. Q. nepredviedla na požiadanie V. N. názornú ukážku fyzického napadnutia na jej osobu v kontexte ostatných dôkazov, ktoré prvostupňový správny orgán použil v rámci svojho odôvodnenia, nebolo potrebné na takomto dôkaze trvať. Takisto sa odvolací orgán nestotožnil s námietkami žalobkyne ohľadom nezrovnalosti vo výpovedi svedka Q. Q., ktorý podľa jej názoru presne nepopisuje, ako mala ona biť U. Q.. Bolo by prinajmenšom nepravdepodobné a značne pochybné, keby svedok vypovedal totožne, ako napr. U. Q., vyznela by jeho výpoveď tendenčne a účelovo. Keďže svedkovia zachytili dva súbežne prebiehajúce fyzické útoky, nedokázali by zachytiť hodnoverne obidva deje, odohrávajúce sa na miestach od seba trochu vzdialených a každý z nich zachytil vlastnou optikou časť jednotlivých dejov. Vo vzťahu k námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca bol uznaný vinným z útoku na T. Q., ktorý začal chytením pod krk po oddelení útočníka od T. Q. ho U. N. udrel päsťou do ľavej časti tváre, čo takisto svedkovia potvrdili. Vychádzajúc tak tiež zo znaleckého posudku a opäť v kontexte prebiehajúcich dvoch útokov na dve osoby je nemožné žiadať od svedkov absolútne rekapitulovanie jednotlivých častí útoku od všetkých svedkov zainteresovaných do diania. V závere pokiaľ odvolatelia konštatujú, že sa správnemu orgánu nepodarilo preukázať im úmysel narušiť občianske spolunažívanie akýmkoľvek spôsobom, pričom oni sa iba bránili fyzickému a verbálnemu útoku zo strany Q.. Žalovaný uviedol, že zmienka o obrane bola uplatnená až v rámci odvolacieho konania a je z pohľadu odvolacieho orgánu absolútne účelovou. Vo veci spoločného konania č. 2 bolo vedené samostatné konanie, ktoré bolo ukončené riadnym rozhodnutím, voči ktorému nebolo podané odvolanie. V. N. v tomto konaní mala procesné postavenie poškodenej, a teda v zmysle zákona sa mohla odvolať vo veci škody, alebo mohla podať odvolanie v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Argument odvolateľov, že sa bránili útoku je účelový a je potrebné konštatovať, že vo veci odvolateľov bolo preukázané, že V. N. napadla U. Q. a U. N. napadol T. Q.. V rámci vypočúvania pred policajným orgánom V. N. neuviedla, že sa bránila útoku U. Q., jednoducho ho poprela so slovami, že ju neudrela. Takisto U. N. pred policajným orgánom, ani pred prvostupňovým správnym orgánom neuviedol, že sa bránili útoku T. Q.. Na otázku vyšetrovateľa, či udrel T. Q. odpovedal, že ho neudrel. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcov zo strany 1/ a 2/ bola v zákonom stanovenej lehote podaná správna žaloba. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ považujú rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa v celom rozsahu za nesprávne a poukazujú na to, že sa skutok nestal. Uznaním za vinných pociťujú veľkú krivdu, nakoľko tvrdenia svedkov na strane Q. boli nepravdivé, účelové a vopred pripravené. Pokiaľ by bol správny orgán pristupoval k dokazovaniu v zmysle správneho poriadku, musel by dospieť k záveru, že zo strany žalobcov k narušeniu občianskeho spolunažívaniu nedošlo. Nesprávnosť postupu správneho orgánu vidia žalovaní v spôsobe vedenia dokazovania, ktorý neviedol k riadnemu zisteniu skutkového stavu. Správy orgán nariadil podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku ústne pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcov a svedkov. V rámci ústneho prejednávania svedkovia uviedli, že nebudú nanovo vypovedať a odkazovali na skutočnosti uvedené v zápisniciach o výsluchu svedkov. V súlade so zásadou materiálnej pravdy je správny orgán povinný pred vydaním rozhodnutia vo veci samej zistiť skutočný stav veci. Za týmto účelom si obstaráva potrebné podklady a dôkazy, ktorými možno prispieť k náležitému zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Prvostupňový správny orgán sa uspokojil s vyjadreniami svedkov, ktorí odkazovali na svoje výpovede pred orgánom činným v trestnom konaní. Uvedeným konaním prvostupňový správny orgán porušil zásady platné aj pre správne konanie s poukazom § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Správny orgán v zmysle zásady ústnosti, priamosti a bezprostrednosti svedkov mal ich riadne vypočuť, konfrontovať ich so spornými skutočnosťami a až následne takto vykonané dokazovanie - výpovede vyhodnocovať. Žalobcovia ďalej vyčítajú správnemu orgánu, že sa riadne nevysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré vykonal. U výpovede svedka T. N. sa uspokojil iba s konštatovaním, že vypovedal zhodne ako žalobcovia, pričom jeho tvrdeniami sa vôbec nezaoberal. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu budú dojem, že si správny orgán alibisticky osvojil záver prokurátora o vine žalobcov bez toho, aby riadne vykonal dokazovanie s cieľom spoľahlivo a zodpovedne zistiť skutkový stav veci. Za nepreskúmateľné považujú žalobcovia aj tvrdenie, že vo výpovediach svedkov N. N. a T. N. sú podstatné rozpory, pretože správny orgán neuviedol o aké rozpory sa malo jednať. Uspokojil sa s konštatovaním, že výpovede týchto svedkov sú účelové, pretože uvádzali iba to, čoho sa mali dopustiť Q. a zámerne sa nevyjadroval ku konaniu žalobcov. Z čoho takýto zámer svedkov správny orgán vyvodil uvedené nie je. Žalobcovia majú za to, že konanie správneho orgánu prvého stupňa nebolo vykonané v súlade so zákonom, a preto ani nemohlo viesť k spravodlivému rozhodnutiu. Uvedené pochybenia neodstránil ani odvolací orgán. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom si žalobcovia zároveň uplatnili náhradu trov konania. 4. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 26.05.2015. Vo vzťahu k námietkam žalobcov v rade 1/ a 2/, ktoré spočívajú v porušení zásoby materiálnej pravdy, kedy sa prvostupňový správny orgán uspokojil s výpoveďami svedkov v rámci trestného konania uviedol, že v priebehu skráteného vyšetrovania pred policajným orgánom boli svedkovia riadne a náležite poučení a ich výpovede boli zaznamenané v rámci zápisníc o výsluchu svedka. Podľa teórie dokazovania dôkazným prostriedkom je procesný úkon, pomocou ktorého orgán činný v trestnom konaní získava poznatky potrebné k objasneniu veci. Dôkazom je každý poznatok činnosti orgánu činného v trestnom konaní - priestupkovom konaní, ktorý získal pomocou dôkazného prostriedku, a ktorý slúži na objasnenie skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania. Keďže prvostupňový správny orgán vychádzal zo zápisníc o výsluchu svedka, bezpochybne splnil náležitosti § 32 a § 34 Správneho poriadku a takisto bolo umožnené žalobcom vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa im kládli za vinu, klásť svedkom otázky, vyjadrovať sa k ich výpovediam, ako aj im bolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre rozhodnutie. Účastník konania má právo byť prítomný pri výpovediach a prednesoch všetkých zúčastnených na ústnom pojednávaní a počúvať ich v reálnom čase podľa § 21 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z nijakého ustanovenia nemožno vyložiť, že ich nemôže počúvať v inom čase. Vo vzťahu k nevysporiadaniu sa s výpoveďou T. N. uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé. O vine žalobcov bol vyslovený jednoznačný záver, na základe výpovedí svedkov I. U., Q. Q., C. Q., T. Q., U. Q. a znaleckého posudku č. 59/2015 za účelom objektívneho posúdenia mechanizmu vzniku poranení a zdravotného stavu poškodeného T. Q. a U. Q., obvineného U. N. a obvinenej V. N.. A tak nebolo potrebné odstraňovať akékoľvek rozpory vo výpovediach svedkov, ktorými sa správny orgán nezaoberal, pričom tento svoj postoj náležite vysvetlil. Oprávnenie správneho orgánu rozhodnúť o rozsahu zisťovaných podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom. Ďalej poukázal na to, že bolo podané oznámenie o priestupku zo strany svedka T. N. zo dňa 25.11.2015, kedy T. N. sa priznal ku krivej výpovedi na OOPZ Terchová, č. spisu ORPZ-ZA-OOP7-218/2016-P v súvislosti so skutkom zo dňa 07.06.2014. Žalovaný považoval svoje rozhodnutia, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zákonné a vecne správne a navrhol žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok dňa 28.9.2016 bez nariadenia pojednávania pri aplikácii § 137 ods. 4 SSP (predtým ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p.) za použitia §§ 491 ods. 1, 2 SSP. 6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej SSP), ako aj z dôvodov uvedených v § 195 SSP v spojení s § 491 ods. 1, 2 SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb., č. 71/1967 Zb., vo veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované právne predpisy. Z tohto dôvodu bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá pri aplikácii § 190 SSP a to z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., orgány štátnej správy Slovenskej republiky a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie. 8. Podľa § 11 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokutu. 9. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 10. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 11. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur. 12. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 13. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. 14. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. 15. Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb., výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). 16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku - zákon č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 17. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 18. Podľa § 34 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať 19. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 21. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú spochybnené, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.06.2007 - sp. zn. 2Sž-O-Ks 92/2006). 22. Na objasnenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a postih fyzickej osoby za tento priestupok musia byť obligatórne naplnené a v správnom konaní preukázané všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Ak v správnom konaní bolo preukázané, že chýba hoci len jeden znak skutkovej podstaty, nemožno uplatniť postih fyzickej osoby za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. V prípade pochybnosti o niektorej časti skutkovej časti priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, treba uplatniť zásadu in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného. Pojmy „občianske spolunažívanie“ a „schválnosť“, ktoré sú zakotvené v skutkovej podstate predmetného priestupku sú typické neurčité právne pojmy. Z praxe ako z odbornej literatúry vyplýva, že pojem „schválnosť“ predstavuje konanie hrubo zasahujúce do pokojného života inej osoby. Schválnosť musí mať charakter hrubého konania zasahujúceho a narušujúce občianske spolunažívanie. Pritom pojem občianske spolunažívanie je možné všeobecne vymedziť ako súhrn pravidiel správania sa, ktoré sú podľa všeobecného názoru nevyhnutnou podmienkou kľudného a usporiadaného spolužitia občanov v danom mieste a v čase. 23. K uplatňovaniu postihu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu možno vychádzať z nasledujúcej judikatúry: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.04.2008 sp. zn. 2Sžo 55/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 02.02.2010 sp. zn. 1Sžo 58/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.05.2010 sp. zn. 6Sžo 173/2009, nález Ústavného súdu SR z 01.07.2008 č. k. III. ÚS 341/07-38, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008, sp. zn. IV. 378/2008, nález Najvyššieho správneho súdu ČSR z 11.10.1932 č. 10735 (Boh. A10064/1932), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 60/2014. 24. Skutková podstata, resp. podľa ust. § 2 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakterizovaná štyrmi obligatórnymi znakmi a to subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku; subjekt môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť, subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje vyslovene úmysel), objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. 25. Sankciou t. j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie aj výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v § 49 zákona o priestupkoch. Krajský súd sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pretože sa vzťahuje na predmetnú vec. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 99,00 Eur. Subjektom predmetného priestupku môže byť každá osoba. Subjektívnom stránkou tohto priestupku je úmyselne zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. V danom prípade zo strany žalobcu v rade 1/ malo ísť o úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, zo strany žalobkyne v rade 2/ malo ísť o úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, ktoré skutky sú špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca v rade 1/ mal napadnúť poškodeného T. Q. a zároveň mu spôsobiť drobné ublíženie na zdraví, žalobkyňa v rade 2/ mala napadnúť po predchádzajúcej hádke poškodenú U. Q. a spôsobiť jej drobné ublíženie na zdraví. Objektom, t. j. chráneným spoločenským vzťahom je občianske spolunažívanie, objektívnu stránku tvorí konanie subjektov - žalobcov v rade 1/ a 2/ t. j. narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t. j. že konanie priestupcov viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. 26. V predmetnej preskúmavanej veci podľa názoru súdu presne a nadovšetku pochybnosť bol v danej veci zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupkov na strane žalobcov v rade 1/ a 2/ a ich skutkových podstát tak, ako sú tieto špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam žalobcov v rade 1/ a 2/ súd uvádza nasledovné: 27. Žalobcovia poukazujú v žalobe na to, že sa skutok nestal. Považujú tvrdenia svedkov na strane tzv. Q. za nepravdivé, účelové a vopred pripravené. V tejto súvislosti namietali najmä to, že svedkovia uviedli, že nebudú nanovo vypovedať a odkazovali na skutočnosti uvedené v zápisniciach o výsluchu svedkov. V tomto smere žalobcovia namietali, že správny orgán má rozhodnúť na základe dôkazov, ktoré boli pred ním riadne vykonané. 28. Súd poukazuje na to, že v rámci konania o priestupku nebolo sporné, že bolo vykonané ústne prejednanie priestupku v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Toto ústne prejednanie priestupku bolo zaznamenané aj v zápisnici o prejednaní priestupku zo dňa 26.10.2015. Na tomto ústnom prejednaní priestupku vypovedali jednak žalobcovia v rade 1/ a 2/, pričom v zápisnici z ústneho pojednávania uviedli, že sa skutku nedopustili a zotrvali taktiež na zápisnici o výsluchu obvinených zo dňa 28.10.2014, rovnako uviedli, že s odstupom času už nevedia presne uviesť všetko tak, ako to uviedli vo svojej pôvodnej výpovedi. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že pred správnym orgánom na ústnom prejednaní priestupku dňa 26.10.2015 vypovedali aj jednotliví svedkovia vo veci. Jednotliví svedkovia sa pridržiavali výpovedí v prípravnom konaní, pričom svedok T. N. uviedol, že U. a V. N. neboli tí, čo napadli Q., ale bolo to naopak. Q. všetci čo tam boli prítomní napadli U. a V. N. a tiež ich otca N. N.. P. I. U. vo svojej výpovedi dňa 26.10.2015 uviedla, že nebude vypovedať nanovo. Zotrvala na predchádzajúcej výpovedi v prípravnom konaní, pričom nemala uviesť nič na doplnenie, ani na pozmenenie svojej výpovede. Rovnako Q. Q., D. F., C. Q. odkazovali na svoju predchádzajúcu výpoveď v rámci prípravného konania. Rovnako na svoju predchádzajúcu výpoveď odkazovali aj U. Q. a T. Q.. Správne orgány v priebehu konania podľa názoru súdu konali správne, keď konali s poukazom na § 32 a § 34 Správneho poriadku a vychádzali v predmetnej veci aj zo zápisníc o výsluchu svedkov pred policajným orgánom, pričom je potrebné poukázať na to, že na strane žalobcov v rade 1/ a 2/ - v procesnom postavení obvinených, bola im daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré im boli kladené za vinu. Mohli klásť svedkom otázky, vyjadrovať sa k ich výpovediam, ako im aj bolo umožnené vyjadriť sa k všetkým pokladom pre rozhodnutie. Žalobcom neboli upreté tieto ich práva, pričom zo zápisnice z ústneho prejednania priestupku zo dňa 26.10.2015 bolo preukázané, že skutočne svoje právo klásť svedkom otázky aj využívali. Je nesporné, že tu boli v konaní vypočutí svedkovia, ktorých možno označiť ako svedkov na strane žalobcov a tiež svedkovia na strane poškodených - Q.. Vina žalobcov vychádzala z výpovedí svedkov I. U., Q. Q., C. Q., T. Q. a U. Q., pričom ich výpovede boli vyhodnotené ako konzistentné, pričom neboli zistené také rozpory vo výpovediach, ktoré by znižovali ich hodnotu. Výpovede svedkov zo strany správnych orgánov boli vyhodnocované podľa názoru súdu zákonným spôsobom, keď napokon bola konštatovaná vina žalobcov v rade 1/ a 2/ ohľadne spáchania uvedených priestupkov. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán uviedol na základe akých dôvodov považoval ostatné svedecké výpovede za účelové. Nebolo sporné a vyplynulo to aj z obsahu administratívneho spisu, že medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ a Q. ( v tejto veci poškodení ) prebiehajú tzv. nezhody susedského charakteru. Námietka žalobcov v rade 1/ a 2/, pokiaľ jednotliví svedkovia v rámci ústneho konania dňa 26.10.2015 uvádzali resp. odkazovali na svoje predchádzajúce výpovede je nedôvodná navyše aj z dôvodu toho, že aj samotní žalobcovia v rade 1/ a 2/ na ústnom konaní dňa 26.10.2014 rovnako odkazovali na svoje predchádzajúce výpovede pred policajným orgánom, preto nebola porušená ani zásada rovnosti účastníkov konania pred správnym orgánom. Je napokon aj logické vzhľadom aj na odstup času od spáchania skutkov, že výpovede zachytené bezprostredne po spáchaní skutku majú autentickejšiu výpovednú hodnotu, ako výpovede neskoršie po viac ako roku od spáchania skutkov. 29. Súd zároveň poukazuje aj na to, že v danom prípade nie je možné konštatovať, že vina žalobcov v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k spáchaným priestupkom bola založená len na svedeckých výpovediach, súd poukazuje aj na to, že v danom prípade mal vinu žalobcov v rade 1/ a 2/ preukázanú aj ďalšími dôkazmi a to znaleckým posudkom č. 59/2015, ktorý bol vyhotovený za účelom mechanizmu vzniku poranenia a zdravotného stavu poškodeného T. Q. a U. Q., teda táto vina žalobcov nebola vyslovená len na základe výpovedí svedkov I. U., Q. Q., C. Q., T. Q., U. Q.. Nie je tiež pravdou, že by sa správne orgány nevysporiadali so všetkými vykonanými dôkazmi. 30. Vo vzťahu k svedkovi T. N. súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného, že svedok N. pokiaľ v rámci konania vypovedal na Obvodnom oddelení PZ Terchová - zápisnica o výsluchu svedka dňa 29.12.2014, pokiaľ teda vypovedal do záznamov o podaní vysvetlenia k priestupkovej veci, že ako prvý napadol T. Q. U. N., keď ho udrel päsťou po hlave, resp. zátylku a dňa 26.10.2015 na Okresnom úrade Žilina vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní uviedol, že zotrval na výpovedi, ktorú uviedol do zápisnice o výsluchu svedka v prípravnom konaní, doplnil, že U. N. a V. N. neboli tí, čo napadli Q., ale bolo to naopak. Súd poukazuje na to, že z rozkazu o uloženej sankcii za priestupok zo dňa 28.03.2016 pod č. OU-ZA- OVVS2-2016/015103/496/Klo bolo preukázané, že tento svedok T. N. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti poriadku v správe podľa § 21 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, ktorého sa dopustil tým, že úmyselne podal nepravdivé vysvetlenie orgánu oprávnenému objasňovať priestupky a úmyselne podal nepravdivú svedeckú výpoveď v správnom konaní, keď dňa 29.12.2014 na OOPZ Terchová do záznamov o podaní vysvetlenia k priestupkovej veci pod č. ORP-1722/PE/ZA-2014 nepravdivo uviedol, že ako prvý napadol T. Q. U. N., keď ho udrel päsťou po hlave, resp. zátylku a dňa 26.10.2015 na Okresnom úrade Žilina vo svojej výpovedi na ústnom prejednaní priestupkovej veci vedenej pod sp. zn. OU-ZA-OVVS2-2015/030587/1423/1424/Kr zotrval na výpovedi, ktorú uviedol do zápisnice o výsluchu svedka v prípravnom konaní zo dňa 29.12.2014 a doplnil, že U. N. a V. N. neboli tí, čo napadli Q. ale bolo to naopak. Za uvedené konanie mu bola uložená pokuta vo výške 50,00 Eur. Uvedený rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2016. Vzhľadom aj na uvedené je námietka žalobcov, že sa správne orgány nevysporiadali so svedeckou výpoveďou T. N. neopodstatnená. 31. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ nevyvrátili žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi. S týmto sa stotožnil aj krajský súd, a preto nebol dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu. V rámci konania podľa názoru súdu nebolo potrebné odstraňovať akékoľvek rozpory vo výpovediach svedkov, ktorými sa správny orgán nezaoberal. Rozhodnutie žalovaného netrpí známkami nepreskúmateľnosti, resp. nezrozumiteľnosti a nedostatočnosti zdôvodnenia. Správny orgán, resp. žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán uviedol na základe akých dôvodov považoval ostatné svedecké výpovede za účelové. 32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietnutá ako nedôvodná s poukazom na § 190 SSP. 33. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Keďže žalobcovia v rade 1/ a 2/ úspech vo veci nemali, náhrada trov konania im nebola priznaná. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.