Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/80/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200342 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200342.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: Bc. O. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX Y., G. XXX, zastúpený JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom M. X/XX, XXX XX Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.02.2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.02.2016 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.02.2016 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 66 a § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Hubku, advokátska kancelária M. X, XXX XX Y., zo 04.01.2016, doplnenú jeho podaním z 01.02.2016. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že jej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I. z 20.05.2015 bol navrhovateľovi podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný od 29.04.2012 starobný dôchodok v sume 227,50 eur mesačne, ktorý bol podľa § 82 a § 293ce zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z. od 01.01.2013 zvýšený na 238,70 eur mesačne a podľa § 82 zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 zvýšený od 01.01.2014 na sumu 247,50 eur mesačne. Ďalej odporkyňa poukázala na ust. § 66 ods. 1, ods. 9, § 112 ods. 1 a ods. 4 zákona s tým, že navrhovateľ má nárok na dve dávky zo systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) Slovenskej republiky (na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok), ktoré patria za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je dosiahnutie zákonom stanoveného dôchodkového veku, preto boli splnené podmienky na krátenie podľa Dohovoru č. 128. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. 10So/133/2014 z 30.09.2015 poukázal na potrebu krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku, pretože v opačnom prípade by tá istá doba služby bola zhodnotená dvakrát, aj pre dávku výsluhového zabezpečenia aj pre starobný dôchodok. Spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa je tiež v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a ustálenou súdnou praxou. Ďalej odporkyňa s poukazom na ust. § 66 ods. 9 zákona uviedla, že Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa ods. 3 a 4 tohto ustanovenia v kalendárnom roku len raz. Ust. § 66 ods. 3 a 4 zákona upravujú právo na zvýšenie sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý bol v období priznania starobného dôchodku dôchodkovo poistený, a to odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia. Žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa podľa § 66 ods. 3 alebo 4 zákona však nebola podaná a z údajov, ktoré má odporkyňa k dispozícii, vyplýva, že dôchodkové poistenie navrhovateľa z titulu zamestnania trvajúceho do dňa priznania starobného dôchodku mu doposiaľ nezaniklo. Pretože nebolo zistené, že sa navrhovateľovi starobný dôchodok priznal v nižšej sume ako patrí, ani sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu starobného dôchodku, odporkyňa žiadosť zo 04.01.2016 doplnenú podaním z 01.02.2016, zamietla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opravný prostriedok zo dňa 01.04.2016, obsahujúci podrobné úvahy a názory, ako mala odporkyňa postupovať pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa, s tým, že ak je priemerný osobný mzdový bod 1,4649 a dĺžka obdobia dôchodkového poistenia 30 rokov a aktuálna dôchodková hodnota 10,0098, potom výška starobného dôchodku je 439,865523 eur mesačne (plus valorizácia). Toto je zákonný a spravodlivý mechanizmus výpočtu starobného dôchodku v tomto konkrétnom prípade. Zásadne namieta spôsob výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa, lebo odporuje zákonu a aj Dohovoru článok 33 ods. 2, pretože nie je ho možné použiť ako prameň práva. Ak medzinárodná zmluva Dohovor nezákonným použitím SP práve znevýhodňuje poberateľov starobného dôchodku, tak je na mieste logická premisa, ak nezabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd, nemôže mať prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z.z., a tak je postup Sociálnej poisťovne s takýmto odôvodnením protiústavné. Poukázal pritom na rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2015, ktorým bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov a nasl. zákonov. Namieta výrok rozhodnutia, ktoré je založené na nedostatku prameňa práva a zároveň namieta odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je založené na nelegitímnom odôvodnení, kde Sociálna poisťovňa nepredložila žiadny prameň práva na základe ktorého vypočítala výšku nárokovanej právnej skutočnosti „starobný dôchodok" pri výpočte samotnej výšky starobného dôchodku, pričom uviedol, že zároveň podáva odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 29.02.2016, nakoľko sa objavili nové skutočnosti pre výpočet nároku výšky starobného dôchodku navrhovateľa. Súčasne navrhol, aby odporkyňa v autoremedúrnom konaní vydala nové zákonné rozhodnutie o samotnej výške priznaného práva „starobný dôchodok", ktoré bude v súlade s platnou právnou úpravou, započítaním všetkých povinných dôb dôchodkového poistenia. S poukazom na konkrétne ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov namietal krátenie starobného dôchodku navrhovateľa v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR, ktoré sa podľa jeho názoru na posudzovaný prípad navrhovateľa priamo vzťahujú, poukázal tiež na viaceré rozhodnutia a nálezy Ústavného súdu SR a navrhol, aby súd prerušil konanie a obrátil sa na Ústavný súd SR so žiadosťou o výklad hmotnoprávnych dispozičných ustanovení Dohovoru, konkrétne jeho čl. 33 ako o prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím v posudzovanom prípade. Domáhal sa preskúmania rozhodnutia o priznaní výšky „starobného dôchodku", teda konkrétne jeho výpočtu výšky zo všeobecného systému dôchodkového poistenia (zabezpečenia), pričom navrhol zrušiť uvedené rozhodnutie odporkyne, vrátiť jej ho na znovu prejednanie uvedenej skutočnosti a na vydanie príslušného zákonného rozhodnutia starobného dôchodku. V súlade s § 151 O.s.p. uplatnil tiež náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia. V podaní zo dňa 10.05.2016 právny zástupca navrhovateľa reagoval na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 12.04.2016, ktoré mu doručil súd s tým, že namieta dôrazne, podľa § 66 určenie sumy starobného dôchodku zákona, nie je prítomné „právo" a teda nie je možné zamietnuť žiadosť o prepočítanie sumy starobného dôchodku. Z citovaných dispozičných ustanovení zákona je zrejmá, jasná a rigidná nemožnosť, vydať rozhodnutie o „zamietnutí žiadosti" o určenie (prepočítanie) výšky starobného dôchodku, určenou dispozíciou zákona, ktorý výrok rozhodnutia zakladá jeho nevykonateľnosť z nedostatku prameňa práva. S poukazom na § 112 ods. 1 a 4 zákona, nie je možné zamietnuť žiadosť o prepočítanie sumy starobného dôchodku z dôvodu, že dispozícia tohto ustanovenia určuje rigídne „právo", z čoho vyplýva nemožnosť a nelegitímnosť a teda nepreskúmateľnosť určená výrokom rozhodnutia. V tomto podaní namietal krátenie starobného dôchodku navrhovateľa v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej ho na znovuprejednanie uvedenej skutočnosti a na vydanie príslušného zákonného rozhodnutia starobného dôchodku. V podaní zo dňa 20.06.2016 právny zástupca navrhovateľa reagoval na doplňujúce vyjadrenie odporkyne zo dňa 18.05.2016, opätovne poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR (č. 10So/85/2012 JUDr. Zuzana Ďurišová zo dňa 17.07.2013, č. 4So/189/2007 JUDr. Viera Nevedelová zo dňa 17.07.2013, č. 10So/68/2012 zo dňa 22.05.2013 JUDr. Jana Henčeková, PhD.), čl. 17, 19 a 33 ods. 1 a 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pričom obdobne ako v opravnom prostriedku zo dňa 01.04.2016 navrhol všeobecnému súdu, aby požiadal Ústavný súd SR o výklad uvedených práv (nesúlad zákonov s ústavou) označený v Dohovore ako o prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím v tomto prípade, či 1. možno „výsluhový dôchodok" ako dávku, vyplácaný z osobitného, resp. špeciálneho sociálneho systému policajtov, považovať za Dohovorom určené rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky a či 2. možno považovať dispozíciu určenú Dohovorom .... či dávka za tú istú sociálnu udalosť dožitie stanoveného veku je aj výsluhovým dôchodkom, možno dispozíciu za určených podmienok a v určenom rozsahu považovať za kvantifikovateľnú, vykonateľnú, uplatniteľnú a preskúmateľnú iba v takomto všeobecnom určení Dohovorom bez konkrétnej merateľnej „kvantifikácie", bez vydaného platného a účinného zákonného vnútroštátneho predpisu, pričom iba zákonný predpis môže stanoviť kvalifikovateľné, určiteľné a vykonateľné „právo" a taxatívne ustáliť „vypočítateľným spôsobom" určené podmienky a určený rozsah krátenia v prípade súbehu vyplácaných, ale výlučne iba dôchodkových dávok konkrétne označených Dohovorom. Poukázal tiež na viaceré nálezy Ústavného súdu SR, Ústavného súdu a Najvyššieho súdu ČR s tým, že právo účastníka na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom čl. 6 ods. 1 Dohovoru ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, čo však nemožno chápať ako požiadavku dať podrobnú odpoveď na každý argument. V súlade s § 151 O.s.p. uplatnil tiež náhradu trov konania a právneho zastúpenia v ním uvedenom vyčíslení celkom vo výške 397,92 eur. Žiadal, aby príslušný konajúci súd preskúmal rozhodnutie o zamietnutí priznania výšky „starobného dôchodku", konkrétne jeho vypočítanej výšky zo všeobecného systému dôchodkového poistenia (zabezpečenie) a navrhol zrušenie uvedeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne ako nezákonné, nepreskúmateľné, vrátenie jej ho na znovurozhodnutie a na vydanie príslušného zákonného rozhodnutia a vysporiadania sa s dôkazmi navrhovateľa. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie č. 570 429 6906 0 zo dňa 29.02.2016 ako vecne správne potvrdiť. Reagovala pritom na námietky právneho zástupcu aj s poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nakoľko navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 05.11.2003 od 01.10.2003. Poukázala tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/133/2014 z 30.09.2015, v ktorom Najvyšší súd poukázal na potrebu krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku, pretože v opačnom prípade by tá istá doba služby bola zhodnotená dvakrát aj pre dávku výsluhového zabezpečenia aj pre starobný dôchodok. Uviedla tiež, že spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a ustálenou súdnou praxou. Spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku je záväzný nielen pre Sociálnu poisťovňu, ale aj pre krajské súdy. Spôsob, ako určiť sumu starobného dôchodku poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, je vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So/138/2011 z 22.08.2012. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 18.05.2016 odporkyňa reagovala na ďalšie námietky právneho zástupcu navrhovateľa a okrem iného uviedla, že právne predpisy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto podľa čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy SR je potrebné na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) aplikovať Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov (ďalej len „Dohovor"). Uvedený Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon, príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je nimi Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Pretože dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený v súlade so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I., II. kategórie funkcií nastala situácia, že vzniká nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie z 29.02.2016 ako vecne správne potvrdiť. Odporkyňa sa súdneho pojednávania konaného dňa 12.07.2016 na Krajskom súde v Žiline nezúčastnila, prostredníctvom poverenej pracovníčky odporkyne požiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z pracovných dôvodov, preto súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti poverenej pracovníčky odporkyne, keďže odporkyňa mala doručenie predvolania riadne vykázané a lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná (č.l. 49 súdneho spisu). Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že dávkový spis nie je v súlade s vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 410/2015 o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/27/2009 zo dňa 26.02.2009 a tiež skutočnosť, že odporkyňa v inej veci - navrhovateľa A. A. vydala nesprávne rozhodnutie podobného charakteru a tieto následne v rámci autoremedúry zrušila. Súčasne súdu doručil písomné podanie zo dňa 11.07.2016, ktoré prečítal a v ktorom poukázal na jednotlivé zákony, Ústavu SR a samotný Dohovor č. 128, medzi ktorými je zrejmý nesúlad. Súčasne urobil rozbor a výklad jednotlivých ustanovení z vlastného pohľadu s tým, že odporkyňa nemá dostatok prameňa práva, aby určovala výkon krátenia práv či výkon pozastavenia práv (dôchodkových) určených Dohovorom č. 128 a teda takéto krátenie práv či pozastavenie práv iba Sociálnou poisťovňou vo svojich rozhodnutiach je prísne nelegitímne a nelegálne. V zmysle už podaného návrhu o predložení „prejudiciálnej otázky" v konaní príslušného všeobecného súdu, či je alebo nie je vykonateľné ustanovenie Dohovoru v čl. 33, predložil návrh na vyslovenie nesúladu zákona č. 461/2003 Z.z. s medzinárodnou zmluvou, t.j. Dohovorom č. 128, nakoľko zákon č. 461/2003 Z.z. nie je vykonateľný (nastúpil rozpor medzi vnútorným zákonným predpisom č. 461/2003 Z.z., a medzinárodnou zmluvou ako Dohovorom č. 128) v zmysle a intenciách Dohovoru č. 128, pretože výkon „práva" akéhokoľvek krátenia či pozastavenia „starobného dôchodku" (konkrétne „Dohovorom" určených dôchodkových práv - rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky) nebol určený zákonným predpisom a výlučne tento „výkon práva" osobuje, arbitruje a oktrojuje iba štátny orgán označený ako Sociálna poisťovňa. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o priznaní výšky starobného dôchodku zo dňa 20.05.2015, proti ktorému nebolo podané odvolanie, je právoplatné a vykonateľné. Navrhovateľ zistil, alebo sa dozvedel, že ten priznaný starobný dôchodok nemá správnu výšku, tak ako by mal mať alebo podľa jeho názoru ako by mal mať, dohodli sa na právnom zastupovaní s tým, že požiadajú o prepočet tohto priznaného starobného dôchodku po priznaní starobného dôchodku. Preto bola 04.01.2016 podaná žiadosť o prepočet. Súčasne uviedol, že nevedeli o rozhodnutiach o priznaní starobného dôchodku z roku 2015 a 2016, dozvedeli sa to až zo zamietnutia žiadosti o tento prepočet. Celé toto konanie v záväzkových veciach proti Sociálnej poisťovni má rôzne fázy a rôzne obdobia. Prvý problém nastal vtedy, keď bolo potrebné priznať starobné dôchodky podľa zákona č. 100/1988 Zb. a nasl. zákonov, ktoré súviseli priamo s ním a vôbec priznať nárokované časti starobných dôchodkov. Ešte teraz prebiehajú súdy o tom, či má nárok na starobný dôchodok alebo nemá starobný dôchodok dôchodca v súlade s § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a nasl.. Potom keď sa prelomila táto časť, že tie starobné dôchodky náležia policajtom alebo vyslúženým policajtom, že majú nárok na ne, tak sa pristúpilo k tomu, že Sociálna poisťovňa napriek tomu, že ich priznala, krátila ich a doteraz ich kráti neodôvodnene. Domnieva sa, že to robí nezákonne, nezákonne je urobený alebo aplikovaný Dohovor o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach a má výhrady aj voči rozhodovaciemu procesu súdu. Pokiaľ žije bude mať záujem na zastupovaní, pôjde na Ústavný súd SR cez ďalšie zákony, ktoré pripúšťajú a pôjde do Štrasburgu, pretože sa domnieva, že Dohovor je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, bez ohľadu na názor súdu, ktorý tvrdí opak. Navrhovateľ sa na súdnom pojednávaní v celom rozsahu pripojil k vyjadreniu jeho právneho zástupcu a uviedol, že chce pokračovať v súdnom konaní, pretože si myslí, že Sociálna poisťovňa ho ukrátila o prostriedky, ktoré mu zadržiava a mali mu byť vyplatené tak, ako bol vymeriavací základ v plnej výške, nie krátené. Odvádzal do Sociálnej poisťovne, odvádzal stále, pracuje ako išiel na výsluhový dôchodok dodnes, tak nevie prečo by mal mať nejaké prostriedky krátené. Na otázku samosudkyne uviedol, že bol oboznámený s písomnou žiadosťou svojho právneho zástupcu zo dňa 04.01.2016, ako aj 01.02.2016, adresovanou odporkyni, on o prepočet jeho starobného dôchodku z dôvodu trvania dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok nežiadal. Pracuje ešte v súčasnej dobe v spoločnosti IMPA, s.r.o. Dolný Kubín, a tiež pre spoločnosť IMPA, s.r.o. Žilina ide o skrátený pracovný pomer, práce nevykonáva na dohodu. Nevie sa vyjadriť, či mu bolo doručené rozhodnutie odporkyne z 15.04.2016 č. 570 429 6906 0 o zvýšení jeho starobného dôchodku na sumu 263,10 eur od 01.01.2016, postrehol to len z pohybu na mojom účte, že dostal vyšší starobný dôchodok ako som mal rozhodnutie. U odporkyni nezaujímal o to, aké rozhodnutia ohľadom zvýšenia jeho starobného dôchodku táto vydala, pred 4 rokmi sa presťahoval. K 30.06.2016 poberá výsluhový dôchodok vo výške asi 750,- eur mesačne. Na otázku samosudkyne, či žiadal odporkyňu o prepočet jeho starobného dôchodku z dôvodu dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ uviedol, že nežiadal. Na ďalšiu otázku samosudkyne, prečo nereagoval skôr na skutočnosť, že odporkyňa mu krátila starobný dôchodok v zmysle č. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ako je uvedené už v rozhodnutí z 11.02.2014 a 20.05.2015, navrhovateľ uviedol, že je stále chorší a chorší, už nemá pomaly čas ani trápenie sa odvolávať niekde a domáhať sa spravodlivosti. Viac k veci neuviedol. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.02.2016, ako i ďalšie rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2016, vydané v priebehu konania, ktorým odporkyňa podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2016 na sumu 263,10 eur mesačne, oboznámila sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že obe rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa podal odporkyni žiadosť zo 04.01.2016, v ktorej poukázal na rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2015, ktorým bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov a nasl. zákonov v tejto žiadosti uviedol, že namieta výrok rozhodnutia zo dňa 20.05.2015 ako nezákonný, ktorý je „založený" na podzákonnej právnej norme t.j. „a v súlade s opatrením ministerstva práce"... nakoľko Ústava SR taxatívne uvádza, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z tohto je zrejmé, že výrok rozhodnutia založený na vyjadrení, podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z. a č. 295/2014 Z.z. nie je legitímny a nie je zákonný. Sociálna poisťovňa nesprávne vypočítala samotný prvotný základný nárok sociálnej dôchodkovej udalosti „starobný dôchodok", pretože postupovala mimo rámec zákonného zmocnenia, § 6, § 60, § 61, § 62, § 63, § 64, § 65, § 66 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Tak uvedený, vykonaný a určený výpočet dôchodkovej udalosti „starobný dôchodok" Sociálnou poisťovňou, nie je správny a žiadnymi dispozičnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. možný ani určený, nakoľko zákon nepripúšťa takto vykonaný výpočet. S poukazom na § 66 ods. 9 zákona žiadal o prepočítanie dávky starobného dôchodku, nakoľko má za to, že dávka starobný dôchodok vypočítaná Sociálnou poisťovňou je vyplácaná v nižšej sume ako by mala byť vyplácaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V podaní zo dňa 01.02.2016, doručenom odporkyni dňa 02.02.2016, právny zástupca navrhovateľa uviedol totožné skutočnosti a žiadal o prepočítanie starobného dôchodku z rovnakých dôvodov. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľovi bolo rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia zdravotníctva Bratislava zo dňa 05.11.2003 č.: SPC-37.327-1/5-2003 priznaný od 01.10.2003 výsluhový dôchodok podľa § 38, v súlade s § 39, § 58, § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.04.1976 do 31.03.1978 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v PZ od 01.04.1981 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 30.09.2003 v III. pracovnej kategórii (viď. potvrdenie Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 06.08.2013). Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 19.08.2013, doručenou odporkyni dňa 21.08.2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29.04.2012. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2014 bol navrhovateľovi podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný od 29.04.2012 starobný dôchodok v sume 210,20 eur mesačne, postupne zvyšovaný, od 01.01.2013 na sumu 221,40 eur mesačne a od 01.01.2014 na sumu 320,20 eur mesačne. V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa navrhovateľovi vysvetlila krátenie jeho starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. Súčasne uviedla, že suma starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a Dohovoru je vyššia (203,40 eur mesačne) ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a Dohovoru (96,20 eur mesačne), preto starobný dôchodok navrhovateľovi patrí vo vyššej sume starobného dôchodku určenej podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý sa následne postupne zvyšoval, naposledy od 01.01.2014 na sumu 230,20 eur mesačne. Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal a stalo sa právoplatné. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0-I. zo dňa 20.05.2015 odporkyňa podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 29.04.2012 starobný dôchodok v sume 227,50 eur mesačne, ktorý ďalej zvýšila od 01.01.2013 na sumu 238,70 eur mesačne, od 01.01.2014 na 247,50 eur mesačne a od 01.01.2015 na sumu 252,70 eur mesačne. Ani proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 186 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, musí byť podpísane a označené dátumom podania. Podľa § 66 ods. 9 zákona Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa ods. 3 a 4 v kalendárnom roku len raz. Podľa § 66 ods. 3 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu 1 osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Podľa § 66 ods. 4 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu 1 osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Ako vyplýva z rozhodnutia odporkyne č.. zo dňa 25.03.2015, odporkyňa podľa § 293di ods. 1, § 66 ods. 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi od 01.01.2015 starobný dôchodok na sumu 239,40 eur mesačne. Ďalším rozhodnutím č. 570 429 6906 0-II. zo dňa 25.05.2015 odporkyňa podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi od 01.01.2015 starobný dôchodok na sumu 258,00 eur mesačne. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že navrhovateľ nepodal opravný prostriedok proti týmto rozhodnutiam odporkyne zo dňa 25.03.2015 a 25.05.2015, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť. Podľa § 112 ods. 1 zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Podľa § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. 570 429 6906 0 zo dňa 29.02.2016 rozhodla podľa § 66 a § 112 ods. 1 a 4 zákona tak, že zamietla žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa zo 04.01.2016, doplnenú podaním z 01.02.2016. V dôvodoch rozhodnutia okrem iného uviedla, že z ust. § 66 ods. 9 zákona vyplýva, že Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa ods. 3 a 4 tohto ustanovenia v kalendárnom roku len raz. Ust. § 66 ods. 3 a 4 zákona upravujú právo na zvýšenie sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý bol v období od priznania starobného dôchodku dôchodkovo poistený, a to odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia. Žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa podľa § 66 ods. 3 alebo 4 zákona však nebola podaná a z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii, vyplýva, že dôchodkové poistenie navrhovateľa z titulu zamestnania trvajúceho odo dňa priznania starobného dôchodku navrhovateľovi doposiaľ nezaniklo. K námietkam právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s krátením priznaného starobného dôchodku navrhovateľa v súvislosti s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), krajský súd poznamenáva, že úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom výsluhové dôchodky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). V čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej len „Dohovor") priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom (i zákonom č. 100/1988 Zb.) a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Je potrebné pritom zdôrazniť, že výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter „starobného dôchodku". Podľa názoru súdu u navrhovateľa v posudzovanom prípade došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Pokiaľ potom odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku výsluhového dôchodku, ktorý mal k dovŕšeniu dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku" neobsahuje. Postup odporkyne navrhovateľa nediskriminuje a nie je ani v rozpore s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je tiež v rozpore ani s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov postup odporkyne považuje súd za zákonný. Okrem toho je potrebné poukázať aj na ust. § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ktorého podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ opravný prostriedok proti rozhodnutiam odporkyne zo dňa 11.02.2014, 20.05.2015, 25.03.2015 a 25.05.2015 nepodal, v dôsledku čoho sú tieto právoplatné. V súvislosti s návrhom právneho zástupcu navrhovateľa prerušiť konanie a požiadať Ústavný súd SR o výklad hmotnoprávnych ustanovení dohovoru a ich možnú aplikáciu, je potrebné poukázať na ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska. Prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. možno len vtedy, ak ku záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, sa zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania, resp. jeho právny zástupca. Krajský súd nezastáva názor, že by ustanovenia zákona použité odporkyňou vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia boli v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily, Ústavou SR alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v dôsledku čoho taký návrh právneho zástupcu neakceptoval. V súvislosti s návrhom, aby všeobecný súd požiadal Ústavný súd SR o výklad práv uvedených právnym zástupcom navrhovateľa označených v dohovore ako o prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím, súd konštatuje, že daná problematika bola doposiaľ riešená mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR sa otázkou nároku na starobný dôchodok v súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z., zaoberal vo viacerých rozhodnutiach, pričom jeho judikatúra v tejto oblasti je rozsiahla a konštantná. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. V súvislosti s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa na súdnom pojednávaní, že rozhodnutie odporkyne z marca 2015 (pozn. súdu: z 25.03.2015), z mája 2015 (pozn. súdu: z 25.05.2015), a z apríla 2016 (pozn. súdu: zo dňa 15.04.2016) neboli navrhovateľovi doručené, krajský súd poukazuje na ust. § 212 ods. 3 písm. a), b), c), d), e) zákona, ktoré taxatívne určuje, ktoré rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk (s doručenkou). Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že tieto rozhodnutia sa ku nim nedostali, a preto žiadal o prepočet, lebo nie sú v spise vykázané doručenky o tom, že by bolo takto postupované, krajský súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval za účelové. Ako už bolo vyššie uvedené, odporkyňa dňa 15.04.2016 (t. j. v priebehu konania) vydala rozhodnutie č. 570 429 6906 0, ktorým podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2016 na sumu 263,10 € mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že suma starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. V období počas poberania starobného dôchodku navrhovateľ od 01.01.2015 do 31.12.2015 získal osobný vymeriavací základ 5674,87 €, všeobecný vymeriavací základ bol 9888,00 € a osobný mzdový bod dosiahol vo výške 0,5740. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.01.2016 je 10,9930 €. Je určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 10,6865 € a indexu 1,02867383, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2015, t. j. 861,00 € a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, t. j. 837,00 €, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku je 3,154991 € mesačne a bola určená ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,2870 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 €. Navrhovateľ nenamietal, že k 31.12.2015 sa mu starobný dôchodok vyplácal v sume 258,00 € mesačne. Suma starobného dôchodku 261,20 € mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 258,00 € a 3,154991 €. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej zvýšila od 01.01.2016 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o 1,90 € mesačne, t. j. o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. na 263,10 € mesačne. Ako už krajský súd vyššie uviedol, navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal. Záverom krajský súd poznamenáva, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľa poukazuje na rozhodnutia NS SR (sp. zn. 10So/68/2012, 10So/85/2012 atď.), v nich uvedené prípady sa týkali posúdenia právnych otázok, ktoré u navrhovateľa neboli sporné. Nestotožňuje sa ani s poukazom právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní na uznesenie NS SR 4So/27/2009 zo dňa 26.02.2009, pretože tam posudzovaný prípad sa týkal úplne inej veci, a to konkrétneho navrhovateľa, ktorého zvyšovaný starobný dôchodok určený podľa predpisov účinných do 31.12.2003 bol obmedzený najvyššou výmerou a právny zástupca navrhovateľa sa snaží účelovo využiť záver uvedený v tomto rozhodnutí, aby dosiahol vydanie nového rozhodnutia o určení výšky starobného dôchodku navrhovateľa bez jeho krátenia v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že navrhovateľ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiam odporkyne zo dňa 11.02.2014, 20.05.2015 ani proti rozhodnutiu z 15.04.2016 o zvýšení jeho starobného dôchodku od 01.01.2016. S poukazom na vyššie uvedené, nakoľko krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 570 XXX XXXX 0 zo dňa 29.02.2016, ako i rozhodnutie odporkyne č. 570 XXX XXXX 0 zo dňa 15.04.2016 boli vydané v súlade so zákonom, podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. tieto potvrdil (Čl. II zákona č. 131/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol zrušený od 01.07.2016). O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.