Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/95/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200396 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200396.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom V., M. F. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. februára 2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. februára 2016 podľa § 65, § 259, § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 ods. 1, § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 25. decembra 2015. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal započítať I. a II. kategóriu. Na účely priznania starobného dôchodku žiadal zohľadniť jeho prepustenie z pracovného pomeru z dôvodu racionalizácie organizačnej štruktúry. Z dôvodu, že k napadnutému rozhodnutiu nebol pripojený osobný list dôchodkového poistenia, odporkyňa toto administratívne pochybenie opravila listom z 25. apríla 2016. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku poukázala na ust. § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, teda skutočnosť, že doba služby navrhovateľa netrvala k 31. decembru 1999. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení získal 11 rokov a 158 dní, dôchodkový vek nedosiahol dovŕšením 55 rokov veku, teda sa na neho nevzťahuje § 21 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení. V zmysle uvedeného mala za to, že nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol posúdený správne, preto žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. februára 2016 potvrdil ako vecne správne. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku na starobný dôchodok z hľadiska, či navrhovateľ ku dňu 25. decembra 2015 spĺňa podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle § 65 Zákona o sociálnom poistení, resp. v zmysle § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení. Podaním zo dňa 12. marca 2015 potvrdilo Ministerstvo obrany SR, že podľa vyjadrenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava navrhovateľ nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava. Na základe dokladov z Vojenského archívu - centrálnej registratúry Trnava a z Vojenského ústredného archívu Olomouc, Česká republika bolo zistené, že navrhovateľ študoval od 30. augusta 1972 do 17. júla 1976 na Vojenskej strednej odbornej škole. Základnú službu konal vo vojenskej škole od 29. júla 1974 do 17. júla 1976. Doba štúdia od 30. augusta 1972 do 28. júla 1974 je započítaná v III. kategórii a doba konania základnej vojenskej služby od 29. júla 1974 do 17. júla 1976 je započítaná v I. kategórii. 18. júla 1976 bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania a 31. decembra 1985 bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania. Bol zaradený v I. kategórii. Navrhovateľ nespĺňa jednu z podmienok pre zníženie dôchodkového veku, pretože v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení získal iba 11 rokov a 158 dní. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií, v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. 12. 1999, ktorú navrhovateľ nesplnil. Nárok na priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, to znamená v danom prípade podľa Zákona o sociálnom poistení, ktorý v ust. § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 2023 poukazujúc na Zákon o sociálnom zabezpečení. Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 25. decembra 2015 nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení, resp. podľa § 21 ods. 1 písm. b) tohto zákona. Rozhodnutie odporkyne z tohto dôvodu považoval za súladné so zákonom, preto ho ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Na margo súd poznamenáva, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR podmienky upravené v § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení musia byť splnené súčasne. V opačnom prípade poistencovi nevzniká nárok na starobný dôchodok. Zamestnanie navrhovateľa zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31. 12. 1999, preto nárok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.