Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200420 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200420.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline v právnej veci navrhovateľa: Ing. Tibor Bátory, likvidátor bývalej spoločnosti SWING, s. r. o., so sídlom Školská č. 51, Žilina, IČO: 31 603 645, ktorá bola vymazaná z Obchodného registra dňa 03.01.2009, právne zast. JUDr. Františkom Feníkom, advokátom so sídlom P.. XX, K., proti odporcovi: Colný úrad Žilina, so sídlom Pri cintoríne 36, Žilina, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Súd návrh z a m i e t a . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 10.05.2016 domáhal sa navrhovateľ, ako likvidátor bývalej spoločnosti SWING, s. r. o., vo vzťahu ku ktorej bola nariadená dodatočná likvidácia jej majetku v zmysle § 75a Obchodného zákonníka, aby odporca Colný úrad Žilina vo veci jeho návrhov na zrušenie rozhodnutia č. 2218-SF03/96 o zriadení colného záložného práva v jeho prospech zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. K. na podiel 1/2 SWING, s. r. o. na tam uvedené pozemky, bol povinný konať a vydať rozhodnutie do 15 dní. Návrh odôvodnil tým, že uznesením OS Žilina č. k. 5CbR/94/2009 zo dňa 07.09.2009 bol Ing. Tibor Bátory vymenovaný ako dodatočný likvidátor, pretože bolo zistené, že SWING, s. r. o. je vlastníkom pozemkov vedených na LV č. XXXX kat. úz. K. a bolo jeho povinnosťou tento majetok speňažiť. Dodatočný likvidátor podal odporcovi žiadosti a návrhy, aby odporca konal a vydal rozhodnutie vo veci výmazu ťarchy vedenej na tomto LV, ktorá bola zriadená a zapísaná na základe jeho rozhodnutia č. 2218-SF03/96 zo dňa 10.09.1996. Likvidátor takto postupuje z dôvodu, že sa jedná o postup pri speňažovaní majetku bývalej spoločnosti vedeného na vyššie uvedenom LV, ktorý ponúkol na predaj podielovému spoluvlastníkovi MERKURY MARKET SLOVAKIA, s. r. o., ktorý prejavil záujem odkúpiť tieto podiely, avšak s podmienkou, že budú vymazané ťarchy vedené na tomto LV. Všetci veritelia, v prospech ktorých boli zriadené tieto ťarchy, uznali právny argument právoplatné rozhodnutie OS Žilina č. 14Er/639/2007-20 zo dňa 14.09.2010 v tom, že ťarchy výmazom SWING, s. r. o. zanikli a jedine odporca nechce konať a rozhodnúť z neznámych dôvodov. Navrhovateľ bol súdom vyzvaný výzvou zo dňa 20.05.2016, aby v lehote 15 dní preukázal, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 08.06.2016 uviedol, že žalobou sa domáhal určenia, aby žalovaný konal a rozhodol. Je preukázané, že žalovaný nekonal a nerozhodol. Žalobca nemal právne prostriedky, keďže žalovaný nerozhodol o návrhu na výmaz ťarchy tak, že návrhu vyhovuje alebo nevyhovuje. Žalovaný požiadal nadriadený orgán žalovaného Colné riaditeľstvo SR, Bratislava o zjednanie nápravy listami zo dňa 21.01.2016 a 31.03.2016 a nadriadený správny orgán na tieto žiadosti nereagoval. Pripojil podacie lístky, ktoré preukazujú, že tieto žiadosti o zjednanie nápravy boli colnému riaditeľstvu doručené. Odporca sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.06.2016, avšak v tomto vyjadrení nezaujal právne stanovisko k preukázaniu prípustnosti podania návrhu podľa § 250t O.s.p.. Zaoberal sa vecou samou. Z tohto dôvodu nebolo vyjadrenie odporcu pre súd relevantné a z tohto vyjadrenia pri vydaní tohto uznesenia nevychádzal. Podľa obsahu a povahy podania súd posúdil podanie navrhovateľa ako návrh v zmysle § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ďalej v konaní postupoval podľa § 250t O.s.p., t. j. podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. - konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 3 O.s.p. orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa § 250t ods. 6 O.s.p. predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania. Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Prostredníctvom ustanovenia § 250t O.s.p. poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné. Z § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p. vyplýva, že podmienkou toho, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať je 1) dôvodnosť návrhu a 2) prípustnosť návrhu. Dôvodnosť návrhu: Nečinnosť ako nezákonný, negatívny jav správneho orgánu nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípade, že zákon neukladá orgánom verejnej správny konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s etikou či morálkou. V ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Súd pri ukladaní povinnosti správnemu orgánu niečo konať a rozhodnúť sa pri otázke dôvodnosti návrhu musí zaoberať aj tým, z akého dôvodu bol správny orgán nečinný - zákon vyžaduje, že sa musí jednať o vážny dôvod. Teda súd nerozhoduje o vyslovení povinnosti správnemu orgánu povinnosť konať pri zistení akejkoľvek nečinnosti, ale musí vziať do úvahy stupeň závažnosti skutočností, pre ktoré správny orgán nekonal. Pri preskúmavaní zákonnosti (ne)činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul. Prípustnosť návrhu: Návrh je prípustný až vtedy, keď navrhovateľ vyčerpá všetky právne prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis, t.j. pokúsi sa tvrdenú nezákonnú nečinnosť správneho orgánu odstrániť najprv inou, než súdnou cestou. Správny súd musí splnenie podmienky vyčerpania prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu rešpektujúc účel konania podľa § 250t až § 250u O.s.p., ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany fyzickej osoby alebo právnickej osoby dotknutej nečinnosťou správneho orgánu naplnenie uvedeného účelu aj bez ingerencie zo strany súdnej moci. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Súd mal za to, že chronológia prípadu (skutkový stav) nebola medzi účastníkmi sporná. Súd v predmetnej veci nemal preukázanú splnenú podmienku subsidiarity návrhu na ochranu pred nečinnosťou, a to vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nezákonnú nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich súdnej kontroly (rozsudok NS SR 8Sžz 3/2011 zo dňa 01.07.2011). Právna úprava v O.s.p. nešpecifikuje prostriedok, ktorý má navrhovateľ využiť, aby jeho návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy bol na súde akceptovaný, v aplikačnej praxi je však ustálené, že pred podaním návrhu v zmysle § 250t O.s.p. (ako aj návrhu v zmysle § 250v) sa vyžaduje aspoň vyčerpanie sťažnosti v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. V tejto súvislosti súd poukazuje na publikovaný rozsudok NS SR sp. zn.1 Sžz/1/2009, v zmysle ktorého za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra NS SR, ako aj judikatúra ÚS SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. Rovnako sa k tejto otázke vyjadrovalo aj uznesenie ÚS SR sp. zn. IV ÚS 428/2009, ktoré považovalo za ústavne akceptovateľný postup Najvyššieho súdu SR, ktorý vyhodnotil návrh sťažovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy aj ako predčasne podaný, pretože sťažovateľ nevyužil účinný opravný prostriedok, ktorým je podľa ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR v týchto prípadoch sťažnosť podaná podľa zákona o sťažnostiach, ktorá plní funkciu opravného prostriedku v prípadoch nezákonných zásahov orgánov verejnej správy (uvedené rovnako musí platiť aj v konaní proti nečinnosti, keďže podmienka prípustnosti - vyčerpanie prostriedkov nápravy -stanovená Občianskym súdnym poriadkom je formulovaná rovnako v oboch konaniach). V tomto konkrétnom prípade čo sa týka vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, navrhovateľ poukazoval na to, že Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky adresoval dva neformálne listy označené Zjednanie nápravy zo dňa 21.01.2016 a Žiadosť o zjednanie nápravy zo dňa 31.03.2016. Z obsahu týchto podaní vyplýva, že sa jedná o neformálne návrhy bez odkazu na konkrétnu právnu úpravu, podľa ktorej by tieto boli návrhy podané, hoci boli vypracované advokátom. Z toho potom vyplýva, že Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky pri ich vybavovaní ani nepostupovalo v zmysle procesných ustanovení špeciálneho zákona č. 9/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že na tieto podania Colné riaditeľstvo SR nijako nereagovalo. Z pripojeného správneho spisu bolo zistené, že ich postúpilo odporcovi, ktorý sa k nim takisto neformálne písomne vyjadril. Prebehli len neformálne stretnutia odporcu s právnym zástupcom likvidátora, z ktorých boli vyhotovené záznamy, ktoré však nenahrádzajú riadny procesný postup, ktorý by musel byť zachovaný, ak by navrhovateľ podal sťažnosti podľa Zákona o sťažnostiach. Z uvedeného je zrejmé, že tieto podania Colné riaditeľstvo SR ani odporca neposúdili ako sťažnosti podľa Zákona o sťažnostiach a nedošlo k ich konkrétnemu prešetreniu ako sťažností v zmysle § 18 citovaného zákona, na vybavenie ktorých je stanovená konkrétna procesná lehota a právny zástupca likvidátora nebol oboznámený o výsledku prešetrenia v zmysle § 20 citovaného zákona. Z uvedeného vyplýva záver, že podania právneho zástupcu likvidátora zo dňa 21.01.2016 a 31.03.2016 nie je možné považovať za sťažnosti podľa Zákona o sťažnostiach, ale o neformálne podania s cieľom informovať Colné riaditeľstvo SR o celkovom stave konania (ako to vyplýva priamo z obsahu týchto podaní) a požiadať o preskúmanie postupu Colného úradu Žilina. Takéto podania však nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy, teda procesná podmienka na vedenie konania podľa § 250t O.s.p. nebola splnená. Z obsahu návrhu a pripojeného spisu odporcu mal súd za preukázané, že navrhovateľ nevyčerpal použitie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. S poukazom na uvedené senát krajského súdu návrh na ochranu pred nečinnosťou odporcu podľa § 250v ods. 4 O.s.p. ako neprípustný zamietol. Zároveň súd poukazuje na to, že zamietnutie návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti konať a rozhodnúť, z dôvodu jeho neprípustnosti pre nevyčerpanie prostriedkov nápravy, nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Takúto prekážku by predstavovalo len zamietnutie návrhu ako nedôvodného, čo nie je daný prípad. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 O.s.p. a contrario. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Žiline, dňa 28. júna 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková