KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina3. 8. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/102/2016 z 3. 8. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 3. augusta 2016, sp. zn. 25Sd/102/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200425.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/102/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200425
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200425.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej
veci navrhovateľa: J. G., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., t. č. ÚVTOS,
Dončova 6, 034 01 Ružomberok, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta
č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 18. 2. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2016 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2016 podľa § 65 a § 82
Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 6. januára 2016
starobný dôchodok v sume 109,80 € mesačne.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal sumu
dôchodku a žiadal preskúmanie dôchodkovej dávky. Poukazuje na to, že výška dôchodku mu
nepostačuje na úhradu výdavkov.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľ dôchodkový vek
podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dosiahol dovŕšením
62 rokov veku, t. j. 6. januára 2016. Na účely zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľa na sumu
minimálneho starobného dôchodku bolo možné zhodnotiť len kvalifikované obdobie podľa § 82b ods. 4
Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z.. Z tohto dôvodu nebolo navrhovateľovi
na účely minimálneho dôchodku zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych
rokoch 1993 (243 dní), 1994 (68 dní), 1995 (18 dní), 1996 (233 dní), 1997 (251 dní), 1999 (179
dní), 2001 (129 dní), 2002 (154 dní), 2003 (146 dní), 2004 (118 dní), 2007 (118 dní), 2008 (174 dní),
2010 (294 dní), 2011 (149 dní), 2012 (92 dní) a v roku 2015 (20 dní), nakoľko osobný mzdový bod v
uvedených kalendárnych rokoch je nižší ako 0,241, to znamená, že toto obdobie nie je možné považovať
za kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, nakoľko kvalifikovaným obdobím dôchodkového
poistenia v súlade s § 82 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. je obdobie
dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie
sumy invalidného dôchodku získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b) až d) nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 1993,



c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok alebo do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Navrhovateľ k 6. januáru 2016 získal 4 910 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Pretože navrhovateľ získal len 13 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nevznikol mu
nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nakoľko nespĺňa zákonom
stanovenú podmienku, t. j. nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie
zo dňa 18. februára 2016 ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ sa stanoveného termínu pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z
nedostatku finančných prostriedkov spojených s jeho účasťou na pojednávaní (eskorta a doprava), ktoré
by si musel hradiť sám, preto súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s
ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ žiadosťou z 15. januára 2016 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 6.
januára 2016.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný
dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového
veku.

Navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012
Z. z. dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, 6. januára 2016. K 6. januáru 2016 získal 7 296 dní obdobia
dôchodkového poistenia.

Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
vyjadreného v rokoch.

Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. V
prípade navrhovateľa rozhodujúcim obdobím sú roky 1984 až 2015.

V rozhodujúcom období získal navrhovateľ úhrnom 4 058 dní obdobia dôchodkového poistenia, to
znamená 11,1179 rokov dôchodkového poistenia podľa§ 63 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Podiel
úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, je priemerný
osobný mzdový bod, 0,3637.

Podľa § 63 ods. 4 písm. d) Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov k priemernému
osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa v roku 2016 pripočíta 20 % z rozdielu medzi
osobným mzdovým bodom a hodnotou 1,0. V súlade s uvedeným hodnota priemerného osobného
mzdového bodu je 0,4910.

Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 6. januáru 2016 získal navrhovateľ 7 296 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predstavuje 19,9891 rokov dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 6. 1. 2016 je 10,9930 €. Suma starobného dôchodku 107,90
€ mesačne je určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,



obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty(0,4910 x 19,9891 x 10,9930). Suma starobného dôchodku sa odo dňa priznania
zvyšuje podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. o 1,90 € mesačne na sumu 109,80 € mesačne.

Odporkyňa zároveň posúdila aj nárok navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku.

Podľa § 82b Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nárok na zvýšenie sumy
starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto dôchodku
a) získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Kvalifikovaným obdobím
dôchodkového poistenia podľa § 82 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.
z. je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia
na určenie sumy invalidného dôchodku, získanú
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b) až d) nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 1993,
c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok alebo do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Za kalendárne roky, za ktoré už raz boli určené osobné mzdové body, resp. osobný mzdový bod v
predchádzajúcom rozhodnutí, resp. v predchádzajúcich rozhodnutiach, patria už raz určené osobné
mzdové body. Navrhovateľ k 6. januáru 2016 získal 4 910 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového
poistenia.

Podľa § 60 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rok dôchodkového
poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že navrhovateľ získal 13 rokov a 165 dní
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Pretože na účely zvýšenia starobného dôchodku na
sumu minimálneho starobného dôchodku je možné zhodnotiť len kvalifikované obdobie podľa § 82b
ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nebolo navrhovateľovi na účely
minimálneho dôchodku zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych rokoch
1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1999, 2001, 2002, 2003, 2004, 2007, 2008, 2010, 2011, 2012 a roku
2015, nakoľko osobný mzdový bod v uvedených kalendárnych rokoch je nižší ako 0,241, čo znamená,
že toto obdobie nie je možné považovať za kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia.

Navrhovateľ teda získal len 13 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, preto mu
nevznikol nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nakoľko nespĺňa
zákonom stanovenú podmienku, t. j. nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového
poistenia. Odporkyňa posúdila nárok navrhovateľa správne a správne vypočítala starobný dôchodok
podľa právnych predpisov o sociálnom poistení z podkladov, ktoré má vo svojej evidencii, a ktoré boli
predložené k žiadosti.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.
februára 2016 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti,
preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda
podľa O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.