Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200428 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200428.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej v právnej veci žalobcu: RUBERING, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 718 335, právne zastúpený advokátom: JUDr. Martin Olos, so sídlom J. J. X, XXX XX W. T., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, v konaní správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. SK/0776/99/2015 zo dňa 16.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0776/99/2015 zo dňa 16.03.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline rozhodol rozhodnutím pod č. P/0228/05/2015 zo dňa 06.10.2015 vo vzťahu k žalobcovi tak, že žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložil pokutu vo výške 500,00 Eur a to pre nedodržanie zákazu predávajúceho: - ukladať povinnosti bez právneho dôvodu, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, keď bolo kontrolou dodržiavania povinnosti vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode v platnom znení a zo zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, ako aj posúdením obsahu Zmluvy uzavieranej na diaľku (ktorá je spotrebiteľskou zmluvou) medzi účastníkom konania ako predávajúcim a spotrebiteľom, vrátane sekcií: Obchodné podmienky (ďalej len OP) a Kontakt zverejnených na www.pneueu.sk <http:// www.pneueu.sk> dňa 20.05.2015, 26.05.2015 a 26.06.2015 u účastníka konania - predávajúceho: RUBERING, s.r.o. v sídle spoločnosti: Dolné Rudiny 1, Žilina, zistené že: - v OP v bode 7. Záručné a reklamačné podmienky bolo uvedené: „.... Zodpovednosť za vady zistené pri prevzatí tovaru nesie predávajúci. Kupujúci je povinný takéto vady prípadne rozdiely v množstve reklamovať písomne do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru...“, čím predávajúci ukladal spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď spotrebiteľ má právo si uplatniť zodpovednosť za vady v celej dĺžke záručnej doby minimálne 24 mesiacov aj u vád zistených pri prevzatí tovaru a je vecou kupujúceho - spotrebiteľa v ktorom okamihu po prevzatí výrobku sa rozhodne výrobok reklamovať - v OP v bode 8. Odstúpenie od zmluvy - fyzické osoby bolo uvedené: „.... V zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z. je kupujúci oprávnený bez udania dôvodu odstúpiť od zmluvy do 7 dní od prevzatia tovaru. Odstúpenie od zmluvy musí byť uskutočnené písomnou formou, musí obsahovať všetky údaje slúžiace k identifikácii tovaru, predávajúceho a kupujúceho a musí byť vo vyššie uvedenej lehote doručené spolu s tovarom na reklamačnú adresu predávajúceho na náklady a nebezpečie kupujúceho. Tovar nesmie byť použitý, musí byť nepoškodený. Tovar musí byť doručený predávajúcemu spolu s dokladom o kúpe. Pri splnení všetkých vyššie uvedených podmienok pre vrátenie tovaru Vám peniaze za tovar zašleme poukážkou alebo prevodom na Váš účet a to najneskôr do 14 pracovných dní po fyzickom obdržaní tovaru.“, čím predávajúci ukladal spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď zákon stanovuje, že lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za zachovanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy bude odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty, teda predmetné oznámenie nemusí byť predávajúcemu v lehote na odstúpenie od zmluvy už doručené, ako to nesprávne uvádza predávajúci vo svojich podmienkach; zároveň zákon určuje, že spotrebiteľ môže právo na odstúpenie od zmluvy uplatniť v zákonnej lehote u predávajúceho v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči a spotrebiteľ je povinný najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy zaslať tovar predávajúcemu späť, čo znamená, že spotrebiteľ môže realizovať právo na odstúpenie od zmluvy najskôr zaslaním oznámenia o odstúpení od zmluvy a následne môže v 14-dňovej lehote odo dňa odstúpenia od zmluvy zaslať predávajúcemu tovar späť, pričom predávajúci svojimi obchodnými podmienkami stanovuje spotrebiteľovi nesúladne so zákonom zaslať oznámenie o odstúpení od zmluvy, ako aj tovar v takom časovom predstihu, aby bolo odstúpenie od zmluvy ako aj tovar doručené predávajúcemu ešte pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy; k ukladaniu povinnosti bez právneho dôvodu dochádza aj ďalšou formuláciou prikazujúcou spotrebiteľovi zaslať predávajúcemu tovar, ktorý je nepoužitý, napriek skutočnosti, že spotrebiteľ musí mať možnosť po doručení tovaru odskúšať jeho funkčnosť, charakteristiky a povahu takým spôsobom, akoby mu to bolo umožnené v kamennom obchode a stanovenie povinnosti spotrebiteľovi vrátiť výrobok nepoužitý je znemožnením mu realizácie tohto práva a ukladaním mu povinnosti bez právneho dôvodu, - vo veci prešetrenia spotrebiteľského podnetu P-499/2015 bolo zistené, že spotrebiteľovi bol podľa predloženej faktúry č. 32015387 zo dňa 02.06.2015, znejúcej na celkovú sumu 92,30 Eur, za dodaný tovar v sume 88,10 Eur (objednaný prostredníctvom www.eleo.sk <http://www.eleo.sk>, ktorej prevádzkovateľom je účastník konania), účtovaný poplatok vo výške 4,20 Eur pri platbe kartou u kuriéra - kuriérska služba DPD, čím predávajúci ukladal spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa (keď predávajúci nesmie spotrebiteľovi účtovať poplatky za použitie platobného prostriedku, ktorým je v zmysle zákona č.492/2009 Z. z. o platobných službách v platnom znení aj platobná karta), - pre nedodržanie zákazu predávajúceho: - upierať spotrebiteľovi právo na ochranu ekonomických záujmov, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vyššie uvedenou kontrolou zistené, že v OP v bode 8. Odstúpenie od zmluvy - fyzické osoby bolo uvedené: „....V zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z. je kupujúci oprávnený bez udania dôvodu odstúpiť od zmluvy do 7 dní od prevzatia tovaru. Odstúpenie od zmluvy musí byť uskutočnené písomnou formou, musí obsahovať všetky údaje slúžiace k identifikácii tovaru, predávajúceho a kupujúceho a musí byť vo vyššie uvedenej lehote doručené spolu s tovarom na reklamačnú adresu predávajúceho na náklady a nebezpečie kupujúceho. Tovar nesmie byť použitý, musí byť nepoškodený. Tovar musí byť doručený predávajúcemu spolu s dokladom o kúpe. Pri splnení všetkých vyššie uvedených podmienok pre vrátenie tovaru Vám peniaze za tovar zašleme poukážkou alebo prevodom na Váš účet a to najneskôr do 14 pracovných dní po fyzickom obdržaní tovaru.“, čím predávajúci uprel spotrebiteľovi právo na ochranu ekonomických záujmov, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, a to jednak stanovením lehoty na odstúpenie od zmluvy kratšej, t. j. 7 dní než ako stanovuje zákon, t. j. 14 dní, a jednak uvedením lehoty na vrátenie peňazí spotrebiteľovi dlhšej, t. j. 14 pracovných dní než ako stanovuje zákon, t. j. 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy, - pre nedodržanie zákazu pre predávajúceho: - používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vyššie uvedenou kontrolou zistené, že v OP v bode 5. Dodacie podmienky bolo uvedené: „....Tovar je spravidla odosielaný kupujúcemu do 10 pracovných dní odo dňa prijatia objednávky. Zvyčajne je dodacia lehota 1-5 pracovných dní. Predávajúci splní túto povinnosť odovzdaním tovaru do rúk prepravcu...“, čím predávajúci porušil zákaz používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď podmienka stanovená kontrolovanou osobou vnáša značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán a dovoľuje previesť povinnosť predávajúceho - dodať vec na miesto určené kupujúcim - vyplývajúcu mu zo zmluvy, na iný subjekt, čím sa jedná o porušenie § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, nakoľko pri uzatváraní zmluvy na diaľku je predávajúci povinný dodať vec na miesto určené kupujúcim a vyššie uvedenou formuláciou predávajúci previedol svoju povinnosť zo zmluvy na iný subjekt, čo môže viesť k zhoršeniu zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, - pre nedodržanie zákazu pre predávajúceho: - nekalej obchodnej praktiky, a to klamlivým konaním, ktoré zapríčinilo alebo mohlo zapríčiniť, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak nerobil, pretože bol uvedený do omylu alebo mohol byť uvedený do omylu, a to aj ak bola táto informácia vecne správna vo vzťahu k osobe predávajúceho, konkrétne k jeho totožnosti, čím bol porušený § 7 ods. 1, § 7 ods. 4, § 8 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vyššie uvedenou kontrolou zistené, že v OP bolo uvedené: „....Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Žiline odd.: Sro, vložka č. 598800/ L...“ a v sekcii Kontakt bolo uvedené: „.....Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Žiline odd.: Sro, vložka č. 17392/R...“, a v zmysle výpisu z Obchodného registra na internete na www.orsr.sk <http://www.orsr.sk> je spoločnosť registrovaná na Okresnom súde Žilina v Oddeli: Sro, pod vložkou číslo: 63555/L, čím predávajúci porušil zákaz nekalej obchodnej praktiky podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, a to klamlivým konaním, ktoré zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže viesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k totožnosti predávajúceho. - nekalej obchodnej praktiky, a to klamlivým konaním, ktoré zapríčinilo alebo mohlo zapríčiniť, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože bol uvedený do omylu alebo mohol byť uvedený do omylu, a to aj ak bola táto informácia vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom výrobku, ako je dostupnosť, čím bol porušený § 7 ods. 1, § 7 ods. 4, § 8 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vyššie uvedenou kontrolou vo veci prešetrovania spotrebiteľského podnetu P-410/2015 zistené, že spotrebiteľ si dňa 07.05.2015 prostredníctvom webovej stránky www.pneueu.sk <http://www.pneueu.sk>, ktorej prevádzkovateľom je spoločnosť RUBERING, s.r.o. objednal výrobok (pneumatiky Fulda ECOCONTROL HP 205/55, R16, HI:91, RI.V kusov: 4, cena za kus: 52,28 Eur, suma 209,12 Eur; objednávka s kódom 49608) s tým, že spotrebiteľovi bolo dňa 07.05.2015 doručené potvrdenie o prijatí objednávky č. 49608; následne bol spotrebiteľ dňa 11.05.2015 z emailu [email protected] <mailto:[email protected]> informovaný v znení: „Dobrý deň, objednané pneumatiky sú aktuálne vypredané. Doba naskladnenia nie je aktuálne známa. Ospravedlňujeme sa...“, pričom dňa 11.05.2015 sa predmetné pneumatiky nachádzali v ponuke na webovej stránke www.pneueu.sk <http://www.pneueu.sk> s údajom „Dostupné: 5ks“; čím predávajúci porušil zákaz nekalej obchodnej praktiky podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, a to klamlivým konaním, ktoré zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako je jeho dostupnosť. 2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že dňa 20.05.2015, 26.05.2015 a 26.06.2015 vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie Žilina kontrolu, pri ktorej boli zistené nedostatky, za ktoré žalobca zodpovedá. Žalobca nezabezpečil dodržanie zákazov pre predávajúceho, ktoré zároveň špecifikoval. Za zistené nedostatky a tým aj preukázané porušenia zákona vo výrokovej časti rozhodnutia zodpovedá podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca. Prvostupňový správny orgán na námietky účastníka uviedol, že odmieta tvrdenia právneho zástupcu účastníka konania o šikanóznom, nie nestrannom postupe pri výkone kontroly a zdôrazňuje, že cieľom správneho orgánu je ochrana spotrebiteľa využitím zákonných právomocí, ktoré mu v tejto oblasti priznáva legislatíva. Slovenská obchodná inšpekcia neopomína povinnosti spotrebiteľa, ale vykonáva kontrolnú činnosť zameranú na ochranu spotrebiteľa, tak aby konaním predávajúceho nebol spotrebiteľ na svojich právach poškodený. Ak teda predávajúci stanoví kupujúcemu striktne povinnosť oznámiť zistené závady v ním určenej lehote (do 7 pracovných dní) a začatie jej plynutia určí od prevzatia tovaru, nekoná v súlade so zákonom. Je vecou kupujúceho, v ktorom okamihu po prevzatí sa rozhodne veci prezrieť a overiť jej akosť, pričom je potrebné poukázať na fakt, že pre spotrebiteľa je iste vhodnejšie prezrieť si výrobok v jeho domácnosti, nakoľko pri preberaní zásielok sa preberajúci často ocitá v časovej tiesni. Uplatnenie reklamácie je jednostranný právny úkon v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, ak kupujúci uplatnil u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená zodpovednosť za vady počas plynutia záručnej doby, uplatní reklamáciu riadne a včas podľa ustanovení § 625 a § 626 OZ a predávajúci je povinný v zmysle § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa danú reklamáciu vybaviť. Podľa tvrdenia správneho orgánu by tak predávajúcemu uplynula lehota na vybavenie reklamácie v prípade, že kupujúci tovar reálne nedoručí predávajúcemu a iba písomne uplatní reklamáciu, čo niektorí spotrebitelia účelovo robia s cieľom využiť časovú tieseň a zmariť riadne preskúšanie výrobku v reklamácií. Lehota na vybavenie reklamácií nemôže predávajúcemu nikdy plynúť pred fyzickým doručením tovaru. Pre začatie reklamačného konania sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to vytknutie vád s ich podpisom s uplatnením práva a súčasne aj doručenie reklamovaného tovaru, táto námietka nie je dôvodná a nemá súlad s nedostatkami zistenými správnym orgánom. Čo sa týka účtovania poplatku spotrebiteľovi za použitie platobného prostriedku platobnej karty, správny orgán dal do pozornosti § 44 zákona č. 429/2009 Z. z.. Správny orgán ďalej konštatuje, že spotrebiteľ musí mať právo po doručení mu výrobku tento aj vyskúšať, teda použiť ho a o stanovení povinnosti spotrebiteľa je vrátiť výrobky nepoužitý je znemožnením mu realizácie tohto práva a ukladaním povinnosti bez právneho dôvodu. Tvrdenie žalobcu, že účastník konania v praxi umožňuje spotrebiteľovi využívať právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle zákona č. 102/2014 nie je liberačným dôvodom zo zistenia nesprávneho informovania spotrebiteľa o lehote na odstúpenie od zmluvy - krátenie stanovuje zákon. Predmetná kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 102/2014, v rámci ktorej bolo zistené, že došlo k viacerým porušeniam zo strany účastníka konania. Správny orgán začal pre porušenie povinnosti účastníkom konania v zákone č. 102/2014 Z. z. jedno správne konanie a tiež ďalšie samostatné správne konanie. Dôvodom je aj samotný mechanizmus ukladania sankcii, ktoré sú osobitne upravené v oboch uvedených právnych normách. Konanie pre porušenie zákona č. 102/2014 Z.z. je vedené ako samostatné správne konanie, ktoré správny orgán začal v inej veci a ktorého predmetom bolo porušenie povinnosti účastníkom konania vyplývajúce zo zákona č. 102/2014 Z. z.. V danom prípade je voči účastníkovi konania vedené správne konanie za porušenie zákazov uvedených v zákone o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k výške pokuty správny orgán poukázal na to, že prihliadol na ustanovenie § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na význam práva zo zodpovednosti za vady k výrobku, ako aj práva na odstúpenie od zmluvy pre spotrebiteľa nemožno vyššie uvedené nedostatky považovať za zanedbateľné. K reálnej majetkovej ujme na strane spotrebiteľa, a teda k upretiu spotrebiteľovho práva na ochranu ekonomických záujmov došlo vymedzením v OP kratšej lehote na odstúpenie od zmluvy, než ako stanovuje zákon a dlhšej lehoty na vrátenie finančných prostriedkov spotrebiteľovi po využití práva na odstúpenie od zmluvy, než ako stanovuje zákon. Poukázal aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Pri ukladaní výšky pokuty bolo zohľadnené aj to, že konaním účastníka došlo k zásahu do práv spotrebiteľa, a to vo vzťahu, k spôsobu a rozsahu informovania spotrebiteľov o výrobkoch a o nákupných podmienkach, čo môže pri nedodržaní dobromyseľnosti zo strany predávajúceho spôsobiť spotrebiteľovi aj škodu. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom žalobca v odvolaní v prvom rade namietal, že postup správneho orgánu, keď uložil dve samostatné pokuty dvoma rozhodnutiami je nesprávny, nezákonný a nemá procesnoprávnu oporu. ISOI mal o celej veci rozhodnúť jedným rozhodnutím, nakoľko v prípade súbehu správneho deliktu je možné vždy uložiť iba jednu sankciu - pokutu, nie však kumulatívne ukladať samostatné pokuty. Takisto namietal, že výrok o výške pokuty je nedôvodný. Nie je zrejmé prečo sa ku takejto konkrétnej výške pokuty správny orgán dopracoval. Takisto výrok rozhodnutia tiež neobsahuje relevantný opis skutku, pre ktorý bola uložená pokuta, čím rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, pričom skutkové vymedzenie výroku je objektívne nedostatočné. Poukázal tiež na porušenie ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku. 4. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím pod č. SK/0776/99/2015 zo dňa 16.03.2016 a to tak, že napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil tak, že účastníkovi konania: RUBERING, s.r.o., sídlo: Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 718 335, dátum vykonania kontroly: 20.05.2015, 26.05.2015 a 26.06.2015 v sídle účastníka konania Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, - pre nedodržanie zákazu pre predávajúceho: ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), keď kontrolou dodržiavania povinností predávajúceho, ako aj posúdením obsahu Zmluvy uzavieranej na diaľku medzi účastníkom konania ako predávajúcim a spotrebiteľom, vrátane sekcií: Obchodné podmienky (ďalej len OP) a Kontakt zverejnených na www.pneueu.sk <http://www.pneueu.sk> dňa 20.05.2015, 26.05.2015 a 26.06.2015 v sídle účastníka konania Dolné Rudiny 1, Žilina bolo zistené, že: - v OP v bode 7. Záručné a reklamačné podmienky bolo uvedené: „.....Zodpovednosť za vady zistené pri prevzatí tovaru nesie predávajúci. Kupujúci je povinný takýto vady prípadne rozdiely v množstve reklamovať písomne do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru....“, čím predávajúci ukladal spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď spotrebiteľ má právo si uplatniť zodpovednosť za vady v celej dĺžke záručnej doby minimálne 24 mesiacov aj u vád zistených pri prevzatí tovaru, - v OP bode 8. Odstúpenie od zmluvy - fyzické osoby bolo uvedené: „....V zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z. je kupujúci oprávnený bez ukladania dôvodu odstúpiť od zmluvy do 7 dní od prevzatia tovaru. Odstúpenie od zmluvy musí byť uskutočnené písomnou formou, musí obsahovať všetky údaje slúžiace k identifikácii tovaru, predávajúceho a kupujúceho a musí byť vo vyššie uvedenej lehote doručené spolu s tovarom na reklmačnú adresu predávajúceho na náklady a nebezpečie kupujúceho. Tovar nesmie byť použitý, musí byť nepoškodený. Tovar musí byť doručený predávajúcemu spolu s dokladom o kúpe. Pri splnení všetkých vyššie uvedených podmienok pre vrátenie tovaru Vám peniaze za tovar zašleme poukážkou alebo prevodom na Váš účet a to najneskôr do 14 pracovných dní po fyzickom obdržaní tovaru.“, čím predávajúci ukladal spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, keďže osobitná právna úprava - zákon č. 102/2014 Z. z. stanovuje, že lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za zachovanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy bude odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty a zároveň určuje, že spotrebiteľ je povinný najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy zaslať tovar predávajúcemu späť; k ukladaniu povinnosti bez právneho dôvodu dochádza aj ďalšou formuláciou prikazujúcou spotrebiteľovi zaslať predávajúcemu tovar, ktorý je nepoužitý, čo znemožňuje spotrebiteľovi tovar a jeho funkčnosť, charakteristiky, povahu odskúšať takým spôsobom, akoby mu to bolo umožnené v kamennom obchode, - vo veci prešetrenia spotrebiteľského podnetu P-499/2015 bolo zistené, že spotrebiteľovi bol podľa predloženej faktúry č. 32015387 zo dňa 02.06.2015, znejúcej na celkovú sumu 92,30 Eur, za dodaný tovar v sume 88,10 Eur, účtovaný poplatok vo výške 4,20 Eur pri platbe kartou u kuriéra - kuriérska služba DPD, čím predávajúci ukladal spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa (keď predávajúci nesmie spotrebiteľovi účtovať poplatky za použitie platobného prostriedku, ktorým je v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v platnom znení, aj platobná karta), - pre nedodržanie zákazu pre predávajúceho: - upierať spotrebiteľovi právo na ochranu ekonomických záujmov, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vyššie uvedenou kontrolou zistené, že v OP v bode 8. Odstúpenie od zmluvy - fyzické osoby bolo uvedené: „....V zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z. je kupujúci oprávnený bez udania dôvodu do 7 dní od prevzatia tovaru. Odstúpenie od zmluvy musí byť uskutočnené písomnou formou, musí obsahovať všetky údaje slúžiace k identifikácii tovaru, predávajúceho a kupujúceho a musí byť vo vyššie uvedenej lehote doručené spolu s tovarom na reklamačnú adresu predávajúceho na náklady a nebezpečie kupujúceho. Tovar nesmie byť použitý, musí byť nepoškodený. Tovar musí byť doručený predávajúcemu spolu s dokladom o kúpe. Pri splnení všetkých vyššie uvedených podmienok pre vrátenie tovaru Vám peniaze za tovar zašleme poukážkou alebo prevodom na Váš účet a to najneskôr do 14 pracovných dní po fyzickom obdržaní tovaru.“, čím predávajúci uprel spotrebiteľovi právo na ochranu ekonomických záujmov, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, a to jednak stanovením lehoty na odstúpenie od zmluvy kratšej, t. j. 7 dní než ako stanovuje zákon, t. j. 14 dní, a jednak uvedením lehoty na vrátenie peňazí spotrebiteľovi dlhšej, t. j. 14 pracovných dní než ako stanovuje zákon, t. j. 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy, - pre nedodržanie zákazu pre predávajúceho: upierať spotrebiteľovi právo na informácie, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vyššie uvedenou kontrolou zistené, v OP bolo uvedené: „.....Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Žiline odd.: Sro, vložka č. 598800/ L...“ a v sekcii Kontakt bolo uvedené: „....Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Žiline odd.: Sro, vložka č. 17392/R...“, a v zmysle výpisu z Obchodného registra na internete na www.orsr.sk <http://www.orsr.sk> je spoločnosť registrovaná na Okresnom súde Žilina v Oddieli: Sro, pod vložkou číslo: 63555/L, čím predávajúci uprel spotrebiteľovi právo na informácie v zmysle osobitného predpisu - zákona č. 22/2003 Z. z. o elektronickom obchode, - pre nedodržanie zákazu pre predávajúceho: používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vyššie uvedenou kontrolou zistené, že v OP v bode 5. Dodacie podmienky bolo uvedené: „...Tovar je spravidla odosielaný kupujúcemu do 10 pracovných dní odo dňa prijatia objednávky. Zvyčajne je dodacia lehota 1-5 pracovných dní. Predávajúci splní túto povinnosť odovzdaním tovaru do rúk prepravcu...“, čím predávajúci porušil zákaz používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď podmienka vnáša značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán a dovoľuje previesť povinnosť predávajúceho - dodať vec na miesto určené kupujúcim - vyplývajúcu mu zo zmluvy, na iný subjekt, čím sa jedná o porušenie § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, - pre nedodržanie zákazu predávajúceho: používať nekalé obchodné praktiky, a to klamlivým konaním, ktoré zapríčinilo alebo mohlo zapríčiniť, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože bol uvedený do omylu alebo mohol byť uvedený do omylu, a to aj ak bola táto informácia vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom výrobku, ako je dostupnosť, čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1, § 7 ods. 4, § 8 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vyššie uvedenou kontrolou vo veci prešetrovania spotrebiteľského podnetu P-410/2015 zistené, že spotrebiteľ si dňa 07.05.2015 prostredníctvom webovej stránky www.pneueu.sk <http:// www.pneueu.sk>, objednal výrobok (pneumatiky Fulda ECOCONTROL HP 205/55 R16 HI:91 RI: V kusov: 4, cena za kus 52,28 Eur, suma: 209,12 Eur; objednávka s kódom 49608) s tým, že spotrebiteľovi bolo dňa 07.05.2015 doručené potvrdenie o prijatí objednávky č. 49608; následne bol spotrebiteľ dňa 11.05.2015 z emailu [email protected] <mailto:[email protected]> informovaný v znení: „Dobrý deň, objednané pneumatiky sú aktuálne vypredané. Doba naskladnenia nie je aktuálne známa. Ospravedlňujeme sa...“, pričom dňa 11.05.2015 sa predmetné pneumatiky nachádzali v ponuke na webovej stránke www.pneueu.sk <http://www.pneueu.sk> s údajom „Dostupné: 5ks“, čím predávajúci porušil zákaz používania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložil pokutu vo výške 500,00 Eur. Žalovaný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že po preskúmaní veci v odvolacom konaní bol zistený dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, pričom pristúpil k zmene právnej kvalifikácie konania spočívajúceho v uvedení nesprávneho čísla vložky obchodného registra OP a v sekcii kontakt, v ktorom je zapísaný účastník konania. Nesprávne uvedený údaj je nesporne obligatórnym údajom, ktorý musí účastní konania poskytnúť spotrebiteľovi v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode. Vzhľadom na skutočnosť, že predávajúci tým porušil predovšetkým právo spotrebiteľov na informácie, žalovaný tento skutok prekvalifikoval na upretie práva spotrebiteľa na informácie v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zároveň žalovaný vo veci skutku spočívajúceho v uvedení spotrebiteľa do omylu, vo vzťahu k dostupnosti výrobku (pneumatiky Fulda ECOCONTROL HP 205/55 R16 H1:91 R1:V) dňa 11.05.2015 na webovej stránke www.pneueu.sk <http://www.pneueu.sk> doplnil kvalifikáciu skutku o § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý ukladá predávajúcemu zákaz používania nekalých obchodných praktík. V rámci odvolacieho konania boli tiež uskutočnené úpravy vo výroku rozhodnutia, ktoré viedli k jeho sprehľadneniu tým, že zúžil rozsah opisu dôvodov nezákonnosti toho ktorého konania. Dôvod na zníženie postihu nebol zistený, keďže pokuta sa vzhľadom na rozsah a závažnosť zistených nedostatkov nachádza v spodnej hranici sadzby. Žalovaný správny orgán vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že za zistené nedostatky a tým aj za preukázané porušenie zákona citované vo výrokovej časti rozhodnutia zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu, nakoľko v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúcim, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by žalobcu zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnené. Pre posúdenie celého prípadu je rozhodujúce, že došlo k porušeniu zákazov a povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach, ktoré boli uvedené v inšpekčnom zázname zo dňa 20.05.2015, 26.05.2015 a 26.06.2015. Žalobcom namietané vedenie dvoch správnych konaní osobitne za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 102/2014 majúci základ v jednom inšpekčnom zázname, nevyvoláva zmätočnosť, a ani sa neprieči zásadám vyplývajúcim zo správneho poriadku. Odvolací orgán mal za to, že prvostupňový správny orgán uvedeným postupom využil najvhodnejší spôsob, ktorý viedol k vybaveniu oboch vecí, pričom poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžd/26/2011. V predmetnom prípade bolo kontrolou žalobcu zistené porušenie zákona č. 102/2014 Z. z. ako aj povinnosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Oba uvedené predpisy obsahujú opis konaní, ktoré musí predávajúci pod hrozbou sankcie dodržiavať. Jednotlivé opisy skutkových podstát správneho deliktu v uvedených predpisoch nie sú vymedzené tak, ako to je v prípade trestného zákona, kde zásadný rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ pri trestných činoch vymedzená je aj samostatná trestná sadzba a závažnosť skutku je členená, v prípade vymedzenia skutkových podstát správnych deliktov takéto vymedzenie nie je. Absorbčná zásada pri ukladaní trestu spočíva v tom, že páchateľ sa potrestá a trest sa mu uloží za trestný čin najprísnejšie trestný, teda podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejší trestný. Ak však zákon o ochrane spotrebiteľa, ani zákon č. 102/2014 Z. z. nijakým spôsobom nešpecifikujú, kedy sa jedná o závažné porušenie a ktoré je treba chápať ako menej závažné. Odvolací orgán mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v medziach zákona, pričom konal v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Mal za to tiež, že všetky skutky uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia sú špecifikované tak, že je z nich zrejmé, o aký skutok sa jedná, je z nich zrejmé miestne, časové aj vecné hľadisko vymedzenia jednotlivých skutkov, ako iných správnych deliktov a vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia zodpovedá § 47 ods. 2 Správneho poriadku, a zároveň vylučuje zameniteľnosť sankcionovaných skutkov s inými skutkami. K výhradám žalobcu týkajúcim sa posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok a nerovnováhy práv a povinností zmluvných strán, ktorý je príslušný posudzovať iba súd, a nie SOI žalovaný uviedol, že ich považuje za bezpredmetné. Vo veci námietok týkajúcich sa lehoty na vytknutie vád zistených pri prevzatí tovaru spotrebiteľom uviedol, že z úpravy zodpovednosti za vady v OZ vyplýva, že OZ síce rozlišuje medzi vadami, ktoré má vec pri prevzatí a po prevzatí, ale zároveň ako správne prvostupňový správny orgán uviedol, neviaže vytknutie vady na okamih prevzatia tovaru, ale na okamih, kedy sa samotný spotrebiteľ o vade veci dozvedel. Ak teda predávajúci stanoví kupujúcemu striktne povinnosť oznámiť zistené vady v ním určenej lehote do 7 pracovných dní a začatie jej plynutia určí od prevzatia tovaru, nekoná v súlade so zákonom. Pokiaľ sa týka výšky pokuty, bolo prihliadnuté aj na porušenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní zákazu ukladania povinnosti spotrebiteľovi nad rámec zákona, upieranie práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami, práva na informácie a na ochranu jeho ekonomických záujmov. 5. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bola podaná správna žaloba v zákonom stanovenej lehote, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 22.05.2016. Žalobca v žalobe považuje rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, zjavnej rozpornosti s obsahom spisov. 1. Pokiaľ žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie, poukázal na to, že spôsob vykonania zmeny prvostupňového správneho orgánu je zjavne zmätočný a trpí vadou neurčitosti skutkovej a právnej vety rozhodnutia.. Reformačný výrok odvolacieho orgánu je ex lege nezávislým od výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Je novým vyriešením predmetu veci a to výlučne spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán. Je potrebné poukázať na to, že výrok rozhodnutia musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania, a túto zásadu musí rešpektovať aj odvolací správny orgán. Poukázal aj na rozhodnutie R86/2003 a R69/2008, podľa ktorého výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitostí to výroku svojho rozhodnutia, poruší ust. § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007. 2. Postup správneho orgánu, keď uložil dve samostatné pokuty je nesprávny, nezákonný a nemá procesnoprávnu oporu. ISOI mal o celej veci rozhodnúť jedným rozhodnutím, nakoľko v prípade súbehu správneho deliktu je možné vždy uložiť iba jednu správnu sankciu - pokutu, nie však kumulatívne ukladať samostatné pokuty. Prípadné porušenie viacerých právnych noriem, za ktoré je možné uložiť sankciu - súbeh porušení má význam iba pre výšku pokutu. Pri súbehu viacerých správnych deliktov - viacčinný súbeh pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť analógiu legis, tzv. absobrčnú zásadu. Jej podstata tkvie v abrobcii sadzieb, teda prísnejší trest pohlcuje miernejší. 3. Výrok o výške pokuty nie je odôvodnený a nie je zrejmé, prečo ku takejto konkrétnej výške pokuty správny orgán dospel. 4. Výrok rozhodnutia taktiež neobsahuje relevantný opis skutku, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, čím trpí vadou nepreskúmateľnosti. Skutkové vymedzenie výroku je objektívne nedostatočné. 5. Aplikácia a výklad právnych noriem žalovaným, ako ISOI Žilina bola zjavne svojvoľná. Žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam a jeho skutkové závery sú zmätočné a svojvoľné. 6. Tvrdenia žalovaného sú právne nedôvodné, bez akéhokoľvek dôkazného základu, nehovoriac o extenzívnej aplikácii právnych predpisov a neodôvodnených všeobecných záveroch o porušení neurčitých povinností. 7. Zákazník je kupujúci, má mať tiež svoje povinnosti čo SOI plne opomína. 8. Označenie inej spisovej značky, vložky registrového súdu bolo spôsobené výlučne preklepom a nedopatrením, ktoré žalobca odstránil. 9. Formulár na odstúpenie od zmluvy je nimi vždy poskytovaný, nachádza sa vždy pribalený k tovaru. Nemá žalobca vedomosť o tom, že by nejaký ich zákazník sa im sťažoval na to, že mu formulár nebol dodaný a že došlo pri preprave k jeho odtrhnutiu od balenia tovaru a pod. Preto písomne žiadal, aby SOI uviedlo, v ktorom konkrétnom prípade mali formulár spotrebiteľovi nedodať. Na ich výzvu správny orgán nereagoval. Správny orgán uprel žalobcovi základné práva a jeho postup podľa názoru žalobcu bol značne formalistický. Poukázal aj na ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, t. j. na súčinnosť v správnom konaní. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 20.06.2016, zotrval na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia, mal za to, že žalobné dôvody žalobcu sú nedôvodné. Poukázal na to, že pokiaľ zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pod P/0228/05/2015 tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu nahradil, túto zmenu náležite odôvodnil v odôvodnení rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke žalobcu, čo sa týka absorbčnej zásady pri ukladaní trestov uviedol, že v podmienkach administratívneho trestania pri preukázanom porušení rôznych povinností chrániacich rozdielny objekt záujmov ochrany práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, stanovený viacerými zákonmi v oblasti ochrany spotrebiteľa, obsahujúcich vlastný sankčný mechanizmus a zakotvenú obligatórnu povinnosti uloženia pokuty sa javí ako neaplikovateľná v praxi, vzhľadom na špecifiká samotnej úpravy. Oba predpisy, ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa, a aj zákon č. 102/2014 obsahujú opis konaní, ktoré musí predávajúci pod hrozbou sankcie dodržiavať, jednotlivé opisy skutkových podstát správneho deliktu nie sú vymedzené tak, ako je to v prípade trestného zákona. Mal za to, že je vylúčený súbeh deliktov rovnakej právnej kategórie, ak chránia odlišný spoločenský záujem - ochrana práv a právom chránených záujmov spotrebiteľa pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb v rámci zákona o ochrane spotrebiteľa; ochrana práv spotrebiteľov pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku, alebo zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov - špeciálna právna úprava pokiaľ ide o podomový a zásielkový predaj. Významným je preto odlišnosť cieľov, ktorých tá ktorá právna úprava v danej oblasti spotrebiteľa sleduje. Z judikatúry poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 1Sžd/26/2011. Žalovaný mal za to, že postupoval v súlade so zákonom, vo veci bol spoľahlivo zistený skutkový stav a žiadal aby bola žaloba zamietnutá. 7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 10.10.2016, zotrval na námietke, že správny orgán v konaní nerešpektoval absorpčnú zásadu pri ukladaní sankcie. 8. Krajský súd v Žiline uznesením pod č. k. 21S/85/2016-32 zo dňa 27.07.2016 vylúčil konanie o správnej žalobe zo dňa 22.05.2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. SK/0075/99/2015 zo dňa 17.03.2016 na samostatné konanie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2016. Toto konanie je vedené samostatne pod sp. zn. 31S/27/2016. 9. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok pri aplikácii § 137 ods. 4 SSP, za použitia § 491 ods. 1 a 2 SSP. 10. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj ich postupov s poukazom aj na ust. § 195 SSP mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a to pre nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného, a to z nasledovných dôvodov: 11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z., tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. 12. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. 13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66.400,00 Eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166.000,00 Eur. 14. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 15. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. ) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 17. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 18. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci poukazuje aj na to, že žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. SK/0775/99/2015 zo dňa 17.03.2016 rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a to tak, že zmenil rozhodnutie Inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pod č. D/0227/05/2015 zo dňa 06.10.2015, ktorým podľa § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 430,00 Eur pre porušenie § 3 ods. 1 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa a to tak, že podľa § 15 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku... nahrádza znením ... podľa § 15 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku... Ostatná časť výroku, vrátane uloženie sankcie ostáva bez zmeny. 19. Súd konštatuje, že aj na konanie SOI podľa zákona č. 250/2007 Z. z. sa vzťahuje správny poriadok a to zákon č. 71/1967 Zb.. Krajský súd v Žiline vzhliadol žalobný dôvod žalobcu, ktorý spočíval v námietke, že výrok rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, pričom skutkové vymedzenie výroku je nedostatočné, za dôvodný. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácií ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktov, ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V oboch prípade ide o súčasť tzv. správneho trestania (administratívneho trestania) o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky a iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcii, vrátane príslušného konania, pričom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexie názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potom potrebné vychádzať aj pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými nepochybne sú aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitostí sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 20. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné poukázať v tejto súvislosti aj na článok 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého akékoľvek trestné obvinenie je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a rovnako judikoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. Nález sp. zn. III. ÚS 2310/2010-38 zo dňa 25.08.2010). S poukazom na vyššie uvedené krajský súd dáva do pozornosti, že v správnom trestaní je nutné rešpektovať základné princípy trestania medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti - legality, ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona) nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej tiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v článku 47 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon (rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Sžf/85/2011). 21. Krajský súd v Žiline nie je v zhode so žalovaným, že výrok rozhodnutia žalovaného je v súlade aj s § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že sám žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že v danom prípade doplnil kvalifikáciu skutku, ktorý spočíva uvedením spotrebiteľa do omylu vo vzťahu k dostupnosti výrobku - pneumatiky Fulda ECOCONTROL HP205/55, R16, H1:91, RI:5 o kvalifikáciu skutku s poukazom na § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý ukladá predávajúcemu zákaz používania nekalých obchodných praktík. V rámci odvolacieho konania boli tiež uskutočnené úpravy vo výrokovej časti rozhodnutia, ktoré viedli k jeho sprehľadneniu, tým, že zúžil rozsah opisu dôvodov nezákonnosti toho ktorého konania. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uvádza, že podľa jeho názoru žalobca bol druhostupňovým rozhodnutím (a rozhodnutím o odvolaní žalobcu ) potrestaný, resp. jeho konanie - špecifikované vo výroku rozhodnutia žalovaného na str. 3 - tretí odsek bolo kvalifikované aj podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa ( oproti prvostupňovému rozhodnutiu, kde bol sankcionovaný za porušenie § 7 ods. 1, § 7 ods. 4, § 8 ods. 1 pís. b) zákona o ochrane spotrebiteľa), t. j. za ktoré nebol žalobca vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia potrestaný. Súd v danom prípade poukazuje na to, že žalobca nemal možnosť sa proti takémuto uvedenému novému porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa žiadnym spôsobom brániť, keďže žalovaný toto nové porušenie zákona doplnil až do rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, čo podľa názoru súdu nie je prípustné. Charakter vykonanej zmeny zo strany žalovaného má podľa názoru súdu skôr charakter opravy rozhodnutia, ako nakoniec aj žalovaný konštatuje, nemá charakter zmenového rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. 22. Zároveň súd konštatuje v zhode so žalobcom, že je nedostatočný výrok rozhodnutia žalovaného aj v časti porušenia zákonných povinností žalobcu, keď nie je dostatočným spôsobom špecifikované konkrétne porušenie zákona, napr. je nedostatočne špecifikované porušenie - porušenie § 4 ods. 2 pís. a) zákona č. 250/2007 Z.z. - v OP bode 8 odstúpenie od zmluvy - fyzické osoby bolo uvedené: v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z. je kupujúci oprávnený bez udania dôvodu odstúpiť od zmluvy do 7 dní od prevzatia tovaru. Odstúpenie musí byť uskutočnené písomnou formou, musí obsahovať všetky údaje slúžiace k identifikácií tovaru predávajúceho a kupujúceho a musí byť vo vyššie uvedenej lehote doručené spolu s tovarom na reklamačnú adresu predávajúceho na náklady a nebezpečie kupujúceho. Tovar nesmie byť použitý, musí byť nepoškodený. Tovar musí byť doručený predávajúcemu spolu s dokladom o kúpe. Pri splnení všetkých vyššie uvedených podmienok pre vrátenie tovaru vám peniaze za tovar zašleme poukážkou alebo prevodom na váš účet, najneskôr do 14 pracovných dní po fyzickom obdržaní tovaru, čím predávajúci ukladal spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, keďže osobitná právna úprava, a to zákon č. 102/2014 stanovuje, že lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za zachovanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy bude odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty a zároveň určuje, že spotrebiteľ je povinný najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy zaslať tovar predávajúcemu späť; k ukladaniu povinnosti bez právneho dôvodu dochádza aj ďalšou formuláciou prikazujúcou spotrebiteľovi zaslať predávajúcemu tovar, ktorý je nepoužitý, čo znemožňuje spotrebiteľovi tovar a jeho funkčnosť, charakteristiku, povahu odskúšať takým spôsobom, ako by mu to bolo umožnené v kamennom obchode. V predmetnom prípade nie je uvedené, aké konkrétne ustanovenie osobitného zákona č. 102/2014 Z.z. ( zrejme mal žalovaný na mysli ust. § 8 zákona č. 102/2014 ) považuje lehotu na odstúpenie od zmluvy za zachovanú. Takisto v ďalšom skutku - účtovanie poplatku vo výške 4,20,- Eur, v ďalšom porušení povinnosti žalobcu je iba všeobecne odkaz na zákon č. 492/2009 Z. z., pričom nie je uvedené konkrétne ustanovenie zákona, z ktorého má vyplývať, že predávajúci nesmie spotrebiteľovi účtovať poplatok za použitie platobného prostriedku. Rovnako pri porušení § 4 ods. 2 pís.b) zákona č. 250/2007 Z.z.v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - v súvislosti s uvedením kratšej lehoty na možnosť odstúpenia od zmluvy a dlhšej lehoty na vrátenie peňazí ako stanovuje zákon, ani tu nie je špecifikované konkr. ust. zákona č. 102/2014 Z.z., ktoré práve pojednáva o lehote na odstúpenie od zmluvy resp. vrátenia peňazí. Súd s poukazom aj na vyššie uvedené závery o úplnej identifikácii správneho deliktu vo výrokovej časti rozhodnutia, ktoré vyplývajú aj z konštantnej judikatúry v týchto veciach ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 ) poukazuje na to, že je teda potrebné odmietnuť úvahu, že takáto podrobná špecifikácia je postačujúca len v odôvodnení tohto rozhodnutia. Súd sa s uvedenou argumentáciu absolútne stotožňuje s tým, že je potrebné, aby uvedená špecifikácia, ktorá prípadne bola vykonaná v odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa preniesla, resp. bola súčasťou výrokovej časti rozhodnutia, tak aby bolo zrejmé, za čo konkrétne bol žalobca postihnutý, čo v danom prípade podľa názoru súdu vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, ktorý sa pokúšal odstrániť aj chyby uvedené v prvostupňovom rozhodnutí nie je splnené. Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti je zo strany súdu rozhodnutie žalovaného chápané ako rozhodnutie predčasné, s tým, že žalovaný správny orgán vykoná potrebnú špecifikáciu výrokovej časti rozhodnutia tak, aby bolo jasné aj z výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, čo konkrétne žalobca tak ako uviedol súd v naznačenom smere porušil. 23. Na druhej strane je ale potrebné zamietnuť námietku žalobcu, ktorý tvrdí, že keď správne orgány rozhodovali vo vzťahu k žalobcovi dvoma samostatnými pokutami, pričom je nesporné, že za základ pre rozhodovanie o pokute bol zobratý rovnaký inšpekčný záznam ( resp. rovnaké inšpekčné záznamy zo dňa 20.5.2015, 26.5.2015 a 26.6.2015), že správny orgán mal rozhodnúť o celej veci jedným rozhodnutím s poukazom na súbeh správnych deliktov ( súbeh porušení ). Súd sa s touto žalobnou námietkou žalobcu nestotožňuje. Je nesporné, že napadnutým rozhodnutím rozhodoval žalovaný správny orgán o pokute postupom podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., pričom žalovaný v konaní pod č. SK/0775/99/2015 zo dňa 17.03.2016 rozhodoval resp. prvostupňový správny orgán rozhodoval o pokute podľa § 15 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z.. Boli teda uložené dve pokuty v dvoch samostatných konaniach. 24. Vychádzajú z článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z odporúčania výboru ministrov č. R91 pre členské štáty o správnych sankciách schválené výborom ministrom dňa 13.02.1991 (ďalej aj odporúčanie o správnych sankciách), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neu Mai Ster vs. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb, správne delikty fyzických osôb podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu, ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom konaní a trestnom poriadku nielen obvinenému, ale aj subjektu voči ktorému je vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorého je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno teda opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sa sankcie správnymi orgánmi sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno- právnymi princípmi. 25. V administratívnom trestaní treba rešpektovať odporúčanie výboru ministrov (Rady Európy 91) z 13.02.1991 (relative aux sankcions administraves), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcii trestných s tým, že správny (administratívny postih) protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote, keďže administratívne trestanie má aj podľa Štrasburgskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy SR - článok 50 a analogicky aj z trestného zákona. Na rozdiel od trestného zákona právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh deliktov. Pri súbehu správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť analógia legis, tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorbcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje, a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre triedenie trestných činov z časového hľadiska, t. j. správny orgán uloží za viaceré čiastkové úseky jednu sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt ( rozsudok NS SR č.k. 5Sžf/85/2011 ). 26. Vo vzťahu ku konkrétnej žalobnej námietke žalobcu v tejto veci v súvislosti teda s aplikáciou absorpčnej zásady aj na daný prípad súd poukazuje na skutkovo obdobný prípad - aj na rozhodnutie Najvyššie súdu sp. zn. 4Sžo/132/2015 zo dňa 08.06.2016, na ktoré poukázal aj žalovaný správny orgán. V danom prípade správny orgán pri zistení porušenia povinností upravených v odlišných právnych predpisoch, kedy sa predávajúci dopustil viacerých správnych deliktov neriadil absorpčnou zásadou a neuložil jeden trest. Pričom z rozhodnutia NS SR vyplynulo, že s takýmto trestaním sa stotožnil. 27. V danom preskúmavanom prípade išlo o dve samostatné konania, ktoré boli posúdené jedno podľa zákona č. 250/2007 Z. z. (správne žaloba vo veci tejto ) a druhé konanie podľa zákona č. 102/2014 Z. z. (rozhodnutie žalovaného č. SK/0775/99/2015 zo dňa 17.3.2016), pričom nie je ani podstatné, že uvedené vychádzajú z jedného kontrolného zistenia, ale v danom prípade ide teda o rôzne skutky, ktorých porušenie je sankcionovateľné v dvoch rôznych právnych predpisoch. ( pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžd/26/2011 zo dňa 28.02.2012 a tiež 1Sžr/56/2011 zo dňa 31.1.2012). Účelom zásady správneho práva „ne bis in idem“, to znamená nie dvakrát trestať v tej istej veci je v oblasti správneho trestania zabrániť opakovanému trestaniu páchateľa priestupku alebo porušovania inej administratívno-právnej povinnosti. Podstatou uvedenej zásady je nielen totožnosť skutku, osoby páchateľa ale aj vykonávateľa správneho trestania, a právneho titulu správneho trestania vrátane vymedzenia skutkových podstát, spolu s právnymi dopadmi jeho spoločensky nežiaduceho konania na spoločnosť. Z uvedeného potom najvyššiemu súdu vyplýva, že zásade ne bis in idem neprotirečí správne trestanie, ktoré síce vychádza z jedného (kontrolného) zistenia, ale z rôznych skutkov to znamená, že: 1. išlo v danom prípade o porušenia, ktoré sú špecifikované v tomto štádiu konania ešte nedostatočne v rozhodnutí žalovaného č. SK/0776/99/2015 zo dňa 16.03.2016, pričom v tomto prípade išlo o porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa - zákon č. 250/2007 Z. z. 2. v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu č. D/0227/05/2015 zo dňa 06.10.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. SK/0775/99/2015 zo dňa 17.03.2016 išlo o porušenia žalobcu v súvislosti so zákonom o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku - zákon č. 102/2014 Z. z. Na základe uvedených záverov nebolo teda možné prisvedčiť obrane žalobcu, že v danom prípade v správnom trestaní došlo k naplneniu podmienky ne bis in idem. 28. Z tohto dôvodu sa súd v tomto smere stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade pri sankcionovaní žalobcu v rámci administratívneho trestania, pri porušení rôznych povinností, chrániacich rozdielny objekt záujmu ochrany práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, obsahujúcich vlastný sankčný mechanizmus - zistené porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj zákona č. 102/2014 Z.z., postupovali správne orgány správne. Platí tiež, že je potrebné vzhľadom na uvedené posudzovať každý prípad individuálne. 29. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácií § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.