Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/116/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200477 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200477.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C., C. - B. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 69b ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 140/2015 Z.z. priznala navrhovateľovi od 1. januára 2016 vyrovnávací príplatok v sume 113,90 € mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania z dôvodu, že vyrovnávací príplatok žiadal priznať od 23.04.2006, t.j. od dátumu odchodu do starobného dôchodku preto, že na dôchodkových dávkach bol ukrátený od začiatku poberania dôchodku. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/124/2013 zo dňa 25.05.2015 a č. 1So/66/2013 zo dňa 19.01.2016, článok 12 a článok 39 Ústavy SR s tým, že v súčasnej dobe je diskriminovaný voči občanom s rovnakým sídlom zamestnávateľa, ktorým Sociálna poisťovňa vyrovnávací príplatok vypláca už od dovŕšenia dôchodkového veku (aj spätne), aj keď až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Je nesporné, že k záporným rozdielom medzi poberanými mesačnými dávkami dôchodkového zabezpečenia z oboch poisťovní (Sociálnej poisťovne a Českej správy sociálneho zabezpečenia) a tzv. fiktívnym dôchodkom len zo Sociálnej poisťovne dochádza u neho už od 23.04.2006. Podľa jeho názoru nevyplatenie vyrovnávacieho príplatku aj za uvedené obdobie nemá v zákonodarstve Slovenskej republiky a Európskej únie oporu. Žiada preto o doplatenie záporného rozdielu dôchodkových dávok v sume 10 203,60 €. K vyjadreniu odporkyne zo dňa 13.05.2016 navrhovateľ v podaní zo dňa 07.07.2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.07.2016 uviedol, že poberá starobný dôchodok od Českej správy sociálneho zabezpečenia za obdobie dôchodkového zabezpečenia, ktoré dosiahol do 31.12.1992. Poberá starobný dôchodok aj od odporkyne za obdobie dôchodkového zabezpečenia, ktoré dosiahol od 01.01.1993 do odchodu do starobného dôchodku. Miesto výkonu práce mal u všetkých zamestnávateľov výlučne na území Slovenskej republiky. Pretože jeho zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia ČSFR k 31. decembru 1992 sídlo podľa Obchodného registra na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pre 1. januárom 1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Od 23.04.2006 do 31.12.2015 poberal starobné dôchodky z dvoch štátov, pričom súčet súm týchto dôchodkov je nižší ako starobný dôchodok, na ktorý by mal nárok v Slovenskej republike, ak by sa aj obdobie dôchodkového poistenia/zabezpečenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Od 01.01.2016 naďalej poberá starobné dôchodky z ČR aj SR, pričom súčet súm týchto dôchodkov spolu s priznaným vyrovnávacím príplatkom zodpovedá výške starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok v Slovenskej republike, ak by sa aj obdobie dôchodkového poistenia/zabezpečenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/200/2011 zo dňa 30.01.2013, 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015 a opätovne 1So/66/2013 zo dňa 19.01.2016 s tým, že postupom žalovanej podľa článku 20 ods. 1 dvojstrannej Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení bez zohľadnenia ústavných práv garantovaných článkom 12 a článkom 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona štátu dochádza k poškodeniu (vzniku majetkovej ujmy) celej skupiny tzv. „federálnych dôchodcov“, s ktorými sa zaobchádza inak ako s dôchodcami, ktorí mali to šťastie, že ku dňu zániku ČSFR mali sídlo zamestnávateľa v SR. K „poškodeniu“ tejto skupiny dôchodcov dochádza už od vzniku ich nároku na starobný dôchodok a nie až od 01.01.2016, kedy nadobudol účinnosť zák.č. 140/2015 Z.z.. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že mu nemôže priznať vyrovnávací príplatok spätne odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. od 23.04.2006, pretože skoršie právne predpisy uvedenú dávku neupravovali, ale len od 01.01.2016, mala analogicky na jeho osobu aplikovať vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a mala mu vyrovnávací príplatok priznať od 23.04.2006 priamo v zmysle článku 12 a článku 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona Slovenskej republiky. Keďže napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 13.05.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 31.03.2016 ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na ust. § 69b zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z. a uviedla, že poistenec má nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada priznať vyrovnávací príplatok, ak sú k tomuto dňu splnené všetky podmienky nároku na vyrovnávací príplatok, najskôr však od 1. januára 2016 (odo dňa účinnosti zák.č. 140/2015 Z.z.). Navrhovateľ ku dňu, ku ktorému žiadal priznať vyrovnávací príplatok, najskôr však k 1. januáru 2016, splnil všetky podmienky uvedené v § 69b zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z., preto mu nárok na vyrovnávací príplatok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, účinných od 1. januára 2016, vznikol. K uvedenému dátumu bol vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím priznaný, a to v sume 113,90 € mesačne, ktorej určenie navrhovateľ v opravnom prostriedku nenamietal. Námietke navrhovateľa o spätnom priznaní vyrovnávacieho príplatku k starobnému dôchodku, k dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok (23. apríl 2006) nie je možné vyhovieť, nakoľko účinky nadobudla príslušná právna úprava až 1. januárom 2016. Skoršie právne predpisy uvedenú dávku neupravovali. K námietke týkajúcej sa diskriminácie navrhovateľa odporkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručených v článku 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Navrhovateľ neuviedol žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukázal odlišné zaobchádzanie ako s inými poistencami posudzovanými podľa rovnakej právnej úpravy. Navrhovateľ na súdnom pojednávaní zotrval na podanom opravnom prostriedku a uviedol, že odporkyňa mu mala vyrovnávací príplatok priznať už od 23.04.2006, t.j. odo dňa kedy mu vznikol nárok na starobný dôchodok a odkedy mu je tento nepretržite vyplácaný v nižšej výške, ako by mala byť správne priznaná. Nárok na starobný dôchodok mu podľa rozhodnutia odporkyne vznikol od 23.04.2006 a rovnako mu bol starobný dôchodok priznaný Českou správou sociálneho zabezpečenia Praha od 23.04.2006, preto aj od tohto dátumu žiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku. Podľa jeho názoru odporkyňa nerozhodla správne, keď v napadnutom rozhodnutí z 31.03.2016 neurčila správne dátum, odkedy mu priznala vyrovnávací príplatok, z ktorého dôvodu sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/66/2013 zo dňa 19.01.2016 uviedol, že táto vec ešte nie je právoplatne skončená, navrhovateľ podal odvolanie a 24.10.2016 bude ďalšie pojednávanie na Krajskom súde v Nitre. Vo všetkých prípadoch, na ktoré poukázal, a týka sa to aj jeho, boli navrhovatelia ukrátení z titulu dôchodku z dôvodu rozdelenia bývalej ČSFR na dva samostatné štáty a odlišnú právnu úpravu. Slovenská republika neakceptovala to, že bola určená ako nástupnícky štát ČSFR. V čase, keď viedol spory so Sociálnou poisťovňou, bolo veľmi ťažké postaviť sa proti štátu, dokazovať oprávnené nároky občanov. Žiada preto, aby mu odporkyňa priznala vyrovnávací príplatok od 23.04.2006, kedy bol poškodený na starobnom dôchodku. V čase, keď podával žiadosť, Slovenská republika mu vypočítala dôchodok z odpracovaných rokov, ktoré mu prináležali a dôchodok bol správny. K strate na dôchodku dochádzalo po výpočte dôchodku zo strany Českej sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že vyrovnávací príplatok mu bol priznaný v sume 113,90 € je dôkazom toho, že bol na predchádzajúcich dôchodkoch poškodený. Je to dokonca vyššia suma, ako uplatnil pri podávaní návrhu na preskúmanie, keď žiadal od Sociálnej poisťovne príplatok od 23.04.2006 do 31.12.2015 spolu vo výške 10 203,60 €. Nielen on, ale aj ostatní dvaja navrhovatelia, na ktorých poukázal, žiadali v podstate to isté, a to vyrovnať dôchodok a všetky porušenia ústavy sú vo všetkých prípadoch totožné. Z toho dôvodu trvá na vyplatení vyrovnávacieho príplatku od 23.04.2006. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní s poukazom na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 13.05.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Okrem iného uviedla, že navrhovateľ nenamietal prepočet starobného dôchodku, ale žiadal hneď vyrovnávací príplatok. Pokiaľ ide o predposledný odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporkyňa urobila chybu, keď uviedla, že navrhovateľ žiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku od 01.01.2016, lebo už z podanej žiadosti o vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona je zrejmé, že navrhovateľ žiadal vyrovnávací príplatok priznať od 23.04.2006. Vo veciach, na ktoré navrhovateľ poukázal, uvedení navrhovatelia žiadali o prepočet starobného dôchodku a neuplatnili nárok na vyrovnávací príplatok tak, ako to urobil navrhovateľ. Vyrovnávací príplatok patrí od 01.01.2016. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 31.03.2016, ako i konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 13.01.2016, doručenou odporkyni toho istého dňa, požiadal o vyrovnávací príplatok podľa § 69b zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 140/2015 Z.z., ktorý žiadal priznať od 23.04.2006. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 23. apríla 2006. K 31. decembru 1992 mal zamestnávateľ navrhovateľa (Tesla Karlín) sídlo na území Českej republiky. Právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX. XXXX zo dňa 24.10.2006 bol navrhovateľovi od 23. apríla 2006 podľa § 65 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok v sume 4 469,- Sk mesačne, zvýšený od 1. júla 2006 na sumu 4 735,- Sk mesačne, za obdobie dôchodkového poistenia získané od 1. januára 1993 do 22. apríla 2006. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha zo dňa 15. júna 2007 bol navrhovateľovi priznaný od 23.04.2006 starobný dôchodok v sume 7 843,- Kč za obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 1958 do 31. decembra 1992. Podľa § 69b ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 140/2015 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok ak a/ získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b/ získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d/ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového poistenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, e/ požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a f/ suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiadal jeho priznanie, kladnú hodnotu. Podľa § 69b ods. 2 cit. zákona suma vyrovnávacieho príplatku sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Podľa § 69b ods. 3 cit. zákona fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6. Podľa § 69b ods. 4 cit. zákona ak sa vyrovnávací príplatok priznáva od neskoršieho dňa ako odo dňa, od ktorého je priznaný starobný dôchodok, zvyšuje sa fiktívna suma starobného dôchodku za obdobie odo dňa, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok, do dňa, od ktorého sa priznáva vyrovnávací príplatok; na zvyšovanie fiktívnej sumy starobného dôchodku sa vzťahujú ustanovenia o zvyšovaní starobného dôchodku rovnako. Súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa na vyrovnávací príplatok vychádzal z ust. § 69b a nasl. ustanovení Zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 140/2015 Z.z. (ďalej len „zákon“). Nebolo sporné, že navrhovateľovi vznikol nárok na tento príplatok, sporným však bolo odkedy mu nárok na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona vznikol, nakoľko navrhovateľ žiadal o doplatenie záporného rozdielu dôchodkových dávok v sume 10 203,60 € z dôvodu, že k záporným rozdielom medzi poberanými mesačnými dávkami dôchodkového zabezpečenia z oboch poisťovní (Sociálnej poisťovne aj Českej správy sociálneho zabezpečenia) a tzv. fiktívnym dôchodkom len zo Sociálnej poisťovne dochádzalo u neho už od 23.04.2006. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ust. § 69b ods. 4 zákona, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne je zrejmé, že odporkyňa toto ustanovenie rešpektovala a fiktívny dôchodok navrhovateľa zvýšila podľa zákona ku dňu určenia sumy vyrovnávacieho príplatku na 719,70 € mesačne. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 140/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vecný rozsah dôchodkového poistenia sa rozšíril o nový druh dôchodkovej dávky, a to o vyrovnávací príplatok, ktorý sa bude poskytovať poistencom po splnení podmienok ustanovených Zákonom o sociálnom poistení. Účelom poskytovania vyrovnávacieho príplatku je zmierniť rozdiely vzniknuté medzi starobným dôchodkom, ktorý by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia a úhrnom jeho starobného dôchodku priznaného z Českej republiky a starobného dôchodku priznaného zo Slovenskej republiky, ak tento poistenec získal dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia potrebnú na nárok na starobný dôchodok za existencie ČSFR. Tieto rozdiely vznikli najmä z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia po rozdelení ČSFR. Podľa názoru súdu je teda účelom poskytovania vyrovnávacieho príplatku zmierniť vzniknuté rozdiely a nie ich nahradiť, resp. odškodniť poistencov tak, ako sa toho domáha navrhovateľ, spätne od vzniku nároku na starobný dôchodok. Nárok na vyrovnávací príplatok sa teda navrhol ustanoviť pre poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky a Českej republiky po splnení ustanovených podmienok, a to v sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi teoretickou (fiktívnou) sumou starobného dôchodku určenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a Slovenskej republiky. Teoretická (fiktívna) suma starobného dôchodku určovaná výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky je v zásade sumou starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok poistenec, ak by nedošlo k rozdeleniu ČSFR. Teoretická suma starobného dôchodku sa bude určovať podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol priznaný starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, a to nielen s prihliadnutím na dobu poistenia (zabezpečenia) získanú pred rozdelením ČSFR, ale aj po rozdelení ČSFR vrátane doby získanej výkonom služby policajta alebo profesionálneho vojaka. Pri určení teoretickej (fiktívnej) sumy starobného dôchodku sa zohľadnia všetky úpravy (zvýšenia), ktoré by boli patrili počas obdobia poberania teoretického (fiktívneho) starobného dôchodku, ako aj prípadná úprava starobného dôchodku podľa ust. § 293k a § 293aw. Naopak, na určenie sumy vyrovnávacieho príplatku sa nebude prihliadať na úpravu tak slovenského, ako aj českého starobného dôchodku z dôvodu súbehu s inou dávkou alebo z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti. Podľa Článku VIII zák.č. 140/2015 Z.z. Článok I bod 5. - Štvrtý oddiel Vyrovnávací príplatok § 69b a nasl. nadobúda účinnosť 1. januára 2016. Podľa názoru súdu nárok na vyrovnávací príplatok teda vzniká odo dňa splnenia zákonom stanovených podmienok, najskôr však od 1. januára 2016, ako správne ustálila v napadnutom rozhodnutí aj odporkyňa. Do 1. januára 2016 právne predpisy Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia neupravovali možnosť poskytnutia vyrovnávacieho príspevku. Doplatenie záporného rozdielu dôchodkových dávok v sume 10 203,60 € tak, ako sa domáha navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku, nemá oporu v zákone. Navrhovateľ v konaní nenamietal spôsob výpočtu jeho starobného dôchodku, ani nežiadal o jeho prepočet, ale žiadosťou zo dňa 13.01.2016 uplatnil nárok na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 140/2015 Z.z. a keďže pred 1. januárom 2016 takýto druh dôchodkovej dávky platný zákon neobsahoval, nie je možné mu ho spätne vyplatiť od 23.04.2006, ako sa toho v žiadosti zo dňa 13.01.2016 domáhal. Podľa názoru súdu na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 31.03.2016 nič nemení ani skutočnosť, že odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v poslednom odseku na piatej strane uviedla, že navrhovateľ žiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku od 1. januára 2016, hoci mala správne v súlade s podanou žiadosťou uviesť, že vyrovnávací príplatok navrhovateľ žiadal priznať od 23.04.2006. I keď navrhovateľ poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky v nich posudzoval nároky príslušných navrhovateľov na starobný dôchodok a jeho výšku a nie priamo nárok na konkrétnu dávku, t.j. vyrovnávací príplatok podľa § 69b zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 140/2015 Z.z. K námietkam navrhovateľa týkajúcich sa diskriminácie krajský súd poznamenáva, že v konaní odporkyne nezistil porušenie zákazu diskriminácie vo vzťahu k navrhovateľovi, nakoľko nebolo zistené odlišné zaobchádzanie s navrhovateľom ako s inými dôchodcami a to v tom smere, žeby odporkyňa v iných prípadoch pri priznávaní vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b zákona postupovala odlišným spôsobom. S poukazom na vyššie uvedené, keďže krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 je v súlade so zákonom, s poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ho potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.