Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/121/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200499 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200499.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX A., T. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2016 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 65, § 274 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 3. februára 2016 starobný dôchodok v sume 54,20 € mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol v ňom, že priznaná výška dôchodku sa mu zdá príliš malá a neadekvátna vypočítanému nárokovateľnému dôchodku 473,69591955 €, konkrétne 52,30 € je len 12,04% z právne nárokovateľnej sumy. Namietal krátenie jeho starobného dôchodku v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, pričom podmienky a rozsah tohto krátenia nie je nikde stanovený a konkrétny postup a algoritmus na krátenie alebo zastavenie výplaty dôchodkových dávok v súvislosti so spomínaným dohovorom neexistuje. Krátenie preto považuje za neadekvátne, podľa jeho názoru nie je ničím právne podložené. Nie je jasné, či sa jedná o tú istú sociálnu udalosť, nakoľko výsluhový dôchodok nie je dávkou za dožitie určitého veku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č. 4So/189/2007 z 29.05.2008. Je preto otázne, či je oprávnené krátenie jeho starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 tohto Dohovoru. Pokiaľ ide o prepočet starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003, za výkon služby je mu suma z dôchodku odpočítaná dvakrát, tomuto výpočtu celkom neporozumel. Nebol mu priznaný ani minimálny dôchodok vzhľadom na skutočnosť, že mu chýba 693 dní do splnenia 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, je to nepatrných 6,33%. Myslí si, že by bolo oveľa spravodlivejšie, keby mu odporkyňa priznala aspoň adekvátnu časť minimálneho dôchodku, t.j. 93,67%, čiže 252,44 €. Nakoľko výška krátenia jeho starobného dôchodku nie je ničím právne podložená, žiada o preskúmanie tohto rozhodnutia a zjednanie nápravy. V priebehu konania odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie č. 61X XXX XXXX 0 zo dňa 17.08.2016, ktorým zmenila napadnuté rozhodnutie zo dňa 03.05.2016 v časti odôvodnenie z dôvodu doplnenia skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré krátila starobný dôchodok navrhovateľa podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 03.05.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo 17.08.2016 ako vecne správne potvrdiť. K námietkam navrhovateľa v ňom uviedla, že Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z.. Uvedený Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním odporkyňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Podľa čl. 33 Dohovoru (uverejnený v Zbierke zákonov č. 416/1991, čiastka 79), ak má občan nárok na dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávky, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z uvedeného vyplýva, že v prípade nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného systému ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné v zmysle citovaného dohovoru starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť. V prípade navrhovateľa nastala situácia, že má nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 1. októbra 2004 rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. 6530902405730412-VÚSZ/DO2 z 18. októbra 2004. Ide teda o dve dávky, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba. Sú preto splnené podmienky na krátenie podľa čl. 33 Dohovoru. Podľa čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od 1. júla 2001 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 len pokiaľ ide o časť III a v Zbierke zákonov bol vyhlásený pod č. 416/1991 Zb. Podľa článku 2 Dohovoru každý členský štát, pre ktorý je v platnosti tento Dohovor, bude vykonávať časť I; aspoň jednu z častí II, III a IV; príslušné ustanovenia častí V a VI a časť VII. Časť III Dohovoru č. 128 sa týka starobných dôchodkov. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Odporkyňa vo svojej rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona. O takomto postupe ju poučil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch, napr. č. 4So/189/2007 z 29. mája 2008, 4So/133/2009 zo 7. decembra 2009, 9So/77/2011 z 30. mája 2012. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť len po zohľadnení doby služby a počas nej dosiahnutých osobitných vymeriavacích základov, i keď už raz boli zhodnotené v inej dávke sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorou je v prípade navrhovateľa výsluhový dôchodok. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravilo, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto je možné na zachovanie predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) za tú istú dobu výkonu služby zohľadnenú v dvoch dávkach sociálneho zabezpečenia (poistenia) aplikovať Dohovor. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Za uvedenú sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné rozumieť prežitie ustanoveného veku, t. j. dôchodkového veku. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. Ďalej odporkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v čl. 14 je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Pri určení sumy starobného dôchodku nebolo zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, preto navrhovateľ diskriminovaný nebol. Navrhovateľovi nebolo možné zvýšiť sumu starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pretože nesplnil jednu zo zákonných podmienok, ktorou je získanie najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 10.10.2016 navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku z dôvodov, ktoré uviedol už písomne dňa 14.06.2016. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci na nové rozhodnutie. Na doplnenie nič neuviedol. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na vyjadrenie odporkyne zo dňa 22.08.2016 a vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne z 03.05.2016 a zmenové rozhodnutie zo 17.08.2016 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 03.05.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím vydaným odporkyňou dňa 17.08.2016, ako i konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12.02.2016, doručenou odporkyni dňa 16.02.2016, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 03.02.2016. Podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) v znení zák.č. 555/2007 Z.z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia v zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení“) ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 18.10.2004 bol navrhovateľovi podľa § 123 ods. 2 a § 38 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný od 01.10.2004 výsluhový dôchodok. Ku dňu prepustenia zo služobného pomeru k 30.09.2004 sa navrhovateľovi započítalo do doby trvania pracovného pomeru (po 18. roku veku) 25 rokov, 7 mesiacov a 28 dní, z toho v I. pracovnej kategórii 20 rokov a 5 mesiacov a v III. pracovnej kategórii 5 rokov, 2 mesiace a 28 dní. V konaní bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie resp. do I. kategórie funkcií, preto sa na neho vzťahuje § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, čo znamená, že ak vo zvýhodnenom zaradení v zamestnaní zo zvýhodnenej pracovnej kategórie splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku, potom v súlade s § 21 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má nárok na skorší odchod do dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a vek 55 rokov dosiahol až za účinnosti Zákona o sociálnom poistení, t.j. 3. februára 2016. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 03.02.2016 navrhovateľ získal 10 257 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že získal 28 rokov a 37 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 3. februára 2016. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je 1,5334. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 03.02.2016 navrhovateľ získal 28,1014 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 03.02.2016 je 10,9930 €. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok je 473,69591955 € mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,5334 x 28,1014 rokov obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba služby od 01.08.1979 do 30.09.2004. Pri určení výšky starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod 416/1991 Zb.. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky - na určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je aj doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Táto doba sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku 421,41665413 € mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 473,69591955 € mesačne a koeficientu 0,88963539 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 25 rokov, a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 28,1014 rokov. Suma starobného dôchodku 52,30 € mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 473,69591955 € mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 421,41665413 € mesačne. Suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 € za roky 2003, 2002, 2001, 2000, 2004. Započítaná doba zamestnania je 25 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 70% priemerného mesačného zárobku, tzn. 94,50 € mesačne. K uvedenej sumy patrí úprava podľa zák.č. 306/2002 Z.z. v znení zák.č. 639/2002 Z.z. o 148,09450 € mesačne na 242,59450 € a zvýšenie podľa zák.č. 222/2003 Z.z. o 14,555670 € mesačne na 257,150170 € mesačne. Suma starobného dôchodku 257,150170 € mesačne je zodpovedajúca zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 257,150170 € mesačne a koeficientu 1,00 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 25 rokov, a úhrnu zamestnania (vrátane doby služby), ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 25 rokov. Suma starobného dôchodku 0,00 € mesačne po zaokrúhlení bola určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby) 257,150170 € a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 257,150170 € mesačne. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 je 52,30 € mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 a Dohovoru č. 128 je 0,00 € mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa Zákona o sociálnom poistení a Dohovoru č. 128 je vyššia, patrí navrhovateľovi starobný dôchodok v tejto sume. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odo dňa priznania dôchodku o 1,90 € mesačne podľa § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. na sumu 54,20 €. Ku dňu, od ktorého navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok, navrhovateľ získal 10 257 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že navrhovateľ získal 28 rokov a 37 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v zmysle ust. § 82b písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 140/2015 Z.z.. K námietkam navrhovateľa krajský súd poznamenáva, že úmyslom zákonodarcu bolo zák.č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom (vojakom) výsluhové dôchodky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). V čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej len „Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok (a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon). Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred Zákonom o sociálnom poistení (i zák.č. 100/1988 Zb.) a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Je potrebné zdôrazniť, že výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter „starobného dôchodku“. U navrhovateľa došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v systéme sociálneho zabezpečenia vojakov. Pokiaľ odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku výsluhového dôchodku, ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje. Postup odporkyne preto nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie ani v rozpore s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup považuje súd za zákonný. S poukazom na vyššie uvedené, keďže krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2016 sú v súlade so zákonom, s poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ich potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.