Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200517 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200517.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľky: v rade 1/ F. X., bytom Q. O. XXXX, XXX XX A., v rade 2/ Mgr. D. E., bytom V. XXXX/XX, XXX XX B., proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 011 32 Žilina, za účasti účastníčky konania: K. Q., bytom F. XX, XXX XX I., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-ZA-PLO 2016/003824-315/R zo dňa 08.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. OU-ZA- PLO 2016/003824-315/R zo dňa 08.04.2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľkám v rade 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že navrhovateľke v rade 1/, navrhovateľke v rade 2/ a účastníčke konania ako dedičom po žiadateľke D. X., rod. A. nepriznal právo na navrátenie vlastníctva a ani nepriznal právo na náhradu k pkn. parcelám č. 246, 651, 671, 732, 741, 759, 778, 1049, 213 zapísaných v majetkovej podstate č. 209 v kat. úz. X. po pôvodnom podielovom spoluvlastníkovi K. X. zapísanom v zozname k hlasovaniu oprávnených spolumajiteľov bývalých urbárnikov z Obce Porúbka s vyznačením ich pomerných podielov a hlasov pod poradovým číslom 112 z dôvodu, že neboli splnené podmienky § 2 ods. 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. žiadateľka nebola fyzickou osobou patriacou do okruhu oprávnených osôb vymedzených v zákone č. 503/2003 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 31.12.2004 na základe spoločnej žiadosti členov Pozemkového spoločenstva podielových vlastníkov lesov a pasienkov časť Rybníky Porúbka podanej prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne T. F. bolo začaté konanie na navrátenie nehnuteľností špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.. Pozemky, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok prešli na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v zmysle § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z.. Okrem iných spoločná žiadosť obsahovala aj zoznam žiadateľov s overenými podpismi podľa osvedčovacej knihy podpisov na OcÚ Porúbka, ktoré sú chronologicky vedené podľa čísla, medzi ktorými bola aj žiadosť D. X., bytom X. XX. V konaní bolo potrebné zistiť, či žiadateľka D. X., bytom X. č. XX spĺňa podmienku oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods. 2 zákona. Správny orgán zistil, že D. X. si uplatnila nárok po K. X., ktorý bol zapísaný v zozname k hlasovaniu oprávnených spolumajiteľov bývalých urbárnikov z Obce Porúbka pod por. č. 112, taktiež bol zistený okruh dedičov po žiadateľke. Následne listom zo dňa 29.02.2016 vyzval správny orgán D. E., bytom V. XXXX/XX, B. ako dedičku po žiadateľke o predloženie právoplatného dedičského rozhodnutia po pôvodnom vlastníkovi K. X. zapísanom v zozname k hlasovaniu oprávnených spolumajiteľov bývalých urbárnikov z Obce Porúbka pod por. č. 112 a ďalšie doklady preukazujúce príbuzenský vzťah k žiadateľke D. X. a právoplatné osvedčenie o dedičstve po D. X.. Na doplnenie bola stanovená lehota do 25.03.2016. Zároveň bolo konanie prerušené. Nárok bol doplnený o uznesenie 14D 35/2011 po K. K. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. č. X, zomrelom dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným dňa 15.10.2013 Okresným súdom Žilina, sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom a osvedčenie o dedičstve 6D 199/2012-77 Dnot 180/2012 po D. X., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX vyhotovené notárkou JUDr. Tatianou Vrlíkovou. Dedičmi po D. X., rod. A. sa stali: D. E., F. X. a K. Q.. Z predložených dokladov bolo preukázané, že žiadateľka D. X., rod. A. bola manželkou neb. A. X., ktorý bol synom pôvodného vlastníka K. X. (uznesenie 14D 35/2011-354 Dnot 52/12), to znamená, že žiadateľka D. X., rod. A. bola k pôvodnému vlastníkovi nevestou. Správny orgán poukázal na § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., pričom správny orgán nepriznal D. E., rod. X., bytom V. XXXX/XX, B., F. X., bytom Q. O. XXXX a K. Q., bytom F. XX, I. ako dedičkám po žiadateľke D. X. právo na navrátenie vlastníctva a ani právo na náhradu vo vzťahu k špecifikovaným pozemkom, a to na podiel pôvodného vlastníka K. X. z dôvodu, že nebola splnená podmienka § 2 ods. 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z., to znamená, že žiadateľka nebola fyzickou osobou patriacou do okruhu oprávnených osôb vymedzených v zákona č. 503/2003 Z. z.. Proti rozhodnutiu odporcu podala v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok navrhovateľka v rade 1/, pričom poukázala na to, že právoplatným dedičom po nebohom K. (K.) X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. č. X, zomrelom XX.XX.XXXX bol jeho syn A. X. navrhovateľkin otec, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Po jej otcovi dedila navrhovateľkina matka D. X., rod. A. a deti D. t. č. E., F. X., K. Q., rod. X.. Matka navrhovateľky bola zákonnou dedičkou v I. skupine spolu s deťmi. Nemôže byť preto na ujmu jej nebohej matky ako žiadateľky, že jej manžel (jej otec) zomrel a po dedovi K. X. už dedili len deti jeho nebohého syna A.. Ust. § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. treba preto vykladať v spojitosti s § 473 a nasl. - dedenie zo zákona. Inak by bolo ust. § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. diskriminačné a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa navrhovateľky v rade 1/ ako oprávnení dedičia po neb. K. (K.) Porubčanskom majú nárok na navrátenie vlastníctva, resp. právo na náhradu k špecifikovaným pozemkom po pôvodnom podielovom spoluvlastníkovi K. X.. Žiadala, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu podala opravný prostriedok aj navrhovateľka v rade 2/ riadne a včas. Uvedené dôvody v opravnom prostriedku boli zhodnými dôvodmi uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľky v rade 1/. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. K opravným prostriedkom sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 17.06.2016. Poukázal na to, že žiadateľka D. X., rod. A., bytom X. XX bola nevestou pôvodného vlastníka K. (K.) X., ktorý bol zapísaný v zozname k hlasovaniu oprávnených spolumajiteľov bývalých urbárnikov z Obce Porúbka s vyznačením ich pomerných podielov a hlasov pod poradovým číslom 112. Napadnutým rozhodnutím bol riešený nárok D. X., rod. A., bytom X. XX. Odporca žiadal rozhodnutie potvrdiť a odvolanie navrhovateľov v rade 1/, 2/ zamietnuť. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu vrátane jeho postupu mal za to, že opravný prostriedok navrhovateliek v rade 1/ a 2/ nie je dôvodný, rozhodnutie odporcu je vydané v súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z., a preto bolo potrebné predmetné rozhodnutie potvrdiť, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Predmetom posúdenia v predmetnej veci bola skutočnosť, či odporca rozhodol správne, keď nepriznal rozhodnutím zo dňa 08.04.2016 navrhovateľkám v rade 1/ a 2/ a účastníčke konania právo na navrátenie vlastníctva, ani právo na náhradu k špecifikovaným pkn. parcelám v kat. úz. X. po pôvodnom podielovom spoluvlastníkovi K. X. zapísanom v zozname k hlasovaniu oprávnených spolumajiteľov bývalých urbárnikov Obce Porúbka s vyznačením ich pomerných podielov a hlasov pod poradovým číslom 112, a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky § 2 ods. 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom z dôvodu toho, že teda pôvodná žiadateľka D. X. nebola fyzickou osobou patriacou do okruhu oprávnených osôb vymedzených v zákone č. 503/2003 Z. z.. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 31.12.2004 bola na základe spoločnej žiadosti členov Pozemkového spoločenstva podielových vlastníkov lesov a pasienkov - časť Rybníky Porúbka podaná prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne T. F. začaté konanie na navrátenie nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nebolo sporné, že pozemky, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok prešli na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu s poukazom na § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z.. Rovnako nebolo sporné, že si žiadosť uplatnila aj D. X., bytom X. č. XX, ktorá si uplatnila nárok po K. X., ktorý bol zapísaný v zozname k hlasovaniu oprávnených spolumajiteľov bývalých urbárnikov z Obce Porúbka pod poradovým číslom 112. Rovnako nebolo sporné a vyplývalo to aj z rozhodnutia, resp. osvedčenia o dedičstve č. k. 6D/199/2012-77 po poručiteľke D. X., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, že zákonnými dedičkami po D. X. boli dcéry - navrhovateľka v rade 1/ a 2/ a účastníčka konania, t. j. žiadateľka zomrela v priebehu reštitučného konania. Ďalej súd z uznesenia o dedičstve č. k. 14D/35/2011-354 zo dňa 15.10.2013 zistil, že K. (K.) X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. X ( pôvodný vlastník žiadaných pozemkov ), ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, že tento mal syna A. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, taktiež mal dcéru J. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXX. Súd konštatuje, že rozhodnutie odporcu je vecne správne a námietky navrhovateliek v rade 1/ a 2/ sú nedôvodné. Súd mal preukázané, že v danom prípade skutočne navrhovateľky v rade 1/ a 2/ a účastníčka konania nepatria do okruhu oprávnených osôb s poukazom na § 2 ods. 1 a 2 zákona č.503/2003 Z.z.. Z citovaného ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. je zrejmé, že v prípade úmrtia pôvodného vlastníka vyvlastnených nehnuteľností nastupujú do jeho práv jeho manžel, resp. manželka a potomkovia - všetci rovným dielom. Tieto osoby sa stávajú oprávnenými osobami za predpokladu, že sú občanmi Slovenskej republiky a uplatnia si právo v stanovenej lehote. Zákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučným procesom zmierniť niektoré majetkové krivdy, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku. Súd k interpretácii zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom uvádza, že aj v tomto prípade ide o Reštitučný zákona, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona a v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých Reštitučných zákonov bolo zmienenie niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd ani nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou k niektorým. Zákon č. 503/2003 Z. z. v ust. § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 229/1991 Zb. a tiež § 37 - § 39 zákona č. 330/1991 Zb.. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa Reštitučného zákona je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v lehote uvedenej v ust. § 5 ods. 1, t. j. do 31.12.2004 a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2, 3. Ďalej, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonom stanovenej dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 na štát alebo inú právnickú osobu z dôsledku skutočnosti taxatívne uvedenej v § 3 ods. 1, 2, 3, že žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj to, že tieto nehnuteľnosti neboli vydané podľa Zákona o pôde - zákona č. 229/1991 Zb.. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či správny orgán si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či bolo rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súd teda posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis a tiež či vykonané dôkazy robia možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a prihliada na tie procesné pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. Je nesporné, že aj v danom prípade spoločného zástupcu mali určiť tzv. oprávnené osoby. Okruh oprávnených osôb je striktne vymedzený v zákone č. 503/2003 Z. z., a to v § 2 ods. 1 a 2 predmetného zákona. Nie je sporné, že udelené plnomocenstvo vo vzťahu k spoločnej zástupkyni bolo zo strany žiadateľky D. X., ktorá v danom reštitučnom konaní nemohla vystupovať ako oprávnená osoba s poukazom na § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z. z.. D. X. bola vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi K. (K.) X. nevestou. Táto bola manželka po neb. A. X., ktorý bol synom pôvodného vlastníka K. X.. Z tohto dôvodu správny orgán rozhodol správne, keď nepriznal právo na navrátenie vlastníctva ani právo na náhradu vo vzťahu k navrhovateľkám v rade 1/ a 2/ a k účastníčke konania, nakoľko D. X. nebola fyzickou osobou patriacou do okruhu oprávnených osôb vymedzených v zákone č. 503/2003 Z. z., konkr. § 2 zákona. Z tohto dôvodu vyhodnotil aj námietky navrhovateliek v rade 1/ a 2/ ako nedôvodné, nakoľko v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka - dedenie zo zákona, nakoľko ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z.z. je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniam o dedení upravených v Občianskom zákonníku, a na okruh oprávnených osôb musí správny orgán aplikovať ust. § 2 zákona č. 503/2003 Z.z.. Výrok o náhrade trov konania je založený na ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.. Keďže navrhovateľky neboli úspešné v konaní, náhrada trov konania im nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.