Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/131/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200535 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200535.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: F. X., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom E. O., X. XXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o úrazovú rentu, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. mája 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. mája 2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. 5762-3/2016-BA zo dňa 18. mája 2016 rozhodla, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 16. novembra 2007, podľa § 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom konštatovala zhoršenie zdravotného stavu, čo preukázala lekárskou správou zo dňa 13. júna 2016 a zároveň opísala zdravotné ťažkosti, ktorými trpí. Vo svojom opravnom prostriedku ďalej uviedla, že miera poklesu pracovnej schopnosti na účely invalidného dôchodku bola pri prehodnocovaní invalidného dôchodku určená v rozsahu 55 %, pričom suma invalidného dôchodku jej odpočítava úrazovú rentu. Podľa názoru navrhovateľky mala byť suma invalidného dôchodku namiesto 196,60 € určená vo výške 200,- €. K opravnému prostriedku priložila lekársky nález zo dňa 28. septembra 2009, prepúšťaciu správu zo dňa 30. októbra 2009, prijímaciu správu zo dňa 22. februára 2016, prepúšťaciu správu zo dňa 4. marca 2016 a lekársku správu zo dňa 13. júna 2016. Na základe námietok navrhovateľky bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky Liptovský Mikuláš dňa 27. júla 2016, ktorá po celkovom opakovanom zhodnotení a prehodnotení zdravotného stavu navrhovateľky zotrvala na 45 % miere poklesu pracovnej schopnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo opravnému prostriedku vyhovené, bola kompletná spisová dokumentácia odstúpená posudkovej lekárke ústredia, vysunuté pracovisko v Poprade. Po preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľky posudková lekárka ústredia stanovila 45 % mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky. V lekárskej správe zo dňa 11. augusta 2016 posudková lekárka ústredia okrem iného uviedla, že zdravotné ťažkosti, ktoré sú uvádzané v lekárskej správe zo dňa 13. júna 2016, nemožno považovať za progresiu zdravotného stavu v súvislosti s priznanou chorobou z povolania. Ďalej uviedla, že posudkový lekár pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty neskúma pokles pracovných schopností voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potencionálne vykonávať, ale len voči jednému pracovnému zaradeniu, v ktorom choroba z povolania vznikla. Vzhľadom na uvedené sa posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty odlišuje od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Posudková lekárka ústredia konštatovala, že predložená lekárska správa zo dňa 13. júna 2016 neobsahuje informácie o zhoršení zistenej choroby z povolania zo dňa 16. novembra 2007, pričom uvádza, že závraty opisované v opravnom prostriedku súd podľa lekárskej správy zo dňa 13. júna 2016 spôsobené kinetózou (cestovateľskou nevoľnosťou), cervikokraniálnym syndrómom (ťažkostí vyvolané alebo ovplyvnené z oblasti krčnej chrbtice) a syndrómom zadného krčného sympatika, nemajú súvis s chorobou z povolania a z tohto dôvodu nemôžu byť pri posudzovaní zdravotného stavu na účely úrazovej renty brané do úvahy. Ďalej uviedla, že smerodajný je záver z poslednej hospitalizácie v mesiacoch september a október v roku 2014, kde je uvedené, že k progresii zdravotného stavu nedošlo, a preto mieru pracovnej schopnosti opätovne potvrdila a určila v rozsahu 45 %. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Odporkyňa sa stanoveného termínu pojednávania nezúčastnila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila (až po pojednávaní bolo súdu doručené emailové podanie odporkyne - ospravedlnenie zástupcu odporkyne na pojednávaní zo zdravotných dôvodov), preto súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti odporkyne v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p.. V predmetnom konaní navrhovateľka v opravnom prostriedku namietala mieru poklesu pracovnej schopnosti určenú posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne na účely úrazovej renty. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa aj posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár pobočky, resp. ústredia. Zákon neurčuje výšku percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti, resp. spôsob jej určenia. Vo svojich ustanoveniach len jednoznačne zveruje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti do kompetencie posudkového lekára pobočky, resp. ústredia. Pracovné postupy posudkových lekárov odporkyne sa preto riadia metodickými predpismi odporkyne a je na odbornom zhodnotení príslušného posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí. Vychádza pritom zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a z hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu navrhovateľky priamo posudkovým lekárom odporkyne. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Navyše výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Preto činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného, a to na základe vyšetrenia poškodeného, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom opravnom prostriedku. Súdu predložila rozhodnutie odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX zo dňa 10. januára 2011, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od 27. októbra 2010 na 166,60 € mesačne a podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z. z. od 1. januára 2011 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 169,60 € mesačne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky od 27. októbra 2010 je 55 %. Navrhovateľka v priebehu celého pojednávania žiadala preskúmať rozhodnutie o invalidnom dôchodku, nakoľko podľa nej jej odporkyňa zvýšila invalidný dôchodok o 10 %, číselne jej však invalidný dôchodok bol zvýšený len o 5 %. Syn jej to prepočítal. Sudkyňa v priebehu celého pojednávania opakovane poučovala navrhovateľku, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku zo dňa 10. januára 2011 nie je predmetom tohto konania a toto rozhodnutie nemá absolútne žiaden vplyv na výšku úrazovej renty, ktorá sa dnes prejednáva. Navrhovateľka naďalej poukazovala na to, že do dnešného dňa jej nebolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o jej odvolaní proti rozhodnutiu tunajšieho súdu o jej invalidnom dôchodku. Sudkyňou bola poučená, že do dnešného dňa Najvyšší súd SR o jej odvolaní ešte nerozhodol, z tohto dôvodu jej nemohlo byť rozhodnutie doručené. Navrhovateľka žiadala, aby bolo zaprotokolované, že pri rozhodovaní o zvýšení invalidného dôchodku, kedy bolo vydané rozhodnutie odporkyne dňa 10. januára 2011 pri návšteve druhostupňovej posudkovej lekárky jej táto kázala, aby priniesla, resp. predložila rozhodnutie o úrazovej rente. Posudková lekárka následne napriek tomu, že zvýšila invalidný dôchodok, tento v podstate znížila o sumu úrazovej renty. Sudkyňa opakovane poučila navrhovateľku, že pri stanovení, resp. určení výšky invalidného dôchodku nemá vplyv stanovenie výšky úrazovej renty. Navrhovateľka naďalej tvrdila, že v rozhodnutí odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku, napriek tomu, že jej tento bol znížený o úrazovú rentu, táto skutočnosť, resp. postup ohľadne zníženia invalidného dôchodku o úrazovú rentu nebol vysvetlený v odôvodnení rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku. Z tohto dôvodu sa proti uvedenému rozhodnutiu neodvolala, teda neodvolala sa proti rozhodnutiu o zvýšení invalidného dôchodku zo dňa 10. januára 2011, v ktorom sa podľa nej malo správne v odôvodnení uviesť, že sa suma invalidného dôchodku znižuje o sumu úrazovej renty. Záverom navrhovateľka súdu predložila lekársku prepúšťaciu správu z hospitalizácie na oddelení KPL - ODD, teda Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Martine zo dňa 16.9.2016, z ktorej súd oboznamuje Epikríza: kontrolná hospitalizácia 58-ročnej pacientky s profesionálnym ochorením z vibrácií hláseného v roku 2008, odvtedy nepracuje. Subjektívne v popredí vertebrogénne ťažkosti polytopné C - Th - LS chrbtice, bolesti pravého ramena, lakťa a zápästia s akroparestéziami pravej ruky. U nás bolo realizované neurologické vyšetrenie a ortopedické vyšetrenie s nálezmi, ktoré sumarizujeme v diagnostickom závere. Pacientka preliečená infúzne, analgetikami - Myorelax. zmesou s dobrým efektom. Fotopletyzmograficky známky vazoneurózy HK a DK. Prepustená do ambulantnej starostlivosti obvodného lekára s nižšie uvedenými odporúčaniami. Rovnako z lekárskej prepúšťacej správy KPL - ODD v Martine z roku 2014 sa oboznamuje epikríza: kontrolná hospitalizácia 56-ročnej pacientky s hláseným profesionálnym ochorením z vibrácií v roku 2008, subjektívne u pacientky prítomné atralgie a parestézy na HKK, zrealizované neurologické, ortopedické, psychologické a psychiatrické vyšetrenie, ktorých nálezy sú zhrnuté v diagnostickom závere. Profesionálne ochorenie už hlásené v roku 2008, odškodnené, t. č. bez progresie ochorenia s pretrvávajúcou symptomatológiou. Priebeh hospitalizácie bez komplikácií, pacientku demitujeme do ambulantnej starostlivosti s doporučením. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky tak v prvostupňovom konaní, ako aj v konaní po podaní opravného prostriedku, sa konalo za účasti navrhovateľky, ktorá s výsledkami týchto posúdení, ako aj s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti v oboch štádiách konania súhlasila, nemala voči ním námietky. Navrhovateľka bola poučená aj o možnosti predložiť do konania nové lekárske nálezy, dôkazy, ktoré by preukázali zmenu zdravotného stavu a odôvodňovali zmenu poklesu pracovnej schopnosti. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Podľa § 89 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty o sumu invalidného dôchodku. Pokiaľ navrhovateľka v priebehu celého konania tvrdila, že miera poklesu pracovnej schopnosti na účely invalidného dôchodku jej pri prehodnocovaní invalidného dôchodku bola určená v rozsahu 55 % (teda invalidný dôchodok - MPSVZČ jej bola zvýšená o 10 %), pričom suma invalidného dôchodku jej odpočítava úrazovú rentu, k tomu súd poznamenáva - na účely invalidity a výšky invalidného dôchodku nemá absolútne žiaden vplyv stanovenie a výška úrazovej renty. Naopak v zmysle § 89 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení - sa poberateľovi invalidného dôchodku suma úrazovej renty znižuje o sumu invalidného dôchodku. V predmetnom konaní jediným relevantným dôkazom je prepúšťacia lekárska správa z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Martine zo dňa 16. septembra 2016, ktorú však posudkoví lekári sociálneho poistenia v priebehu vydania napadnutého rozhodnutia, ani v priebehu jeho preskúmania druhostupňovou posudkovou lekárkou nemali k dispozícií, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vydané dňa 18. mája 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. mája 2016 ako vydané v súlade so zákonom, nakoľko o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť na účely úrazovej renty je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia úrazovej renty navrhovateľky druhostupňovou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, nakoľko táto nemala k dispozícii lekársku prepúšťaciu správu z hospitalizácie zo dňa 16.9.2016). Lekárska správa z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Martine zo dňa 16. septembra 2016 sa súdu javí ako podklad pre novú žiadosť navrhovateľky o prehodnotenie výšky úrazovej renty. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda podľa O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.