Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/134/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200547 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200547.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing. V. S., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX R., G. XXXX/XA, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2016 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 70 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 11.02.2016. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatovala, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Žilina zo dňa 11.02.2016 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 11.02.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto odôvodnenia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhala jeho preskúmania z dôvodu, že je nepretržite práceneschopná už 12 mesiacov v súvislosti s epizódou stredne ťažkej depresie. Pripojila odborné lekárske záznamy aj o iných zdravotných postihnutiach spolu s prepúšťacou správou z gynekologického oddelenia, z kontrolných vyšetrení na psychiatrickej ambulancii a tiež v súvislosti s úrazom ľavej ruky v detstve s následnou amputáciou malíčka a obmedzenou hybnosťou štvrtého prsta. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 29.06.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť s poukazom na skutočnosť, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa má zato, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 12.09.2016 navrhovateľka zotrvala na podanom opravnom prostriedku a uviedla, že podľa jej názoru by mala byť invalidná. Zdravotný stav sa jej zhoršil od operácie v januári 2015, invalidná sa cíti od apríla 2015, kedy bola hospitalizovaná. Odvtedy sa nevrátila do normálu, užíva ťažké lieky a antidepresíva. Vtedy sa pokúsila aj o samovraždu. Napriek jej veľkej snahe vyliečiť sa, aby sa mohla vrátiť do normálneho života, nie je toho schopná. V súčasnosti je nezamestnaná a nie je schopná absolvovať konkurzy. Snaží sa nájsť prácu, ale je to veľmi ťažké aj z toho dôvodu, že je 7 rokov pred dôchodkom. Nie je človek, ktorý by nechcel pracovať, avšak v súčasnej dobe nie je schopná zarábať si na živobytie. Ako dôkaz o zhoršenom zdravotnom stave predložila lekárske nálezy z kontrolných vyšetrení a psychiatrickej ambulancie zo dňa 12.07.2016, 10.08.2016 a 09.09.2016 s diagnostickým záverom epizóda stredne ťažkej depresie, nález vystavený MUDr. M. G. zo dňa 19.07.2016 s diagnostickým záverom: N60.9 benígna dysplázia prsníka, bližšie neurčená, s tým, že 05.10.2016 sa má podrobiť vyšetreniu MRI prsníka v Bratislave. Na otázku samosudkyne uviedla, že posudkovým lekárom sociálneho poistenia predložila celú zdravotnú dokumentáciu, dostatočne ju však nevyhodnotili. Nie je odborník, ale myslí si, že jej miera poklesu vykonávať prácu je vyššia ako 35%, nakoľko diagnóza, ktorou trpí, je ohodnotená v určitom rozmedzí, 35% je úplne najnižšie percento a keď človek trpí touto diagnózou viac ako rok a pol napriek veľmi intenzívnej liečbe a snahe vyliečiť sa je stále v tom istom, tak to pravdepodobne nebude úplne také najjednoduchšie. Viac k veci neuviedla. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody vo vyjadrení odporkyne zo dňa 29.06.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 - 8 zákona). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 11.02.2016 posúdila dňa 11.02.2016 MUDr. Z. O., posudková lekárska sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Čadci, ktorá v odbornom posudku o invalidite z 11.02.2016 rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky: poruchy nálad (depresívna epizóda stredne ťažkého stupňa so somatickými príznakmi) zaradila podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení pod kapitolu V - duševné choroby a poruchy správania, položku 3, písm. a - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - stredne ťažké formy a určila mieru poklesu zárobkovej činnosti navrhovateľky pre toto postihnutie 35% (t.j. na dolnej hranici stanoveného rozpätia 35 - 45%). V posudku okrem iného uviedla, že príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky je epizóda stredne ťažkej depresie. Pre uvedené bola v marci 2015 hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v úvode so suicidálnou aktivitou pri psychiatrom popisovanej akútnej stresovej reakcii, pri prepustení zhodnotená stredne ťažká depresívna epizóda. Nasadená antidepresívna terapia s postupnou úpravou klinického stavu. Psychiater pri liečbe hodnotí prejasnenie nálady s vymiznutím depresívnej symtomatológie, emočné i afektívne prejavy sú korigované, trvá chronifikovaná nespavosť. Pri posudzovaní menovaná udáva opakované stavy úzkosti. Do liečby doporučená malá dávka antidepresíva, podľa potreby anxiolytikum, korekcia nespavosti. Vzhľadom na uvedené, doterajší priebeh, efekt podávanej liečby, je uvedené ochorenie zaradené do príslušnej kapitoly a položky s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici daného percentuálneho rozmedzia, t.j. 35%. Následne po prejavenej nespokojnosti s návrhom na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 18.04.2016 menovaná posudková lekárka znova posúdila zdravotný stav navrhovateľky dňa 26.05.2016 a napriek novodoloženým vyšetreniam zotrvala na posudkových záveroch zo dňa 11.02.2016. Pred predložením veci skúmal zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. M. S. na zasadnutí dňa 22.06.2016, kedy po vlastnom vyšetrení navrhovateľky, po zohľadnení výsledkov prepúšťacích správ z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 11.03. do 09.04.2015, na gynekologickom oddelení od 11.01. do 19.01.2015, výsledkov psychiatrických vyšetrení zo dňa 09.04. a 05.11.2015, z 08.01., 25.01., 02.02., 18.03., 14.04., 12.05. a 13.06.2016, ako aj z kolonoskopie z 18.04.2016 dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú poruchy nálad (depresívna epizóda stredne ťažkého stupňa so somatickými príznakmi), ktorým podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, kapitoly V, položky 3 písm. a/ zodpovedá 35% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V posudku uviedol, že navrhovateľka v subjektívnych ťažkostiach uvádzala bolesti chrbtice a kĺbov, pri vlastnom vyšetrení distancie rozvíjania vo fyziologickom rozpätí, ľahko obmedzená statodynamika osového aparátu, kĺby voľné, úchopová schopnosť rúk zachovaná, tiež ľavej ruky po úraze v detstve s následnou amputáciou malíčka a obmedzenou hybnosťou štvrtého prsta. V 01/2015 operačné odstránenie maternice a vaječníkov pre myomatóznu maternicu a chron. zápal. Vnútorné hemoroidy s občasným krvácaním z konečníka. Uvedené vedľajšie ochorenia pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti. Pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. S. uviedol, že navrhovateľka je v liečbe psychiatra pre epizódu stredne ťažkej depresie, v úvode hospitalizovaná v súvislosti s rozvojom depresívnej symtomat. s viacerými precipitačnými momentami spustenia s vyústením do suicid. aktivity. Počas hospitalizácie ústup suicidálnych myšlienok, stav hodnotený ako depresívna epizóda stredne ťažkého stupňa so somatickými príznakmi. Následne pravidelne kontroly psychiatra v 1 až 2 mesačných intervaloch, od 01/2016 pri kontrolách bez depresívnej symtomatológie s osciláciou anxioznej tenzie, s občasnými stavmi rozladenia. Vzhľadom k uvedenému hodnotí MPSVZČ na dolnej hranici daného rozpätia, t.j. 35%. Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať. Námietky uvádzané navrhovateľkou v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom, ako aj uvádzané zdravotné problémy navrhovateľky posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Krajský súd považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce závery, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje v súčasnosti viac ako 35%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Námietky navrhovateľky krajský súd nepovažoval za tak významné, aby bolo potrebné na ich základe napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z predložených lekárskych správ a z kontrolných psychiatrických vyšetrení nevyplýva zmena diagnostických záverov oproti záverom posudkových lekárov. Pokiaľ ide o nález vystavený MUDr. M. G. zo dňa 19.07.2016 s diagnostickým záverom: N60.9 benígna dysplázia prsníka, bližšie neurčená, z tohto vyplýva, že navrhovateľka sa má podrobiť vyšetreniu MRI prsníkov, ďalší postup bude stanovený podľa výsledku, v súčasnosti stav nie je diagnosticky doriešený, vyžaduje dispenzarizáciu na mamologickej ambulancii. Námietky navrhovateľky, že jej zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a posudkoví lekári dostatočne nevyhodnotili jej predloženú zdravotnú dokumentáciu, krajský súd nepovažoval za dôvodné, lebo z predložených lekárskych správ nevyplýva zmena diagnostických záverov oproti záverom posudkových lekárov. Posudkoví lekári zhodnotili aj ďalšie zdravotné postihnutia navrhovateľky, ktoré však neodôvodnili navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle ust. § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru krajského súdu sú posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 11.02.2016, 26.05.2016 a 22.06.2016 dostatočne úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky v súčasnosti nespôsobuje viac ako 35%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo nepostačuje na vznik nároku na invalidný dôchodok. V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku zhoršenia ochorení, môže táto opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. S poukazom na vyššie uvedené, keďže krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35% oproti zdravej fyzickej osobe je nepostačujúca pre priznanie nároku na invalidný dôchodok a navrhovateľka v konaní pred súdom neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver o tom, že nie je invalidná, spochybnili alebo vyvrátili, napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 03.03.2016 ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto jej právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.