Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/105/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200565 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200565.1 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. M. B., bytom Z. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 2016/79660/13330/SSZOSK zo dňa 20.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2016/79660/13330/SSZOSK zo dňa 20.5.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo pod č. NO1/RSK/ ZAM/2016/7971 zo dňa 12.01.2016 rozhodol podľa § 34 ods. 4 písm. h) a v súvislosti v s § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti tak, že sa žalobkyňa nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že žalobkyňa dňa 30.11.2015 osobne podala na úrad písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa predloženého výpisu z obchodného registra je žalobkyňa konateľkou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Postavenie konateľa na sa účely zákona o službách zamestnanosti považuje sa za samostatne zárobkovo činnú osobu. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. Poukazovala na to, že z prekážok zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnania platia dve výnimky upravené ustanovením § 6 ods. 2 písm. a) a b) zákona o službách zamestnanosti: 1. Ak osoby pod písmenom a) a b) vykonávajú zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny. 2. Ak osoby pod písm. b) poskytujú údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Z uvedených pravidiel teda vyplýva, že konateľ/spoločník s.r.o. môže byť zaevidovaný v evidencii na úrade práce za kumulatívneho splnenia dvoch zákonných podmienok: 1. má súčasne status zamestnanca, 2. ako zamestnanec má mzdu nepresahujúcu zákonom stanovenú hranicu 70% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Príjem konateľa resp. spoločníka s.r.o. je právne irelevantný, rozhodujúca je výška mzdy tejto osoby ako zamestnanca. Poukázala aj na to, že od 01.01.2016 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 5/2004 Z. z., a to zákon č. 353/2015 Z. z., ktorým sa okrem iného mení ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, kde podmienka pre samostatne zárobkovú činnú osobu, nebyť zamestnancom, bola vypustená. Právnym dôsledkom tejto zmeny je skutočnosť, že konateľ a spoločník s.r.o., ktorý bol doteraz zároveň v postavení zamestnanca, a ako zamestnanec mal mzdu nepresahujúcu zákonom stanovenú hranicu 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu už po novom, t. j. od 01.01.2016, nemôže byť evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Bez ohľadu na novelu zákona z pôvodnej právnej úpravy jasne vyplýva, za akých zákonných podmienok môže byť konateľ/spoločník s.r.o. zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko zákon ustanovil túto otázkou jednoznačne a zmenou touto novelou sa to len potvrdzuje. 3. O odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. 2016/79660/13330/SSZOSK zo dňa 20.05.2015 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie účastníčky konania zamietol. Žalovaný správny orgán citoval ust. § 34 ods. 14 písm. h), § 6 ods. 1 písm. c), § 5 ods. 1 písm. a) účinného do 31.12.2015 a potom od 01.01.2016 ust. § 6 ods. písm. a) a § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti. Pri konaní o žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie účastníka konania predložila úradu pracovnú zmluvu uzatvorenú zo dňa 26.11.2015 medzi spoločnosťou BIOVIGEN s.r.o., Slnečná 91, Bobrov a účastníčkou konania. Po predložení pracovnej zmluvy je deň nástupu zamestnanca do práce 26.11.2015 a dohodnutá dĺžka pracovného času zamestnanca je 10 hodín týždenne, pričom mesačná hrubá mzda zamestnanca je 100,00 Eur. Účastníčka konania tiež doručila výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina zo dňa 30.11.2015, na základe ktorého bolo preukázané, že zapísaná ako spoločník a konateľ spoločnosti BIOVIGEN s.r.o., Slnečná 91, Bobrov. Následne úrad vydal dňa 12.01. rozhodnutie o nezaradení účastníčky do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia celého spisového materiálu dospelo k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s ust. § 34 ods. 14 písm. h) o službách zamestnanosti, z ktorého vyplýva, že úrad nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie občana, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2. Dôvody - názory, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojom odvolaní nie sú právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. K názoru žalobkyne, ktorý uviedla vo svojom odvolaní, že s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti platného v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je SZČO, keďže je zároveň zamestnancom a mzda nepresahuje zákonom stanovenú hranicu 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a preto sa na ňu nevzťahuje § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, žalovaný poznamenal, že tento názor nie je správny a s týmto sa nestotožňuje, nakoľko postavenie SZČO má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, a preto úrad občana v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Nakoľko zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola v čase podania žiadosti, t. j. dňa 30.11.2015 spoločníkom a konateľom spoločnosti BIOVIGEN s.r.o., Bobrov bol v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) v spojení § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti dôvodná jej nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zákon o službách zamestnanosti platný do 31.12.2015 vylučoval súbeh SZČO s evidenciou uchádzačov o zamestnanie, tak aj napriek tejto skutočnosti bol povinný v danej veci postupovať podľa zákona o službách zamestnanosti účinného od 01.01.2016, nakoľko v prechodných ustanoveniach tohto zákona nebolo vyslovene upravené, že správne konanie, ktoré nebolo dokončené do účinnosti nového zákona sa dokončí podľa doterajších právnych predpisov. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala riadne a včas správnu žalobu, ktorá súdu bola doručená dňa 30.06.2016. Žalobkyňa uviedla, že je fyzickou osobou. Ako žalobca namieta rozpor napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia aj postup žalovaného so zákonom o službách zamestnanosti a so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Prvostupňový správny orgán nevyhovel jej žiadosti, pričom vydal rozhodnutie, že v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) v spojitosti s § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti sa žalobkyňa nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Voči tomuto podala riadne v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V žalobe zopakovala odvolacie dôvody proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázala na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu subjektívneho a selektívneho spôsobu výkladu tohto ustanovenia, ale hlavne z neschopnosti stanoviska k jeho druhej časti v súvislosti so skutočnosťou, že v čase podávania žiadosti bola žalobkyňa zároveň aj zamestnancom v pracovnom pomere. Poukázala na to, že podľa elementárnych princípov výrokovej logiky, čiže logickému ale aj gramatickému výkladu tohto ustanovenia, konkrétne použitie princípu a contrario, logicky nemohla byť SZČO podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, na ktoré prvostupňový správny orgán vo svojom odôvodnení poukazuje a nemohla ani prevádzkovať SZČO podľa § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Dňa 30.05.2016, čiže po 110 kalendárnych dňoch, čo je v rozpore s ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní a na základe jej osobnej návštevy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave za účelom vyžiadania konečného rozhodnutia jej bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukazuje rovnako na ustanovenia zákona, ako poukazoval aj prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí, pričom jeho výklad možno považovať za účelovo zbytočne rozsiahly a rovnako právne nesprávny. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona a jeho poslednú časť „..., ak nie je zamestnanec podľa gramatického ako aj logického výkladu jednoznačne vyplýva, že ak je fyzická osoba konateľom, spoločníkom atď. a zároveň zamestnancom, tak nie je SZČO. Takáto fyzická osoba môže byť konateľom alebo spoločníkom v ľubovoľnom počte firiem, pokiaľ je zároveň aj zamestnancom, pre účely zákona o službách zamestnanosti, nebude považovaná za SZČO.“ Žalobkyňa má za to, že dokumentmi, ktoré predložila pri podávaní žiadosti je jednoznačne preukázané, že bola zamestnancom v pracovnom pomere podľa 4 ods. 1 zákona, a preto je názor žalovaného, že je SZČO právne nesprávny. Ďalšie zákonom stanovené podmienky pre nezaradenie do evidencie spĺňa, keďže nie je zamestnancom s pracovným pomerom v inej spoločnosti, nie je občanom podľa § 34 ods. 14 vrátane a s dôrazom na písm. h). Ďalšie ustanovenia, ktoré žalovaný uvádza t. j. 5 ods. 2, § 6 ods. 1 a § 34 ods. 14 písm. h) boli tým, že žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, účelovo alebo mylne interpretovaného skutkového stavu použité nezákonne. Rozhodnutie správneho orgánu musí logicky vyplývať z právnej normy, prípadne ďalších úvah uvedených v rozhodnutí. Ak existuje pochybnosť ku konkrétnemu skutkovému stavu, je jedným z prípadov, kedy možno aplikovať právnu normu, možno konkrétne skutkový stav podradiť pod hypotézu právnej normy, musia byť v rozhodnutí uvedené ďalšie kroky úvahy, ktoré túto otázku vyjasnia. Takéto kroky v napadnutom rozhodnutí jednoznačne absentujú. Nesprávna interpretácia príslušných právnych predpisov a svojvôľa pri rozhodovaní žalovaného sú najvypuklejšie na strane 4 rozhodnutia. Žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru má údajne postavenie SZČO prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy a ňou uvádzané dôvody napriek jej snahe o ich čo najjasnejšiu formuláciu a opakovaných pokusoch primeť žalovaného k zdravému rozumu však nie sú právne relevantné a jej názor je skrátka nesprávny. Zastáva názor, že zmyslom a účelom odôvodnenia zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Z uvedeného odôvodnenia nie je zrejmé, podľa ktorej právnej normy žalovaný rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutočností jemu preukázateľne známych. Správny orgán je povinný vyrovnať sa s argumentami účastníčky konania, ktoré by mohli mať vplyv na jeho rozhodnutie vo veci, a teda uviesť dôvody pre prijatie alebo ako to bolo v jej prípade odmietnutie týchto argumentov. Iba samotné konštatovanie, že argument účastníčky je irelevantný bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to správny orgán myslí je arbitrárny, svojvoľný, a preto neprípustný. Po vecnej stránke neobsahuje napadnuté rozhodnutie oproti prvostupňovému rozhodnutiu žiadne nové skutočnosti, o ktoré tvrdenia žalovaného, ktoré sa v tejto časti napadnutého rozhodnutia nachádza. Žalobkyňa zastáva názor, že táto časť napadnutého rozhodnutia, ktorá je de facto nosným právnym argumentom žalovaného vychádza z interného usmernenia, resp. stanoviska odvolacieho orgánu. Keďže však zákon o službách zamestnanosti, ani žiadne iné právne predpisy takúto frázu ani ustanovenie z takýmto alebo podobným významom nezakotvuje, jedná sa iba o subjektívny výklad žalovaného, ktorý je v hrubom rozpore s literou zákona. Na vydávanie záväzného nariadenia zákona o službách zamestnanosti, ani iný právny predpis žalovaného nesplnomocňuje, ani nezakladá právo žalovaného rozhodovať o tom, či v prípadoch, keď je fyzická osoba konateľom alebo spoločníkom a zároveň zamestnancom má prednosť jedno alebo druhé postavenie. Vzhľadom na uvedené, žiadala rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania. 5. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán podaním doručeným súdu dňa 15.08.2016. Žalovaný považuje za preukázané, že žalobca podal na úrad osobne dňa 30.11.2015 žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom so žiadosťou predložil aj výpis z obchodného registra spoločnosti BIOVIGEN s.r.o., ktorej je žalobkyňa spoločníkom a konateľom a pracovnú zmluvu v tejto spoločnosti s dohodnutou hrubou mzdou 100,00 Eur mesačne, ako administratívny pracovník. Úrad na základe týchto skutočností a metodického usmernenia oznámil žalobkyni začatia správneho konania vo veci nezaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Po posúdení skutočností uvedených vo vyjadrení na základe metodického usmernenia úrad vydal dňa 12.01.2016 rozhodnutie o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie s poukazom na § 34 ods. 14 písm. h) v súvislosti s § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný má za to, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie úradu o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako rozhodnutie vydané v súlade s ust. § 34 ods. 4 písm. h) zákona o službách zamestnanosti, z ktorého vyplýva, že úrad nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie občana, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2. Dôvody - názory žalobkyne, ktoré sú uvedené v žalobe nie sú právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. K názoru žalobkyne, ktorý opätovne uviedol v žalobe, že s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti platného v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je SZČO, keďže je zároveň zamestnancom a jeho mzda nepresahuje zákonom stanovenú hranicu 70% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a preto sa na ňu nevzťahuje § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti žalovaný poznamenal, že tento názor je nesprávny a s týmto sa nestotožňuje, nakoľko postavenie SZČO má prednosť pred vykonaním SZČO podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, a preto úrad v takomto prípade občana nezaradí od evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nakoľko zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v čase podania žiadosti, t. j. ku dňu 30.11.2015 spoločníkom a konateľom spoločnosti BIOVIGEN s.r.o., bol v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona o službách v zamestnanosti dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zákon o službách v zamestnanosti platný do 31.12.2015 vylučoval súbeh SZČO s evidenciou uchádzačov o zamestnanie, tak aj napriek tomu bol povinný v danej veci - postupovať podľa zákona o službách zamestnanosti účinného od 01.01.2016, nakoľko v prechodných ustanoveniach tohto zákona nebolo upravené, že sa správne konanie, ktoré nebolo dokončené do dňa účinnosti nového zákona dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. K vyjadreniu žalovaného podala písomne vyjadrenie žalobkyňa, doručené súdu dňa 26.08.2016, žalovaný sa vo svojom vyjadrení vysporiadal s tvrdením žalobcu, ktorý v žalobe uvádza, že s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti platného v čase podania žiadosti a zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je SZČO, keďže je zároveň zamestnancom a jeho mzda nepresahuje zákonom stanovenú hranicu 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a preto sa na ňu nevzťahuje § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti konštatovaním, že tento názor je nesprávny a s týmto sa nestotožňuje, nakoľko postavenie SZČO má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách v zamestnanosti. Uvedené tvrdenie žalovaného z právneho hľadiska neobstojí, nakoľko ide o vlastnú interpretáciu, ktorá nie je podporená odkazom na žiadne ustanovenie zákona, nie je ani iným spôsobom zdôvodnená. Žalovaný ďalej tvrdí, že bol povinný v danej veci postupovať podľa zákona účinného od 01.01.2016, nakoľko v prechodných ustanoveniach tohto zákona nebolo výslovne upravené, že správne konanie, ktoré nebolo dokončené do účinnosti tohto nového zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Žalobca dané tvrdenie považuje za nesprávne z dôvodu, že o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie požiadal v čase účinnosti zákona o službách zamestnanosti platného do 31.12.2015 a žalovaný bol povinný prehodnotiť jeho žiadosť v zmysle platných právnych predpisov v čase jej podania. Taktiež na záver poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 11S/186/2015, kedy súd v skutkovo a právne obdobnej veci rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. 7. V predmetnom prípade ide s poukazom na ust. § 6 ods. 2 písm. c) SSP a § 199 ods. 1 písm. c) SSP o správnu žalobu v sociálnych veciach, nakoľko žalovaným je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. 8. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP mal za to, že rozhodnutie bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 pís.c) a § 191 ods. 1 pís. e) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci a to z nasledovných dôvodov : 9. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 10. Podľa § 134 ods.2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 11. Podľa § 6 ods. 2 pís. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 12. Podľa § 191 ods. 1 pís. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 15. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa § 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti. 18. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z. z., účinného do 31.12.2015, samostatne zárobková činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. 19. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z., účinného od 01.01.2016, samostatne zárobková činná osoba sa na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokuristom podľa osobitného predpisu. 20. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý a) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak, b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. 21. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., uchádzač o zamestnanie môže a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, b) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, c) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu, alebo d) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z., zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 7 zákona č. 5/2004 Z.z. záujemca o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb a nie je uchádzačom o zamestnanie. 24. Podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona č. 5/2004 Z. z. do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona. 25. Podľa § 14 ods.1 zák. č. 5/2004 Z.z.právo na prístup k zamestnaniu je právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. 26. Podľa § 14 ods. 2 zákona č.5/2004 Z.z. občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. 20c) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. 27. Podľa § 14 ods.3 zákona č. 5/2004 Z.z. uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Nikto nesmie byť v súvislosti s uplatňovaním práva na prístup k zamestnaniu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného občana na úrad alebo na zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. 28. Podľa § 14 ods.4 zákona č. 5/2004 Z.z. občan má právo podať úradu sťažnosť v súvislosti s porušením práv a povinností ustanovených v odsekoch 1 až 3; úrad je povinný na sťažnosť občana bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. 29. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z.z.úrad nesmie občana postihovať alebo znevýhodňovať preto, že občan uplatňuje svoje práva vyplývajúce z práva na prístup k zamestnaniu. 30. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z.z. občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania práv podľa odsekov 1 až 5, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde. 20c) 31. Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z.z. občan má právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí. 32. Podľa § 32 ods.1 - 12 zákona č. 5/2004 Z.z.sprostredkovanie zamestnania na účely tohto zákona je činnosť zameraná na a) vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o zamestnanie, záujemcovi o zamestnanie a občanovi na území Slovenskej republiky a v členských štátoch Európskej únie, b) vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi. Súčasťou sprostredkovania zamestnania je aj a) evidenčná činnosť, b) informačné a poradenské služby, c) vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest a zoznamov hľadaných zamestnaní uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie, d) zverejňovanie zoznamov voľných pracovných miest a hľadaných zamestnaní uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie a ich uverejňovanie na internete, v tlači a ďalších masovokomunikačných prostriedkoch, e) zabezpečovanie sledovania a vyhodnocovania dopytu zamestnávateľov po zamestnancoch podľa kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry, f) vyhodnocovanie kvalifikačnej a profesijnej štruktúry uchádzačov o zamestnanie a kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry záujemcov o zamestnanie s ohľadom na dopyt zamestnávateľov, g) sledovanie dĺžky obdobia zotrvania zamestnanca v zamestnaní najmenej počas šiestich mesiacov od jeho prijatia do zamestnania z evidencie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce. h) zrušené od 1.5.2013. Sprostredkovanie zamestnania zabezpečuje a) ústredie, b) úrad a c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, alebo sprostredkovanie podporovaného zamestnávania, alebo iná právnická osoba a fyzická osoba, ktoré môžu vykonávať sprostredkovanie zamestnávania podľa podmienok ustanovených v písomnej dohode uzatvorenej s ústredím. Ústredie a úrad vykonávajú sprostredkovanie zamestnania bezplatne. Na zabezpečenie sprostredkovania zamestnania úrad využíva agentov pre pracovné miesta, ktorí môžu byť zamestnancami ústredia alebo ich výber môže ústredie zabezpečiť podľa osobitného predpisu. 18aa) Agenti pre pracovné miesta zisťujú požiadavky zamestnávateľov na zamestnancov spravidla podľa odvetvového členenia pracovných miest, pracovné podmienky u zamestnávateľov a sledujú situáciu na trhu práce. Fyzická osoba môže vykonávať činnosť agenta pre pracovné miesta, ak má skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa. Občan sa uchádza o sprostredkovanie zamestnania na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. Občan, ktorý hľadá zamestnanie, môže požiadať o informácie o možnostiach zamestnania ktorýkoľvek úrad. Príslušný úrad pre občana, ktorý nemá trvalý pobyt ani prechodný pobyt a je v školskom zariadení alebo v zariadení sociálnych služieb, je úrad, v ktorého územnom obvode je sídlo školského zariadenia alebo sídlo zariadenia sociálnych služieb. Pobyt v školskom zariadení alebo v zariadení sociálnych služieb preukazuje občan potvrdením, ktoré na tento účel vydáva školské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb. Príslušný úrad pre občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov je úrad, v ktorého územnom obvode majú miesto pobytu. Príslušný úrad pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana alebo ktorému sa poskytlo dočasné útočisko, je úrad, v ktorého územnom obvode má štátny príslušník tretej krajiny miesto pobytu. Úrad vykonáva sprostredkovanie vhodného zamestnania nestranne; pritom rešpektuje výber občana z ponúkaných pracovných miest a dobrovoľnosť zamestnávateľa pri výbere uchádzača o zamestnanie. Výsledkom sprostredkovania zamestnania je vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. Úrad na účely sprostredkovania zamestnania a) vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie, evidenciu záujemcov o zamestnanie a evidenciu voľných pracovných miest, b) zabezpečuje informačné a poradenské služby, c) zabezpečuje odborné poradenské služby, d) poskytuje uchádzačovi o zamestnanie náhradu časti cestovných výdavkov, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa alebo s účasťou na skupinovom sprostredkovaní zamestnania, ktoré organizuje ústredie alebo úrad na území Slovenskej republiky pre zamestnávateľa alebo pre zamestnávateľa z členského štátu Európskej únie, ak sú cestovné výdavky vyššie ako suma ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. 33. Podľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona č. 5/2004 Z. z. do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona. 34. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 36. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 37. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 38. Keďže v danom prípade ide o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, nie je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. V danom prípade podľa názoru súdu bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť pri aplikácii ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a podľa § 191 ods. 1 pís. e) SSP pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. 39. Súd sa nestotožnil so žalobnými bodmi žalobkyne v časti, v ktorej podľa názoru žalobkyne správne orgány mali v danom prípade na vec v konaní o žiadosti žalobkyne do evidencie uchádzačov zo dňa 30.11.2015 aplikovať ustanovenia zákona č. 5/2004 Z. z. účinné do 31.12.2015. 40. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal súd preukázané, že žalobkyňa podala žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 30.11.2015. Vo svojej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie čestne vyhlásila, že nie je osobou samostatne zárobkovo činnou, je zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom pomere a že vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu, ktorého výška odmeny za vykonávanie činnosti nepresahuje 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. K žiadosti zároveň žalobkyňa predložila pracovnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi zamestnávateľom - BIOVIGEN s.r.o., IČO: 38 174 068, so sídlom Slnečná 91, Bobrov a žalobkyňou. Pracovná zmluva bola uzatvorená na druh práce - administratívny pracovník s dňom nástupu 26.11.2015, pričom za vykonanú prácu jej patrila dohodnutá hrubá mzda vo výške 100,00 Eur mesačne. Pracovná zmluva bola zo dňa 26.11.2015 s nástupom do práce do dňa 26.11.2015. Ďalej zo strany žalobkyne bol predložený výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina ku dňu 30.11.2015, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa je spoločníčka a konateľka - štatutárny orgán spoločnosti BIOVIGEN s.r.o., so sídlom Slnečná 91, Bobrov pod IČO: 38 174 068. 41. Žalobkyňa v žalobe uvádza rovnaké dôvody, ako uvádzala v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že s poukazom na ustanovenie zákona - § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, ktorý bol platný v čase podania jej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je samostatne zárobkovou činnou osobou, keďže je zároveň zamestnancom a jej mzda nepresahuje zákonom stanovenú hranicu 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a preto sa na ňu nevzťahuje § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách v zamestnanosti. 42. K uvedenému súd udáva a poukazuje na to, že novelou zákona o zamestnanosti č. 353/2015 Z.z., a to konkrétne v článku 1 bod 2, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2016, došlo k spresneniu ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z.. Pričom z dôvodovej správy k predmetnému zákonu vyplýva, že navrhovanou zmenou znenia v § 5 ods. 1 písm. a) sa rozširuje okruh fyzických osôb, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za samostatne zárobkovo činnú osobu, o prokuristu. Ide o zrovnoprávnenie prokuristu s inými fyzickými osobami, ktoré vykonávajú činnosť podľa obchodného zákonníka a sú považované za samostatne zárobkovo činnú osobu (napr. konateľ, člen dozornej rady, člen predstavenstva). Súčasne sa navrhlo spresniť znenie § 5 ods. 1 písm. a) v prepojení na súčasný právny stav v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti tak, že podmienka pre samostatne zárobkovo činnú osobu nebyť zamestnancom bude vypustená. Je zrejmé, že podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z., ktorý bol účinný do 31.12.2015 samostatne zárobkovou činnou osobou na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. S účinnosťou od 01.01.2016 práve novelou zákona o zamestnanosti č. 353/2015 Z.z. podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovou činnou osobou a na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokuristom podľa osobitného predpisu. 43. Z ustanovení zákona č. 353/2015 Z.z. nevyplýva, že by zákon obsahoval prechodné ustanovenia vo vzťahu k posudzovaniu žiadosti žiadateľa o zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. To znamená, je nesporné, že žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená ešte teda dňa 30.11.2015, zároveň je nesporné, že prvostupňový správny orgán o tejto žiadosti rozhodoval už za účinnosti zákona č. 353/2015 Z.z., a to konkrétne k 12.01.2016. Aj súd má za to zhodne so žalovaným, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať na prejednávanú vec právny predpis účinný v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, a to konkrétne ku dňu 12.01.2016. Takže v tomto smere správne orgány postupovali správne. Nebolo možné aplikovať právny predpis účinný do 31.12.2015, t. j. k času podania žiadosti zo strany žalobkyne o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vzhľadom na uvedené skutočnosti. 44. Súd v predmetnej veci poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/25/2015 zo dňa 26.05.2016 v obdobnej veci po skutkovej a právnej stránke. Najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že v prípade žalobcu sú splnené podmienky pre nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti, pretože v danom prípade je postačujúce preukázanie skutočností, že žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s jeho tvrdením, že bez ďalšieho skúmania sa žalobca na účely zákona o službách zamestnanosti považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti. 45. Zákonodarca v právnej norme § 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. definuje uchádzača o zamestnanie na účely tohto zákona tak, že je ním občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu, a ktorý neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť (písm. c)). Pojem samostatnej zárobkovej činnosti zákonodarca definuje v právnej úprave § 5 ods. 2 uvedeného zákona tak, že samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa ods. 1, v zmysle ktorej právnej úpravy zákonodarca okrem iného stanoví, že samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. 46. V zmysle uvedenej právnej úpravy pre posúdenie, či žalobca, resp. žalobkyňa v danom prípade splnila alebo nesplnila podmienky zákonodarcom nastolenej v § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách zamestnanosti, nie je teda postačujúce len samotné zistenie, že žalobca v čase podania žiadosti bol spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným ( ako tomu bolo v tomto konkrétnom prípade ), ale preukázanie, či ako spoločník ( alebo konateľ ) v uvedenej obchodnej spoločnosti vykonával alebo prevádzkoval zárobkovú činnosť. Uvedenou skutočnosťou sa prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nejak nezaoberali. Vzhľadom k uvedenému správne orgány oboch stupňov náležite nepostupovali v intenciách zákonnej úpravy zákona o službách zamestnanosti, ako aj zákonnej úpravy správneho poriadku, keď nevykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe ktorého ustálili svoj právny záver, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 47. Vzhľadom teda na uvedené skutočnosti, keďže je nesporné, že žalobkyňa je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti BIOVIGEN, s.r.o. bude potrebné skúmať či ako spoločníčka resp. konateľka uvedenej spoločnosti vykonáva alebo prevádzkuje zárobkovú činnosť ( § 6 ods. pís. c) zákona č. 5/2004 Z.z. ) a až následne rozhodne či spĺňa resp. nespĺňa podmienky pre zaradenie ( nezaradenie ) do evidencie uchádzačov o zamestnanie s poukazom na ust. § 5 ods. 1 pís.a), ods. 2 v spojitosti s § 6 ods. 1 pís.c) zákona č. 5/2004 Z.z.. S poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP je správny orgán viazaný vyslovený právnym názorom správneho súdu. 48. Z uvedených dôvodov došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 pís. c) a e) SSP. 49. Žalobkyňa mala v konaní úspech, pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. 50. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.