Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200669 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200669.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky K. H., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom A.S. XXXX/ XX, S. a otca S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, H., v súčasnosti X. č. XXX, okres Y., Česká republika, maloletý bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o nariadenie predbežného opatrenie, o určenie výživného na maloletého (t.č. neodkladného opatrenia) a začatou z úradnej povinnosti o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/68/2015-255 zo dňa 26.4.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému, určil nedoplatok na výživnom a povolil ho splácať, uložil matke povinnosť zriadiť maloletému osobitný účet na príjem časti výživného na tvorbu úspor a oznámiť písomne jeho číslo otcovi v lehote najneskôr do 7 dní od jeho zriadenia, na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletého je potrebný súhlas súdu, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní začatom z úradnej povinnosti o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému rozhodol takto: Maloletý O. H., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný platiť na maloletého O. H., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 175,- eur mesačne od 1.3.2015, z toho bežné výživné 100,- eur mesačne k rukám matky a 75,- eur mesačne na tvorbu úspor, na osobitný účet maloletého zriadený matkou vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom od 1.3.2015 do 30.4.2016 v celkovej výške 1.400,- eur, z toho bežné výživné 350,- eur a úspory 1.050,- eur súd otcovi povoľuje splácať v splátkach po 40,- eur mesačne, z toho 10,- eur mesačne k rukám matky a 30,- eur mesačne na osobitný účet maloletého spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Súd ukladá matke povinnosť zriadiť maloletému osobitný účet na príjem časti výživného na tvorbu úspor a oznámiť písomne jeho číslo otcovi v lehote najneskôr do 7 dní od jeho zriadenia. Na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletého je potrebný súhlas súdu. Styk otca s mal. O. H. súd neupravuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukazom na ust. § 24, § 28, § 36, § 62 - § 65, § 75 - § 77 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový a právny stav: Osobnú každodennú starostlivosť o mal. O. zabezpečuje matka v byte u svojich rodičov. Prostredie v byte je pre výchovu a zabezpečenie zdravého vývinu priaznivé a vhodné, kolízny opatrovník v starostlivosti nezistil žiadne nedostatky. Otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Je to najlepšie riešenie aj vzhľadom na nízky vek maloletého. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Zohľadnil individuálne odôvodnené potreby mal. O., ktoré sú dané jeho vekom, uspokojovaním hlavne bežných hmotných potrieb. Zohľadnil aj to, že čas jeho potrieb je krytá štátnou sociálnou dávkou vo forme prídavku na dieťa. Matka sa na potrebách maloletého podieľa a plní si čiastočne vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, spojenou so zabezpečovaním jeho každodenných potrieb a zabezpečovaním bývania. Určené bežné výživné je primerané a optimálne k odôvodneným potrebám maloletého a jeho platenie v možnostiach a schopnostiach povinného otca. Skúmaním možností a schopností otca súd zistil priemerný mesačný príjem otca, jeho výdaje, že nemohol akceptovať splácanie úveru na zariadenie bytu, ktorý aktuálne neužíva a platí nájom v prenajatom byte. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a má prednosť pred inými nie nevyhnutnými výdavkami. Po zaplatení výživného maloletému a manželského výživného ostane otcovi cca 800,- eur, čo je dostatok finančných prostriedkov, aby nedošlo k ohrozeniu jeho životnej úrovne a financovania jeho potrieb. Matka z rodičovského príspevku 203,- eur aj výživného manželky 100,- eur musí zabezpečiť potreby seba a maloletého vrátane prispievania rodičom a potom životná úroveň otca je podstatne vyššia a z nej sa primeraným dielom musí dostať maloletému synovi. Súd pozitívne hodnotil snahu otca o stretávanie sa s maloletým a prispievanie nepravidelným nákupom oblečenia, hračiek, čo na druhej strane by malo byť prirodzené správanie sa každého otca. U obidvoch rodičov prihliadol na výdavky bývania, na ktorých sa matka podieľa spoločne so svojimi rodičmi. Otec si výdavky hradí sám, lebo s nikým v spoločnej domácnosti nežije. Pri rozhodovaní o výške výživného súd komplexne posúdil možnosti a schopnosti otca a potreby maloletého dieťaťa. Výživné určil od 1.3.2015 od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh na súd. Vychádzal z toho, že výživné sa platí mesačne vopred a súd považuje za prirodzené a spravodlivé ho určiť od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh podaný. Potom pri takto určenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok, ktorý povolil otcovi splácať. Splátky sú primerané a zodpovedajúce jeho možnostiam s tým, že v prípade neplnenia splátok, sa stane splatným jednorázovo. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie proti výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému, určil nedoplatok na výživnom a povolil ho splácať, uložil matke povinnosť zriadiť maloletému osobitný účet na príjem časti výživného na tvorbu úspor a oznámiť písomne jeho číslo otcovi v lehote najneskôr do 7 dní od jeho zriadenia na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletého, je potrebný súhlas súdu, podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie okresného súdu je pre neho likvidačné, súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ak uvádza, že mu ostáva po zaplatení výživného na dieťa 175,- eur, ako aj na manželku 100,- eur, k dispozícii spolu suma 800,- eur. Predložil súdu žiadané účtovné podklady o jeho nevyhnutných potrebách, v zmysle ktorých mesačný nájom na bývanie tvorí sumu 7.500,- Kč, za spotrebu elektrickej energie 700,- Kč mesačne, mesačná úverová splátka 5.447,- Kč, poistenie úveru mesačne činí 155,- Kč, úrazové poistenie mesačne 622,- Kč, leasing 5.201,- Kč, mobilný telefón a internet po 500,- Kč, výživné na manželku 3.000,- Kč, na maloletého 3.000,- Kč mesačne a sporenie pre maloletého v sume 75,- eur, k tomu zameškané výživné, čo spolu vychádza 1.000,- eur, čo by znamenalo, že by musel žiť bez stravy a osobnej hygieny, bez možnosti cestovať do práce. Ďalej uviedol, že od 1.5.2016 mu prestali vyplácať vo firme príplatky, čo činí 20 % z jeho príjmu cca 5.200,- Kč. Súd uveril manželke, že pracuje sporadicky niekoľko hodín v týždni. Z facebooku má informáciu, že pracuje 12 hodín denne. Uviedol, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že okrem platenia výživného nakupoval a nakupuje pre maloletého rôzne hračky, oblečenie a pri styku s ním chce ho ako otec obdarovať a zabezpečiť mu zážitky tak, ako deti v jeho veku zažívajú. 3. Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadrila. 4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadril. 5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. 11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné. 12. Okresný súd pri rozhodovaní správne vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a zo schopnosti a možnosti povinného rodiča, pričom dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného je dôvodný. Zohľadnil skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu plní aj výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jeho bytovej potreby. 13. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru, je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) súd neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že príjem otca maloletého dieťaťa je dostatočný na plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu v určenej výške súdom prvej inštancie. Otec maloletého dieťaťa je v produktívnom veku a v záujme zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si dostatočný príjem z pracovného či obdobného pomeru. Tomu, že je otec schopný zamestnať sa, nasvedčuje aj fakt, že si zarába prácou v zahraničí. 15. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe zisteného skutkového stavu určil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu zo strany povinného rodiča. Určil jednak bežné výživné, ako aj výživné, tzv. tvorbu úspor (§ 53 ods. 3 Zákona o rodine). Výživné na tzv. tvorbu úspor predstavuje výnimku zo zásady spotrebného charakteru bežného výživného. Hoci sa platí tiež v pravidelných časových intervaloch popri bežnom výživnom, má odlišný účel, ako aj ďalšie osobitosti, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy pri jeho určovaní súdom. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa, spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa. Ďalším podstatným prvkom odlišujúcim výživné určené na tvorbu úspor od bežného výživného je platobné miesto a spôsob nakladania s týmito peňažnými prostriedkami. Kým bežné výživné sa platí k rukám rodiča, ktorý s ním v podstate nakladá podľa svojho uváženia, nakladať s úsporami môže výlučne dieťa, ktorému sú určené, a preto sa tieto finančné prostriedky ukladajú na účet dieťaťa a ich použitie je možné len so súhlasom súdu. 16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému je dôvodný. Pri rozhodovaní zohľadnil jednak príjmy obidvoch rodičov maloletého, ich osobné, majetkové a bytové pomery, mieru osobnej starostlivosti rodičov o dieťa a predovšetkým potreby maloletého v aktuálnom čase, t.j. mesačné výdavky. 17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý. 18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)