Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sa/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200754 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200754.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: S. X., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C. S. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2016 p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2016 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 29.04.2016. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatovala, že podľa posudku posudkového lekára Sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Čadca zo dňa 29.04.2016 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 29.04.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenia posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, ako aj absolvovania nového CT vyšetrenia Th chrbtice, ktoré preukázalo deformácie a redukciu výšky stavcov Th 4-6 a Th 3. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 02.09.2016 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou 29.04.2016 požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 29.04.2016. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 29.04.2016 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľ opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca 22.07.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie 22.08.2016. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa má za to, že o jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zistenými skutkovým stavom. Navrhovateľ sa na súdne pojednávanie konané dňa 14.11.2016 nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Dňa 31.10.2016 súdu písomne oznámil, že nevidí dôvod na to, aby sa konalo pojednávanie. S poukazom na uvedené súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 250g ods. 2 O.s.p.. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdiť. Krajský súd v súlade s ust. § 250l až § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 - 8 zákona). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. Zo spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok posúdila dňa 29.04.20156 MUDr. Eva Šupolová, posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Čadci, ktorá v odbornom posudku o invalidite z 29.04.2016 za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa určila obojstrannú stredne ťažkú nedoslýchavosť, ktorú podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení zaradila pod Kapitolu VII - choroby zmyslových orgánov, Oddiel B - sluch, Položku 5. - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť (55% podľa Fowlera, 40-45dB). Posudková lekárka určila mieru poklesu zárobkovej činnosti navrhovateľa pre toto postihnutie 25%, t.j. na hornej hranici stanoveného rozpätia 20 - 25%, ktorú navýšila o 10% za iné zdravotné postihnutia, a to záchvaty, pravdepodobne psychomotorické a chronickú dorzalgiu bez prejavov nervového dráždenia. Následne po prejavenej nespokojnosti v návrhu na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 20.06.2016 menovaná posudková lekárka znova posúdila zdravotný stav navrhovateľa dňa 22.07.2016, pričom konštatovala, že v rámci odvolacieho konania navrhovateľ predložil nové odborné lekárske nálezy z CT vyšetrenia Th chrbtice zo dňa 18.05.2016, z neurologického vyšetrenia zo dňa 19.05.2016, CDU usg karotíd zo dňa 18.05.2016, ušno-nosno-krčného vyšetrenia z 22.06.2016 a z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 06.07.2016. V posudku okrem iného uviedla, že od posledného posudzovania navrhovateľ absolvoval CT vyšetrenie hrudnej chrbtice - v náleze okrem miernej skoliózy a zvýrazneného ohnutia (hyperkyfóza) chrbtice stav po kompresii tiel stavcov staršieho dáta (o cca 1/3 až 1), bez iných štrukturálnych zmien na skelete, miechový kanál voľný, bez útlaku na miechový obal, neurologické vyšetrenie - klinický nález na chrbtici vyšetrený nemal, mal doporučené SONO krčných tepien - nález negatívny, pre ťažkosti s prehĺtaním mal ORL vyšetrenie - s nálezom chronického zápalu hltana a hrtana pri nikotinizme i gastroskopiu - zistenú refluxnú chorobu pažeráka. Pri opätovnom posudzovaní po vyšetrení navrhovateľa i s ohľadom na novo doložené nálezy je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie 25% naďalej a po navýšení o 10% pre záchvaty v antiepileptickej liečbe a chronickú dorzalgiu hrudnej chrbtice je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% naďalej. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre epilepsiu (pri monoterapii bez záchvatov, bez potvrdených organických zmien mozgu pri epilepsii), dorzalgia (porucha dynamiky bez prejavov nervového dráždenia) by neprevyšovala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Ostatné nálezy posudkovo významné nie sú. Pred predložením veci súdu skúmal zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline MUDr. M. S., kedy po vlastnom odbornom vyšetrení navrhovateľa a po zohľadnení výsledkov vyšetrení ušno-nosno-krčného z 9/2015, 11/2015, neurologického zo 4/2015, 5/2015, 10/2015, 2/2016, psychologického z 9/2015, psychiatrického z 8/2015, kardiologického z 9/2015, neurologického z 5/2016, CT vyšetrenia z 5/2016, gastroenterologického vyšetrenia z 6/20016 a ušno-nosno-krčného vyšetrenia zo 7/2016 dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť, ktorej podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola VII, Oddiel B, Položka 5. zodpovedá 25% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa je na hornej hranici daného rozpätia 25% vzhľadom na celkovú stratu sluchu podľa Fowlera 62,9%. Nie je prítomný tinitus ani poruchy rovnováhy. Ostatné ochorenia pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvyšuje o 10%. Záchvatové ochorenie, pravdepodobne psychomotorické sú s frekvenciou cca 1-krát za mesiac, psychologicky bez známok organickej patológie, intelektovo je navrhovateľ v oblasti submormy. Chronická bolesť chrbta je bez jednoznačnej koreňovej paretickej symtomatológie, dynamika je mierne narušená, zvýšená kyfóza Th úseku bez kardiopulmonálnych komplikácií, refluxná choroba pažeráka bez porúch výživy. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 35%. Posudkoví lekári odmietli námietky navrhovateľa, že jeho zdravotný stav má za následok jeho invaliditu. Závery posudkových lekárov, podľa ktorých navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, zodpovedajú obsahu spisov a neodporujú záverom logického myslenia. Medzi závermi uvedených posudkových lekárov súd nezistil žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvody pochybovať. Všetky uvádzané zdravotné problémy navrhovateľa posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Posudkoví lekári prihliadli i na ďalšie zdravotné postihnutia navrhovateľa, týmito sa zaoberali a aj ich na základe predložených lekárskych nálezov vyhodnotili. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. V priebehu konania navrhovateľ súdu nepredložil žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré by diagnosticky hodnotili jeho zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu nezávisle od seba dvoma posudkovými lekármi v označených lekárskych správach zo dňa 29.04.2016, 22.07.2016 a 22.08.2016, teda nespochybnil ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Uvádzané zdravotné problémy, na ktoré navrhovateľ poukázal v opravnom prostriedku, posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Krajský súd preto považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť za objektívne a dostatočne zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľa v súčasnosti nespôsobuje viac ako 35%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej je potrebné uviesť, že súdy v konaní podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. zisťujú, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 Zákona o sociálnom poistení, teda či posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú v záveroch o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových orgánov v priebehu konania zistené neboli. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35% oproti zdravej fyzickej osobe je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, a preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (odporkyni náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.