Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sa/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200770 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200770.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: N. D., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom U., D. XXX/XX, t. č.: ÚVTOS pre mladistvých, priečinok 29, 038 52 Sučany, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2016 podľa § 70 a § 71 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 21. apríla 2016. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal nepriaznivý zdravotný stav. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Martin dňa 1. augusta 2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 9. septembra 2016. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Druhostupňová posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. C. v lekárskej správe zo dňa 9. septembra 2016 uviedla: Posudzovaný je 29-ročný muž so základným vzdelaním, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody s výkonom práce pomocného robotníka. Od detstva bol sledovaný ortopédom pre dyspláziu ľavého bedrového kĺbu. Ako 9-ročný bol operovaný (pertrochanterická osteotómia s fixáciou osteosyntetickým materiálom, ktorý bol ponechaný). V pooperačnom období bez pravidelného ortopedického sledovania. Pre udávané bolesti driekovej chrbtice i bolesti operovaného kĺbu bolo realizované ortopedické vyšetrenie vrátane RTG vyšetrenia bedrových kĺbov a driekovej chrbtice. Funkčný nález na bedrových kĺboch je dokumentovaný bez funkčného obmedzenia, podobne ako hybnosť oboch kolenných kĺbov. Na RTG ľavého bedrového kĺbu je stav po vyššie dokumentovanej operácii s dysplastickou hlavou stehennej kosti i acetábula, avšak s dobrou centráciou kĺbu. Posudková lekárka pri SPP v Martine posudzovaného vyšetrila a zistila ľahšie funkčné obmedzenie v ľavom bedrovom kĺbe, zohľadnila celkový morfologický nález na stehnovej kosti s jej skrátením o 3 cm a zaradila toto rozhodujúce ochorenie do položky jednostranného obmedzenia bedrového kĺbu stredného stupňa s MPSVZČ 25 %. Morfologický nález na osovom aparáte vykazuje ľahkú sinistroskoliózu driekovej chrbtice bez RTG štrukturálnych zmien na stavcoch a medzistavcových priestoroch s mierne obmedzenou dynamikou driekovej chrbtice bez prejavov nervovo svalového dráždenia. Napriek tomu navýšila posudková lekárka MPSVZČ o 5 % z titulu ochorenia chrbtice, čo je pre posudzovaného priaznivé hodnotenie. Ako dokumentuje posudková lekárka pri SPP Martin v objektívnom vyšetrení posudzovaného nezistila funkčné poškodenie ľavej hornej končatiny, také poškodenie nedokumentujú ani odborní lekári v predložených odborných vyšetreniach. Posudková lekárka SP, ústredie po preštudovaní posudkového spisu zistila, že posudok je vypracovaný správne a z toho dôvodu ho nemení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (M16/kap. XV., odd. G, pol. 41.2/a). Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku, uviedol, že pochádza z dvojčiat, ktoré nie sú vôbec podobné. On sa narodil postihnutý od narodenia. Rodičia poberali na neho príspevok, neskôr - asi sa na to vykašlali, ho už nepoberali. Odvolal sa z toho dôvodu, že má postihnutú ľavú hornú končatinu, ktorá mu nebola zohľadnená pri posudzovaní invalidity. Opakovane uvádzal, že posudkoví lekári mu nezapočítali postihnutie ruky. Zástupkyňa odporkyne poukázala na lekársky odborný záver prvostupňovej a druhostupňovej posudkovej lekárky sociálneho poistenia. Poukázala na to, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa bolo stanovené obmedzenie pohybu bedrového kĺbu stredného stupňa jednostranné podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 41.2a, kde je rozmedzie MPSVZČ 20 - 25 %, pričom posudkoví lekári stanovili 25 % - hornú hranicu daného rozpätia. Za iné zdravotné postihnutie, teda ľavú hornú končatinu bola percentuálna miera zvýšená o 5 % na celkových 30 %, čo nie je postačujúce na vznik invalidity. Z tohto dôvodu žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne. Na pojednávaní navrhovateľ súdu predložil záznam o hospitalizácii z 28. augusta 2003, kedy bol prepustený domov po ošetrení porania svalov a šľachy ohýbača iného prsta na UR. Diagnóza: otvorená rana predlaktia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o posúdenie invalidity na základe opravného prostriedku navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. O odbornej úrovni druhostupňovej posudkovej lekárky nemá súd dôvod pochybovať, a to aj vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Napriek tomu, že navrhovateľ v súdnom konaní predložil lekársku správu z roku 2003 (ohľadne poranenia svalov a šľachy ohýbača iného prsta), súd konštatuje, že táto lekárska správa sa nenachádza v lekárskej dokumentácii navrhovateľa. Uvedenú skutočnosť konštatuje aj druhostupňová posudková lekárka v lekárskej správe zo dňa 9. septembra 2016, ktorá vychádzala z posudku prvostupňovej posudkovej lekárky, ktorá v lekárskej správe uviedla, že v objektívnom vyšetrení posudzovaného nezistila funkčné poškodenie ľavej hornej končatiny, také poškodenie nedokumentujú ani odborní lekári v predložených odborných vyšetreniach. Napriek tomu posudkoví lekári sociálneho poistenia, ktorí stanovili za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa obmedzenie pohybu bedrového kĺbu stredného stupňa jednostranné podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 41.2a mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 25 % (teda hornú hranicu daného rozpätia), ktorú navýšili o 5 % pre iné zdravotné postihnutie (dorzalgia). Aj v prípade, keby posudkoví lekári zhodnotili poškodenie ľavej hornej končatiny na základe lekárskeho nálezu, ktorý predložil navrhovateľ na pojednávaní z roku 2003 o 10 %, výsledná miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti by nebola schopná vyvolať záver o invalidite navrhovateľa (súčet miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti za rozhodujúce zdravotné postihnutie a iné zdravotné postihnutie by vykazoval 35 %), nakoľko miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri priznaní invalidného dôchodku musí byť vyššia ako 40 %. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 9. júna 2016 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia invalidity navrhovateľa druhostupňovou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia). V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku zhoršenia ochorení, môže opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda podľa O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.