Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/538/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111235460 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111235460.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľky: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F., H.. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Pikuliakom, so sídlom F., R.. I. č. XX, proti odporcom: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, IČO: 36 038 351, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Mozolíkovou, so sídlom F., N. č. XXXX, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO: 17 335 345, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Bratislava, Dobrovičova č. 12, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/250/2011-325 zo dňa 28. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Pripúšťa späťvzatie návrhu voči odporcovi v rade 1/, rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25C/250/2011-325 zo dňa 28. apríla 2015 v časti, pokiaľ návrh voči odporcovi v rade 1/ zamietol, zrušuje a v tejto časti konanie zastavuje. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdzuje. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že ňou označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom S. D., zomr. XX.X.XXXX. Zároveň týmto rozsudkom rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka ako jedna zo zákonných dedičov po nebohom otcovi S. D., st. sa domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti špecifikované v petite návrhu patria do dedičstva po označenej osobe. Navrhovateľka tvrdila, že jej brat S. D. ml. zomrel pred tridsiatimi rokmi, nezdokladovala však, kto je jeho dedičom zo zákona. Vzhľadom k tomu, že uvedenú skutočnosť nikto nerozporoval, súd považoval uvedené tvrdenie navrhovateľky za pravdivé. Navrhovateľka neoznačila ani na strane navrhovateľa a ani na strane odporcu ostatné osoby - zákonných dedičov po nebohom S. D., ml. Dodatočne rozšírením návrhu zo dňa 4.6.2012 rozšírila navrhovateľka okruh účastníkov konania aj o mŕtveho odporcu 4/ S. D. a uviedla, že jeho pobyt nie je známy. Uznesením č. k. 25C/250/2011-150 zo dňa 5.12.2012 okresný súd rozhodol tak, že nepripustil vstup ďalšieho účastníka konania na strane odporcu, a to odporcu 4/ - nebohého S. D., ml., neznámeho pobytu, odkazom na prezentované úmrtie uvedenej osoby. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2013. V prípade, že by súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil vlastníctvo k opísaným nehnuteľnostiam do dedičstva po nebohom S. D. st., ďalšie majetkovoprávne vyporiadanie nehnuteľností takto nadobudnutých by bolo následne predmetom dodatočného dedičského konania. V rámci uvedeného by účastníkmi konania okrem navrhovateľky ako účastníčky konania boli aj ostatní žijúci zákonní dedičia po nebohom S. D. st., ktorí však nie sú účastníkmi tohto konania ani na strane navrhovateľa a ani na strane odporcov. Okresný súd bol presvedčený, že dedičia po S. D. st. majú figurovať v nerozlučnom spoločenstve, na základe čoho by účastníkmi konania mali byť aj všetci žijúci zákonní dedičia po nebohom S. D. st. či už ako navrhovatelia alebo ako odporcovia. Ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže sa návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. S poukazom na tú skutočnosť, že konania sa nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci (chýbajú dedičia po nebohom S. D. ml.), nemohol súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Argumentovala, že okresný súd neuviedol konkrétne, ktorí nerozluční spoločníci mali byť účastníkmi konania. Možno sa iba domnievať, že mal na mysli dedičov všeobecne. Súd nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že S. D. ml., brat navrhovateľky a syn S. D., otca navrhovateľky, zomrel a že uvedený S. D. ml. má dedičov. Právny poriadok vychádza z právnej fikcie právnej subjektivity fyzickej osoby so zákonnými predpokladmi, pri splnení ktorých vzniká a zaniká právna spôsobilosť fyzickej osoby. Právna subjektivita fyzickej osobe vzniká narodením a zaniká smrťou. Právna subjektivita je predpokladom, aby osoba mohla byť účastníkom konania. Na právny záver o vzniku alebo zániku právnej spôsobilosti nestačí tvrdenie inej fyzickej osoby, napríklad účastníka konania, hoci by to bola osoba, ktorá uvádza, že je jej rodinný príslušník alebo priamo rodič, že sa takáto osoba narodila, alebo že zomrela. Nemá preto žiadne právne účinky na vznik alebo zánik právnej subjektivity vyjadrenie navrhovateľky k osobe jej brata S. D., ktoré uviedla na pojednávaní dňa 13.3.2012 a z ktorého súd vychádzal, keď uviedol, že S. D. ml. zomrel a má dedičov. Súd preto nesprávne na základe takéhoto vyjadrenia vyslovil skutkový a právny záver o existencii S. D. ml., o jeho smrti a dedičoch. Navrhovateľka označila za účastníka konania aj svojho brata v záujme zachovania jeho práv a súd preto nesprávne rozhodol, že S. D. ml. nebude účastníkom konania. Súd si nemohol urobiť záver o smrti účastníka konania, pretože uvedené mohol mať potvrdené len úmrtným listom, prípadne rozhodnutím o vyhlásení za mŕtveho. Okresný súd považoval prejudiciálne S. D. ml. za mŕtveho iba na základe vyjadrenia navrhovateľky. Takáto právna aplikácia by mohla viesť k tomu, že by napríklad súd mohol deťom priznať dedičské právo na majetok ich rodičov iba na základe ich tvrdenia, že rodičia zomreli. Následný skutkový záver súdu, že S. D. ml. má dedičov by mohol byť správny, ak by bol správny právny záver o jeho smrti. Podľa názoru odvolateľky okresný súd nesprávne vyslovil právny záver o smrti S. D. ml. Na základe toho potom nedôvodne vyslovil právny záver, že nerozlučnými spoločníkmi v konaní majú byť jeho dedičia. Nielen z dôvodu, že súd nemal dôkaz o zániku právnej spôsobilosti S. D. ml. smrťou, ale aj z dôvodu, že nemal dôkaz o existencii konkrétneho dediča po ňom, takéto právne závery sú v rozpore s právom, ktoré upravuje kedy fyzická osoba právne neexistuje, t. j. nemá právnu spôsobilosť. Samostatným podaním zo dňa 9.7.2015 (po vyhlásení napadnutého rozsudku) vzala navrhovateľka svoj návrh na začatie konania späť voči odporcovi 1/. Odporca 1/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 5.12.2012 o nepripustení vstupu ďalšieho účastníka (S. D. ml.) do konania, pričom navrhovateľka proti rozhodnutiu nepodala odvolanie. Z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania navrhol pripustiť dané späťvzatie, rozsudok okresného súdu v dotknutej časti zrušiť a konanie zastaviť. Odporca 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Odporca 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., na základe procesného úkonu navrhovateľky a za súhlasu odporcu 1/ pripustil čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania podľa ustanovenia § 208 O.s.p., rozsudok okresného súdu zrušil v dotknutej časti a konanie zastavil. Následne na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Vzhľadom na to, že navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania späť voči odporcovi 1/ a odporca 1/ prejavil súhlas s takýmto procesným úkonom, považoval odvolací súd za dôvodné postupovať podľa § 208 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Krajský súd následne podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na začatie konania voči odporcom 2/ a 3/. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že uznesením č. k. 25C/250/2011-150 zo dňa 5.12.2012 rozhodol okresný súd okrem iného aj o nepripustení vstupu ďalšieho účastníka konania na strane odporcu, a to odporcu v rade 4/ S. D., neznámeho pobytu. Toto rozhodnutie navrhovateľka nenapadla odvolaním, z ktorého dôvodu uznesenie nadobudlo právoplatnosť, a to dňa 26.1.2013. Rozhodnutím je v zmysle § 170 ods. 1 O.s.p. viazaný tak okresný súd, ako aj krajský súd, z čoho vyplýva nemožnosť jeho následného preskúmania v štádiu rozhodovania o riadnom opravnom prostriedku proti meritórnemu rozhodnutiu. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie odvolateľky o potrebe konať v spore s S. D., ml., uvedené bolo vylúčené na základe vyššie uvádzaného procesného rozhodnutia o nepripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania. Iné odvolacie námietky navrhovateľka neformulovala, z ktorého dôvodu nebolo nutné napadnutý rozsudok preskúmavať aj v kontexte ďalších prípadných nedostatkov. Súd prvého stupňa zamietol žalobu konštatujúc existenciu nerozlučného spoločenstva účastníkov, keď vzhľadom na charakter predmetu konania musia v konaní figurovať ako účastníci všetci dedičia osoby, ktorej majetok má byť predmetom konania a tiež následne nadväzujúceho konania o novoobjavenom majetku. Pri nesplnení tejto podmienky nemal súd prvého stupňa inú možnosť ako vo veci rozhodnúť zamietajúcim rozsudkom, ktorý záver považoval odvolací súd za správny, a preto rozhodnutie okresného súdu potvrdil. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.