Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112206665 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112206665.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BEKOM, s.r.o., so sídlom 013 54 Kolárovice 366, IČO: 36 376 965, zastúpeného zástupcom AKAK s. r. o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, proti žalovanej: Mgr. Maríne Gallovej, so sídlom kancelárie U. XX, XXX XX P., správkyni úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpenej zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cbi/4/2012-210 zo 29. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cbi/4/2012-210 zo 29. októbra 2015 p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 134,24 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet zástupcu žalovanej Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej na účet právneho zástupcu žalovanej trovy konania vo výške 506,98 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu, ktorou žiadal žalobca určiť, že má pohľadávku vo výške 5.591,25 Eur čo do istiny a príslušenstva, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.202,13 Eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4.389,12 Eur v právnej veci Okresného súdu Martin sp. zn. 15Cb/112/2010, v konkurznom konaní sp. zn. 4K/2/2011 voči úpadcovi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom v Žiline (ďalej aj len „úpadca"). Žalobu odôvodnil tým, že prihláškou číslo 2 si uplatnil pohľadávku v celkovej výške 30.030,48 Eur pozostávajúcu z istiny 19.933,34 Eur, úrokov z omeškania 4.505,89 Eur a nákladov z uplatnenia pohľadávky v konaní pred súdom vo výške 5.591,25 Eur. Žalobca túto pohľadávku uplatnil v konaní pred Okresným súdom Martin, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15Cb/112/2010-94 zo dňa 29.11.2010, ktorým úpadcovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.933,34 Eur s príslušenstvom a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.591,25 Eur. Žalovaná prihlásenú pohľadávku žalobcu poprela čo do výšky 5.591,25 Eur z dôvodu, že uplatnené trovy konania neboli zatiaľ priznané právoplatným rozhodnutím. Úpadca proti uvedenému rozsudku Okresného súdu Martin podal odvolanie a odvolacie konanie je v súlade s § 47 ods. 1 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii prerušené. Trovy konania žalobcu v konaní pred Okresným súdom Martin pozostávali zo súdneho poplatku vo výške 1.202,13 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 4.389,12 Eur. Úpadca bol v konaní pred Okresným súdom Martin pasívny, na pojednávaniach sa nezúčastňoval, a preto žalobca predpokladá, že odvolanie proti rozsudku bolo z jeho strany podané účelovo. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20Cbi/4/2012-139 zo dňa 6.11.2014, ktorým určil, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 4.322,13 Eur titulom nákladov z uplatnenia pohľadávky v konaní na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15Cb/112/2010, prihlásenej prihláškou por. č. 2 zo dňa 04.01.2012 v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 501, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 499,80 Eur. Uvedený rozsudok bol na základe odvolania podaného žalovanou zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/5/2015-179 zo dňa 24.09.2015 v napadnutom výroku o určení, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 4.322,13 Eur a vo výroku o trovách prvostupňového konania. V odôvodnení krajský súd uviedol, že pohľadávka žalobcu na náhradu trov súdneho konania by mohla vzniknúť až právoplatným rozhodnutím súdu o trovách konania, nakoľko nárok na náhradu trov konania ako nárok procesný vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým je tento nárok účastníkov konania priznaný. Rozhodnutie o náhrade trov konania má konštitutívny charakter vo vzťahu ku vzniku práva na náhradu trov konania ako aj vo vzťahu k určeniu výšky tejto náhrady. Keďže nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve, vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré má konštitutívnu povahu. Krajský súd tak dospel k záveru, že žalobca pohľadávku prihlásenú prihláškou pod poradovým číslom 2 titulom nákladov z uplatnenia pohľadávky v konaní pred Okresným súdom Martin nepreukázal, a preto nemohol byť úspešný v konaní o určenie tejto pohľadávky ani v rozsahu uznanom súdom prvého stupňa vo výške 4.322,13 Eur. Okresný súd s prihliadnutím na ust. § 32 ods. 1, 3, 4, 6 a 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na ust. § 137 O.s.p. konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si prihláškou pohľadávky s poradovým číslom 2 prihlásil v konkurze na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej sume 30.030,48 Eur s členením na istinu vo výške 19.933,34 Eur, úroky z omeškania 4.505,89 Eur a náklady z uplatnenia vo výške 5.591,25 Eur. Prihlásená pohľadávka žalobcu bola zo strany žalovanej popretá čo do výšky v časti nákladov z uplatnenia 5.591,25 Eur z dôvodu, že tieto nároky žalobcovi neboli právoplatné priznané. Okresný súd konštatoval naplnenie hmotno-právnych podmienok podania incidenčnej žaloby podľa § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR"), teda že žaloba bola podaná v zákonnej lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, ktorej posledný deň bol 09.03.2012, pričom žaloba bola podaná dňa 24.02.2012. Žaloba bola zároveň podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom popretej pohľadávky a smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu, ktorým je žalovaná ako správkyňa úpadcu. Zo spisového materiálu Okresného súdu Martin sp. zn. 15Cb/112/2010 mal okresný súd preukázané, že žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 1.202,13 Eur a žalobca zároveň predloženými listinnými dôkazmi preukázal zaplatenie sumy 3.120 Eur za poskytnutie právnych služieb v súvislosti so zastupovaním v tomto konaní. Okresný súd uviedol, že od rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho č.k. 13CoKR/5/2015-179 zo dňa 24.9.2015 a v rámci ďalšieho konania prvostupňového súdu nedošlo ku kvalitatívne odlišnej zmene skutkového a ani právneho stavu a konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15Cb/112/2010, s ktorým súvisí sporná prihlásená pohľadávka žalobcu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, je naďalej prerušené v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu. Okresný súd viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom konštatoval, že žalobca nepreukázal právny dôvod ani výšku spornej prihlásenej pohľadávky v sume 4.322,13 Eur titulom nákladov z uplatnenia pohľadávky, nakoľko táto pohľadávka je procesným nárokom na náhradu trov konania, ktorý vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu o náhrade trov súdneho konania, ktoré rozhodnutie má konštitutívny charakter. Podľa okresného súdu nebolo možné prihlásenú pohľadávku žalobcu posúdiť ani v kontexte žalobcom tvrdených skutočností o vzniku škody na strane žalobcu, nakoľko v tomto prípade ide o hmotno-právne odlišný nárok založený na odlišných skutkových okolnostiach, ktoré atribúty vzniku nároku na náhradu škody vo vzťahu k úpadcovi v konaní neboli tvrdené ani preukázané. Podľa okresného súdu má sporná pohľadávka žalobcu charakter nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súvislosti s uplatneným nárokom na súde a predstavuje procesný nárok na náhradu trov konania. Preto okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej sume 506,98 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria náklady príslušenstvo pohľadávky a pokiaľ nie je sporná samotná pohľadávka, nemôže byť sporný ani základ nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Do súdneho spisu bol založený doklad o úhrade trov právneho zastúpenia advokátskej kancelárii, pričom na základe dohody bola uhradená ich časť vo výške 3.120 Eur. Podľa žalobcu je tak nárok v plnom rozsahu dôvodný ako nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktorého existenciu zákon nepodmieňuje právoplatným rozhodnutím súdu. Istina pohľadávky, na ktorú sa príslušenstvo viaže, nebola žalovanou popretá. Žalobca v odvolaní namietol tiež nesprávne právne posúdenie nároku žalovanej na náhradu trov konania. Žalovaná má sama právnické vzdelanie a je schopná samostatne hájiť v konaní svoje práva, preto trovy právneho zastúpenia nemožno považovať za účelne vynaložené a pri rozhodovaní o trovách konania malo byť aplikované ust. § 150 O.s.p., keďže sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, v zmysle ktorého nedôjde k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná súd náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať aj podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 7 Cdo/93/2012, v zmysle ktorého neúčelnosť trov právneho zastúpenia predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., a to v prípade, ak sa jedná o trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má vlastný právny útvar. Podľa žalobcu právna teória aj prax zastávajú názor, že trovy právneho zastúpenia správcu konkurznej podstaty nie sú v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účelne vynaložené trovy konania, ak účastník nepreukáže opak. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo 39/2006 je správca povinný požiadať o pomoc odborníka len v prípade, ak nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, pričom pokiaľ je odborne spôsobilý na spísanie majetku a zaradenie pohľadávok do súpisu konkurznej podstaty, je odborne spôsobilý aj na vedenie tohto konania v právnej pozícii žalovaného. Žalovaná ako správkyňa má právnické vzdelanie druhého stupňa a je tiež zapísaná ako advokát do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, a teda má odborné predpoklady na účasť na pojednávaniach bez toho, aby bolo účelné, resp. potrebné vynakladať ďalšie náklady na právne zastúpenie advokátskou kanceláriou. Prejednávaná vec sa pritom s ohľadom na vyjadrenie žalovanej vo veci samej nevyznačuje osobitnou právnou problematikou alebo zložitosťou, pre ktorú by bolo nutné uvažovať o zastúpení správcu advokátom. O nároku na náhradu trov by tak malo byť rozhodnuté podľa § 150 O.s.p. Zo strany žalovanej sa v uvedenom prípade jedná o bezdôvodné navyšovanie trov konania druhému účastníkovi konania. Pohľadávka žalobcu sa javí ako veľmi ťažko vymožiteľná a je nemorálne, aby žalobca znášal trovy konania. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo toto rozhodnutie zmeniť a určiť, že pohľadávka žalobcu je zistená v celom prihlásenom rozsahu. Žalovaná prostredníctvom zástupcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Žalovaná sa stotožnila so závermi Krajského súdu v Žiline v uznesení sp. zn. 13CoKR/5/2015 zo dňa 24.09.2015, v zmysle ktorého môže byť pohľadávka na náklady spojené s uplatnením pohľadávky určená najskôr právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní ich náhrady. K žalobcom napadnutému rozhodnutiu okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania žalovaná uviedla, že výklad žalobcu je v príkrom rozpore so základnými princípmi spravodlivého súdneho konania zakotvenými v článku 47 Ústavy SR, a to s princípom práva na právnu pomoc v konaní pred súdom, resp. iným orgánom verejnej moci a s princípom rovnosti účastníkov v konaní. Aj podľa ust. § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Právo účastníka súdneho konania byť zastúpený advokátom je garantované priamo Ústavou SR, je priznané každému a žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, aby správca, ktorý má vysokoškolské vzdelanie právnického smeru, si ako účastník nemohol zvoliť svojho zástupcu v konaní. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v súvislosti s poskytnutou právnou pomocou. Správca ako každý iný účastník konania sa tak môže v konaní nechať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, teda aj advokátom. Rozhodnutia, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, sa týkajú prípadov, kedy jedným z účastníkov konania bola právnická osoba, ktorá zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, čo je odlišná situácia od prípadu, kde žalovaná v konaní vystupuje ako fyzická osoba - správca. Žiadne z rozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal, nerieši zastúpenie správcu konkurznej podstaty, ktorý má právnické vzdelanie. Otázkou opodstatnenosti náhrady trov právneho zastúpenia priznanej správcovi konkurznej podstaty, ktorý je v konaní zastúpený advokátom, sa zaoberal Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13CoKR/30/2014 zo dňa 15.10.2014, v ktorom poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/08, v zmysle ktorého, ak je správca zastúpený v incidenčnom spore advokátom a je úspešný, má nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, pričom ani odborná spôsobilosť správcu, ktorá je vyžadovaná zákonom č. 7/2005 Z.z., nemôže vylučovať oprávnenosť správcu vystupujúceho v sporovom konaní na uplatnenie náhrady trov súdneho konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5 Sžo/15/2013 uviedol, že právo na odbornú pomoc v konaní pred súdmi predstavuje jednu zo záruk práva na spravodlivé konanie a nie je obmedzené žiadnymi vlastnosťami účastníka konania ani znalosťou právnych predpisov nadobudnutou vzdelaním, povolaním, či inak získanou. Podľa žalovanej tak v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Žalovaná si zároveň uplatnila pre prípad úspechu v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/8/2016-249 zo dňa 20.05.2016 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.06.2016, na základe čoho boli splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. K odvolacím dôvodom žalobcu vo vzťahu k výroku vo veci samej, ktorým okresný súd žalobu žalobcu zamietol, krajský súd uvádza, že otázkou charakteru nároku žalobcu na náhradu trov konania sa zaoberal vo svojom uznesení č.k. 13CoKR/5/2015-179 zo dňa 24.9.2015. V tomto rozhodnutí krajský súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu na náhradu trov konania vedeného pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 15Cb/112/2010 by mohla žalobcovi vzniknúť až právoplatným rozhodnutím súdu o týchto trovách konania, a to z dôvodu, že sa jedná o procesný nárok, ktorého výška môže byť určená najskôr právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní ich náhrady. Krajský súd v tomto smere nepolemizuje s názorom žalobcu, že v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria náklady spojené s uplatnením pohľadávky jej príslušenstvo. Výška tohto nároku, teda výška príslušenstva predstavujúceho náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súdnom konaní je však určovaná až právoplatným súdnym rozhodnutím o priznaní náhrady týchto trov, ktoré má konštitutívny charakter (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3923/11). Nárok na náhradu trov konania ako procesný nárok má svoj základ v procesnom práve a vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 62/2014 zo dňa 31.3.2015 pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd prizná účastníkovi občianskeho súdneho konania nárok na náhradu trov konania (pred okamihom vzniku nároku na náhradu trov konania), nie je možné takýto nárok prihlásiť do konkurzného konania ani ako pohľadávku viazanú na splnenie odkladacej podmienky. Preto ak o nároku na náhradu trov konania nebolo právoplatne rozhodnuté, platí, že žalobca nepreukázal svoju pohľadávku proti úpadcovi ani čo do základu, ani čo do výšky týchto nákladov. Bez právoplatného rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania žalobcu v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Martin platí, že žalobca svoju prihlásenú pohľadávku v časti náhrady trov tohto súdneho konania nepreukázal, a preto nemohol byť úspešný v konaní o určenie tejto pohľadávky. Krajský súd sa potom stotožnil s vecne správnym rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí uplatneného nároku žalobcu a rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Žalobca zároveň podaným odvolaním napadol tiež rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania, a to z dôvodu, že v prípade zastupovania žalovanej právnym zástupcom sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, ktorých náhrada v zmysle ust. § 150 O.s.p. nemala byť žalovanej priznaná. Krajský súd vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu poukazuje na ustanovenie článku 46 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého je obsahom základného práva na súdnu ochranu aj to, že účastník konania, ktorý v sporovom konaní uspel, má zásadne právo na to, aby mu boli nahradené všetky trovy, ktoré vynaložil vo vecnej a časovej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Žalobca spochybnil účelnosť uplatnených trov právneho zastúpenia predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná má právnické vzdelanie a je tiež zapísaná v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, a preto by mala byť odborne spôsobilá v konaní vystupovať bez právneho zastúpenia advokátom. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na zmysel a účel náhrady trov konania, ktorá smeruje ku kompenzácii tých nákladov trov konania, ktoré musel účastník vynaložiť vo vecnej a časovej súvislosti s prebiehajúcim konaním, pričom tieto náklady by nemusel vynaložiť v prípade, ak by konanie pred všeobecným súdom neprebiehalo. Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje základnú zásadu upravujúcu princíp náhrady trov konania tak, že ten účastník, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladom pre priznanie náhrady trov konania je tak predovšetkým plný úspech účastníka vo veci a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (článok 47 ods. 2 Ústavy SR) a za nevyhnutné trovy možno považovať tie, ktoré je potrebné vynaložiť na úkony nariadené súdom potrebné na zaujatie stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj na trovy právneho zástupcu (advokáta). S prihliadnutím na uvedené sa krajský súd nestotožnil s odvolacím dôvodom žalobcu o neúčelne vynaložených trovách konania spojených so zastupovaním žalovanej, ktorá má sama primeranú odbornú spôsobilosť na vedenie a účasť v takomto súdnom konaní. Krajský súd v tomto smere poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/08 zo dňa 24. septembra 2008, v zmysle ktorého „rozhodovanie súdu o náhrade trov v rámci incidenčného sporu sa riadi nepochybne ustanoveniami § 142 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania. To v praxi znamená, že ak správca konkurznej podstaty zastúpený v incidenčnom spore advokátom je úspešný, má nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia advokátom". Podľa názoru krajského súdu samotná odborná spôsobilosť, ktorá je vyžadovaná pre výkon jeho funkcie správcu, nemôže bez ďalšieho vylúčiť oprávnenosť nároku správcu konkurznej podstaty vystupujúceho v sporovom konaní, ktoré bolo vyvolané žalobou žalobcu, na uplatnenie náhrady trov súdneho konania. Pokiaľ žalovaná v konaní poverila svojím zastupovaním advokáta ako zástupcu, realizovala tak svoje ústavne zaručené právo na právnu pomoc a ak bola v konaní úspešná, má v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania spojených s jej zastupovaním advokátom. Z prehľadu úkonov právnej služby, za ktoré okresný súd priznal právnemu zástupcovi žalovanej odmenu, je zrejmé, že sa jedná o úkony nevyhnutne spojené s bránením práva žalovanej v súdnom konaní v podobe prevzatia a prípravy zastúpenia, vyjadrenia k žalobe, účasti na pojednávaniach a podania opravných prostriedkov. Jedná sa teda o úkony, ktoré boli vykonané vo vecnej a časovej súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, v ktorom žalovaná bránila svoje práva aj prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Krajský súd v zmysle uvedených zhodnotení považuje trovy právneho zastúpenia na strane žalovanej za účelne vynaložené trovy konania. Vo vzťahu k rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu SR, na ktoré v podanom odvolaní poukázal žalobca, krajský súd uvádza, že sa jedná o rozhodnutia, ktoré sa týkali kvalitatívne odlišnej situácie a síce zastupovania právnickej osoby, ktorá disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, advokátom ako právnym zástupcom v súdnom konaní. K rozhodnutiam najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 39/2006 zo dňa 31.7.2007 a sp. zn. 3 Obo 75/2008 z 28.5.2008, ktoré sa týkajú zastupovania správcu v súdnom konaní advokátom, krajský súd uvádza, že sa jedná o rozhodnutia, ktoré dátumovo predchádzali Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/08 zo dňa 24. septembra 2008, a preto krajský súd bol názoru, že je potrebné prihliadnuť práve na predmetný nález Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého má správca konkurznej podstaty zastúpený v incidenčnom spore advokátom nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia advokátom. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd aj na Nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 119/2012-24 zo dňa 16. mája 2012, z ktorého vyplýva, že právo na priznanie primerane a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR a článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu a s právom na právnu pomoc v zmysle článku 37 ods. 2 Listiny. Nepriznaním náhrady trov konania v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy by tak došlo k odopretiu ochrany označených práv zakotvených v Ústave SR. Žalobca v podanom odvolaní zároveň žiadal pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovanej aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať. Krajský súd vo vzťahu k tomuto ustanoveniu uvádza, že sa jedná o zákonom zakotvenú výnimku z princípu náhrady trov konania podľa výsledku konania vo veci, ktorú je možné aplikovať v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Keďže dôvody hodné osobitného zreteľa zákon nedefinuje, je na zvážení konajúceho súdu, ktoré prípady pod predmetné ustanovenie subsumuje. Vo všeobecnosti však musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, a na ich postoj v konaní. Hranice sudcovskej úvahy pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. sú však limitované účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá nepriznanie alebo len čiastočné priznanie tejto náhrady úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/09). Práve pre požiadavku osobitosti a výnimočnosti, ktorá je ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vyžadovaná, nie je podľa názoru krajského súdu daný priestor na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Zastupovanie správcu konkurznej podstaty v konaniach vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzným konaním právnym zástupcom z radov advokátov je bežnou procesnou situáciou, ktorá v sebe nenesie žiadne znaky osobitosti alebo výnimočnosti. Žalobca žiadal aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. výlučne z dôvodu, že žalovaná ako správkyňa má právnické vzdelanie, a preto nie je dôvod na jej zastupovanie advokátom. Krajský súd pritom s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu vo vzťahu k námietke neúčelnosti trov právneho zastúpenia žalovanej, ktorú žalobca uplatnil z rovnakého dôvodu, konštatoval jej nedôvodnosť so záverom o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia žalovanej. Z odvolania žalobcu neplynie žiadna iná relevantná námietka, ktorá by odôvodňovala možný záver o existencii takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada týchto účelne vynaložených trov právneho zastúpenia nemala byť žalovanej priznaná. Krajský súd je názoru, že takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť bez ďalšieho samotná skutočnosť zastupovania správkyne ako osoby s právnickým vzdelaním právnym zástupcom z radov advokátov. Ustanovenie § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. rieši výnimočnú situáciu a takto je potrebné nazerať aj na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu. Krajský súd potom dospel k záveru, že v prejednávanom prípade tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podanom odvolaní nie je možné zhodnotiť ako dôvody, ktoré by mali mať vplyv na zásadu úspechu, resp. neúspechu v spore, ktorou je ovládaný princíp náhrady trov súdneho konania a ktoré by mali odôvodniť výnimočnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej. V zmysle uvedeného bolo preto namieste potvrdiť napadnutý rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 506,98 Eur, a to za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Vychádzajúc z rovnakých záverov o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia žalovanej v súdnom konaní a zo záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej, bolo krajským súdom za aplikácie ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 1, 8 O.s.p. rozhodnuté aj o náhrade trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá uskutočnila návrh na priznanie trov konania, a to trov právneho zastúpenia a tieto vyčíslila. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávala z odmeny zástupcu žalovanej podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby - 1/ písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 1 x 66 Eur, 2/ za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 29.6.2016 1 x 1 z 66 Eur =33 Eur, režijný paušál 2 x 8,58 Eur = 17,16 Eur + 20 % DPH = 23,23 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 139,39 Eur. Z dôvodu, že zástupca žalovanej v písomnom vyčíslení zo dňa 29.06.2016 uplatnil náhradu odvolacích trov do výšky 134,24 Eur, pričom podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. toto konanie je návrhovým konaním, nebolo možné prekročiť uplatnený návrh na náhradu odvolacích trov, a to trov právneho zastúpenia (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.) v sume 134,24 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet zástupcu žalovanej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, za aplikácie ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.