Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112237285 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112237285.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa M. R., nar. X. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, bytom u matky, dieťa rodičov - matky R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, H. T., zastúpenej spoločnosťou Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola č. 1726/13, IČO: 47 245 841 a otca M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, zastúpeného JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom A., R. Y. č. XX, o zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom, na odvolanie otca i matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 37P/463/2012-292 zo dňa 30. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje vo výroku, ktorým súd uložil matke povinnosť nahradiť trovy Slovenskej republike. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd umožnil otcovi stretávať sa s maloletým M. prvú sobotu v mesiaci január, apríl, jún a október, vždy od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie pripraviť a pri stretávaní poskytnúť náležitú súčinnosť, pričom stretávanie sa bude začínať v mieste bydliska matky. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P 308/2011-122 zo dňa 20. 8. 2011 v časti úpravy styku. Matke i otcovi uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške po 212,24 €. 2) Mal za to, že je potrebné chrániť záujem dieťaťa, jeho zdravý duševný vývoj a naplnenie jeho emočných potrieb. Vzhľadom k uvedenému nepristúpil k tomu, aby matku donútil prezradiť biologický pôvod svojmu dieťaťu a zároveň teda súd nepristúpil k pravidelnému častému stretávaniu otca s maloletým, aby sa ich vzťah rozvíjal. Stretávanie maloletého s niekým, koho nepovažuje za svoju rodinu, koho považuje za cudzieho, by bolo vo vzťahu k maloletému nelogické, zasahujúce do jeho psychickej a emočnej stability. Na strane druhej otec má k maloletému citový vzťah vytvorený a nepredstavuje pre dieťa nebezpečenstvo. Súd rozhodol o úprave stretávania jedenkrát za tri mesiace v rozsahu troch hodín, pričom stretnutia budú vždy prebiehať za prítomnosti matky, ktorá bude predstavovať prvok bezpečnosti pre maloletého. Každému z účastníkov uložil povinnosť znášať trovy znaleckého dokazovania v jednej polovici, t. j. vo výške 212,24 €. 3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Opakovane objasňoval súdu, že stretávanie, tak ako bolo upravené v rodičovskej dohode a schválené súdom, nebolo možné, nakoľko mu to matka maloletého neumožňovala. Znalec sa vyjadril, že by bolo vhodné primeraným spôsobom oboznámiť maloletého so situáciou jeho pôvodu a rodičovských reálií. Bolo by vhodné upraviť stretávanie otca s dieťaťom minimálne v rozsahu jedného dňa každý druhý víkend bez prítomnosti matky. Vzhľadom na situáciu na strane matky je zrejmé, že táto nie je len nezrelá, ale má vážny problém postarať sa o deti svojho manžela, ktoré boli zverené starej matke, a teda je predpoklad, že maloletý bude mať so svojou matkou v budúcnosti problém. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je nedostatočný. Otec má záujem sa stretávať s dieťaťom sám, uviesť ho do kruhu svojej rodiny, chodiť s ním na výlety, do kina a jednoducho s ním existovať vo vymedzenom čase, tak ako to robia otcovia s deťmi. Navrhol doplniť dokazovanie o prešetrenie pomerov na strane matky vo veci jej trestného stíhania a vedenia domácnosti a rozhodnutie zmeniť v zmysle odporúčania znalca. 4) Odvolanie bolo podané aj zo strany matky. Dieťa sa vyjadrilo v priebehu konania, že sa s otcom stretávať nechce. Záver psychológa, že dieťa nemá vytvorený bližší vzťah k otcovi pre pretrvávajúce konflikty rodičov, nemá pôvod v skutočnostiach zistených pri odborných sedeniach. Nie je pravda, že by dieťa nevedelo, že pán Z. je jeho biologický otec. Počas štyroch rokov (trvanie konania) bolo dieťa traumatizované povinným stretávaním sa so svojím biologickým otcom a jeho necitlivým prístupom k maloletému. Pre maloletého nie je rozhodujúce, či „ujo M.“ je jeho rodina, biologický otec alebo rodinný známy. Preňho je rozhodujúce ako sa tento človek správa k nemu. Nemá strach stretávať sa s cudzími ľuďmi, ale má strach stretávať sa s „ujom M..“ Konštatovanie súdu, že otec maloletého má k nemu vytvorený citový vzťah, vychádza z tvrdení otca, avšak tieto tvrdenia neboli znalcom potvrdené. Súd núti malého človiečika, aby 4x do roka do svojej dospelosti prežíval traumu zo stretnutia s „ujo M.,“ a to len preto, aby tento mohol sledovať jeho bezprostredný rast. Súd bezprecedentne zasahuje aj do práva na súkromie a rodinný život matky maloletého, ktorá je povinná pri stretávaní poskytnúť náležitú súčinnosť. Takisto mala za to, že záveru súdu, podľa ktorého matku nezbavuje povinnosť nahradiť trovy konania skutočnosť, že bola oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok, nemá oporu v zákone. Nesúhlasila s tým, že bola zaviazaná na úhradu trov štátu. Navrhla zakázať styk maloletého s jeho otcom, zmeniť tak rozsudok č. k. 21P 308/2011-122 zo dňa 20. 8. 2011 a otcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy štátu. 5) K podanému odvolaniu otca sa vyjadrila matka. V konaní bolo presvedčivo preukázané, že styk dieťaťa s jeho biologickým otcom nie je v záujme maloletého, a preto žiadala, aby súd zmenil rozsudok súdu. 6) Otec k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvedených v odvolaní. 7) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil matke povinnosť nahradiť trovy Slovenskej republike podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vo zvyšnej časti rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 8) Pokiaľ išlo o trovy znaleckého odkazovania a jej náhradu štátu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 148 ods. 1 O. s. p. Súd prvej inštancie síce správne rozdelil povinnosť nahradiť trovy štátu medzi oboch, t.j. matku i otca, no pri matke už neaplikoval ust. § 148 ods. 1 O. s. p., ktoré aplikovať mal. Vzhľadom na to, že matka bola oslobodená od súdnych poplatkov v celom rozsahu (uznesenie č. k. 37P/463/2012-265 zo dňa 06. mája 2015), náhrada trov konania štátu sa znižuje v celom rozsahu, t.j. matka nie je povinná uhradiť trovy a nemala byť zaviazaná na náhradu trov konania štátu, ktoré na ňu pripadli. Trovy štátu bol preto povinný uhradiť iba otec, ale iba v rozsahu, v akom naňho pripadali, t.j. v 1/2 polovici. 9) Vo zvyšnej časti napadnutého rozsudku, pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 10) Pokiaľ aj navrhli odvolatelia vykonanie ďalších dôkazov, pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré náležitým spôsobom vyhodnotil. 11) Je nepochybné, že každý z rodičov má inú predstavu o stretávaní sa s maloletým dieťaťom (o spôsobe jeho výchovy), keď matka navrhla, aby bol zakázaný styk maloletého s jeho otcom a otec navrhol, aby sa s maloletým mohol stretávať aspoň deň každý druhý víkend bez prítomnosti matky. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi rodičmi maloletého neboli títo schopní dodržiavať dohodu o úprave styku schválenú súdom. Keďže neboli schopní sa aj naďalej dohodnúť na úprave styku otca s maloletým, rozhodol súd prvej inštancie o tejto úprave autoritatívne, ale nie svojvoľne. Predmetné rozhodnutie je založené na výsledkoch dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie zhoduje. 12) Cieľ, ktorý je rozhodnutím sledovaný, môže byť úspešne splnený vtedy, ak si matka uvedomí, že aj otec má právo stretávať sa s maloletým dieťaťom, aj keď vzťahy medzi rodičmi nie sú optimálne. Takisto je na otcovi, aby rešpektoval matku maloletého dieťaťa. Obaja rodičia by mali prejaviť snahu, aby pre najlepší záujem dieťaťa vytvorili čo najvhodnejšie podmienky na ničím nerušenú realizáciu styku, aspoň v miere akú stanovil súd prvej inštancie. 13) Do budúcna nie je vylúčená možnosť, aby bol styk maloletého upravený odlišným spôsobom ako je tomu dnes. Súd rozhodoval v konkrétnom čase a mal na zreteli najlepší záujem dieťaťa. Nielen rodič, ale aj samotné dieťa má právo stretávať sa s rodičom. Je aj v záujme dieťaťa poznať svojho biologického otca aspoň v obmedzenej miere. Rovnako má aj rodič právo stretávať sa s dieťaťom, no vzhľadom na všetky okolnosti prípadu (narušené vzťahy medzi rodičmi ako aj medzi maloletým a otcom), dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, keď umožnil stretávanie sa otca s maloletým iba v obmedzenej miere za prítomnosti matky. Takéto rozhodnutie nie je možné vnímať ako také obmedzenie matky na jej slobode pohybu a pobytu, ktoré by nemohla v prospech dieťaťa podstúpiť. 14) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (v spojení s ust. § 58 CMP, podľa ktorého o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.). 15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).