Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/424/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112242528 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112242528.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa: V. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N. K. XXXX, M. N. K., právne zastúpený JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátom so sídlom v D., K. XX, proti odporcovi: Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, so sídlom v Žiline, M. Rázusa 104, IČO: 42 054 575, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Kooperativa poisťovňa, Vienna Insurance Group, a.s., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 9.393,91 eur, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/382/2012-295 zo dňa 30. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 9.693,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 25.11.2012 do zaplatenia. K vzniku škody malo podľa navrhovateľa dôjsť dňa 1.6.2012 na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa, keď na neoznačenom výtlku na ceste II. triedy č. 520 v obci Oravská Lesná (ktorej údržba prináleží odporcovi) poškodil (všetky štyri) disky kolies. Zároveň požadovaná náhrada škody spočíva v spotrebe pohonných hmôt vozidla, ktoré doviezlo navrhovateľovi náhradné kolesá. Prvostupňový súd konštatoval, že v zmysle § 9a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) užívatelia ciest nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu, správcovia ciest však zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti. Pri obsahovom vymedzení predmetných pojmov následne vychádzal z vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, v zmysle ktorej sa za stavebný stav komunikácie považuje jej kvalita, stupeň opotrebenia, povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou a ďalšie (§ 13 ods. 1 vyhl.), zatiaľ čo závadami v zjazdnosti je potrebné rozumieť (§ 12 ods. 2 vyhl.) také zmeny v zjazdnosti komunikácií, ktoré sú pôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam, najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky a pod. Pokiaľ príčinou škody nie je závada v zjazdnosti a nie je (teda) daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, tým (ale) nie je vylúčená prípadná všeobecná zodpovednosť (správcu) za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno- technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Nadväzne prvostupňový súd ako preukázanú (fotodokumentáciou, výsluchmi svedkov) vyhodnotil skutočnosť, že na predmetnej ceste boli viaceré výtlky a to po celej šírke vozovky, t.j. nejedná sa o ojedinelý výtlk. Zároveň bolo dopravné značenie ohľadom výtlkov v rozsahu 4 km, preto ak navrhovateľ viedol vozidlo aj zo smeru Nová Bystrica do Oravskej Lesnej), minimálne cestou do Oravskej Lesnej si musel ako vodič všimnúť tak dopravné značenie ohľadom výtlkov, ako i samotné výtlky nachádzajúce sa v oboch jazdných pruhoch. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že výtlky neboli riadne označené, sa súd I. stupňa stotožnil s argumentáciou odporcu, v zmysle ktorej tento nemal povinnosť označiť ojedinelý výtlk. Na základe uvedeného súd I. uzavrel, že navrhovateľ nemá voči odporcovi nárok na náhradu škody, nakoľko príčinou vzniku škody je stavebný stav komunikácie. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škodu nielen podľa cestného zákona, ale ani Občianskeho zákonníka. Rozhodovanie o trovách konania si okresný súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. vymedzil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Namietal, že v smere (jeho jazdy) Podbieľ - Oravská Lesná - Nová Bystrica neboli umiestnené žiadne značky trvalé ani dočasné, ktoré by upozorňovali na inkriminovaný úsek a súvisiace nebezpečenstvo. Značky totiž zaväzujú účastníkov cestnej premávky iba v smere ich jazdy, preto je existencia značenia v smere jazdy Nová Bystrica - Oravská Lesná z tohto pohľadu irelevantná. Odporca teda nepreukázal, že má „splnenú povinnosť dopraným značením“, ktoré by upozornilo na závady na vozovke v smere jazdy navrhovateľa. Navyše podľa navrhovateľa stav vozovky nebolo možné predvídať, nakoľko tesne pred miestom škodovej udalosti bol položený nový koberec a povrch vozovky nevykazoval zlý stav. Na konci tohto úseku sa nachádzal 10 m poškodený úsek vozovky s výtlkmi a po ňom opätovne nasledoval úsek cesty v zjazdnom stave bez výtlkov. Skutočnosť, že išlo o závady v zjazdnosti vozovky preukazuje aj fakt, že tieto boli o 4 dni od škodovej udalosti odstránené. Rovnako podľa priloženej fotodokumentácie bolo predmetné miesto neskôr označené výstražným dopravným značením aj s upozornením na zníženie rýchlosti, čím odporca de facto uznal ich existenciu závady v zjadnosti vozovky. Navrhovateľ dodal, že nezanedbal povinnosť prispôsobiť jazdu povahe a stavu vozovky, neprekročil rýchlosť, ani neporušil žiadne dopravné predpisy. Uvedené potvrdzuje aj záznam zo škodovej udalosti zo dňa 1.6.2012 vydaný Okresným riaditeľstvom PZ v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát, v zmysle ktorého škodová udalosť nie je zavinená vodičom. Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že neprihliadal na odborné tvrdenia prezentované znalcami v rámci znaleckého dokazovania, ktoré potvrdilo kauzálny súvis poškodenia kolies a výtlkov na vozovke. Znalec Ing. Gondžár síce pripustil, že nie je možné jednoznačne určiť, či k uvádzanému rozsahu a spôsobu poškodenia všetkých štyroch diskov došlo na lokalizovanom výtlku, avšak vo svojom vyjadrení zo dňa 19.12.2014 dotknutý znalec svoju výpoveď opravil tak, že sa prikláňa k znaleckému posudku Ing. Dirbacha, ktorý uviedol, že pokiaľ došlo na mieste udalosti k poškodeniu pravého predného kolesa, potom nabehnutím na rovnaký výtlk mohlo dôjsť aj k poškodeniu pravého zadného kolesa. Zároveň nevylúčil, že v danom mieste a čase mohlo dôjsť aj k určitému poškodeniu predmetných diskov na ľavej strane. Taktiež navrhovateľ zopakoval, že vozidlo bolo pojazdné až po doručení náhradných pneumatík manželkou navrhovateľa a ich výmenou na mieste škodovej udalosti. Na odporúčanie príslušníka polície poškodené kolesá zaviezol na odborné posúdenie do spoločnosti MZ PNEU a následne do spoločnosti Slovexperta. Obe spoločnosti v odbornom vyjadrení skonštatovali poškodenie všetkých štyroch diskov, pričom vyjadrenie od spoločnosti MZ PNEU navyše konštatuje, že sú neopraviteľné a nespôsobilé na bezpečnú jazdu. V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil, že nebol povinný označiť miesto, kde došlo k škodovej udalosti, nakoľko nešlo o závadu v zjazdnosti. V danej spojitosti poukázal na skutočnosť, že sám navrhovateľ (i v odvolaní) tvrdí, že išlo o úsek (10 m) s výtlkmi, nie o ojedinelý výtlk. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že udalosť nebola ním zavinená, uvedené podľa odporcu súčasne neznamená, že bola zavinená odporcom. Spochybnil tiež opodstatnenosť rozsahu uplatnenej škody s poukazom na dve predložené verzie poškodenia vozidla. Pripomenul, že navrhovateľ mal v čase škodovej udalosti na kolesách iné disky, než boli uvedené v osvedčení o evidencii vozidla. Uzavrel, že neboli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ a nejde ani o škodu, ktorej príčinou by boli závady v zjazdnosti (§ 9a ods. 2 cestného zákona). Vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Primárne odvolací súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu vymedzenými odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že vo vzťahu k nosnému dôvodu - absencia zodpovednosti správcu cesty za škodu v prípade jej zapríčinenia stavebným stavom cesty, ktorým je (okrem iného) aj v konaní preukázaný výskyt hojných výtlkov (t.j. nie výtlk ojedinelý, ktorý sa považuje za závadu v zjazdnosti, kedy zodpovednosť správcu cesty za stanovených podmienok nastúpiť môže ) - ktorý (dôvod) viedol okresný súd k zamietnutiu návrhu, odvolateľ rezignoval na relevantnú, resp. akúkoľvek protiargumentáciu. Naopak, ako správne podotkol i odporca, sám odvolateľ v texte svojho opravného prostriedku hovorí o poškodenom úseku o dĺžke 10m „s výtlkmi“. Dôsledkom takéhoto postupu odvolateľa (nesprávna formulácia odvolacích dôvodov) je nevyhnutne jeho procesný neúspech v odvolacom konaní. Odvolací súd totiž nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Nadväzne - pri konštatovaní nedostatku zodpovednosti správcu cesty za vzniknutú škodu (z odvolateľom nespochybneného dôvodu) - sú z hľadiska procesnej ekonómie bezpredmetné/nadbytočné ďalšie odvolacie námietky (predovšetkým vo vzťahu k znaleckým posudkom) smerujúce k posúdeniu samotnej výšky škody, t.j. či bol poškodený jeden alebo viac diskov a či k ich poškodeniu došlo práve v príčinnej súvislosti s miestom škodovej udalosti. Z opísaných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k tomu, že si súd I. stupňa vymienil rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodne aj o trovách aktuálneho odvolacieho konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e