Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/451/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208750 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113208750.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Bc. V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. V., F. E. XXXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Záhumenským, so sídlom H., F. K. XXXX, proti odporkyni Mgr. R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. V., K. XXX, právne zastúpenej GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 21, o zaplatenie 1.200 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/90/2013-133 zo dňa 4. mája 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol (v celom rozsahu) návrh navrhovateľa o zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie K. N. V. v období od 12.3.2011 do 12.3.2013 odporkyňou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Konštatoval, že zo strany navrhovateľa ide o šikanózny výkon práva, ktorým nesleduje dosiahnutie účelu zamýšľaného právnou normou, ale výkon práva zneužíva zámerne na poškodenie druhého spoluvlastníka (odporkyne). Uplatňovanie daného nároku je tak výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). V prvom rade okresný súd prihliadal na realizáciu spoluvlastníckeho práva navrhovateľa z hľadiska oprávnených záujmov odporkyne, ktorá bola odkázaná na bývanie v predmetnom dome a pre dlhodobo narušené spoluvlastnícke vzťahy už v roku 2008 podala návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V druhom rade postup rodičov navrhovateľa v konaniach, ktoré mali súvislosť s dotknutými nehnuteľnosťami (keď tieto konania boli zastavené buď pre nezaplatenie súdneho poplatku alebo pre späťvzatie návrhu) bol hodnotený ako účelový, aby mal navrhovateľ možnosť žiadať o prerušenie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okresný súd v tejto spojitosti uviedol, že navrhovateľ v priebehu daného konania (v pozícii odporcu) menil svoj postoj k spôsobu vyporiadania, hoci „svoju časť“ rodinného domu nikdy neužíval. Následne, bez ohľadu na všeobecne akceptovanú požiadavku dodržiavania tolerancie v príbuzenských (rodinných) vzťahoch, uplatnil nárok na peňažnú náhradu za „nadužívanie“ veci. Okresný súd uzavrel, že pokiaľ navrhovateľ by nepredlžoval konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účelovými podaniami, bola by mu ako spoluvlastníkovi pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva poskytnutá náhrada za spoluvlastnícky podiel ešte podstatne skôr, ako podal aktuálne posudzovaný návrh. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva už po doručení návrhu protistrany vo vyjadrení zo dňa 27.5.2008 s návrhom súhlasil, ale žiadal, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Následne tiež doručil protistrane výzvu o sprístupnenie nehnuteľností a umožnenie mu užívať jeho spoluvlastnícky podiel, s tým, že pokiaľ mu to nebude umožnené, bude vymáhať obvyklý nájom. Nie je teda pravdou, že až v roku 2013 vyzval odporkyňu na peňažnú náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľ zdôrazňoval, že on sám nepodával žiadne účelové návrhy, ktorými by mal predlžovať konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; ak boli podávané určité návrhy jeho rodičmi, nebolo „v právomoci“ navrhovateľa im toto zakázať. Vzhľadom na to, že konania začaté na poklade návrhov jeho rodičov boli zastavené, za zmätočné označil konštatovanie okresného súdu, že tieto konania spôsobili prieťahy vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V súvislosti s dobrými mravmi odvolateľ uviedol, že práve konanie odporkyne, ktorá mu neumožnila užívať jeho spoluvlastnícky podiel, je v rozpore s týmto inštitútom, keďže táto mu neuhrádzala ani peňažnú náhradu za užívanie jeho podielu. Namietal tiež, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súdne konania (sp. zn. 4C/198/2010, 18C/171/2008, 17C/101/2011) predĺžili konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a prečo sú tieto konania, iniciované rodičmi navrhovateľa, hodnotené ako účelové; eventuálne akým spôsobom a na akú dobu predĺžili konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Považovala za nepochybné, že vo vzťahu ku konaniam iniciovaným rodičmi navrhovateľa išlo o koordinované konanie navrhovateľa a jeho rodičov. Navrhovateľ mohol a mal uplatniť posudzovaný nárok v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou vyporiadania v tzv. širšom zmysle slova; čo však neurobil. Spoluvlastníctvo účastníkov tak bolo aj so všetkými súvisiacimi nárokmi právoplatne vyporiadané práve rozsudkom vo veci zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uvedené - podľa odporkyne - zakladá v aktuálnom konaní prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasného použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Neobstojí odvolacia námietka, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súdne konania začaté na základe návrhov rodičov navrhovateľa (sp. zn. Okresného súdu Žilina 4C/198/2010, 18C/171/2008, 17C/101/2011) predĺžili konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Krajský súd v danej súvislosti poukazuje na hodnotiacu časť odôvodnenia napadnutého rozsudku (druhý odsek na str. 5) v spojení s časťou odôvodnenia (prvý odsek na str. 4) napadnutého rozsudku, v ktorej okresný súd zhrnul závery rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/94/2008-347 zo dňa 15.8.2014. V označenom rozsudku konajúci súd (okrem iného) uzavrel, že navrhovatelia MUDr. Q. K. a Ing. V. K. sú rodičmi Bc. V. K. a vzhľadom na ich postup, keď v konaniach, ktoré mali súvislosť s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu, riadne nepokračovali (tieto boli zastavené buď pre nezaplatenie súdneho poplatku alebo pre späťvzatie návrhu), jednalo sa z ich strany o účelové konania, aby mal odporca - Bc. V. K., ich syn - možnosť žiadať o prerušenie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Predmetné konania síce boli zastavené, čo zdôrazňuje odvolateľ, avšak (aj preto, že k zastaveniu konaní došlo až po určitom čase) mali za následok prieťahy v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; osobitne ak navrhovateľ v súdenej veci (v nadväznosti na návrhy jeho rodičov) v konaní sp. zn. 27C/94/2008 žiadal o jeho prerušenie, ku ktorému v prípade dvoch konaní začatých na návrh rodičov Bc. V. K. aj došlo. Krajský súd pre úplnosť poznamenáva, že odporca mal ako účastník konania možnosť postupom podľa § 165 O.s.p. namietať dotknuté konštatovania z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/94/2008-347 zo dňa 15.8.2014; čo však neučinil. Stavu veci nezodpovedá ani vyjadrenie navrhovateľa ohľadne jeho postoju k nároku uplatnenému protistranou v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Od jeho začiatku síce súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, ale postoj k spôsobu vyporiadania opakovane menil. Pôvodne žiadal prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, neskôr súhlasil s ich prikázaním protistrane, následne, v súvislosti so zmenou výšky ich ohodnotenia, žiadal opäť prikázať ich do svojho výlučného vlastníctva. Okrem toho niekoľkokrát navrhol prerušenie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v súvislosti s konaniami začatými na návrh jeho rodičov. Predovšetkým posledne uvedené minimálne osvedčuje koordinovanosť krokov odvolateľa a jeho rodičov. Osobitne, ak je (plne) opodstatnené pochybovať o reálnom záujme rodičov navrhovateľa v konaniach nimi iniciovaných pokračovať, keďže ich „procesná aktivita“ v podstate končila podaním toho-ktorého návrhu. V prebiehajúcom konaní nebolo zo strany odvolateľa preukázané, že by vyzval odporkyňu na úhradu nájomného, resp. na náhradu za užívanie i jeho podielu skôr ako výzvou zo dňa 29.11.2012 (č.l. 3), t.j. po štyroch a pol roku trvania sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov. Obdobne nebolo ním nielen preukázané, ale v zásade ani konkrétne skutkovo tvrdené, že odporkyňu žiadal o umožnenie užívania nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve. Z daného pohľadu sú súvisiace vyjadrenia prezentované v odvolaní novými skutočnosťami, ktoré však v zmysle § 205a ods.1 O.s.p. nie sú prípustným odvolacím dôvodom. Okresný a ani krajský súd nekonštatovali, že uplatňovanie nároku na peňažnú náhradu menšinového spoluvlastníka voči väčšinovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva celú vec, je vo všeobecnosti výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi; ako sa závery súdov do určitej miery snaží prezentovať odvolateľ. V rozpore s dobrými mravmi však bol výkon práva navrhovateľa voči odporkyni za vyššie opísaných konkrétnych skutkových okolností prejednávaného prípadu. Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny. Vecne správnym je i „priebežné“ rozhodnutie o trovách konania, ktorým si okresný súd bezprostredné rozhodovanie o trovách vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnom ukončení konania vo veci samej. V rámci daného rozhodovania rozhodne okresný súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Krajský súd vo vzťahu k argumentácii odporkyne v rámci jej vyjadrení k odvolaniu len okrajovo dodáva, že navrhovateľovi nič (procesne alebo hmotnoprávne) nebránilo v uplatnení nároku týkajúceho sa spôsobu užívania veci v podielovom spoluvlastníctve samostatným návrhom na začatie konania, t.j. mimo konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k danej veci, a to aj pokiaľ by také konanie skončilo právoplatne už skôr. Je totiž nepochybné, že dotknutý - v širšom zmysle - dielči nárok nebol (predovšetkým skutkovo) predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto nemôže ísť o prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné