Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoPr/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210160 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113210160.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. 1217, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Hanuliakovou, Dis., advokátkou so sídlom E. XXX, adresa kancelárie I., U. O. XXXX, proti žalovanému: Kia Motors Slovakia, s. r. o., so sídlom Teplička nad Váhom, Sv. Jána Nepomuckého 1282/1, IČO: 35 876 832, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7Cpr/3/2013-67 zo dňa 24. novembra 2014, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7Cpr/3/2013-67 zo dňa 24. 11. 2014 návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 03. 2013 domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu žalovaným listom zo dňa 17. 10. 2012. Dôvod neplatnosti výpovede videl v tom, že vo výpovedi nebol uvedený konkrétny dôvod, pre ktorý bola výpoveď daná; z dôvodu, že lekársky posudok vydaný pracovnou zdravotnou službou Pro benefit, s. r. o., nepovažuje za relevantný z dôvodu absencie uvedenia diagnózy, pre ktorú je nespôsobilý ďalej pracovať u žalovaného a jeho osobných údajov a z dôvodu, že žalovaný ho nepreradil na inú vhodnú prácu. Citujúc ust. § 63 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 77 Zákonníka práce súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Konštatoval, že výpoveď bola daná písomne, výpovedný dôvod je skutkovo jednoznačne vymedzený a výpoveď bola žalobcovi doručená do vlastných rúk. V skutkovo vymedzenom dôvode výpovede je jednoznačne uvedené, že žalovaný končí pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu na oddelení lakovňa v pozícii operátor. Dôvod výpovede bol vymedzený dostatočne určite a nebolo ho možné zameniť s inými skutkovými podstatami uvedenými v § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce. Súd mal za preukázané, že pred daním výpovede sa žalobca z dôvodu dlhšie trvajúcej pracovnej neschopnosti podrobil mimoriadnej lekárskej prehliadke na účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti na ním vykonávanú prácu. Podľa lekárskeho posudku lekárky zdravotnej pracovnej služby Pro Benefit, s. r. o. zo dňa 10. 10. 2012 vyhotoveného podľa § 30f, prílohy č. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. bol zamestnanec nespôsobilý na výkon konkrétnej profesie/činnosti, vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Napriek tomu, že v uvedenom lekárskom posudku nie sú okrem mena žalobcu a jeho pracovného zaradenia uvedené jeho osobné údaje (dátum narodenia, bydlisko) súd nemal pochybnosti o tom, že lekársky posudok bol vyhotovený vo vzťahu k žalobcovi, tento sám potvrdil, že lekárskej prehliadke sa podrobil. Lekársky posudok bol vydaný lekárom na to oprávneným a z jeho záverov jednoznačne vyplýva, že žalobca je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď na základe uvedeného lekárskeho posudku, čím bola splnená hmotnoprávna podmienka pre jej platnosť. V súvislosti s ponukovou povinnosťou zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce mal súd za preukázané, že pracovné pozície vhodné pre žalobcu v tom čase neboli voľné, preto bolo pristúpené k výpovedi z pracovného pomeru. Nakoľko súd dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru žalovaným je platné, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“), avšak žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil, že by mu nejaké vznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň sú tu dôkazy, ktoré nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca mal za to, že sú tu pochybnosti o skutočnej príčine výpovede, z ktorého dôvodu je výpoveď neplatná. Pokiaľ žalovaný vo výpovedi uviedol, že dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, nie je zrejmé, že nemôže vykonávať len doterajšiu prácu, teda na oddelení lakovňa na pozícii operátor alebo akúkoľvek prácu nachádzajúcu sa u žalovaného. Žalovaný bol zároveň povinný preradiť ho na inú vhodnú prácu, čo však neurobil a pristúpil k výpovedi. Podľa odborného vyjadrenia k preradeniu zamestnanca zo dňa 05. 10. 2012 je zrejmé, že po obhliadke pracovísk boli nájdené pracovné pozície, ktoré spĺňajú podmienky práce pre jeho diagnózu, avšak v skutočnosti nebolo skúmané, či predmetné miesta sú aj v skutočnosti voľné. Poukázal na to, že podľa vyjadrenia žalovaného nemali v tom čase pre neho voľné pracovné miesto, avšak dňa 17. 10. 2012, t. j. v deň, keď mu bola daná výpoveď, prijali do zamestnania R. Z., X. E. na pracovnú pozíciu „Engine Shop“, ktorá podľa odborného vyjadrenia spĺňa podmienky pre jeho prácu s prihliadnutím na jeho diagnózu. Na uvedenú pracovnú pozíciu boli prijatí aj ďalší desiati pracovníci a ďalší traja na pracovnú pozíciu „Body Shop“. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že ho nemal možnosť ďalej zamestnávať. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca síce v odvolaní poukazuje na ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p., avšak žiadnym spôsobom neuvádza dôvod alebo príčinu, kvôli ktorej teraz predložené dôkazy bez svojej viny nemohol objektívne označiť alebo predložiť v konaní do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu preto tieto dôkazy nemôžu byť vzaté do úvahy. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca za účelom preukázania porušenia ponukovej povinnosti v rámci podaného odvolania predložil zoznam zamestnancov a výpis zo Sociálnej poisťovne pani R. Z., tento výpis obsahuje osobné údaje pani Z., ktorá nedala súhlas s poskytnutím jej údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne, pričom nie je zrejmé akým spôsobom žalobca uvedený dôkaz získal. Je tu preto podozrenie, že tento bol získaný v rozpore so zákonom, čím žalobca zasiahol do práva pani Z. na súkromie a ochranu jej osobných údajov. Takýto dôkaz, ktorý je získaný alebo vykonaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je možné v zásade v civilnom konaní použiť. Dôkazy predložené žalobcom v rámci odvolania zároveň nepreukazujú jeho tvrdenia. Pracovný pomer pani Z. vznikol dňa 01. 10. 2012, dátum 17. 10. 2012 uvedený na výpise zo Sociálnej poisťovne označuje len deň, v ktorom Sociálna poisťovňa prijala prihlásenie pani Z. na sociálne poistenie. Disponovanie voľným pracovným miestom zo strany žalovaného v čase doručenia výpovede žalobcovi nepreukazuje ani zoznam zamestnancov, z ktorého tiež jasne vyplýva, že pracovný pomer zamestnancov na pracovných pozíciách v rámci „Engine Shop“ alebo „Body Shop“ vznikol pred doručením výpovede žalobcovi. V čase doručenia výpovede žalobcovi teda nemal inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol ponúknuť, berúc do úvahy jeho zdravotnú spôsobilosť a kvalifikáciu. Keďže nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, ponukovú povinnosť z jeho strany je potrebné považovať za splnenú, pretože v danom prípade išlo o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. 4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovaného a obsahu spisu zistil, že predmetom prejednávaného sporu je určenie neplatnosti výpovede danej žalobcovi listom žalovaného zo dňa 17. 10. 2012, predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Dôvody neplatnosti výpovede žalobca videl v nedostatkoch lekárskeho posudku, na záveroch ktorého žalovaný založil dôvod výpovede a v nesplnení si ponukovej povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa. V odvolaní žalobca nenapádal závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k lekárskemu posudku, svoje odvolanie založil na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení sporu vo vzťahu k určitosti výpovede a nesplneniu ponukovej povinnosti žalovaným v zmysle § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce. 8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nevytýkal a odvolací súd existenciu takýchto vád nezistil. 9. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu vyhotovený pracovnou zdravotnou službou Pro Benefit s. r. o., Púchov zo dňa 10. 10. 2012 (závery súdu v tomto smere žalobca v odvolaní nenamietal), správne posúdil aj splnenie si ponukovej povinnosti žalovaného podľa § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce. 10. Podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. 11. Podľa § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. 12. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu jednoznačne vyplýva, že žalobca je nespôsobilý na výkon konkrétnej profesie/činnosti (výrobný pracovník oddelenia lakovne, pozn. odvolacieho súdu) - zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Uvedenú skutočnosť, t. j. nespôsobilosť vykonávať prácu na pôvodnom zaradení, samotný žalobca ani nepopieral. 13. Pokiaľ žalobca namietal, že sú tu pochybnosti o skutočnom dôvode výpovede, je jeho odvolanie v tomto smere nedôvodné. Z písomne výpovede danej žalobcovi dňa 17. 10. 2012 bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že dôvodom výpovede je strata spôsobilosti zamestnanca, vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku, dlhodobo vykonávať doterajšiu prácu. Z výpovede nevyplýva, že by žalobca nemohol vykonávať inú vhodnú prácu u žalovaného, za predpokladu, že by žalovaný iným vhodným pracovným miestom disponoval. Je totiž nesporné a logické, že ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce si zamestnávateľ môže splniť len v prípade, ak má voľné pracovné miesta, ktoré musia byť pre daného zamestnanca aj vhodné, teda zodpovedať nielen jeho zdravotnému stavu ale aj kvalifikácii. Z odborného vyjadrenia spoločnosti Pro Benefit, s. r. o., Púchov, k preradeniu žalobcu vyplýva, že u zamestnávateľa boli nájdené pracovné pozície, ktoré by boli vhodné pre žalobcu, avšak v konaní nebolo preukázané, že by v čase dania výpovede žalobcovi žalovaným uvedené pozície boli voľné, a teda že by žalovaný mal možnosť žalobcu naďalej zamestnávať na pre neho vhodnej pracovnej pozícii. 14. Pokiaľ žalobca v rámci odvolania predložil zoznam zamestnancov a výpis zo Sociálnej poisťovne pani R. Z. za účelom preukázania, že žalobca v čase dania výpovede mal voľné pracovné pozície, ktoré by boli pre neho vhodné, odvolací súd na uvedené dôkazy neprihliadal. Žalobca bol v konaní pred okresným súdom riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. o povinnosti predložiť a označiť dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie s tým, že na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalobca napriek tomu v rámci odvolacieho konania predložil nové dôkazy, pričom však z odvolania žalobcu nevyplýva z akého dôvodu uvedené dôkazy nepredložil, resp. nemohol predložiť, príp. ich obstaranie a vykonanie navrhnúť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd zároveň dodáva, že pokiaľ ide o „zoznam zamestnancov“, z ktorého má vyplývať, že na pracovnú pozíciu, ktorá by mu vyhovovala, boli prijatí iní pracovníci, z predloženého zoznamu nie je zrejmé o aký zoznam ide; pokiaľ ide o dátum uvedený pri menách niektorých osôb, nie je zrejmé, či ide o dátum ich nástupu do zamestnania; tiež z predloženého zoznamu nie je možné zistiť, či uvedené osoby boli novými zamestnancami alebo či išlo o preradenie iných zamestnancov žalovaného z iného pracoviska. Rovnako neprípustný je i ďalší dôkaz predložený žalobcom v rámci odvolania, a to výpis zo Sociálnej poisťovne pani R. Z.. Z odvolania žalobcu nevyplýva akým spôsobom žalobca uvedený výpis zo Sociálnej poisťovne, obsahujúci osobné údaje pani Z. získal, ani že by mal na jeho použitie súhlas pani Z.. V danom prípade nie je možné pripustiť vykonanie takto získaného dôkazu ani pri porovnaní proporcionality práva na ochranu osobnosti a práva na spravodlivé rozhodnutie, keď žalobca nevyužil možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania na súde prvej inštancie napr. vyžiadaním zoznamu osôb, ktoré v rozhodnom čase boli prijaté do pracovného pomeru u žalovaného, na základe akej skutočnosti a kedy ich pracovný pomer u žalovaného vznikol. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, keď okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu v spore. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsah, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)