Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoZm/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210223 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113210223.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpenému zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na U. XX/XX, XXX XX Z. nad X., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 30,40 Eur a ostatných postihových práv zo zmenky s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm 13/2013-82 zo dňa 19.02.2016, takto r o z h o d o l : Odvolanie žalobcu zo dňa 8.4.2016 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm 13/2013-82 zo dňa 19.02.2016 vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku nad uplatnenú výmeru 0,06% denne zastavené, o d m i e t a. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm 13/2013-82 zo dňa 19.02.2016 v napadnutom výroku, ktorým v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku nad uplatnenú výmeru 0,06% denne zastavil. V ostatnej časti žalobný návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podaným podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,Nariadenie"), sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 30,40 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, 6%- ného ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda 4,03 Eur a náhrady trov konania. Spolu s návrhom predložil originál zmenky, z ktorej vyplýva, že vystaviteľom zmenky je žalovaná G. V., remitentom je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598. Zmenka je splatná v sídle spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., je vystavená na sumu 35.513,13 Sk. Zmenka bola indosovaná nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika. V ľavom dolnom rohu na líci zmenky sa uvádza informačná doložka: „číslo zmluvy: 5022706". Dispozitívnym úkonom doručeným okresnému súdu dňa 21.12.2015 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne počítaného zo sumy 1.209,22 Eur od 20.03.2009 do 09.12.2009, zo sumy 985,58 Eur od 10.12.2009 do 07.01.2010, zo sumy 850,41 Eur od 08.01.2010 do 09.02.2010, zo sumy 635,41 Eur od 10.02.2010 do 09.03.2010, zo sumy 369,86 Eur od 10.03.2010 do 08.04.2010 a zo sumy 109,95 Eur od 09.04.2010 do 09.05.2010 žalobný návrh späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Týmto dispozitívnym úkonom si žalobca uplatnil voči žalovanej zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. S poukazom na obsah dispozitívneho úkonu okresný súd pri aplikácii § 96 ods. 1 O.s.p. rozhodol o čiastočnom zastavení konania. Okresný súd uviedol, že keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001, a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Žilina je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska žalovanej. V zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia okresný súd doručoval žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C" Tlačivom na odpoveď. Žalovaná zásielku prevzala dňa 08.10.2013, do 30 dní na doručené podania nereagovala. S poukazom na článok 19 Nariadenia okresný súd vyslovil, že keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p."). Vzhľadom na povahu uplatneného nároku okresný súd s poukazom na obsah a závery Spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil okresnému súdu zmenku. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er 2993/2010 okresný súd zistil, že v tomto exekučnom konaní súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 15581/09 zo dňa 29.10.2009, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky 30,40 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 18Er/2993/2010-19 zo dňa 29.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. V exekučnom konaní exekučný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Er 2993/2010-29 zo dňa 27.07.2011 bolo následne exekučné konanie zastavené podľa ustanovenia § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku. Z obsahu Zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou exekučného spisu na č.l. 15, vyplývalo, že predmetnú zmluvu uzatvoril veriteľ: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovanou ako dlžníkom dňa 19.11.2008 pod č. zmluvy 5022706. Predmetnou zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 20.000,- Sk za dohodnutý poplatok vo výške 17.200,- Sk, t. j. 517,94 Eur, ktoré sumy sa žalovaná zaviazala splatiť veriteľovi v 12-tich mesačných splátkach po 3.100,- Sk, t.j. 102,90 Eur počnúc dňom 15.12.2008. Z čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru stane celý dlh splatný. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalobcom predložená zmenka v súdnom konaní je indosovanou zmenkou ako vistazmenkou opatrenou doložkou ,,na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená žalovanou dňa 19.11.2008. Podľa dôvodov žaloby žalovaná ako vystaviteľ zaplatila na zmenku sumu 1.178,82 Eur, a to na zmenkovú sumu bez úrokov. Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si okresný súd v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku okresný súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku okresnému súdu tvrdená ani preukázaná nebola. Pre posúdenie charakteru hlavného záväzkového vzťahu podľa okresného súdu bol rozhodujúci právny poriadok platný a účinný v čase vzniku tohto záväzkového vzťahu, teda ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 19.11.2008, vrátane charakteru a dovolenosti zmenky. Okresný súd poukázal na aplikáciu článku I. § 48 ods. 1, § 75, § 11 ods. 1, § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k okamihu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,zákon"). Podaným návrhom po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca ako indosatár uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 30,40 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,16 % denne zo sumy 1.209,22 Eur od 20.03.2009 do 09.12.2009 a zo sumy 985,58 Eur od 10.12.2009 do 07.01.2010, zo sumy 850,41 Eur 08.01.2010 do 09.02.2010, zo sumy 635,41 Eur od 10.02.2010 do 08.04.2010, zo sumy 369,86 Eur od 10.03.2010 do 08.04.2010 a zo sumy 109,95 Eur od 09.04.2010 do 09.05.2010 a 6 % ročným úrokom zo sumy 1.209,22 Eur od 24.07.2009 do 09.12.2009 a zo sumy 985,58 Eur od 10.12.2009 do 07.01.2010, zo sumy 850,41 Eur 08.01.2010 do 09.02.2010, zo sumy 635,41 Eur od 10.02.2010 do 08.04.2010, zo sumy 369,86 Eur od 10.03.2010 do 08.04.2010 a zo sumy 109,95 Eur od 09.04.2010 do 09.05.2010 a právo na zaplatenie zmenkovej odmeny v sume 4,03 Eur. Za nespornú okresný súd považoval v konaní skutočnosť, že dňa 19.11.2008 žalovaná ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. 5022706, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 663,88 Eur. Za nespornú rovnako považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Nespornou podľa okresného súdu bola aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to bolo priamo konštatované v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že Zmluvu o úvere č. 5022706 zo dňa 19.11.2008 uzatvárala na strane dlžníka žalovaná ako občan - fyzická osoba a na strane veriteľa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava. Bolo preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Okresný súd zdôraznil, že do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku, počet a výška splátok a počínajúci deň splatnosti, keď priamo v predtlačenej forme formulára danej zmluvy bol obsiahnutý aj text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Rovnako považoval za preukázané, že predtlačený bol nielen názov zmluvy, ale predtlačený bol text aj o tom, že zmluva je uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Rubovú stranu zmluvy mali tvoriť predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 17 o Dohode o vyplnení zmenky a predtlačeného článku 20 o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia konštatovanej Zmluvy o úvere uzavrel, že každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súčasne, keďže spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), zákon definoval, najmä ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s tým, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaná pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda Zmluvy o úvere č. 5022706 zo dňa 19.11.2008, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bola označená ako občan - fyzická osoba, teda spĺňala definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, okresný súd považoval za preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a žalovanou bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť len osobné údaje žalovanej ako dlžníka a výšku úveru, považoval okresný súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, na základe čoho dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. 5022706 zo dňa 19.11.2008 uzavretá medzi veriteľom a žalovanou bola spotrebiteľskou zmluvou. Keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanej, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a), b) zákona v znení účinnom do 31.12.2010. Hoci na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Okresný súd poukázal na to, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho dospel k záveru, že za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru. Podľa okresného súdu v danom prípade nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od žalovanej ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo zmluvy o úvere maximálne vo výške 199,16 Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 863,04 Eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 1.178,82 Eur, a teda bez ohľadu na to, či došlo aspoň k čiastočnému splateniu úveru, presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Ak teda zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 863,04 Eur, tak ako to upravoval zákon, a bola vyplnená na zmenkovú sumu 1.178,82 Eur, bola vyplnená v rozpore so zákonom. Okresný súd konštatoval, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu celá úverová zmluva je koncipovaná tak, že závažným spôsobom narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, je koncipovaná v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečovala minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút ap., vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, z ktorých vyplýva zámer dosiahnuť na úkor spotrebiteľa neprimeraný zisk. Pre absenciu podstatných náležitostí úverovej zmluvy podľa ust. § 4 písm. g), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanej vznikla povinnosť iba vrátiť istinu poskytnutého úveru, ktorú sumu žalovaná nesporne zaplatila. Zmenka túto skutočnosť nezohľadnila a umožnila navyše vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Rovnako dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojedanú, ktorá vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto okresný súd vyhodnotil toto dojedanie za neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Z uvedených záverov žalobný návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Pretože žalovaná si v konaní žiadne trovy neuplatnila a vznik trov na jej strane z obsahu spisového materiálu nevyplýval, okresný súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca mal za to, že rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu článku 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie"), pretože žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa článku 5 ods. 3, 6 Nariadenia, a tým okresný súd bol povinný postupovať podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia a vo veci mal byť vydaný rozsudok o pohľadávke žalobcu. Ak takto okresný súd nepostupoval, tak jeho rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s exekučným spisom, úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca ani žalovaná dokazovanie exekučným spisom, úverovou zmluvou či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca poukázal na ust. § 120 O.s.p.. Tým, že na uplatnené nároky predložil platnú zmenku, pretože táto spĺňa aj všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom č. 191/1950 Zb., tak za tohto stavu preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd preto mohol rozhodovať len o právach zo zmenky. Podľa článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa však takejto ochrany nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby. Takýto postup zasahuje do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ani jeden z účastníkov nepredkladal tvrdenia, ktoré iniciatívne posudzoval a vyjadroval okresný súd v napadnutom rozsudku. Nie je zrejmé, ako mohol okresný súd dospieť k nesporným skutočnostiam, keď žalobca ani žalovaná sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili. Okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Namietal, že pokiaľ okresný súd bol názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky, tak zovšeobecnil svoje tvrdenia. Okresný súd vychádzal len zo zaužitej praxe súdu v iných skutkovo a právne obdobných veciach, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalobca poukázal na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád. V tejto súvislosti poukázal na úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Zmenku nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd ignoroval § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Pokiaľ tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. Žalobca namietal, že prvostupňový súd porušil poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 5 O.s.p., ustanovenia o vykonávaní dôkazov, pričom prihliadol na skutočnosti, na ktoré nemal prihliadať. K záveru okresného súdu, že dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne je v rozopre s dobrými mravmi, žalobca uviedol, že zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a žalovanej bola známa. Podľa žalobcu mal byť zmenkový úrok priznaný, ak ho žalovaná nenamietala. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 3/2008. Podľa žalobcu ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol dlžník vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky. Okresný súd v rámci dokazovania prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Žalobca zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. K záveru okresného súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalobca uviedol, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, a preto v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť použitá. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňacom práve. S odkazom na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. bol žalobca názoru, že dohoda o vypĺňacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V súvislosti s postupom okresného súdu žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené, spolu s priznaním trov súdneho konania. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolanie žalobcu zo dňa 8.4.2016 proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku nad uplatnenú výmeru 0,06% denne zastavil, odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania bol zrušený podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v zrušenej časti vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Vo vzťahu k prvému výroku uznesenia krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalobcu zo dňa 8.4.2016 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm 13/2013-82 zo dňa 19.02.2016 vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku nad uplatnenú výmeru 0,06% denne zastavené, krajský súd poukazuje na ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.7.1992 sp. zn. 1Cdo 28/1992, podľa ktorého právnej vety... „právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach". Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutá výroková časť rozhodnutia okresného súdu, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku nad uplatnenú výmeru 0,06% denne zastavené, nevyznelo v neprospech žalobcu, keďže v tejto časti príslušenstva bolo okresným súdom rozhodované o jeho prejave vôle - dispozitívnom úkone, a to čiastočnom späťvzatí podaného návrhu zo dňa 16.12.2013 (č.l. 72 spisu), a týmto výrokom tak žalobca nebol dotknutý na svojich právach. V tejto súvislosti sa zároveň poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 1998, sp. zn. 6 Obo 27/98, podľa ktorého ...„ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať". Z uvedeného žalobca v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Vo vzťahu k druhému výroku uznesenia krajského súdu sa odvolací súd primárne zaoberal, akým spôsobom došlo, resp. nedošlo k vykonávaniu dokazovania pred okresným súdom. Zo spisového materiálu vyplynulo, a to z úpravy na č.l. 22 spisu, že žalovanej bol doručovaný návrh s tlačivom ,,C" na odpoveď v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"), ktorú zásielku prevzala podľa doručenky na č.l. 22 spisu dňa 8.10.2013. K doručeniu odpovede zo strany žalovanej v Nariadením stanovenej lehote nedošlo. Uznesením č.k. 10CbZm 13/2013-54 zo dňa 01.10.2014 okresný súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania dňa 10.10.2014 o 10,20 hod., pojed. miestnosť č. 101. Následne uznesením č.k. 10CbZm 13/2013-55 zo dňa 09.10.2014 okresný súd zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm 13/2013-54 zo dňa 01.10.20014, ktorým oznámil vyhlásenie rozhodnutia bez nariadenia pojednávania na deň 10.10.2014, v odôvodnení ktorého rozhodnutia uviedol, že je potrebné nariadiť pojednávanie. Na to okresný súd Tlačivom B vyzval žalobcu na odstránenie rozporu medzi požadovaným nárokom a predloženou zmenkou a súčasne zosúladenie aj požadovaných úrokov v súvislosti s vyššie uvedeným (zmenka aj úhrada sú v jednotnej výške 1. 179,82 Eur, pričom žalobca odvodzuje nárok zo sumy 1. 209,22 Eur) (č.l. 58-60 spisu). Žalobca v podaní zo dňa 13.1.2015 (č.l. 63 spisu) zaslal podanie označené ,,Oprava tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky". Okresný súd opätovne zaslal žalovanej tlačivo „C" na odpoveď, ktoré bolo žalovanej doručené podľa doručenky na č.l. 68 spisu dňa 22.05.2015, ku ktorému sa v lehote určenej nariadením nevyjadrila, teda neuplatnila námietky proti uplatneným nárokom žalobcu. Napriek tomuto stavu okresný súd sám si pripojil spis sp. zn. 18Er/2993/2010, ku ktorému prihliadol a rozsudkom č.k. 10CbZm 13/2013-82 zo dňa 19.02.2016 žalobu žalobcu v ostatnej časti zamietol. Tento rozsudok bol vyhlásený podľa zápisnice z vyhlásenia rozsudku dňa 19.02.2016. Ak aj žalovaná v tejto sporovej právnej veci neuskutočnila námietky proti žalobcovým nárokom a ak okresný súd iniciatívne sa oboznámil so spisovým materiálom sp. zn. 18Er/2993/2010 v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanej, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 30,40 Eur s príslušenstvom, tak vzhľadom na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko- právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93, bolo možné akceptovať takýto postup okresného súdu. V zmysle tohto spoločného stanoviska vyplýva: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje." Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. Krajský súd v tejto veci v zhode s prvostupňovým súdom poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu, podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný." „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR". Krajský súd i napriek uvedenému však poukazuje na to, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z ním pripojeného spisu sp. zn. 18Er/2993/2010, avšak tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní, keďže došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom, tak takýmto postupom bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania, oboznámenia sa s dôkazmi, a to v súlade nielen s Nariadením, ale aj podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ako rozhodné procesné právo v zmysle článku 19 Nariadenia sa použije na konanie o uplatnenom nároku žalobcom. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámil výlučne sám s dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu sp. zn. 18Er/2993/2010 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané na nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadal na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa. V rámci nového konania pred okresným súdom je preto potrebné zachovať práva žalobcu v rovine vykonávaného dokazovania a rovnako aj práva žalovanej ako druhej sporovej strany. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov bol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola v ostatnej časti žaloba zamietnutá a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania zrušený a vec v tejto časti vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresným súdom v novom konaní bude vo vecno-právnej rovine dokazovanie vykonávané na nariadenom pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93. Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.