Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Co/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211593 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113211593.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. J. XXX, štátny občan SR, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom D. XXX, XXX XX Z. H., v konaní o zaplatenie 319,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-216 zo dňa 18.11.2015 a čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zo dňa 16.12.2015, takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 389,17 Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-216 zo dňa 18.11.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-243 zo dňa 02.05.2016 v tejto časti z r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 389,17 Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-216 zo dňa 18.11.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/202/2013-243 zo dňa 02.05.2016, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, p o t v r d z u j e. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v c e l o m r o z s a h u. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 165,75 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na návrh žalobcu doručený okresnému súdu dňa 28.03.2013, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu zmenkovú sumu 319,17 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 389,17 od 18.03.2010 do 23.11.2010 čo predstavuje sumu 244,20 Eur, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, čo predstavuje sumu 54,98 Eur, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, čo predstavuje sumu 28,61 Eur, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, čo predstavuje sumu 52,98 Eur, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, čo predstavuje sumu 54,12 Eur, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, čo predstavuje sumu 23,74 Eur, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, čo predstavuje sumu 378,53 Eur, zo sumy 299,17 Eur od 22. 10. 2012 do zaplatenia; 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 389,17 Eur od 22.07.2010 do 23.11.2010, čo predstavuje 8,02 Eur, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, čo predstavuje 3,63 Eur, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, čo predstavuje sumu 1,89 Eur, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, čo predstavuje sumu 3,49 Eur, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, čo predstavuje 3,57 Eur, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, čo predstavuje 1,57 Eur, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, čo predstavuje 24,96 Eur a zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia; zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 1,30 Eur a nahradiť trovy konania, a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 12.12.2008 na zmenkovú sumu 389,17 Eur a zaviazal sa k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18. 03. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 12.12.2008 a do textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom v mieste sídla prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ nezaplatil a keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu", indosant vyššie uvedené skutočnosti nechal zistiť verejnou listinou. Zmenková odmena je 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,30 Eur. 2. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, v poradí prvým, č.k. 4C/202/2013-73 zo dňa 08.01.2014 návrh zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že zmenka je neplatná, ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/90/2014-107 zo dňa 04.09.2014. V poradí druhým rozsudkom č.k. 4C/202/2013-125 zo dňa 30.10.2013 návrh zamietol, ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/20/2015-163 zo dňa 08.07.2015 a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 3. Okresný súd aplikoval Článok 1, 2 ods. 1, Článok 3, Článok 5ods. 1, 3, Článok 7 ods.1, Článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,Nariadenie") a konštatoval, že predmetom konania je cezhraničný spor, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, preto sa na tento spor uplatňuje predmetné nariadenie. Žalovaný má bydlisko v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle Nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. 4. Žalovaný sa v 30-dňovej lehote vyjadril a žiadal o nariadenie ústneho pojednávania. 5. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. 6. Okresný súd poukázal na to, že právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení namietal procesný postup prvostupňového súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie. Žalobca vychádzal zo skutočnosti, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku. Ak v priebehu súdneho pojednávania akýmkoľvek spôsobom dôjde k popretiu uplatnenej pohľadávky, žalobca žiadal, aby súd pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s formulovanými námietkami, a to zaslaním znenia zápisnice z pojednávania. Žalobca uviedol, že zmenka obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na uplatnenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku. Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok všeobecno- právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky urobiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II Vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Pokiaľ však samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v článku § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorým ustanovuje takúto koncentračnú zásahu, má za dôsledok, že v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí okresný súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonávať dokazovanie uvedené v článku § 7 ods. 1 Nariadenia. V danom prípade nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musel aj preukázať. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa Zákona zmenkového šekového bol preto okresný súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky vystavenia ani je neprípustnosť. 7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že na záväzkovo-právny vzťah medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným sa vzťahujú ustanovenia spotrebiteľského práva. Nemohlo dôjsť k platnému postúpenie zmenky na žalobcu. Vo veci prebiehali exekučné konania a vymáhania pohľadávok, pričom poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku bolo zamietnuté, čiže využíva spôsob, ktorým obchádza zákon. Z uvedeného dôvodu je jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu ide o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedená skutočnosť je všeobecne známa. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je neplatným právnym úkonom. Z dôvodu opatrnosti vzniesla námietku premlčania. V ďalšom konaní poukázala na Stanovisko vo veciach občianskoprávnych a obchodných, ktoré bolo vydané dňa 20.10.2015 ako spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia SR a obchodného kolégia NS SR, kedy je súd povinný ex offo skúmať v obdobných prípadoch, či bol účastník spotrebiteľ alebo nie, ale aj samotnú platnosť zmenky. Uviedla, že žalovaný spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. uhradil svoj dlh. Nakoľko zmluva o úvere neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, zmluva o úvere sa považovala za bezúročnú. 8. Žalovaný uviedol, že mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. asi na sumu 5.200,- Sk, nie je si vedomý, že by takúto zmenku podpísal. 9. Okresný súd skonštatoval, že predmetom konania je spor zo zmenky. Preskúmaním obsahu zmenky predloženej žalobcom zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: - Označenie, že sa jedná o zmenku - Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného - Miesto vystavenia: Liptovský Mikuláš - Dátum vystavenia: 12.12.2009 - Zmenková suma: 11.724,14 Sk - Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu jedenásťtisícsedemstodvadsaťštyri Sk štrnásť halierov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 18.03.2010" - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, - Doložka: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. 10. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 6Er/43/2011 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 17. 01. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému S. J. na vymoženie sumy 379,17 Eur s príslušenstvom, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10.12.2010. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 08.10.2010 sp. zn. SR 09140/10, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 389,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 389,17 Eur od 18.09.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 389,17 Eur od 22.07.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 158,09 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca a žalovaný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 17.07.2010, pričom žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil. Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, okrem iného aj Zmluvou o úvere č. 5580876. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2008 č. 5580876 mal okresný súd preukázané, že týmto dňom obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli uvedenú Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 331,94 Eur, ktorý úver sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 321,32 Eur, spolu vo výške 653,26 Eur v 12-mesačných splátkach po 54,44 Eur, počnúc od 20.01.2009. Žalovaný ako dlžník je v zmluve označený menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 6Er/43/2011-18 zo dňa 24.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.06.2011, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením 6Er/43/2011-26 zo dňa 15.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.09.2011, exekučné konanie zastavil. 11. Za aplikácie ust. § 4 ods. 1, 2, 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Uviedol, že žalobca si uplatnil žalovaný nárok právnym dôvodom nároku vyplývajúceho zo zmenky. Zmenku, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, nadobudol indosamentom (rubopisom) od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zmenka mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo jednoznačne potvrdil údaj na zmenke, totožný s číslom zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a vyplýva aj z článku 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako aj z pripojeného exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že medzi pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť je nepochybná zo zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou pripojeného exekučného spisu. Žalovaný ako dlžník je v zmluve jednoznačne označený ako fyzická osoba jeho rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písm. h), j), k) citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórne náležitosti obsahovať údaje o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Zákonné ustanovenie § 4 ods. 3 citovaného zákona pritom absenciu uvedených údajov v spotrebiteľskej zmluve sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úverová zmluva uvedené náležitosti neobsahovala, považoval sa úver, poskytnutý žalovanému, za bezúročný a bez poplatkov. Právnemu predchodcovi žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 331,84 Eur. Samotná zmenka však bola vyplnená na sumu 389,17 Eur, čo je viac ako suma poskytnutého úveru. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ustanovením § 4 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V dôsledku uvedenej skutočnosti je zmenka neplatná. Napriek uvedenej skutočnosti spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako majiteľ zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka (žalovaného), vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, indosoval uvedenú zmenku (bez postúpenia samotnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorú zabezpečovala) na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného vo vzťahu k veriteľovi zo zmluvy o úvere, najmä pokiaľ ide o obranu voči uplatneným nárokom zo zmluvy. Pokiaľ sa prvostupňový súd odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu, bolo tak z toho dôvodu, že v čase od zrušenia veci odvolacím súdom došlo k zmene právneho stavu a to vydaním Stanoviska Najvyššieho súdu SR dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je súd povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ a v prípade, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosťou všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania vyslovene namieta, musí však na ňu prihliadnuť aj v prípadoch, keď takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí prihliadnuť ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Pokiaľ súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenku aj v spotrebiteľských vzťahoch a až od 01.01.2011 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu základnej istoty. 12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania spolu 165,75 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k indosácii zmenky došlo z dôvodu, že nový majiteľ indosovanej zmenky získal abstraktný zmenkový záväzok nezaťažený predchádzajúcimi mimozmenkovými vzťahmi účastníkov, a teda toto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Podľa názoru okresného súdu žalobca zneužil inštitút indosácie zmenky a konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Z výkladu ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vyplýva, že ak majiteľ nadobúdajúc zmenku konal vedome na ujmu dlžníka, môže tento (dlžník) činiť majiteľovi námietky z osôb predchodcov. Ustanovenie vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a musí zároveň vzniesť námietky, ktoré by mohol (dlžník) vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky. Žalovaný bol v konaní nečinný a v rámci konania nikdy ani len netvrdil, že žalobca konal vedome na škodu dlžníka (žalovaného) a zároveň nevzniesol žiadne námietky. Žalobca poukázal na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie súdneho orgánu, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Podľa žalobcu jednou zo základných povinností súdu je zdôvodniť, ako boli zohľadnené právne normy relevantné pre prejedávaný prípad a ako boli aplikované na prejednávaný vzťah. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne právne vec posúdil, nakoľko nerešpektoval znenie ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a svojvoľne v odôvodnení uvádza svoj názor, ktorý spája s negatívnym následkom - zamietnutím návrhu žalobcu. Žalobca zdôraznil, že pre prípad, ak by majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, postihovým následkom takéhoto konania je len možnosť dlžníka (žalovaného) vznášať aj námietky, ktoré sú založené na jeho vlastných vzťahoch s predchádzajúcim majiteľom zmenky. Zákon zmenkový a šekový neustanovuje ako sankciu taký stav, ktorý by viedol k možnosti súdu bez prípadných vznesených námietok pristúpiť k zamietnutiu žaloby. Konštatovanie okresného súdu, že predchádzajúci kauzálny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, z ktorého dôvodu bola žaloba zamietnutá, podľa žalobcu nemá žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Žalobca poukázal na to, že právna úprava ochrany spotrebiteľa účinná do 31.12.2010 (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) umožňovala používanie zmeniek aj v spotrebiteľských vzťahoch. Aj v súdenej veci bola zmenka vystavená v období do 31.12.2010. Úvaha okresného súdu, že zmenka bola vystavená ako zmenka na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, a preto nemôže byť priznaný z nej žiadny nárok, podľa žalobcu nemá žiadne opodstatnenie. Podľa žalobcu okresný súd vyvodil nesprávne skutkové zistenia z vykonaného dokazovania, čo malo aj za následok nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel s priznaním náhrady trov konania. 14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne. Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu, preskúmateľný, zrozumiteľný, s riadnym, dostatočným a predovšetkým výstižným a presvedčivým odôvodnením, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný upriamil pozornosť na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 93, ktoré bolo publikované Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Okresný súd správne postupoval, keď na vyššie uvedené spoločné stanovisko prihliadal, zohľadnil všetky skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci a následne žalobu ako nedôvodnú zamietol. K poukazu žalobcu na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. žalovaný uviedol, že sa v priebehu konania ako spotrebiteľ bránil a využil všetky prostriedky a argumenty v konaní, ktoré mohol uplatniť. V danej veci je zrejmé, že zmenku, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, nadobudol indosamentom od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zmenka mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo potvrdil údaj na zmenke totožný s číslom zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a vyplýva to aj z článku 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako aj z pripojeného exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že medzi pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť je nepochybná zo zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou pripojeného exekučného spisu. V zmluve bol žalovaný označený ako fyzická osoba, rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. h), j), k), § 4 ods. 3 citovaného zákona žalovaný konštatoval, že úverová zmluva neobsahovala náležitosti stanovené zákonom, a preto sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Právnemu predchodcovi žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 331,84 Eur, pričom samotná zmenka bola vyplnená na sumu 389,17 Eur, čo je viac ako suma poskytnutého úveru. Žalobca vôbec nezohľadňoval úhrady, ktoré žalovaný vykonal a tieto na pojednávaní aj uvádzal. Pretože zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., je neplatná. Žalobca ani pôvodný veriteľ neprihliadali na úhrady vykonané žalovaným. Žalovaný sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci, na ktoré prihliadal aj cez prizmu dobrých mravov. Zdôraznil, že si nie je vedomý podpisu zmenky a pôvodný veriteľ ho ani neupozornil na to, že dlh je zabezpečený zmenkou. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že účinne uplatnil a vzniesol námietku premlčania voči žalobcom uplatňovaným nárokom. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry je súd povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Keďže tak súd musí robiť v každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky. Z úradnej činnosti súdu je známa skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorej žalovaný zmenku vystavil a ktorá ju prijala, vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a je tiež vedená v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov vedených Národnou bankou Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské a iné úvery. Preto je nevyhnutné, aby sa okresný súd napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov zaoberal aj kauzou, t.j. dôvodom vzniku zmenky. Bolo preukázané, že v prípade vyššie uvedenej zmluvy sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov, vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým spojenou, sa celá zmluva prieči dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu tiež nemohlo právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007). Keďže v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú blankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva a povinnosti zo zmenky. Vzhľadom k tomu nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu, nakoľko ich sám nemal (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10.02.2010). Žalovaný záverom dodal, že blankozmenka nie je skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom. Zmenkou sa stáva až po jej vyplnení. Keďže v danom prípade nemohla byť blankozmenka tiež pre neplatnosť zmluvy vyplnená, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov. Z uvedeného považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Navrhol, aby odvolací súd po pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, s ktorým súhlasil, konanie v tejto časti zastavil a v zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 15. Žalobca podaním zo dňa 16.12.2015 uskutočnil úkon Čiastočné späťvzatie podaného návrhu a s ním súvisiaca zmena petitu, v ktorom s odkazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. uviedol, že berie svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponecháva bez zmeny. 16. K doručenému čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 229 spisu). V predmetnom podaní poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého súd ex offo má zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ a v prípade, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vyplnená. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, s poukazom na vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR, pričom vzhľadom na vykonané dokazovanie a prednášané skutočnosti na pojednávaní, námietku premlčania, považoval čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom za nedôvodné. Zároveň však oznámil, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré vykonal žalobca v právnej veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/196/2013 podaním zo dňa 16.12.2015. Žalobu žalobcu však považoval naďalej v celom jej rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Nestotožnil sa so skutočnosťami uvádzanými žalobcom v jeho podaní a ani s tvrdením žalobcu o tom, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania i za vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu. 17. K doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 23.08.2016 (č.l. 251 - 254 spisu). Žalobca uviedol, že predložil okresnému súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Žalobca poukázal na to, že je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca zároveň upozornil na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Žalobca vo vzťahu k záveru, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. K Spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR, ktoré vydalo Občianskoprávne a Obchodnoprávne kolégium dňa 20.10.2015 žalobca uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb., čo platí i pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných vlastností. Uvedené vyžaduje zasada ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná a abstraktná. K originárnemu nadobudnutiu zmenkových práv indosatárom zo zmenky nadobudnutej derivatívne žalobca uviedol, že rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky. Indosatár má teda nové právo zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom - veriteľom, a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom - veriteľom a dlžníkom, sú námietky in personam, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom, t.j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietky a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi, ktorú vedomosť nového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu voči novému majiteľovi, pričom ide o iba o relatívnu námietku dlžníka. Zmenkový a šekový zákon vychádza z toho, že v prípade indosácie má zmenkový dlžník - zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných vzťahoch s remitentom, musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní zmenky úmyselne na škodu dlžníka. Žalobca zároveň poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo, pretože v Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje námietkou. Zmenkový a šekový zákon však výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Je potrebné odlíšiť ex offo prihliadanie súdu na neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na túto neplatnosť právneho úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového nároku. Použiteľnosť neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a nemá, je teda možná iba za výnimočných okolností a iba na námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržite od 1.7.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia zmenky, z ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok. Až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné „z úradnej povinnosti" prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi. Čo sa týka stanoviska 93/2015, je potrebné uviesť, že predmetné stanovisko sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I. zákona zmenkového a šekového, t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky pri nadobudnutí zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej. Stanoviskom prikázaný prieskum zmenkového nároku z pohľadu prípadnej zistenej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z dôvodu neprípustnosti zmenkového nároku však neznamená, že súd nepripustí výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Stanovisko NS SR č. 93/2015 neprelomilo zásadu ochrany prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu tejto zásady došlo až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplný robiť ex offo iba v prípade, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Stanovisko však žiadnym spôsobom neuvádza, že ak aj všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Samotná neplatnosť kauzálneho úkonu nespôsobuje nepripustenie výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky. Prieskum zmenkového nároku v intenciách neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. Podľa žalobcu neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex offo prelomenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb., teda ochrany indosatára okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone, pričom v oboch prípadoch účasť indosatára na kauzálnom úkone by musela byť namietaná zmenkovým dlžníkom. Žalobca zároveň poukázal na záver vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Z uvedeného trval na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. 18. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne. V prvom rade zdôraznil, že sa v celom rozsahu pridržiava všetkých doterajších vyjadrení, ktoré v danej veci učinil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu, preskúmateľné a zrozumiteľné, s riadnym, dostatočným a vyčerpávajúcim a presvedčivým odôvodnením. Nesúhlasil a nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, ktorú uvádza v písomnom vyjadrení. K argumentácii žalobcu žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 93, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Predmetné stanovisko je žalobcovi známe, a preto jeho argumentáciu považoval za účelovú. Podľa žalovaného súd prvej inštancie postupoval správne, keď na vyššie uvedené spoločné stanovisko prihliadal. Žalovaný poukázal na to, že vzťah medzi ním a pôvodným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. je vzťahom spotrebiteľským, čo preukazujú náležitosti zmluvy, a preto je potrebné na tento vzťah aplikovať normy spotrebiteľského práva. Podľa žalovaného zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné zákonné náležitosti, a preto je potrebné považovať úver za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov a navyše poukázal na to, že podmienky pre prijatie zmenky od žalovaného ako spotrebiteľa stanovené zákonom neboli splnené. Žalovaný poukázal na to, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vyžaduje zo strany dodávateľa, aby vo vzťahu k spotrebiteľovi konal poctivo. Samotné zabezpečenie úveru cestou zmenky vyvoláva pochybnosti o tom, že pôvodný veriteľ nemal záujem vystupovať poctivo vo vzťahu k žalovanému ako k spotrebiteľovi. Žalovaný zdôraznil, že si nie je vedomý podpisu zmenky, zo strany pôvodného veriteľa nebol poučený o spôsobe zabezpečenia úveru a ani o následkoch, ktoré prípadný podpis zmenky môže vyvolať. Zároveň poukázal na to, že podľa ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných, majú účastníci rovnaké postavenie. Pôvodný veriteľ nebol vo vzťahu k žalovanému vo vzťahu nadradenosti a neprislúchalo mu právo jednostranne určovať spôsoby zabezpečenia, a tiež dávať do podmienok dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, najmä s poukazom na to, že táto nebola predmetom individuálneho dojednania. Pokiaľ žalovaného zmluva o úvere sa prieči dobrým mravom a spôsobuje to jej absolútnu neplatnosť, z tohto dôvodu nemohlo právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 14 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Keďže v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú blankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva a povinnosti zo zmenky. Z uvedeného nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu. Zároveň poukázal na to, že zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právnemu predchodcovi žalobcu preto vzniklo len právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 331,84 Eur. Samotná zmenka však bola vyplnená na sumu 398,17 Eur, čo je viac ako suma poskytnutého úveru. Žalovaný poukázal na to, že v konaní preukázal, že dlžnú sumu splácal a sumu úveru považuje za uhradenú. Žalovaný zastával názor, že dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom a predstavuje aj neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Pokiaľ žalobca poukazoval vo vyjadrení na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a jeho výklad, tak predmetný odkaz považoval za predmetný. Poukázal na to, že v priebehu konania sa od začiatku bránil a využil všetky prostriedky a argumenty v konaní, ktoré mohol uplatniť. Zvýraznil, že zo všetkých okolností daného prípadu je preukázané, dokonca všeobecne známe, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu žalovaného. Zároveň poukázal na platné právne predpisy a judikatúru, podľa ktorej je súd povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej - ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Podľa žalovaného zo zmluvy o úvere je jednoznačne preukázané, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, prieči sa dobrým mravom a možno konštatovať, že je neplatná. Žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú, a preto okresný súd správne rozhodol, ak ju zamietol. Naviac, žalobcom nebolo preukázané ani to, že by ním žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nadobudol. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 389,17 Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 389,17 Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia zastavil. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením, ktorým bola žaloba zamietnutá, vo zvyšnej časti potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie v spojení s aplikáciou § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/53/2016-249 zo dňa 11.08.2016 s tým, že podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a webovej stránke krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.09.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP. 21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 19.01.2016 (č.l. 232 - 233 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 22. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 23. Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní (č.l. 232 - 233 spisu), a to len tých odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných pred okresným súdom za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP zisteným okresným súdom, keďže podľa obsahu písomných predvolaní vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., v znení platnom a účinnom k momentu jej vykonania. 24. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu sa poukazuje na dispozitívny úkon žalobcu zo dňa 16.12.2015 (č.l. 226 spisu), ktorým zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne späť. Podľa ust. § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Vzhľadom k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu krajský súd uvádza, že ak žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, rozsudok uplynutím lehoty na podanie odvolania nenadobudol právoplatnosť, a tým žalobca mohol v odvolacom konaní disponovať so žalobou v celom rozsahu. Ak pred tým, než krajský súd konal a meritórne rozhodol v odvolacej právnej veci, žalobca zobral žalobu v sčasti späť, a to v rozsahu uplatneného zmenkového úroku 0,19% denne, krajský súd za aplikácie ust. § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 0,19% zmenkového úroku denne zo sumy 389,17 Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 389,17 Eur od 18.03.2010 do 23.11.2010, zo sumy 359,17 Eur od 24.11.2010 do 20.01.2011, zo sumy 349,17 Eur od 21.01.2011 do 20.02.2011, zo sumy 339,17 Eur od 21.02.2011 do 20.04.2011, zo sumy 329,17 Eur od 21.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 319,17 Eur od 22.06.2011 do 19.07.2011, zo sumy 309,17 Eur od 20.07.2011 do 21.10.2012, zo sumy 299,17 Eur od 22.10.2012 do zaplatenia zastavil, za splnenia aj ďalšej podmienky vyplývajúcej z ust. § 370 CSP, a to udeleného súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby v podaní zo dňa 18.01.2016 (č.l. 229 spisu). 25. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu, primárne k tejto právnej veci, je nevyhnutné poukázať, že žalobca uplatnil pohľadávku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia vyplnením vzorového tlačiva „A", doručeného Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28.3.2013, a bolo súčasne potrebné prihliadnuť aj zo strany odvolacieho súdu na charakter uplatnenej pohľadávky a opis dôkazov, ktoré túto uplatnenú pohľadávku podporujú. Z údajov obsiahnutých na vzorovom tlačive „A" a opisu dôkazov bolo zrejmé, že žalobca uplatnil pohľadávku zo zmenky ako indosatár, ktorý nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 12. decembra 2008 na zmenkovú sumu 11.724,14 Eur so záväzkom úhrady zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 18. marca 2010. Vo vzorovom tlačive „A" na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia pod bodom 8.1. pri údajoch o uplatnenej pohľadávke žalobca ďalej uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 12. decembra 2008 na sumu 11.724,14 Eur, pričom do nej bol zahrnutý aj záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 18. marca 2010. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný zmenku vystavil dňa 12.12.2008 na sumu 389,17 Eur, na zmenkovú sumu uhradil sumu 70 Eur, na úroky 0 Eur, preto podľa čl. 7 Nariadenia žiadal vydať rozsudok, ktorým sa žalovanému uloží, aby do troch dní od doručenia rozsudku zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 319,17 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z jednotlivých súm špecifikovaných v návrhu s uvedením dátumov splatnosti a vyčíslením úroku, 6 % ročného úroku z jednotlivých súm špecifikovaných v návrhu s uvedením dátumov splatnosti a vyčíslením úroku, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1,30 Eur a náhradu trov konania. 26. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 27. Odvolací súd poukazuje na aplikáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže odvolací súd sa v podstatných vyhodnoteniach stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k jednotlivým odvolacím dôvodom sa uvádza nasledovné. 28. Krajský súd uvádza, že podľa odvolacích dôvodov žalobcu posudzoval, či rozhodnutie okresného súdu a jeho závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku. 29. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi relevantnými pre rozhodnutie vo veci, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom tento súd dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. 30. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko- právnych a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. 31. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s ustanoveniami O.s.p. vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky zo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje", keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. 32. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 6Er/43/2011 viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom (RPMN). 33. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010". 34. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný". 35. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno- právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR". 36. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti sa poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojedania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. 37. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní. 38. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. 39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.