Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113214880 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113214880.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej, JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloletého: D. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpená JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, so sídlom E. XX, X. a otca: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, C., právne zastúpený JUDr. Miriam Podhorskou, advokátkou, so sídlom J. T. X, C., v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/150/2013-322 zo dňa 19. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu, pokiaľ vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, ako odvolaním účastníkov nenapadnutý, ponecháva n e d o t k n u t ý . V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné otca na maloletého D. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2015, so splatnosťou zvýšeného výživného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že naposledy o výške výživného v prospech maloletého D. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 27C/70/2009-59 zo dňa 05.03.2010. S prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, považoval za nepochybné, že odôvodnené nároky maloletého dieťaťa sa podstatne zmenili, a to nielen v dôsledku telesného vývoja dieťaťa, ale aj tým, že v súčasnej dobe je žiakom základnej školy, bežné výdavky sa tak navýšili o platbu ZRPŠ, stravy v škole, za školský klub a pod. Na strane matky mal za preukázané, že poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 141,80 eur. Podľa oznámenia zamestnávateľa matky TESCO STORES SR a. s. priemerný mesačný príjem matky sa pohybuje vo výške 317,70 eur. Otec je naďalej v pracovnom pomere vo firme ALEXA s. r. o. Žilina, kde jeho mesačný príjem v posledných 12- tich mesiacoch bol vo výške 430,- eur. V nadväznosti na uvedené považoval za odôvodnené zvýšenie výživného zo sumy 80,- eur mesačne na 100,- eur mesačne s tým, že zároveň zohľadňoval i osobnú starostlivosť vynakladanú zo strany matky. 3. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Vytýkal okresnému súdu, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol spôsob výpočtu a úvahy vedúce k stanoveniu výšky zvýšeného výživného. Zastal názor, že napadnutý rozsudok neobsahuje presvedčivé odôvodnenie v súlade s v tom čase platného § 157 ods. 2 O. s. p., čo robí predmetné súdne rozhodnutie nepreskúmateľné. Bolo porušené právo odporcu na dostatočné, presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ďalej poukazoval na to, že suma zvýšeného výživného 100,- eur mesačne nezodpovedá schopnostiam, možnostiam otca. Otec v konaní preukázal, že jeho starostlivosť o syna nie je vyjadrená len platením výživného v súdom určenej výške 80,- eur, ale že otec sa o syna aj osobne stará. V rámci súdom určeného styku trávia spolu víkendy, chodia na výlety, spoločne robia iné aktivity. Zároveň platí poistku v Allianz na zdravotné pripoistenie vo výške 68,50 eur ročne, za uskladnenie pupočníkovej krvi 19,92 eur ročne, platí potreby syna do ZŠ a MŠ Konská v sume 42,70 eur, poskytuje vecné plnenia - zakupuje oblečenie, obuv, prispieva na aktivity organizované školou, poskytuje úhradu za zdravotnú starostlivosť, nákup probiotík, vitamínov, pričom tieto plnenia uhrádza otec podľa potrieb maloletého syna, čo by rozhodne malo byť započítané do plnenia jeho vyživovacej povinnosti. Zvýšenie výživného súdom považoval za rozpor so záujmami maloletého, nakoľko pri takto určenom výživnom otcovi neostanú žiadne finančné prostriedky na osobnú starostlivosť o syna. Výdavky otca sa zvýšili aj presťahovaním matky s dieťaťom zo Žiliny do Konskej, nakoľko otec musí v rámci realizácie styku vynakladať zvýšené výdavky na cestovné. Otec sa vyživovacej povinnosti k synovi nezbavuje, naopak, snaží sa prispievať na výživné v rámci svojich možností, schopností, i nad rámec súdom určeného výživného s prihliadnutím na aktuálne potreby dieťaťa. Pracovné možnosti otca sú ovplyvnené i jeho zdravotným stavom, nakoľko je v pravidelnej starostlivosti na pľúcnom oddelení, infekčnom oddelení. Aktuálne má problémy s kŕčovými žilami. Zastal názor, že súd relevantne nezdôvodnil nárast výživného 20,- eur mesačne s ohľadom na matkou tvrdené, ale nepreukázané výdavky na maloletého. Zvýšili sa len bežné spotrebiteľské ceny, ktorých nárast otec kompenzuje zakúpením potrebných vecí a osobnou starostlivosťou. Len zo skutočnosti, že maloletý navštevuje základnú školu, nemožno vyvodiť zvýšenie výživného v konkrétnej výške, hoci samozrejme u maloletého narástli výdavky spojené s jeho fyzickým vyspievaním, na ktorých sa otec podieľa. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedla, že je na čiastočnom invalidnom dôchodku, pracuje len na polovičný pracovný úväzok. Vzhľadom na jej zdravotný stav sa jej nedarí nájsť lepšie platené zamestnanie, často trpí bolesťami chrbtice, lakťa, rehabilituje, musí navštevovať lekárov. Aktuálne je od 02.05.2016 na PN. Napriek tomu sa snaží zabezpečiť synovi všetko, čo potrebuje, veľmi jej v tom pomáha jej sestra a dospelé deti, ktorí jej často finančne pomáhajú alebo požičiavajú peniaze. Neustále podania otca ohľadom starostlivosti o syna matku vyčerpávajú, psychicky i finančne, preto nepodala ani odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktorým zvýšil výživné na D. z 80,- eur na 100,- eur mesačne. Ostala nemilo prekvapená, keď zistila, že sa odvolal proti takémuto zvýšeniu výživného otec. Pri prechode D. zo škôlky do školy je zvýšenie výživného 20,- eur zanedbateľné. Okrem toho D. od septembra 2016 nastupuje na druhý stupeň ZŠ a do školy bude cestovať autobusom. Poukázala, že otcom deklarovaný príjem nezodpovedá jeho skutočnému zárobku, nakoľko inak by si nemohol dovoliť chodiť na dovolenky k moru, do Tatier, brávať syna na rôzne výlety, podávať rôzne návrhy ohľadom starostlivosti o syna, platiť advokátom za právne úkony, vlastniť auto, 3-izbový byt, denne dochádzať z Martina do Žiliny do práce, chodiť značkovo oblečený. Za zarážajúce považovala, že otec nie je ochotný platiť na svojho syna 100,- eur mesačne, pričom je to jeho jediné dieťa, inú vyživovaciu povinnosť nemá, neustále vyhlasuje, ako mu na ňom záleží, ako ho miluje, pričom svojím konaním dokazuje opak. Ak aj nejaké oblečenie alebo obuv synovi kúpil, môže ho nosiť u neho. Matka toto oblečenie nevidela, prípravok na odvšivenie otec kupoval pred dvomi rokmi, lieky pre D. vždy hradí iba matky a i keď sú spolu s otcom u lekára, ten, kto platí lieky, je matka. Zvýšenie výživného o 20,- eur považovala za minimálne i vzhľadom na to, že D. prechádza na druhý stupeň ZŠ, kde sa jeho výdavky zvýšia vo väčšej miere, najmä na začiatku školského roka. Ide do puberty, rastie, potrebuje nové oblečenie, obuv, viac zje, momentálne matka D. doplácala na strojček na zuby 150,- eur. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky, ktoré zaslala k odvolaniu otca, uviedol, že naďalej v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch podaného odvolania. Vo svojom vyjadrení uvádza množstvo nepravdivých, ničím nepodložených tvrdení, spochybňuje jeho skutočný príjem a uvádza skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že jeho výdavky značne prevyšujú ním dosahovaný zárobok. Uviedol, že dovolenky pri mori, v Tatrách absolvoval spolu so D., pričom náklady za neho i za D. zakaždým hradili v plnom rozsahu jeho rodičia a sestra, ktorá zároveň financuje aj všetky výdavky na jeho právne zastupovanie. Trojizbový byt kúpil v Martine z dôvodu podstatne nižších cien bytov v porovnaní so Žilinou. Vlastní síce 16-ročné auto a 3-izbový byt, avšak matka vlastní nové auto a rodinný dom, teda ničím neprevyšuje jej životnú úroveň. Cestu do práce a z práce absolvuje vlakom alebo služobným vozidlom. Nevie, čo si má vysvetliť pod pojmom, že nosí značkové oblečenie. Nevie, ktoré konkrétne oblečenie má matka maloletého na mysli. Pokiaľ zakupuje oblečenie D., nebráni mu, aby si ho vzal i k matke, na druhej strane je potrebné, aby mal D. oblečenie i u neho, nakoľko pri realizácii styku nemusí zbytočne prenášať veci od matky, nemusí mať pri zmene prostredia pocit, že sa sťahuje. Ohľadne nepriaznivého zdravotného stavu bývalej manželky a jej finančných možností naďalej trvá jeho ponuka na striedavú osobnú starostlivosť, v prípade realizácie ktorej by matke odpadli aj náklady na dochádzku D. do školy, nehovoriac o strave, ďalších výdavkoch súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Návrhy a podania na súd je nútený podávať iba z toho dôvodu, že ho bývalá manželka nerešpektuje ako rovnoprávneho rodiča. Uviedol, že mal záujem uhradiť synovi doplatok za strojček, navrhoval matke dieťaťa, že mu vybaví ošetrenie u stomatológov v Prievidzi alebo v Ružomberku, čo matka zásadne odmietla. Opakoval, že sa vyživovacej povinnosti nezbavuje. Sám sa snaží nad sumu určeného výživného 80,- eur mesačne s prihliadnutím na potreby samotného D. prispievať podľa svojich schopností, možností. V poslednom období hradil ošetrenie u zubnej lekárky, výdavky súvisiace s vydaním nového cestového pasu. Podľa jeho vedomostí sa bývalej manželke zmenili podmienky súvisiace s nákladmi na bývanie, keďže už niekoľko mesiacov býva v spoločnej domácnosti s dospelým synom, ktorý je zamestnaný aj s jeho dospelou priateľkou. Uviedol, že práve bývalá manželka svojím negativistickým postojom vytvára nepriaznivé situácie, ktoré následne obracia v jeho neprospech. Odmieta akceptovať jeho rodičovské práva, napriek tomu, že by sa jej zlepšila finančná situácia znížením výdavkov na oblečenie, školské potreby, stravu, ďalšie výdavky súvisiace s osobnou starostlivosťou o syna, ako i na právne zastupovanie pred súdom, pričom práve tieto finančné prostriedky by mohla investovať do zlepšenia svojho zdravotného stavu. 6. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca neuviedla žiadne nepravdivé informácie, za každým tvrdením si stojí, trvá na tom. Považovala za absolútne nedôstojné, úbohé, že sa otec odvolal proti rozsudku okresného súdu, ktorým zvýšil výživné na dieťa z 80,- eur na 100,- eur mesačne. Ročne je to zvýšenie o 240,- eur, čo už teraz otec pravdepodobne zaplatil u svojho právnika za odvolanie a niekoľko dlhých a zavádzajúcich vyjadrení. Práve toto svedčí o tom, že otcovi vôbec nejde o syna, ale o znepríjemňovanie života matke. Matka zvýšenie výživného považovala a považuje za zanedbateľné, syn je školopovinný a ide na druhý stupeň ZŠ, výživné sa zvyšovalo po 6 rokoch. To, že sa otec odvolal, je matke vyslovene trápne. Sama sa proti tak minimálnemu zvýšeniu výživného mohla odvolať, neurobila to, nakoľko už nemá energiu, silu bojovať so svojím bývalým manželom o viac peňazí pre ich spoločného syna. Stotožnila sa preto s rozsudkom okresného súdu a žiadala ho ako správny potvrdiť. 7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez na nariadenia pojednávania. 8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 65 - § 67 C. m. p. a postupom bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. 10. Totožne, ako okresný súd, i odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia o výživnom v prospech maloletého, došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako i na strane matky dieťaťa. Príjem otca sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu podstatným spôsobom nezmenil. D. je podstatne starší, vyspelejší, nastúpil na druhý stupeň ZŠ, v nadväznosti na čo je prirodzené konštatovať, že jeho potreby sa od posledného rozhodnutia o výške výživného podstatným spôsobom zvýšili, a to či už v súvislosti s návštevou školy, zakupovaním rôznych školských pomôcok, potrieb, hradením exkurzií, ZRPŠ a pod., ale i ohľadom bežného výživného v podobe oblečenia, obutia, hygieny, kozmetiky, nákladov na bývanie. 11. Je pravdou, že okresný súd výdavky na maloleté dieťa individuálne nešpecifikoval s uvedením prípadných súm, ktoré je potrebné na úhradu toho-ktorého výdavku vynaložiť, na druhej strane i podľa veku maloletého možno ustáliť, aké bežné výdavky je matka nútená v súvislosti so starostlivosťou o dieťa vynaložiť. Navyše sám otec v podaniach uvádza, že sa o maloletého takisto osobne stará v rámci prebiehajúceho styku otca s dieťaťom. Hradí i niektoré výdavky mimo sumy poskytovaného výživného, z čoho je možné vyvodiť, že má nielen predstavu, ale i reálny obraz o tom, aké sú skutočné potreby maloletého a aké náklady je potrebné na ich úhradu vynaložiť. V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že bežné výdavky na dieťa nemožno ohraničiť iba stravou, oblečením, obutím, zakúpením školských potrieb, pomôcok, kúpením športových potrieb, napr. na telesnú výchovu, úhradou kina, exkurzií, ktoré dieťa v rámci vyučovacieho procesu navštevuje, ale je potrebné sem zahrnúť i náklady na bývanie, energie, spotrebu vody, teda aj na také výdavky, ktoré sa konkrétne neuvádzajú ani nevyčísľujú, avšak vo svojej podstate vznikajú. Otec má v osobnej starostlivosti D. 2 víkendy v mesiaci a od stredy poobedia do štvrtka rána. Z uvedeného vyplýva, že v prevažnej miere sa o dieťa osobne stará matka a táto zabezpečuje jeho základné potreby. V nadväznosti na to i odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ vzhľadom na odstup času od posledného rozhodnutia a nárast potrieb maloletého, ktorý prirodzene nastal, výživné zvýšil o 20,- eur mesačne. 12. Ani to, že v spoločnej domácnosti s matkou býva jej dospelý syn s priateľkou, nemá vplyv na výšku výdavkov, ktoré je matka nútená vynakladať na maloletého D.. Zároveň je potrebné zohľadňovať i zdravotný stav matky a jej finančné možnosti. Na rozdiel od okresného súdu, odvolací súd zastal názor, že pokiaľ otec nepreukázal, že by mu zdravotné dôvody bránili v dosahovaní vyššieho príjmu, niet objektívnych prekážok, aby si zabezpečil aj ďalšie finančné prostriedky napr. brigádnickou činnosťou alebo iným spôsobom popri svojom zamestnaní. Pokiaľ i otec absolvuje so D. dovolenky pri mori, príp. v Tatrách, ide na výlety, je to dobrovoľné plnenie zo strany otca, ktoré žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť výšku výživného, ktoré je otec povinný na dieťa poskytovať, nakoľko ide o plnenia mimo rámca bežných odôvodnených potrieb dieťaťa. 13. I keď rozsah výživného nie je v zákone výslovne vyjadrený, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň na úrovni jeho rodičov, a teda pokiaľ otec bude neustále svoju životnú úroveň stabilizovať, prípadne znižovať, nastane do budúcna riziko, že ani životná úroveň maloletého D. nebude zodpovedať jeho skutočným potrebám. 14. V nadväznosti na uvedené, s konštatovaním, že suma 100,- eur mesačne, na ktorú okresný súd vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k D. ustálil, je sumou, ktorá zohľadňuje i osobnú starostlivosť vynakladanú otcom, to, že otec maloletému prispieva i iným plnením mimo rámca stanoveného výživného postupom podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výške výživného ako správny potvrdil. 15. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 52 C. m. p. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)