Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/243/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217576 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113217576.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 264 29 705, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - J. XXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie sumy 1.999,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/211/2013-130 zo dňa 21.07.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6C/211/2013-130 zo dňa 21. 07. 2016 potvrdzuje. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Súčasne určil, že zmluvná podmienka v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600381 zo dňa 01.04.2012 uzavretá medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. Bratislava a dlžníkom D. F. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom je neprijateľná zmluvná podmienka v celom rozsahu a pre neprijateľnosť neplatná zmluvná podmienka v celom rozsahu. S poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného súdu Čadca sp.zn. 13Er/265/2011, zmenku zo dňa 01.04.2010) so súčasnou citáciou viacerých ustanovení Nariadenia, Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Smernicu 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicu 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom, zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (v ďalšom texte len „zákon č. 191/1950 Sb.“), ako i ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch totiž dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 (v ďalšom texte už len Nariadenie) vydal bez pojednávania proti žalovanému rozsudok, ktorým ho zaviaže na zaplatenie žalovanej istiny (zmenkovej sumy) vo výške 3.147,94 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z istiny 3.147,94 Eur od 03.09.2010 do zaplatenia a 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 3.147,94 Eur od 14.12.2010 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 01.04.2010 na zmenkovú sumu 3.147,94 Eur, keď žalovaný sa zároveň zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 03.09.2010. Vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu úhradu na zmenkovú sumu ako aj úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia prvoinštančný súd s poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného súdu Čadca 13Er/265/2011, zmenku zo dňa 01.04.2010 so súčasnou citáciou viacerých ustanovení Nariadenia, Smernice č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom texte už len „Smernica“), zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (v ďalšom texte už len zákon č. 191/1950 Sb.), ako i ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že žaloba žalobcu je nedôvodná. V prvom rade zdôraznil, že z článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal preukázané, že sa v ňom zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007 ). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v nadväznosti na § 17 zákona č. 191/1950 Sb., treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru. S poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná podmienka v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho nemôže byť považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej dohody o vyplnení zmenky v predmetnom článku všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd konštatoval, že v vykonaného dokazovania mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy jej obsahovou náležitosťou bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako podmienky poskytnutia úveru. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná a tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článku 14 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalobcovi, ktorý ho však neuniesol. Dojednanie článku 14 všeobecných podmienok pri vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a), b) a m) Občianskeho zákonníka a tiež podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach jej účastníkov. Rovnako je neplatné toto dojednanie aj podľa § 53 ods. 4 písm. j), k) Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou, ktorej neplatnosť je spôsobená neurčitosťou dojednania (§ 37 Občianskeho zákonníka) pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Okresný súd postupom podľa ust. § 298 ods. 1 CSP z úradnej moci určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku. Na základe neplatnej dohody o vypĺňacom práve zmenky nemohla byť preto platným spôsobom vyplnená veriteľom zmenka zo dňa 01.04.2010. S poukazom na viazanosť súdu predmetom sporu čo do základu i výšky nároku (§ 212 ods. 2 CSP a § 216 ods. 1,2 CSP prvoinštančný súd konštatoval, že z neplatného právneho úkonu, z neplatnej zmenky, nemohol priznať žalobcovi zmenkové plnenie, v dôsledku čoho jeho žalobu zamietol. Navyše nárok uplatnený žalobou žalobca uplatnil na základe zmenky ako právneho titulu, a nie na základe úverovej zmluvy a žalobca v konaní nepreukázal, koľko mu žalovaný ku dňu rozhodovania súdu uhradil zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej s jeho právnym predchodcom (§ 217 CSP). Ku dňu rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP) nebolo stranami preukázané, či od podania návrhu žalovaný zaplatil dlh alebo jeho časť, či už na základe zmenkového konania, alebo v rámci exekučného konania, keďže ide o totožný základ nároku. Žalobca tiež v konaní nepreukázal, či nedošlo k zániku dlhu jeho zaplatením. Súd preto nemohol za tejto skutkovej a dôkaznej situácie so súčasným prihliadnutím na príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. a § 129/2010 Z. z., (ktorých porušenie spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskynutého spotrebiteľského úveru) zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia, ktorý v konaní nebol žalobcom preukázaný. Prvoinštančný súd tiež konštatoval, že mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa (porušil vedome kogentné zákonného ustanovenia na ochranu spotrebiteľa). V príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a vystavením naindosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Takému nekalému konaniu súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Vychádzal pritom z ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Sb. a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007 zo dňa 06.05.2008. Podporne okresný súd poukázal na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. Cpj 93/2015 prijatého z dôvodu nejednoznačnosti výkladu dotknutej problematiky. V zmysle záverov tohto stanoviska aj v tzv. zmenkových veciach, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Všetky tieto dôvody vo svojom súhrne viedli k zamietnutiu návrhu žalobcu. 4. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 a 2 CSP, keď priznal žalovanému, ktorý bol úspešnou stranou konania v celom rozsahu predmetu sporu, právo na ich náhradu v rozsahu 100 %. Zároveň však konštatoval, že zo spisu vyplýva, že žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, a ani si žiadne voči žalobcovi neuplatnil, a preto mu ich náhradu nepriznal. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. 6. Už na tomto mieste odvolací súd považuje za nutné konštatovať, že odvolanie žalobcu je zdanlivo rozsiahle, odvolateľ v jeho rámci opakovane uvádza tie isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky slovne formulované) a neprimerane obšírne cituje z rozhodnutí súdov v iných (údajne skutkovo a právne zhodných) veciach i právnu úpravu iných štátov Európskej únie. Zároveň z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe (§ 186 CSP), že takmer totožné odvolania podal žalobca v iných veciach, v ktorých vystupuje na rovnakej procesnej strane a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na Nariadenie č. 861/2007; a to bez ohľadu na konkrétne východiská, úvahy a závery súdov prvej inštancie. To znamená, že svojim charakterom ide (okrem iného tiež) o formulárové odvolanie. 7. Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou, exekučným spisom), ktoré dokazovanie strany sporu nenavrhovali. Naviac súd nemal oprávnenie rozhodnúť vec na nariadenom pojednávavní, keďže ani jedna strana o to nepožiadala. Pokiaľ žalobca v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd v súlade s prejednacou zásadou ovládajúcou sporové konanie mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle článku 5 Nariadenia) a z vykonaného dokazovania nevyplynula podľa odvolateľa potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. 8. Ďalej žalobca poukázal na znenie ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že žalovaný nie je vo všeobecnosti oprávnená vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Mohol síce vzniesť určité námietky, no následne znáša dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nie je prípustné, aby túto iniciatívu prevzal v konaní súd. Napokon odvolateľ poukazoval na povahu/ charakter zmenkového záväzku, ktorý je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Zdôraznil, že nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti. Napokon odvolateľ sa nestotožnil so závermi prezentovaného stanoviska NS SR č. Cpj 93/2015 zo dňa 20.10.2015, ktoré podľa jeho názoru vychádza z viacerých nepravdivých premís. 9. Žalovaný sa odvolaniu písomne nevyjadril. 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 11. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu a vecne správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 12. Zásadná odvolacia námietka týkajúca sa nemožnosti vykonania dokazovania bez návrhu niektorej z procesných strán neobstojí. Takéto oprávnenie totiž vyplýva súdu priamo z textu zákona - ust. § 295 CSP. Výnimočnosť takéhoto postupu je daná osobitným významom „európskeho“ rozmeru ochrany spotrebiteľa. 13. Ani námietka žalobcu, že súd mal v prejednávanej veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí. Hoci z článku 5 ods. 1 Nariadenia vyplýva, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zásade písomné, súd alebo tribunál má možnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán, (ktorú žiadosť môže súd alebo tribunál, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania). Základom pre rozhodnutie súdu vo veci samej bez nariadenia pojednávania sú (§ 177 ods. 1 CSP a contrario) zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy predložené stranami, bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP. Pokiaľ by okresný súd v prejednávanej veci nenariadil pojednávanie, nemohol by ani vykonať dokazovanie spôsobom stanoveným zákonom, t.j. prečítaním listinného dôkazu alebo jeho časti alebo oznámením jeho obsahu (§ 204 CSP, ktoré bolo možné vykonať iba podľa zásad uvedených v ust. § § 185 a nasl. CSP na pojednávaní. Ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu exekučného spisu, ktorý nebol súčasťou listín predložených žalobcom spolu s podaním žaloby, pričom takýto dôkaz nebol ani obsahom podania žalovanému, okresný súd postupoval správne, keď vo veci samej rozhodol na nariadenom pojednávaní. 14. Nadväzne platí, že len samotná skutočnosť, že žalobca uplatní svoj nárok podľa Nariadenia č. 861/2007 s „využitím“ inštitútu zmenky neznamená, že súd nemusí (v zmysle ponímania odvolateľa vôbec) reflektovať a rešpektovať svoje zákonné povinnosti v konaniach „so slabšou stranou“ - spotrebiteľom. Napadnuté rozhodnutie totiž správne zohľadňuje, že v rámci politík Európskej únie je ochrana spotrebiteľov jedným z jej hlavných a trvalých cieľov, pričom táto hodnota je postavená na roveň iných hodnôt verejného poriadku. V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam súdeného prípadu) účelovým až zavádzajúcim je preto odvolateľom podsúvaný záver, že v prípade uplatňovania nároku zo zmenky nie je súd oprávnený prihliadnuť na kauzálny základ konkrétneho hmotno-právneho vzťahu. Presne v opačnom duchu je totiž aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho dvora EÚ, definovaná pre všeobecné (vnútroštátne) súdy povinnosť/nevyhnutnosť skúmať i pri nároku zo zmenky postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. 15. Nemožno sa stotožniť ani s nesúhlasom odvolateľa so spoločným stanoviskom občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 č. Cpj 93/2015 pod č. R 93/2015, reflektujúceho práve opísané charakteristiky spotrebiteľskej strany. Žiada sa pritom dodať, že nie je porušením práva na (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu. Napadnutý rozsudok okresného súdu dôsledne vychádza z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako jednej najvyšších súdnych autorít. 16. Žalobca v priebehu konania zotrvával na svojom (nesprávnom) názore, že pre vyhovenie jeho žalobe postačuje, ak predložil zmenku. Zamietajúce rozhodnutie prvoinštančného súdu plne zodpovedá Nariadeniu č. 861/2007; čo v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd aj jednoznačne vyjadril. 17. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol viaceré dôvody zamietnutia žaloby a vysvetlil prečo nárok žalobcu nepovažuje za dôvodný. Žalobca ani v priebehu konania neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným nebol vzťahom spotrebiteľským. V nadväznosti na konkrétne závery okresného súdu, že v momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy, jej obsahovou náležitosťou bola aj povinnosť spotrebiteľa dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa čl. 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako podmienky poskytnutia úveru, ktorú okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, za situácie, že spotrebiteľ odsek úverovej zmluvy a čl. 14 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť, absentuje zo strany odvolateľa v jeho opravnom prostriedku akákoľvek protiargumentácia. Zároveň žalobca vo svojom opravnom prostriedku vôbec nereagoval ani na konkrétne závery súdu prvej inštancie o nedostatkoch zákonných náležitostí zmluvy o úvere (v ktorej má zmenka právny základ), vedúcich k následku v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, ani k jeho záveru o tom, že žalobca v konaní nepreukázal, koľko mu žalovaný ku dňu rozhodovania súdu skutočne zaplatil (§ 217 ods. 1 CSP). Odvolací súd v tejto spojitosti zdôrazňuje principiálnu zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, pričom platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok. Aj opísaný prístup odvolateľa preto nevyhnutne viedol k jeho procesnému neúspechu v odvolacom konaní. 18. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle v tom čase účinného ust. § § 220 až § 222 CSP aj správne a presvedčivo odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu v I. a II. vete výroku ako vecne správny potvrdil. 20. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta III. výroku), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)