Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/177/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113218281 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113218281.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľky: Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX/X, D., občan SR, proti odporcovi: V. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/ XX, D., občan SR, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C 165/2013-129 zo dňa 11.01.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by postupom odporcu v období roku 2011 malo dôjsť k zneváženiu jej osoby, tvrdenými výrokmi difamujúcej povahy, ktoré by boli spôsobilé poškodiť resp. ohroziť chránené práva fyzickej osoby v zmysle § 11 OZ. Na podklade toho, v konaní nebola splnená základná podmienka a to zásah do osobnej integrity navrhovateľky zo strany odporcu, ňou podaný žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a nevykonal ani dokazovanie na uplatňovaný peňažný nárok ako nemajetkovej ujmy, nakoľko za tento fyzická osoba zodpovedá iba vtedy, ak neoprávnený zásah skutočne vyvolala. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku okresného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že všetky skutočnosti ktoré vypovedala sú pravdivé. Súd nezohľadnil svedeckú výpoveď jej syna V. M., ako neobjektívnu ovplyvnenú vzájomným vzťahom rodič a dieťa a ovplyvnenú konfliktom svedka a odporcu. Odporca predložil súdu prezenčné listiny z domových schôdzí zo dňa 28.08.2011 a 13.11.2011. V snahe pomôcť odporcovi domovníčka odmietla vydať prezenčné listiny skoršie, pred týmto dátumom. Pokiaľ nebola podpísaná na týchto listinách, bolo to z dôvodu, že sa nemôže zúčastňovať schôdzí, nakoľko nie je vlastníčka bytu, ale vlastníkom je mesto Žilina. Za klamstvo označila výpoveď odporcu, že nadáva jeho družke a deťom, ľuďom v bytovom dome. Práve títo jej narobili veľmi veľa starostí a znepríjemňovali jej život z dôvodu, že byt je mestský a niekto ho chce. Zotrvala na tvrdení o tom, že mala zníženú dôstojnosť a zažila hanbu, keď odporca z okna na ňu vykrikoval, že je psychicky chorá, že sa má liečiť, ľudia sa na to dívali. Zasahuje jej do života resp. súkromia. Jeho družke sa snaží vyhýbať aj celá jej rodina, chodí zadným vchodom bytového domu, aby nedošlo ku konfliktom, ktoré vždy vyvoláva jeho družka. Postupom súdu sa cíti utláčaná, šikanovaná, postavená do úzadia, nedovolaním sa svojich ľudských práv o ochranu osobnosti. Týmto súd umožnil susedom, aby jej znepríjemňovali život a preto žiadala, aby krajský súd rozhodol v jej prospech. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky vyjadril nesúhlas so skutočnosťami uvedenými ňou v podanom odvolaní a uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. základom pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku je skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ako aj skutočností ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvod na závažné pochybnosti. Uvedená úprava vychádza z toho, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava súčasne vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na účastníkoch, ktorým ukladá povinnosť označiť aj dôkazy na preukázanie tvrdení. Účastník má povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p.) a tiež povinnosť dôkaznú (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 120 ods. 1 prvej a druhej vety O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov, navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení a navrhnutých a vykonaných dôkazov. Po preskúmaní veci odvolací súd sa plne stotožnil so záverom vysloveným v napadnutom rozsudku okresným súdom o tom, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti o tom, že by postupom odporcu došlo k zneváženiu jej osoby, difamujúcej povahy. Pokiaľ sa aj v podanom odvolaní navrhovateľka odvolala na výpoveď svojho syna je potrebné uviesť, že nebolo možné na podklade výpovede jedného svedka, ktorú je súd povinný hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi, ustáliť že zo strany odporcu došlo k zníženiu dôstojnosti navrhovateľky. Jednak sa jedná o príbuzenský pomer svedka a navrhovateľky a na druhej strane došlo k otvorenému konfliktu medzi svedkom a odporcom. Hodnotiac preto výpoveď tohto svedka v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľky zostali nepreukázané a nepodložené a že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodzovať odôvodnenosť ňou uplatneného nároku. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny, stotožniac sa i s jeho odôvodnením, potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by mu v súvislosti s odvolaním podaným zo strany navrhovateľky účelne vynaložené výdavky vznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.