Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/52/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219549 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113219549.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa - Ing. I. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F., I. H. X, v zastúpení právne - JUDr. Marta Wertlenová, advokátka so sídlom F., C. XXXX/XB proti odporkyni - V. M., rod. M., nar. X. X. XXXX, trvale bytom F., I. H. X, v zastúpení právne - ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej I. M., nar. XX. X. XXXX, v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/16/2013-482 zo dňa 6. júna 2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : . Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 30.1.1993 v Žiline zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, vo zväzku 33, ročník 1993, por. č. 20. Schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k mal. I. tak, že túto zveril do osobnej starostlivosti matky (odporkyne) s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec v rámci rodičovskej dohody sa zaviazal prispievať na výživu mal. I. sumou 500 Eur mesačne do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Súd styk otca s mal. I. neupravil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Okresný súd postupujúc pri právnom posúdení veci podľa § 22, § 23, § 24, § 25, § 62, § 28 ods. 2, § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine uzavrel, že boli splnené hmotno-právne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov ako aj pre úpravu práv a povinností rodičov na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva k mal. I.. 3. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ žije aj pracuje v Bratislave, okrem mal. I. má vyživovaciu povinnosť aj k synovi G. (dospelý), študujúcemu na vysokej škole v Bratislave. Čistý mesačný príjem navrhovateľa je 3.760 Eur, podporuje materiálne tak mal. dcéru ako aj dospelého syna. Odporkyňa je samostatne zárobkovo činná osoba, pracuje ako účtovníčka, jej príjem za rok 2015 dosiahol 24.543 Eur, výdavky 19.246 Eur. Obdobne ako navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť k dospelému synovi G.. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 2C/181/2013-33 zo dňa 17.3.2014. Maloletá I. navštevuje Súkromnú strednú školu, venuje sa golfu, s otcom sa stretáva pravidelne. Jej priemerné mesačné výdavky sú vo výške 800 Eur (strava 230 Eur, ošatenie 250 Eur, zdravotná starostlivosť 50 Eur, školné, obedy, vreckové 150 Eur, poplatok za golf 20 Eur, hygiena 50 Eur, iné 50 Eur). 4. Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel. Medzi manželmi došlo k vzájomnému citovému ochladeniu a odcudzeniu, každý z nich už má nový pomer, dlhú dobu spoločne ani nebývajú. Podľa názoru okresného súdu, ak navrhovateľ po ukončení vzťahu s mladšou partnerkou ani po dvoch rokoch neobnovil manželské spolužitie s manželkou, naopak nadviazal ďalší pomer, je nepravdepodobné riadne obnovenie manželského spolužitia. Ide o manželstvo nefungujúce, výlučne s charakterom formálneho zväzku. Z týchto dôvodov súd konštatoval rozvrat väzieb medzi manželmi a manželstvo účastníkov rozviedol. Pri riešení úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej dcére účastníkov, súd mal za to, že rodičmi navrhovaná rodičovská dohoda je v jej najlepšom záujme, v doterajšej starostlivosti matky žiadne nedostatky zistené neboli, otec so zverením dcéry do osobnej starostlivosti matky súhlasil, výška výživného na čas po rozvode manželstva je primeraná tak pomerom účastníkov, ako i potrebám maloletej I., rozsah stretávania otca nebolo potrebné s maloletou upraviť, vzhľadom na jej vek a vzájomné dobré vzťahy. Vychádzajúc z týchto základných úvah, potom súd dohodu rodičov o úprave ich práv a povinností k mal. I. na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, schválil. 5. O trovách konania súd rozhodol aplikáciou ust. § 144 O.s.p., nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce ich náhradu niektorému z účastníkov. Pre úplnosť súd dodal, že navrhovateľ vzal návrh na náhradu trov konania za zmarené pojednávanie dňa 16.10.2015 späť. 6. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Žiadala zrušenie rozsudku a jeho vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Považuje napadnutý rozsudok za predčasný a nedôvodný. Argumentácie súdu uvedené v odôvodnení rozhodnutia - že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel, že každý z účastníkov má nového partnera a keďže spolu nebývajú, došlo k vzájomnému citovému ochladeniu a odcudzeniu - podľa odvolateľky sa nezakladajú na pravde. Tvrdila, že ona nemá žiadny vzťah tak ako je to uvedené v odôvodnení rozsudku. Napriek určitému citovému ochladeniu, čo ona považuje za prirodzené, nemožno hodnotiť ich vzťahy ako narušené a trvalo rozvrátené, a že práve z týchto dôvodov manželstvo nemôže plniť svoj účel. Z pracovných dôvodov sa nemohla zúčastniť pojednávania 6.6.2016, nemala tak možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľa. Súd následne rozhodol vo veci samej. Takýmto postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať a súdne konanie nemožno podľa jej názoru označiť za spravodlivé. 7. Odvolateľka poukazuje na to, že ona veľmi dobre pozná svojho manžela, za 23 rokov vzájomného spolužitia vie, že má špecifickú povahu a povahové vlastnosti. Skutočnosť, že si manžel našiel novú známosť je vyvolaná príležitosťami, ktoré má v práci, žil v Bratislave spoločenským životom, ocitol sa v tzv. druhej mužskej puberte. Ona mu neveru dokázala tolerovať, predpokladala, že sa manžel po určitej dobe novej partnerky nasýti a vráti sa k nej a deťom. K tejto skutočnosti naozaj došlo a so svojou partnerkou sa navrhovateľ rozišiel. Naviac v mesiaci december 2015 jej navrhol, aby obnovili manželské spolužitie, bola s jeho žiadosťou aj zaskočená, v danej chvíli ju odmietla, pretože sa jej manžel neospravedlnil, nedoniesol jej žiadne kvety. Predpokladala, že sa k nej manžel prirodzene postupne vráti s obnovením všetkých vzťahov, po celú dobu mu varila, keď prichádzal domov na víkendy, riadne prala, spolu sa starali o deti. Ona poznajúc navrhovateľa vie, že pokiaľ prejavil záujem o manželské spolužitie, tak do budúcnosti to urobí znova, pretože vo zväzku s inými ženami nebude nikdy spokojný a nedokáže v nich plnohodnotne a trvalo fungovať. Ona má navrhovateľa stále rada, vždy jej imponoval, dodnes má k nemu vrúcny vzťah. Taktiež dcéra I. má obidvoch rodičov veľmi rada, nevie si predstaviť do budúcnosti, že by boli rodičia rozvedení. Za tohto stavu podľa názoru odvolateľky nenastal rozvrat väzieb medzi účastníkmi tak ako uvádza súd. Podľa jej názoru má vykonať súd ďalšie dokazovanie, a to aj výsluchom ich detí a jej samotnej. Ona nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľa. 8. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť. Mal za to, že okresný súd skutkový stav veci zistil riadne, vyvodil z neho správny právny záver. Nesúhlasí s tvrdeniami odporkyne v odvolaní, zotrváva na svojich všetkých doterajších vyjadreniach. Tvrdenia odporkyne v odôvodnení odvolania považuje za účelové v snahe dosiahnuť ďalšie prieťahy v konaní o rozvod ich manželstva. 9. Navrhovateľ argumentuje ďalej tým, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že obaja majú známosť s partnermi mimo manželstva. On má v súčasnosti vážnu známosť s terajšou partnerkou, žijú a bývajú v jeho byte spolu s jej dcérou z prvého manželstva. Rovnako odporkyňa už na prvom pojednávaní 27.2.2014 potvrdila, že má známosť. So svojim priateľom párkrát navštívila Prahu, boli na koncerte, v opere a pod., potrebovala vypadnúť z reality, nájsť si nejaké aktivity a jej kamarát je jej spriaznená duša. Tiež dňa 26.5.2016 na pojednávaní sa vyjadrila, že čo sa týka jej vzťahu s kamarátom, ktorého mala, toto je už minulosť, odvtedy žiadne vážne vzťahy nenadviazala, pokusy boli, ale nič vážne. Taktiež vo svojej výpovedi uviedla, že má kamaráta, s ktorým občas ide do kina, ale to za vážnu známosť nepovažuje. Z jej vyjadrenia vyplýva, že nielen on, ale i ona má známosť s iným mužom mimo manželstva, tvrdenie, že s týmto občas idú do kina je úsmevné, pretože nič jej nebráni, aby išla do kina s dcérou alebo priateľkou. 10. Tvrdenie odporkyne v odvolaní, že nemala možnosť vyjadriť sa k jeho tvrdeniam predneseným na pojednávaní 6.6.2016 z dôvodu, že sa nezúčastnila pojednávania z pracovných dôvodov, nie je právne dôvodné. On sa na dotknutom pojednávaní vyjadroval k tvrdeniam odporkyne, k obsahu jej výsluchu. Pokiaľ ich vyjadrenia sú rozdielne na okolnosť, či on požiadal odporkyňu o obnovenie manželského spolužitia alebo nie je nesporné, že i za predpokladu pravdivosti jej tvrdenia o požiadaní o obnovenie manželského spolužitia s ňou (čo on poprel) sa odporkyňa vyjadrila, že s ním odmietla obnoviť manželské spolužitie. Odporkyňa sa k jeho návrhu vyjadrila na pojednávaní dňa 26.5.2016. Uvedené pojednávanie bolo odročené na 6.6.2016, termín odporkyňa vzala na vedomie, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila pracovnými povinnosťami, súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Na pojednávaní po oboznámení predchádzajúceho priebehu pojednávania a oboznámení listinných dôkazov, právny zástupca odporkyne k vykonanému dokazovaniu námietky nemal a nemal ani návrhy na doplnenie dokazovania. 11. Navrhovateľ poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, tie jednoznačne preukazujú, že spolu s odporkyňou manželsky nežijú cca 6 rokov, nebývajú spolu, nevedú spoločnú domácnosť, on vylučuje obnovenie manželského spolužitia s ňou a z konania odporkyne v priebehu rozvodového konania tiež vyplýva, že i ňou tvrdený záujem je účelový, vážny záujem o obnovenie manželského spolužitia nemá, nevykonala nič preto, aby obnovili spolužitie, naopak nadväzovala i ona známosti mimo manželstva a má i v súčasnosti známosť. Je nesporné, že medzi nimi došlo aj k citovému ochladeniu a tento celkový stav trvajúci po dobu 6 rokov jednoznačne preukazuje, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a splnené sú podmienky pre rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine. 12. Navrhovateľ poukazuje aj na dlhotrvajúce konanie o rozvod, je tomu tak od roku 2013, návrh totiž podal 17.6.2013. Odporkyňa svojim konaním spôsobovala účelovo prieťahy v konaní, svedčí o tom aj podané odvolanie, čo on považuje za ďalšie účelové konanie zo strany odporkyne. Účelom týchto prieťahov, ktorý sleduje odporkyňa, je tá skutočnosť, že podala návrh voči nemu na manželské výživné, vec je vedená na OS v Žiline pod sp. zn. 8C/212/2013 a je preto v jej záujme, aby rozvodové konanie trvalo čo najdlhšie a aby o rozvod manželstva sa rozhodlo čo najneskôr. Odporkyňa sama je vedomá si toho, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom a on s ňou za žiadnych okolností manželské spolužitie neobnoví. Má však snahu dosiahnuť vo svoj prospech aj nedôvodné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a kladie si podmienku pre jej súhlas s rozvodom k vyporiadaniu BSM tak, že celý predmet ich BSM by pripadol do jej výlučného vlastníctva a k tomu by on ešte pridal sumu 100.000 Eur, odporkyňa pritom nezohľadňuje tú skutočnosť, že výlučne on zaplatil celý úver patriaci do BSM a platil doteraz všetky náklady súvisiace s užívaním rodinného domu, ktorý užíva a v ktorom naviac podniká. Za tohto stavu on považuje požiadavku odporkyne za nátlakové konanie voči svojej osobe, ktoré konanie nemôže požívať právnu ochranu a bolo by ho možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. 13. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k jej odvolaniu naďalej argumentovala tým, že na pojednávaní 6.6.2016 sa navrhovateľ vyjadroval k možnosti obnovenia manželského spolužitia, z dôvodu neúčasti ako žalovaná nemala možnosť vyjadriť sa a poprieť jeho tvrdenia a prípadne navrhnúť výsluch aj svedkov. Ona by ako svedkov navrhla vypočuť svoje deti, ktoré veľmi dobre poznajú obidvoch, dokážu vyhodnotiť možnosti obnovenia vzájomného spolužitia. Opätovne argumentovala tým, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať na súde. Takýto postup je možné označiť za súdne konanie nespravodlivé. Ona v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa, že má záujem na oddialenie rozvodu z dôvodu podania ďalšej žaloby na manželské výživné a kladenie podmienky na súhlas s rozvodom vysporiadaním BSM. Zvýraznila, že okresný súd nechal bez bližšieho povšimnutia, že v mesiaci december 2015 navrhol navrhovateľ jej obnovu manželského spolužitia. Ide o skutočnosť tak závažného charakteru, že bez bližšieho vyjadrenia oboch strán nie je možné jednoznačne a bez pochýb prijať záver tak ako ho učinil prvostupňový súd. Pokiaľ ona podala návrh na manželské výživné, ide o postup úplne prirodzený za tých okolností, že nevie a nemôže vedieť, či dôjde k obnoveniu manželského spolužitia a takýmto spôsobom len preventívne chráni svoje záujmy. Dodala, že navrhovateľ po celý čas rozvodového konania vytvára na ňu tlak, aby predali dom, pričom ona s dcérou nemá žiadne možnosti náhradného bývania. Pýta sa potom ako je možné nazvať takéto správanie zo strany navrhovateľa. Ona na danú skutočnosť len reagovala protinávrhom. Nátlakové konanie je preukázané nie z jej strany, ale zo strany navrhovateľa. Podľa jej názoru súd v dotknutej súdenej veci riadne nezistil skutkový stav, odňal jej možnosť konať a v konečnom dôsledku vec nesprávne právne aj uzavrel. Opätovne žiada zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie. 14. Navrhovateľ v podaní zo dňa 25.8.2016 reagoval písomne na vyjadrenie odporkyne k jeho vyjadreniu k jej odvolaniu tak, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach a stanoviskách, na ktoré poukazuje. K tvrdenej možnosti obnovenia manželského spolužitia podľa jeho názoru sa vyjadrili obaja na pojednávaní. Odporkyňa na pojednávaní dňa 26.5.2016 síce uviedla, že v decembri minulého roku pri raňajkách sa vyjadril: „Rozmýšľal som o nás a som za to, aby sme to znovu skúsili“, vo svojej výpovedi však výslovne vyjadrila, že s jeho návratom nesúhlasila. Opätovne poukazuje na to, že tvrdenie odporkyne o možnosti obnovenia manželského spolužitia s ním je iba vo verbálnej rovine. Ona neurobila nič ani po podaní návrhu na rozvod, preto aby zmenila jeho rozhodnutie zrušiť ich manželstvo rozvodom. Priznala tiež, že má známosť s iným mužom, a to už na pojednávaní dňa 27.2.2014. Odporkyňa žije samostatným životom, sama nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Bolo nesporne vykonaným dokazovaním preukázané, že ako manželia spolu nežijú, nebývajú, manželsky sa nestýkajú cca od roku 2009, on nemá záujem na obnovení ani zachovaní manželstva. Majú právoplatne zrušené aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov rozsudkom OS Žilina č.k. 2C/181/2013-33 zo dňa 17.3.2014, upravený výkon rodičovských práv a povinností k deťom. Ich manželstvo neplní účel, ktorý zákon spája s manželstvom, nežijú spolu, nezachovávajú vernosť, nerešpektujú vzájomne svoju dôstojnosť, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Vzťahy medzi nimi sú natoľko narušené, že ich manželstvo nemôže plniť účel a nie je možné predpokladať obnovenie ich manželského spolužitia. Za absurdné označil navrhovateľ odporkyňou navrhované doplnenie dokazovanie výsluchom ich detí. Obe deti sú totiž uzrozumené so situáciou v akej sa manželstvo rodičov už viac rokov nachádza. Napokon nie je ani v záujme detí zachovanie takéhoto manželstva, keďže prieťahmi v konaní o rozvod manželstva rodičov nedochádza k zlepšovaniu vzťahov medzi nimi. Obe deti napokon majú vzájomne dobrý vzťah s obidvoma rodičmi, nefungujúce manželstvo rodičov neobnoví prípadné prianie detí na zachovanie manželstva. V prípade, že odporkyňa bude trvať na doplnení dokazovania výpoveďou svedkov, a to detí z ich manželstva, on zváži výsluch svedkov na okolnosť správania sa odporkyne voči nemu, tiež na okolnosť jej finančných požiadaviek po splnení ktorých by súhlasila s rozvodom. Zároveň pripája i mailovú komunikáciu preukazujúcu podmienky, za ktorých je odporkyňa ochotná pristúpiť k rozvodu ich manželstva, ktoré dôkazy jednoznačne preukazujú, že to nie je záujem odporkyne na obnovení manželského spolužitia s ním z citových dôvodov. Voči nemu neprejavuje úctu, nerešpektuje jeho dôstojnosť, považuje ho len za prostriedok k získaniu nezaslúžených majetkových hodnôt. Zo všetkých dôvodov prezentovaných ním v doterajších podaniach a vyjadreniach navrhuje potvrdenie rozsudku odvolacím súdom pre vecnú správnosť. Navrhovateľ k uvedenému vyjadreniu pripojil mailovú komunikáciu zo dňa 21.10.2014, 20.10.2014, 23.8.2016, pozvánku na rokovanie zo dňa 9.10.2014, dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. 15. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne (matky) uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, k odvolacím argumentáciám odporkyne sa kolízny opatrovník nevyjadril. 16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana a v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné, podrobil vec odvolaciemu prieskumu z rozsahu a z dôvodov podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku a procesným postupom podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 17. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine). 18. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine). 19. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). 20. Krajský súd v rámci odvolacieho prieskumu totožne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že sú v súdenej veci splnené hmotno-právne podmienky Zákona o rodine pre rozvod manželstva účastníkov. Manželia spoločne nehospodária, nežijú spolu, nezabezpečujú spoločne starostlivosť a výchovu detí, každý k výchove a starostlivosti detí pristupuje individuálne. Syn účastníkov je toho času dospelý, dcéra účastníkov síce maloletá je, ale blízko veku dospelosti, obe deti každý z rodičov podporuje podľa svojho vlastného uváženia a predstáv. 21. Povinnosť manželov žiť spolu neznamená žiť spolu v spoločnej domácnosti, napr. v spoločnom dome, byte, aj keď vytvorenie spoločnej domácnosti je pravidlom. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V konkrétnej súdenej veci tomu tak nie je. Vzájomné životné spoločenstvo v prípade účastníkov konania, ktoré by bolo garanciou pokojného harmonického spolužitia vykonané dokazovanie nepreukázalo. Navrhovateľ žije v Bratislave, odporkyňa žije v Žiline. Od podania návrhu o rozvod manželstva v roku 2013, hoc aj navrhovateľ sa vrátil do domácnosti odporkyne do Žiliny, kde sa aj zdržiaval, dokazovanie nepreukázalo, že tieto jednotlivé návraty navrhovateľa do rodinného prostredia by mali charakter vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. Navrhovateľ viedol svoj pracovný aj osobný život v Bratislave, odporkyňa v Žiline. Navrhovateľ nadviazal mimomanželskú známosť v Bratislave, podľa tvrdenia odporkyne nestalo sa tak jediný krát, jednalo sa o opakované známosti, čo potvrdzuje aj ďalšia známosť navrhovateľa, ktorú nadviazal navrhovateľ, dokonca v priebehu vedeného konania o rozvod manželstva. Úmysly navrhovateľa s terajšou partnerkou, ako tvrdí, sú vážne. V priebehu konania o rozvod manželstva (od roku 2013) nebolo preukázané, že by účastníci konania plnohodnotne obnovili manželské spolužitie so všetkými funkciami, ktoré Zákon o rodine od manželov vyžaduje. 22. Nie sú významné ani dôvody, ktoré napokon navrhovateľa viedli k hľadaniu nových známostí prípadne partnerského vzťahu s inou ženou, t.j. či to bolo dôvodom jeho odlišných predstáv o fungovaní, či už súkromného, profesionálneho života, resp. či už to bolo o jeho odlišných predstavách fungovania manželského zväzku, resp. či to bolo dôvodom odlišného ponímania partnerského vzťahu muža a ženy, ale podstatné bolo, že počas manželstva, a bolo tomu už tak v dobe podania návrhu, sa navrhovateľ dopustil nevery. Odporkyňa potvrdila, že sa jednalo o neveru nie jedenkrát, ale v opakovaných prípadoch. Napokon k obnoveniu spolužitia medzi manželmi ani po ukončení vzťahu navrhovateľa s inou ženou v priebehu tohto rozvodového konania nedošlo, ale následne navrhovateľ nadviazal novú známosť s inou ženou. Aj toto jeho konanie svedčí o tom, že nevie si predstaviť svoj partnerský, manželský život s odporkyňou. 23. Nebolo v konaní preukázané, že by sa odporkyňa nevery dopustila pred podaním návrhu o rozvod manželstva a že by táto okolnosť mala viesť k narušeniu vzťahov medzi manželmi. Pokiaľ aj odporkyňa našla nejakú mimomanželskú známosť, možno to prisúdiť jej reakcii na nenaplnené vzťahy s navrhovateľom, o prirodzenú reakciu ženy, manželky v nenaplnenom partnerskom a manželskom vzťahu. Túto okolnosť ani nemožno vytknúť odporkyni, pokiaľ mimomanželskú známosť, resp. kamarátsky vzťah s iným mužom nadviazala v priebehu vedeného konania o rozvod manželstva. Avšak tento jej postoj svedčí o tom, že pripustila možnosť svojho života inak než v nenaplnenom manželskom vzťahu, v ktorom si ju manžel predstaviť nevie. Pozitívne vníma odvolací súd jej vyjadrenie v tom, že je ochotná manželovi odpustiť a tieto jeho „vybočenia z manželskej vernosti“ ospravedlniť. Nepresvedčila však odvolací súd o tom, že myslí to aj skutočne vážne, že by vyvinula aktívne konanie, ktoré by konkrétne smerovalo alebo svedčilo o jej úprimnom záujme obnoviť plnohodnotný manželský vzťah s navrhovateľom. V súdenej veci podľa názoru odvolacieho súdu už v aktuálnej dobe (a nebolo možné ani ku dňu rozhodovania okresného súdu), obnovenie manželstva je nepravdepodobné, nakoľko sa jedná o dlhodobý nesúlad vo vzájomných vzťahoch účastníkov, predpoklad vytvorenia harmonického plnohodnotného manželského spolužitia nepreukazuje ani vzájomné správanie sa, vystupovanie účastníkov v súdnom konaní. Na jednej strane odporkyňa (odvolateľka) uviedla, že v decembri 2015 pri návšteve navrhovateľ jej navrhol obnovenie spolužitia, podľa názoru odvolacieho súdu bez ohľadu na to, akým spôsobom tento návrh navrhovateľ predniesol, bolo významné to, že odporkyňa jeho návrh odmietla. Už aj jej očakávania o spôsobe, o forme ospravedlnia sa navrhovateľa za jeho skutky svedčí o tom, že jej očakávania boli odlišné, vyžadovala si pozorný, citlivý, ospravedlňujúci prístup, čo navrhovateľ voči nej neprejavil. Isté je však, že k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo ani po období od decembra 2015, napokon ani jeden z účastníkov nevyvinul také konkrétne úsilie a také konkrétne konanie, ktoré by smerovalo k tomu, že obidvaja úprimným záujmom chcú v budúcnosti poskytovať jeden druhému vzájomnú pomoc, byť vzájomnou oporou, zdieľať spoločný život, spoločné plány. 24. Odvolací súd dodáva i to, že doteraz vedené konanie o rozvod manželstva, konanie o určenie manželského výživného začaté na návrh odporkyne účastníkov od seba ešte viac oddelilo. Síce návrh ktorým sa odporkyňa domáha manželského výživného voči navrhovateľovi je akceptovateľným prostriedkom právnej ochrany, dôvodnosť, nedôvodnosť nároku bude predmetom posudzovania v inom konaní, ale treba dodať, že doteraz neskončené konanie o určenie manželského výživného, manželské vzťahy ešte viac skomplikovalo. 25. Rozvod manželstva účastníkov nebude podľa názoru odvolacieho súdu ani v protichodnom záujme s výchovou a starostlivosťou ich detí. Z manželstva pochádzajúci syn je dospelý, podporovaný individuálnom formou zo strany oboch rodičov, podľa ich predstáv. Pokiaľ ide o maloletú dcéru účastníkov, tá je blízko veku dospelosti, taktiež podporovaná individuálnym spôsobom zo strany obidvoch rodičov. Maloletá I. žije v domácnosti s matkou a nepochybne sa stretáva s otcom, ktorý podporuje jej materiálne podmienky výchovy, jej štúdium, ako aj mimoškolské záujmy, jedná sa o podporu nadštandardnú, vzhľadom na rozsah poskytovaných finančných plnení otca v prospech maloletej dcéry. Odvolací súd nepochybuje ani o tom, že odporkyňa ako starostlivá matka oddane podporuje svoju maloleté dcéru tak v napredovaní po profesionálnej ceste jej života, ako aj v napredovaní jej života osobného. Nie je však v záujme detí účastníkov, aby boli riešiteľmi tých partnerských, manželských a osobných problémov, ktoré patrí riešiť iba ich rodičom. Z tohto dôvodu nie je naplnený procesný, ani hmotno-právnych základ ich výsluchu v konaní o rozvod manželstva. Vzhľadom na poskytnutú starostlivosť, podporu zo strany navrhovateľa, čo ani odporkyňa v konaní nepoprela je preukázané, že otec s deťmi má dobrý vzťah, je otcom starostlivým, ktorý svoje deti podporuje tak materiálnou ako aj nemateriálnou formou. Riešiť manželské, partnerské problémy prioritne prislúcha manželom, ktorí by mali vzájomnou korektnou komunikáciou si vysporiadať veci medzi sebou. 26. Krajský súd sa zaoberal aj odvolacou argumentáciou namietajúcou odňatie možnosti postupom súdu odporkyni konať. Nebolo možné sa stotožniť ani s touto odvolacou argumentáciou, keďže odporkyňa bola na dotknuté pojednávanie 6.6.2016 súdom riadne predvolaná. Termín pojednávania brala na vedomie na odročenom pojednávaní, svoju neúčasť ospravedlnila z pracovných dôvodov, nežiadala odročiť pojednávanie. Dotknutého pojednávania sa zúčastnil jej splnomocnený právny zástupca, ktorý obdobne súhlasil s konaním pojednávania v neprítomnosti odporkyne. Nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov. V priebehu vedeného pojednávania súd vytvoril procesný priestor právnemu zástupcovi odporkyne klásť navrhovateľovi otázky, navrhovať dôkazy, to znamená, že navrhovať dôkazy a argumentačne sa vyjadriť k vecným otázkam. Treba mať za to, že postupom súdu boli odporkyni zachované všetky procesné práva, ktoré Občiansky súdny poriadok, v tej dobe účinný, účastníkom konania priznával. Z týchto dôvodov nebolo možné konštatovať, že odvolaním namietaným postupom súdu prvého stupňa bola odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom. 27. Vzhľadom na všetky hore uvedené argumentácie odvolací súd uzavrel, že sú splnené hmotno- právne podmienky vyžadované Zákonom o rodine pre rozvod manželstva účastníkov a z týchto dôvodov odvolaniu odporkyne vyhovieť nemohol. 28. Vo výroku o náhrade trov konania okresný súd na súdenú vec správne aplikoval ust. § 144 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. 29. I keď odporkyňa v odvolaní nenamietala výrokové vety rozsudku o právach a povinnostiach rodičov k mal. I., podaním odvolania do rozvodu manželstva je odvolaním napadnutý rozsudok ako celok, z tohto dôvodu odvolací súd zameral svoju pozornosť aj na riešené otázky súvisiace s výchovou a starostlivosťou o mal. I., ako aj na otázky súvisiace s určením výživného na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. 30. Vykonané dokazovanie preukázalo, že odporkyňa poskytuje maloletej starostlivosť riadnu, v tejto starostlivosti zistené nedostatky neboli, preto správne je mal. I. zverená súdom do starostlivosti odporkyne. Aj výška výživného určená sumou 500 Eur mesačne na čas po právoplatnosti rozsudku po rozvode manželstva na mal. I. zodpovedá jej odôvodneným potrebám ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča (otca). Napokon otec nad rámec určeného výživného preukázateľne podporuje svoju dcéru aj plneniami nemateriálnej a materiálnej povahy. Vzhľadom na existujúci vzájomne dobrý vzťah medzi maloletou I. a otcom, čo matka nerozporovala, je odôvodnený záver súdu o tom, že styk otca s maloletou neupravuje, keďže rodič s dieťaťom sa môže stretávať a aj sa stretáva neobmedzene, preto na konkrétne vymedzenie rozsahu intenzity stretnutí rodiča s dieťaťom neexistoval relevantný dôvod. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Postupoval tak podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 52 CMP, keďže nezistil dôvod rozhodovania o trovách odvolacieho konania podľa § 55 CMP. 32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.