Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/677/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220918 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113220918.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vézňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, PSČ: 110 00, IČO: 264 29 705, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslinkova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, o zaplatenie sumy 142,60 eur s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí návrhu učinenom navrhovateľom po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/254/2013-74 zo dňa 24. augusta 2015 a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/254/2013-74 zo dňa 24. augusta 2015, takto r o z h o d o l : P r i p ú š ťa späťvzatie návrhu na začatie konania učinené navrhovateľom po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/254/2013-74 zo dňa 24. augusta 2015, týkajúce sa výroku II., ktorým súd návrh zamietol, konkrétne v jeho časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z nasledovných súm: 1. zo sumy 1.460,91 eur od 02.02.2011 do 04.05.2011, čo predstavuje sumu 255,36 eur, 2. zo sumy 1.260,91 eur od 05.05.2011 do 30.08.2012, čo predstavuje sumu 1.159,53 eur, 3. zo sumy 688,91 eur od 31.08.2012 do 01.10.2012, čo predstavuje sumu 41,88 eur, 4. zo sumy 142,60 eur od 02.10.2012 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/254/2013-74 zo dňa 24. augusta 2015 zrušuje a konanie v predmetnej veci zastavuje. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti výroku, ktorým súd návrh zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. V nenapadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda vo výške 4,87 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku, z o s t a l rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda vo výške 4,87 e ur do troch dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.). Odporkyni náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007 z 11.07.2007 (v ďalšom texte už len „Nariadenie") vydal bez pojednávania proti odporkyni rozsudok, ktorým ju zaviaže na zaplatenie žalovanej istiny (zmenkovej sumy) vo výške 142,60 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne: 1. zo sumy 1.460,91 eur od 02.02.2011 do 04.05.2011, čo predstavuje sumu 336,01 eur, 2. zo sumy 1.260,91 eur od 05.05.2011 do 30.08.2012, čo predstavuje sumu 1.525,71 eur, 3. zo sumy 688,91 eur od 31.08.2012 do 01.10.2012, čo predstavuje sumu 55,11 eur, 4. zo sumy 142,60 eur od 02.10.2012 do zaplatenia a 6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy: 1. zo sumy 1.460,91 eur od 21.03.2011 do 04.05.2011, čo predstavuje sumu 10,84 eur, 2. zo sumy 1.260,91 eur od 05.05.2011 do 30.08.2012, čo predstavuje sumu 100,60 eur, 3. zo sumy 688,91 eur od 31.08.2012 do 01.10.2012, čo predstavuje sumu 3,62 eur, 4. zo sumy 142,60 eur od 02.10.2012 do zaplatenia a taktiež zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,87 eur. Zároveň si uplatnil voči odporkyni náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú odporkyňa vystavila dňa 11.08.2010 na zmenkovú sumu 1.460,91 eur keď odporkyňa sa zároveň zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 02.02.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1.318,31 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 1.318,31 eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový súd s poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného súdu Čadca č. k. 13Er/429/2011, zmenku zo dňa 11.08.2010) so súčasnou citáciou viacerých ustanovení Nariadenia, ďalej s poukazom na ust. § 103, § 159 ods. 3 O.s.p., § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 48 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového konštatoval, že pre posúdenie, či sú splnené podmienky podľa § 103 O.s.p. pripojil exekučný spis vedený na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 13 Er/429/2011, a to aj bez návrhu účastníka konania. Pri skúmaní podmienok konania súd zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ - Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporkyni Márii Rovderovej - DREVOSVET, Svrčinovec 484, IČO: 410 73 258 na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03978/11 zo dňa 31.05.2011 mal súd jednoznačne preukázané, že odporkyňa Mária Rovderová - DREVOSVET, IČO: 210 73 258, miesto podnikania Svrčinovec 848, bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi spoločnosti Pohotovosť s.r.o., IČO: 358 07 598 (prvý majiteľ zmenky) sumu vo výške 1.460,91 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.460,91 eur od 02.02.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.460,91 eur od 21.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 371,24 eur, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2011 a vykonateľnosť dňa 23.06.2011. Totožnosť predmetu konania v súdenej veci a veci pred rozhodcovským súdom je zachovaná. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola na neho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa článku I. § 20 ods. 2 Zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Samotný navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predĺžil indosant, ktorým je spoločnosť Pohotovosť s.r.o.. Týmto svojim tvrdením samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky (ktorým je deň predloženia zmenky na platenie), majiteľom zmenky nebol. Nesporným dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je najmä rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznanej prvému majiteľovi - spoločnosť Pohotovosť s.r.o.. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti, t.j. po uplynutí lehoty na protest, preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 Zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky a došlo iba k vstúpeniu do práv indosanta. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 142,60 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne a úroku 6 % ročne uplatnených v žalobnom návrhu, opätovne rozhodoval. Z uvedeného dôvodu bol súd nútený v tejto časti návrh navrhovateľa ako neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia, zamietnuť. Porovnaním uplatňovaných nárokov v oboch konaniach (súdnom, ako aj rozhodcovskom), mal súd zistené, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy vo výške 4,87 eur. Keďže navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky, ktorým je Pohotovosť s.r.o. má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny 4,87 eur vypočítanej zo zmenkovej sumy 142,60 eur zaviazal. O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 Nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporkyni. Keďže odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že konanie ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a postupom súdu mu v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom ako aj skutočnosť, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata rozsiahleho odvolania navrhovateľa spočívala v tvrdení, že v danej veci odporkyňa nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s exekučným spisom, úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Účastníci konania však dokazovanie exekučným spisom, úverovou zmluvou či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy aj príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporkyne žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že odporkyňa zo spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom konania je zabezpečovacou zmenkou, že odporkyňa uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nespornej skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Tieto nesporné fakty vyabstrahoval súd z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Odporkyňa a ani navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Prvostupňový súd predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, teda že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca, tým menej tak môže učiniť sám súd. V danom prípade súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu (rozsudok NSSR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008). V súvislosti s právnym posúdením zmenky a nárokov z tohto cenného papiera, navrhovateľ poukázal na rozsudok NSČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, podľa ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok navrhovateľa je tak v celom rozsahu dôvodný. V závere svojho odvolania navrhovateľ citoval pasáže z viacerých rozhodnutí odvolacích súdov (Krajského súdu v Trnave, Banskej Bystrici, Prešov). Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ následným podaním zo dňa 21.12.2015, ktoré došlo na Okresný súd Čadca dňa 22.12.2015 a na Krajský súd v Žiline dňa 30.12.2015, zobral svoj návrh na začatie konania v časti žalobou uplatňovaného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na výzvu krajského súdu, aby sa odporkyňa v lehote piatich dní od doručenia výzvy vyjadrila, či s týmto čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí, odporkyňa napriek tomu, že prevzala výzvu dňa 09.02.2016, nereagovala, nevyjadrila nesúhlas. Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. V predmetnej veci vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť potom, ako súd prvého stupňa dňa 24.08.2015 verejne vyhlásil rozsudok v znení ako je uvedené v úvodnej časti odôvodnenia. Toto jeho rozhodnutie doposiaľ ešte nenadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na to, že odporkyňa nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania, odvolací súd postupom v zmysle ust. § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania v predmetnej časti zo strany navrhovateľa, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie vo veci zastavil. Následne odvolací súd rozhodoval o odvolaní navrhovateľa týkajúcom sa zvyšnej časti nároku uplatneného žalobou, v ktorej súd návrhu nevyhovel. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ podal na Okresný súd Čadca návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia (vyplnením vzorového tlačiva A). Okresný súd následne doručil účastníkom procesné poučenie o ich právach a povinnostiach v konaní (§ 114 O.s.p.) a v súlade s čl. 5 bod 2 Nariadenia vyplnil časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III., kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď a doručil ho odporkyni v súlade s čl. 13 Nariadenia, ktoré odporkyňa prevzala dňa 18.11.2014. Následne si súd pripojil do spisu vo fotokópii exekučný spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 13Er/429/2011 a dňa 28.04.2015 oznámil, že dňa 03.06.2015 o 11:00 hodine bude bez nariadenia pojednávania (§ 115a O.s.p.) verejne vyhlásený rozsudok. Zo zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku zo dňa 03.06.2015 vyplýva, že súd pojednávanie odročuje na neurčito. Následne okresný súd dňa 23.07.2015 oznámil, že dňa 24.08.2015 o 08:30 hodine bude bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásený rozsudok. Zo zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku zo dňa 24.08.2015 vyplýva, že okresný súd v stanovenom čase vyhlásil v predmetnej veci rozsudok, ktorým odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda vo výške 4,87 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Dôvody uviedol súd v písomnom vyhotovení rozsudku, ktorých podstata je uvedená v tomto uznesení odvolacieho súdu. Za nesprávny považuje odvolací súd postup okresného súdu, ktorý v súdenej veci meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania. Z čl. 5 ods. 1 Nariadenia vyplýva, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zásade písomné, súd alebo tribunál má možnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán (ktorú žiadosť môže súd alebo tribunál odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania). Ust. § 115a ods. 2 O.s.p., aplikované okresným súdom v tejto veci, bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie, keď bola súdu daná možnosť (nie povinnosť) rozhodovať v drobných sporoch aj bez nariadenia pojednávania a zároveň nemusia byť naplnené predpoklady pre rozhodnutie súdu bez pojednávania uvedené v ust. § 115a ods. 1 O.s.p.. Nie vždy však rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy. Základom pre rozhodnutie súdu v takomto prípade sú zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností rozsudok bez nariadenia pojednávania nie je možné vydať. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle ust. § 120 a nasl. O.s.p.. Súd sa len oboznámi s listinami a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže ich vziať za základ svojho rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav môže teda súd ustáliť len z listinných dôkazov predložených niektorým z účastníkov a je vylúčené, aby jeho rozhodnutie bolo založené na listine, resp. inom dôkaze, ktorý účastníci nepredložili. Aktuálne znenie ust. § 129 ods. 1 O.s.p. uvádza, že dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená. Odvolací súd poukazuje na nedokonalosť právnej úpravy v tomto zákonnom ustanovení, ktorá však nemôže ísť na úkor princípu ústnosti a priamosti súdneho konania, najmä čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby sa v jeho prítomnosti mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Je neprípustné, aby sa účastník o obsahu listinného dôkazu dozvedel až z písomného vyhotovenia rozsudku, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že exekučný spis ako dôkaz, ktorý je obsahom spisového materiálu, nebol (a samozrejme ani nemohol byť) účastníkom doručovaný, v dôsledku čoho (logicky) tieto listiny, ani ich obsah nemohli byť protistranou v konaní spochybnené. Rozhodnutie okresného súdu v prejednávanej veci však vychádzalo i z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Čadca č. k. 13Er/429/2011, ktorý si súd vo fotokópii priložil ku spisu týkajúceho sa prejednávanej veci, a o ktorom ani jeden z účastníkov ku dňu vyhlásenia rozsudku nemal vedomosť. Pokiaľ okresný súd v prejednávanej veci nenariadil pojednávanie, nemohol ani vykonať dokazovanie spôsobom stanoveným zákonom, t.j. prečítaním listinného dôkazu alebo jeho časti alebo oznámením jeho obsahu, ktoré možno vykonať iba podľa zásad uvedených v ust. § 120 a nasl. O.s.p. na pojednávaní. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nemohol preto vychádzať z obsahu exekučného spisu, ktorý nebol súčasťou listín predložených navrhovateľom spolu s podaním žaloby, pričom takýto dôkaz nebol ani obsahom podania odporcu. V dôsledku toho skutkové zistenia, z ktorých prvostupňový súd vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej boli získané postupom, ktorý nebol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Okresný súd tak konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takýmto postupom okresného súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd už nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho opravnom prostriedku. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd pokiaľ bude chcieť vykonávať dôkazy, ktoré v konaní nenavrhla ani jedna z procesných strán a ktorý im nebol (príp. nemohol byť) súdom doručený, je potrebné, aby nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré účastníkov riadne predvolá a vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 120 a nasl. O.s.p. a po vykonanom dokazovaní vydá meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri svojom meritórnom rozhodnutí bude prvostupňový súd vychádzať i zo spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia NSSR a obchodno-právneho kolégia NSSR zo dňa 20.10.2015 publ. pod č. Cpj 93/2015. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách prvostupňového konania a v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním), t.j. vo výroku ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda vo výške 4,87 eur, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.