Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/489/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113226509 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113226509.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/X, XXX XX N., zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, proti odporcovi: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom Vojtecha Spanyola 43, 012 07 Žilina, IČO: 17 335 825, o zaplatenie sumy 30.000,00 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/225/2013-176 zo dňa 26. mája 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/225/2013-176 zo dňa 26. mája 2015 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 30.000,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil voči odporcovi svoj nárok ako náhradu škody. Tento jeho návrh však sú podľa obsahu posúdil ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do práva na život a zdravie (§ 11 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ totiž nežiadal náhradu konkrétnej škody, napr. bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, vecnú škodu, ale náhradu ujmy spôsobenej ochrnutím. S takouto právnou kvalifikáciou návrhu následne súhlasil i navrhovateľ. Pasívnu legitimáciu odporcu mal súd preukázanú tým, že zásah mal byť spôsobený konaním zamestnanca odporcu, ktorý vykonával operáciu navrhovateľa s neúspešným výsledkom. Vznik škody bol v konaní preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Táto spočíva v nepriaznivom zdravotnom stave navrhovateľa po vykonanej operácii chrbtice. Za nesporné a preukázané lekárskymi správami súd považoval, že po operácii navrhovateľa dňa 26.09.2011 došlo k ochrnutiu navrhovateľa s diagnózou ťažká paréza na pravej dolnej končatine (ďalej len „PDK“) a plégia vľavo. Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku na súde vychádzal z listu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) zo dňa 14.01.2013, č. ÚDZS - 252230/2012-502 a č. ÚDZS-4188/2013/502, ktorý konštatoval, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie, z ktorej úrad pri šetrení vychádzal, prvé príznaky kompresie miechy nezhubným nádorom miechových obalov (Meningeoma) v oblasti štvrtého hrudníkového stavca sa objavili u navrhovateľa v júni r. 2004. Príznaky boli neurčité, preto k správnej diagnóze sa podarilo dospieť až po realizovaní vyšetrenia magnetickou rezonanciou (ďalej len „MR“ alebo „MRI“) dňa 26.11.2004. Navrhovateľ bol bez zbytočného odkladu operovaný dňa 28.11.2004. Pri operácii bol čiastočne odstránený nezhubný nádor miechových obalov. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií a so zlepšením zdravotného stavu navrhovateľa. Počas kontrol bol výsledok uspokojivý bez zaznamenania rastu nádoru až do januára 2008, kedy navrhovateľ navštívil neurologickú ambulanciu kvôli pocitu mokrých a studených nôh. Neurologický nález sa zásadne nemenil až do jarných mesiacov roku 2011, kedy si navrhovateľ uvedomil problémy s chôdzou, najmä ráno, so zmiernením ťažkostí po rozchodení. Opakované vyšetrenie bolo realizované v júni 2011 na neurologickej ambulancii s odoslaním na konzultáciu aj k cievnemu chirurgovi, ktorý vylúčil cievnu príčinu ťažkostí. CT vyšetrenie driekovej chrbtice realizované v auguste 2011 v driekovej oblasti L3/L4 a L4/L5 v výsledkom bez zmeny nevysvetľovali prítomnosť príznakov a problémov. K správnej diagnóze dopomohlo vyšetrenie MR hrudníkovej chrbtice dňa 17.08.2011, ktoré zobrazilo, že meningeom v hrudníkovej časti chrbticového kanála opäť začal rásť a utláča miechu na pôvodnom mieste. Situácia si vyžadovala chirurgickú intervenciu, preto bol navrhovateľ správne prijatý na neurochirurgické oddelenie FNsP Žilina po príprave lekárom, ktorý už vykonal aj predchádzajúcu operáciu. Úrad v tejto často konštatoval správnosť postupu, pretože pôvodný operatér mal najlepšiu predstavu o všetkých okolnostiach týkajúcich sa nádoru, aj jeho vzťahu k okolitým štruktúram. Poučenie a písomný informovaný súhlas podľa § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení bol vykonaný písomne, a uvádzal, že navrhovateľ bol informovaný aj „o možnostiach voľby navrhovaných postupov, ako aj o rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti" a tiež ...“o možných následkoch a možných rizikách spojených s navrhovanou zdravotnou starostlivosťou", a je súčasťou zdravotnej dokumentácie. Navrhovateľ v tomto dokumente vlastnoručným podpisom potvrdil, že poučenie mu bolo poskytnuté zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť, a že s navrhovaným liečebným postupom súhlasí. Operačný zákrok bol vykonaný 26.09.2011, jeho výkon trval 04:48 hod. Operatér pri reoperácii využil pôvodnú prístupovú cestu - cez jazvu, ktorá sa vytvorila po prvotnom operačnom výkone v mäkkých tkanivách ľavostrannú rehemilaminektómiu Th4/5. Rozhodol sa tak po predchádzajúcej konzultácii stavu na spoločnom rannom seminári neurochirurgov FNsP Žilina. Keďže sa jednalo čisto o neurochirurgický zákrok, na prizvanie iných odborníkov nebol dôvod. V priebehu reoperácie sa ukázalo, že meningeom bol umiestnený v prednej časti pred miechou, ktorú vytláčal smerom dozadu a ešte ju aj utláčal z obidvoch strán. Nevyhnutná manipulácia s miechou, ktorej kompenzačné možnosti boli už pred operáciou prakticky vyčerpané v úzkom priestore spinálneho kanála, mala za následok nenapraviteľné poškodenie miechy. Situáciu komplikovala aj prítomnosť pevnej jazvy fixujúcej miechu v mieste pôvodnej operácie. Pri nádore tuhšej konzistencie, akými sú často recidivujúce meningeomy, v okolí ktorého bolo možné očakávať prítomnosť jazvovitého tkaniva po prvej operácii (2004), bolo vhodné zvoliť iný prístup pre reoperáciu, nie však prístup spredu v hornej hrudníkovej častí chrbtice (transtorakálny) do spinálneho kanála. Tento prístup by bol pre operačný výkon mimoriadne riskantný a jeho realizáciu v prípade navrhovateľa, vzhľadom na rozsah potrebných úkonov jeho vek viac ako 68 rokov by bolo možné považovať za nezodpovedný. Z uvedených dôvodov vyslovil úrad záver, že je správne, že operatér nezvolil transtorakálny prístup a rozhodol sa pre zadný prístup, avšak súčasne konštatoval, že v danej situácii by bolo vhodnejšie rozšíriť si prístupovú cestu do chrbtového kanála realizovaním klasickej laminektómie t. j. operačné odstránenie tŕňových výbežkov a pravostranných polovíc oblúkov stavcov Th4-5. S ohľadom na veľkosť meningeomu, jeho lokalizáciu, tuhú konzistenciu a fixáciu pevnou jazvou k mieche, aj k chrbticovému kanálu (trubicovému vaku), by ani tento postup nemusel vylúčiť poškodenie jemného miechového tkaniva, ale úrad bol toho názoru, že tento postup by operatérovi poskytol lepší prehľad a priaznivejšie podmienky potrebné na manipulácie v spinálnom kanáli počas náročného neurochirurgického výkonu, akým je každá reoperácia spinálneho meningeomu. Ďalšou negatívnou skutočnosťou bolo, že počas operačného výkonu došlo u navrhovateľa aj k výraznejšiemu poklesu krvného tlaku, čo popri manipulácii s jemným miechovým tkanivom, nachádzajúcim sa na hranici kompenzácie, mohlo prispieť k zlyhaniu krvnej cirkulácie v mieche, a tým k jej nenapraviteľnému poškodeniu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že na základe analýzy dostupnej zdravotnej dokumentácie a zistených skutočností je možné konštatovať, že operatér si pri operácii nevytvoril vhodné podmienky na veľmi náročný neurochirurgický výkon, ktorý realizoval, uvedeným konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a z uvedeného dôvodu úrad uzatvoril podanie ako opodstatnené. V súvislosti so šetrením poznamenal, že s ohľadom na lokalizáciu nádoru, jeho konzistenciu a prítomnosť jazvovitého tkaniva po predchádzajúcej operácii, išlo o veľmi náročný neurochirurgický výkon, ktorého výsledky aj na špičkových svetových neurochirurgických pracoviskách, napriek použitiu najmodernejších techník, môžu skončiť nepriaznivo. Výsledky sa zhoršujú s pribúdajúcim vekom pacientov. V tomto zmysle je možné pokladať aj vek 68 rokov veku života za blížiaci sa ku kritickej hranici. Podľa zápisnice o prerokovaní námietok dohľadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade, ÚDNZ neakceptoval námietky odporcu uvedené pod bodmi 1.,2., a 3. Podľa odborného stanoviska konzultanta k námietkam zo dňa 30.10.2012, zotrval na svojich vyjadreniach, ako aj protokol č. 487/2012 podľa záverov ktorého, postup pri operácii pacienta uskutočnený dňa 26.9.2011 na neurochirurgickom oddelení NsP Žilina nebol v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy. Prvostupňový súd však z výsledkov nariadeného znaleckého dokazovania zistil, že závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neboli správne, pretože spôsob operácie, ktorý bol navrhovaný, teda klasická laminektonómia bola vykonaná. Doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia, konštatoval, že podľa operačného protokolu pri prvej operácii bola vykonaná parciálna resekcia nádoru, teda určitá časť nádoru nebola odstránená, MRI vyšetrenie zo dňa 28.11.2005 to dokazuje a potvrdzuje zbytok nádoru o veľkosti asi 22x10 mm. Klinický stav pacienta sa zlepšil, zmiernil sa neurologický deficit a pacient bol schopný chôdze. Vzhľadom na to, že časť nádoru nebola odstránená, dalo sa očakávať, že postupne dôjde k rastu nádoru, čo sa aj stalo. Ponechanie časti nádoru, teda robiť len parciálnu resekciu nádoru nie je chybou, ak hrozí poškodenie miechy. Postupne sa pacient klinicky zhoršoval, znova sa objavili slabosť ľavej dolnej končatiny a poruchy vibračnej citlivosti. Bolo realizované kontrolné MRI, zistená recidíva a prítomné známky poškodenia miechy v zmysle myelomalácie. Vzhľadom na nález MRI ako aj klinické zhoršovanie bola správne indikovaná reoperácia. Znalec vyjadril názor, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bola indikovaná nová reoperácia, inak by pacient ochrnul, iné liečebné postupy by boli neúčinné. Pokiaľ by sa pacient nepodrobil operácii, bol by ochrnul, šancu na zlepšenie dávala len operácia. K otázke, aby sa vyjadril k spôsobu voľby operačného postupu pri operácii dňa 26.09.2011, k vhodnosti zvolenej metódy, spôsobu prevedenia operácie znalec uviedol, že podľa jeho názoru operácia bola indikovaná správne, vrátane operačného prístupu, uvádzaný predný prístup cez hrudník/korpektomia tela stavca a jeho následná náhrada po extirpácii nádoru by bola vysoko riziková a neindikoval by ju. Pri prvej operácii bola robená laminektómia stavcov Th4 a Th5. Bol teda znesený celý oblúk uvedených stavcov. Pri druhej operácii je mylne uvedená v operačnom protokole re-hemilaminektómia. Znalec preveril podrobný popis operácie, prehodnotil MRI snímky z pooperačného obdobia a konštatoval, že všetko potvrdzuje, že u navrhovateľa bola robená re-laminektómia a nie re-hemilaminektómia ako je mylne uvedené v operačnom protokole. Ak by tomu tak nebolo, považoval by to za veľkú chybu, avšak prehodnotil skutočnosti, že bola robená re-laminektómia, teda bola obnažená miecha z obidvoch strán. Postup bol v zásade správny. Podľa MRI bola robená laminektómia troch stavcov, prístup by mal byť dostatočný aj vo vertikálnom smere. Zásada je totiž tá, že laminektómia by mala byť taká, aby spoľahlivo identifikovali horný aj dolný pól nádoru. Podľa všetkého táto zásada bola splnená. Ľahšiu prístupovú cestu bolo možné dosiahnuť pri tomto prístupe pridanou resekciou priečneho výbežku odvŕtaním pedikla, čo uvádza vo svojom posudku MUDr. G. Q. DrSc., avšak je presvedčený, že pripomienka je na mieste. Bolo by to zvýšilo bezpečnosť operácie. Tento prístup nazvaný aj transpedikulárny prístup sa využíva pri operácii hrudných platničiek a majú s ním dobré skúsenosti. Operácia trvala 4 hodín a 48 minút. Predlžovali ju zrasty a ťažšia preparácia. Operačný tím používal samozrejme operačný mikroskop. Monitorovanie evokovaných potenciálov, čo samozrejme operáciu predlžuje. Znalec to zhodnotil tak, že operácia bola dlhá, ale vzhľadom na to, že sa jednalo o recidívu ochorenia, ako aj vzhľadom na nutnosť použitia potrebného a nutného technického vybavenia, výkon považuje za realizovaný v časovom limite. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie zistil, že základným problémom bol operačný prístup. Bolo treba ustáliť, či bola navrhovateľovi robená hemilaminektómia alebo laminektómia, t.zn. či bola odstránená len polovica stavcového oblúka, alebo či bol odstránený celý oblúk s tŕňovým výbežkom. Chaos okolo prístupovej cesty, ktorý zavládol v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa spôsobil operatér sám nesprávnym napísaním operačného protokolu, kde uviedol termín re-hemilaminektómia, hoci tam malo byť uvedené re-laminektómia. Dôkazom toho je, ako uviedol, že najprv sa pokúšal o prístup zľava, potom sprava. Pri hemilaminektómii to nie je možné, pretože do spinálneho kanála sa dá ísť len zo strany hemilaminektómie, Pri laminektómii sa možno do kanála dostať z obidvoch strán. Ak by operatér použil hemilaminektómiu, znalec by to považoval za vážnu chybu. Dôkazom tohto záveru sú MRI vyšetrenia, kde po druhej operácii oblúk stavcov Th4. Th5 a Th6 chýba. Na základe uvedeného znalec prehlásil, že u pacienta bola použitá správa prístupová cesta. Fakt je ten, že prístup si mohol operatér uľahčiť ešte odvŕtaním pedikla, processus transversus a eventuálne aj hlavičky rebra. Toto neurobil, zrejme to nepovažoval za potrebné. Tento krok by bezpečnosť operácie bol o niečo zvýšil. Na druhej strane tiež znalec súhlasil s názorom, že pokles krvného tlaku bol významný a pomerne dlhodobý tak, ako to udáva prof. MUDr. Q. DrSc. Na úrovni mikrocirkulácie v mieche to mohlo spôsobiť ischémiu. Okrem operačnej traumatizácie miechy, ischémia zrejme poškodenie miechy dokonala. Záverom znalec uviedol názor, že prístupová cesta bola dobrá, mohla byť ešte vylepšená odvŕtaním pedikla a priečneho výbežku stavca. Pokles krv neho tlaku bol významný a mohol viesť k ischémii miechy. Fakt je, že reoperácie nádorov podobného typu sú veľmi rizikové aj napriek technickému vybaveniu na úrovni doby, aj na špičkových pracoviskách môžu skončiť neúspešne. Okresný súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2011, sp. zn. 5 MCdo 7/2010, z ktorého vyplýva, že aj keď zákon nedefinuje pojem zásah, a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka pritom zaručuje každému človeku právo na ochranu viacerých zložiek osobnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení zoradené za sebou bez vytvorenia zreteľného vzťahu hierarchie medzi nimi, potom je logické, že aj práva zaručené v § 13 Občianskeho zákonníka musia byť v rovnakej miere prístupné každému, do čej osobnosti bolo zasiahnuté, a to bez ohľadu na to, do ktorej konkrétnej zložky bolo zasiahnuté. Pritom je rovnako logické, že pri zásahu do niektorých zložiek vymedzených v § 11 už takpovediac z podstaty veci nemôže nastať zníženie vážnosti v spoločnosti, a niekedy nenastane ani zníženie dôstojnosti. Takýmito prípadmi môžu byť okrem iného zásahy do súkromia v podobe protiprávneho usmrtenia blízkej osoby a s tým spojeného narušenia súkromných väzieb medzi nebohým a pozostalým. (nález Ústavného súdu SR zo 06. novembra 2014, sp. zn. II. ÚS 424/2012-69). Operáciou, ako zdravotným výkonom, ktorá by bola vykonaná v rozpore s povinnosťami lekára a následkom ktorej by došlo k poškodeniu zdravia, je možné okrem skutočnej škody (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) spôsobiť aj zásah do práv podľa § 11 Občianskeho zákonníka, teda práva na zdravie. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, to znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu. Prvostupňový súd citoval viaceré ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (konkrétne § 4 ods. 3, § 6 ods. 1, 2 a 10) a konštatoval, že v tejto súvislosti nezistil existenciu neoprávneného zásahu, čo i len následkom hoc aj neúmyselného porušenia povinnosti. Hoci zodpovednosť odporcu pri zásahu do osobnostných práv (práva na zdravie) je objektívna, teda nevyžaduje sa zavinenie, pre zodpovednosť sa vždy vyžaduje protiprávne konanie - neoprávnenosť zásahu. Pokiaľ teda zásah, ktorým bola spôsobená ujma, nie je neoprávnený, teda nie je vykonaný v rozpore s právom a povinnosťami, nemôže byť založená zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv. Prvostupňový súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prejednávanom prípde neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že by lekár MUDr. F. W. poskytol zdravotnú starostlivosť v rozpore s najnovšími poznatkami vedy. Znalec nezistil pochybenia v spôsobe vykonania operácie. Hoci udával ešte ďalšie možnosti ako zlepšiť prístup k mieche pre odstránenie nádoru, súd nezistil, že by práve poškodenie bolo spôsobené nedostatočným prístupom, teda poranením miechy alebo mechanickým pôsobením na miechu počas operácie. Pravdepodobná príčina ochrnutia navrhovateľa bola spôsobená nedokrvením, ktoré mohlo nastať aj tlakom na už aj tak značne kompenzovanú miechu, ale aj nedokrvením následkom dlhodobého poklesu krvného tlaku počas operácie. Možnosť, že ak by operatér odporcu realizoval prístup aj odvŕtaním pedikla, processus transversus a eventuálne aj hlavičky rebra, nedošlo by k poškodeniu zdravia navrhovateľa je čisto v rovine úvah a špekulácií, pretože v konaní vôbec nebolo preukázané, že toto poškodenie bolo následkom mechanického tlaku a už vôbec nie následkom mechanického tlaku, ku ktorému by nedošlo pri uľahčenom prístupe. Rovnako súd nezistil, že by navrhovateľovi neboli vykonané adekvátne predoperačné vyšetrenia. Tieto tvrdenia navrhovateľa preto považoval na nepreukázané a účelové. Zo žiadneho dôkazu, vyšetrenia či aspoň tvrdenia rozhodných skutočností súd totiž nezistil, že by zo strany zamestnancov odporcu bola prehliadnutá určitá choroba alebo poškodenie, následkom ktorých by došlo k zníženiu krvného tlaku, ktorý mohol vyvolať ischémiu a spôsobiť nedokrvenie miechy. Je všeobecne známe, že pri operácii, pôsobení anestetických látok, môžu nastať komplikácie aj u zdravého mladého človeka; nikdy nie je možné vylúčiť napr. pokles tlaku, zmenu srdcového rytmu a podobne. Pokiaľ sa týka informovaného súhlasu, resp. možného nesplnenia si povinnosti odporcu podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 576/2004 Z.z., okresný súd poukázal na skutočnosť, že toto porušenie nezistil a nekonštatoval ÚDZS, ale ani znalec, v dôsledku čoho súd absenciu tejto povinnosti nemal v konaní preukázanú. K tomuto tvrdeniu okrem iného súd vypočul aj svedkov, najmä rodinných príslušníkov navrhovateľa a konštatoval, že pre informovaný súhlas nie je ustanovený presný popis, o čom a ako má byť pacient informovaný. Pre úkon bol vypracovaný vzor samotným ÚDZS. Určité spresnenie predstavuje úprava v etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý je prílohou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Dodržiavanie etického kódexu je povinnosťou uloženou zdravotníckemu pracovníkovi v § 80 ods. 1 písm. d) in fine zákona o poskytovateľoch. Etický kódex stanovuje, že „zdravotnícky pracovník je povinný v rozsahu svojich kompetencií zrozumiteľným spôsobom poučiť pacienta alebo jeho zákonného zástupcu o charaktere ochorenia, zamýšľaných diagnostických a liečebných postupoch vrátane rizík o uvažovanej prognóze a o ďalších dôležitých okolnostiach, ktoré môžu nastať v priebehu diagnostiky a liečby.“ Spôsob podania informácie však záleží na samotnom lekárovi či inej poverenej osobe. Súd nepovažuje za žiaduce, aby pacient bol informovaný o všetkých možných rizikách, dokonca podľa názoru súdu vzhľadom na zložitosť ľudského organizmu, jeho reakcie a nekonformitu či individualitu jedincov to ani nie je možné. Nepochybne však pacient musí byť informovaný o tom, aký a ako bude vykonaný lekársky zákrok, resp. poskytnutá zdravotná starostlivosť, ako aj o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, s prihliadnutím na osobu pacienta. Takéto poučenie nie je možné zovšeobecniť, nahradiť určitou formulou či obdobou poučenia v rámci poučovacej povinnosti súdu. Informovaný súhlas musí slúžiť pre informáciu a možnosť výberu, nie zastrašenie. Nepochybne sú známe prípady, že aj pri „rutinnej“ operácii došlo k poškodeniu zdravia či smrti, teda vypísanie všetkých možných negatív by nebolo účelné a ani užitočné pre pacienta. Pri poučení je potrebné zohľadniť tzv. „terapeutické privilégium“. Terapeutické privilégium je možnosť lekára samostatne zvážiť, či bude pacienta informovať o jeho zdravotnom stave úplne. V niektorých prípadoch totiž môže úplná informácia o zdravotnom stave pacienta viesť prípadne aj ku rozhodnutiu ukončiť svoj život. Predchádzajúca právna úprava v zákone č. 277/1994 Z. z. toto privilégium obsahovala v § 15 ods. 1 druhej vete, ktorá stanovovala, že „Obsah vhodného poučenia určuje lekár v každom prípade individuálne tak, aby bolo urobené ohľaduplne a eticky a aby u pacienta nenarúšalo liečebný proces.“ Zo znenia tejto úpravy je zrejmé, že lekár musel starostlivo zvažovať či konkrétnemu pacientovi prípadne niektoré skutočnosti v jeho záujme zamlčí, nakoľko pacient mal právo na poučenie a bezdôvodné zamlčovanie skutočností by bolo zásahom to tohto práva. Možnosť odvodiť existenciu terapeutického privilégia zo znenia § 6 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti existuje, keďže poučenie má byť poskytnuté „… ohľaduplne … a primerane …. zdravotnému stavu osoby,“ ktorá sa má poučiť. Pojem terapeutického privilégia uznáva nemecká i rakúska právna teória a prax. Terapeutické privilégium nie je použiteľné všeobecne. Je určené iba pre výnimočné situácie, v ktorých je fakticky dôležitejší medicínsko-etický princíp beneficiencie (salus aegroti suprema lex) a non-maleficiencie (primum non nocere) pred právom na sebaurčenie pacienta. Aj v takýchto situáciách má však pacient právo na informáciu o svojej diagnóze, čo však navrhovateľovi bolo dané. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ podpísal, že bol informovaný a bol mu poskytnutý informovaný súhlas. Z toho vyplýva, že aj navrhovateľ si bol vedomý potreby operácie, jej spôsobu a rizík, predtým rovnakú operáciu podstúpil, v opačnom prípade by takúto listinu nepodpisoval. Informovaný súhlas nemusí byť poskytnutý písomne a nemožno si ho zamieňať s podpisom dokumentu o informovaní, ktorý má slúžiť na preukázanie poskytnutia informovaného súhlasu. Dokonca podľa dôvodovej správy, sa nevyžaduje písomná forma, pokiaľ je možné poskytnutie informovaného súhlasu preukázať iným spôsobom. Pokiaľ teda povinnosť informovať je daná len vo vzťahu k pacientovi, prípadne ním určenej osobe, čo v tomto prípade nebolo preukázané, navrhovateľ ako pacient informovaný súhlas podpísal, je skutočne obtiažne tvrdiť, že nebol daný alebo nebol daný v dostatočnom rozsahu pre potreby pacienta. Naviac vzhľadom na prognózy zdravotného stavu a neexisistenciu alternatív liečby nie je preukázaná, ani prípadná súvislosť so vznikom poškodenia, resp. iným vývojom zdravotného stavu v prípade odmietnutia zákroku. Okresný súd na záver zdôraznil, že skutočne je nepochybné, že navrhovateľ utrpel poškodenie zdravia a to pri operácii, avšak nie následkom porušenia povinností odporcu, resp. jeho zdravotníckych zamestnancov, ale následkom okolností samotnej operácie, ktorým sa nebolo možné vyhnúť, resp. im predísť (uvedená skutočnosť nebola preukázaná). Odporca môže zodpovedať za porušenie povinností, nie však za náhodu. Súd preto žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na nepriaznivý zdravotný a sociálny stav, potrebu zabezpečenia osobitnej celodennej starostlivosti navrhovateľa, nakoľko náhrada trov konania by mohla ovplyvniť zabezpečovania základnej starostlivosti a životných potrieb. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Zdôraznil, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou výslovne konštatoval, že z analýzy dostupnej zdravotnej dokumentácie a zistených skutočností vyplýva, že operatér si pri operácii nevytvoril vhodné podmienky na veľmi náročný neurochirurgický výkon, ktorý realizoval, čím porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Poukázal na Znalecký posudok č. 2/2014 podaný doc. MUDr. Imrichom Lukáčom, CSc., z ktorého vyplýva, že v prípade vykonávania operácie navrhovateľa a aj jej zadokumentovania nastal u odporcu zmätok, tak v spôsobe zadokumentovania, ako aj nedostatky pri jej výkone, a to napriek tomu, že išlo o veľmi náročný operačný zákrok. Je potrebné konštatovať, že odporca nevykonal riadne predoperačné vyšetrenia navrhovateľa, celá operácia bola vykonaná narýchlo, bez adekvátnej prípravy. Samozrejme, že v takejto situácii nielen že navrhovateľ nebol riadne informovaný o lekárskom zákroku, ale ani nemohol byť informovaný o jeho možných následkoch, rizikách, ako aj alternatívnom postupe v prípade jeho nevykonania, resp. následkoch nevykonania tohto operačného zákroku. V súvislosti s týmto zmätkom na strane odporcu navrhovateľ dôvodne tvrdí, že už vo fáze prípravy operácie konal odporca neprofesionálne, porušil svoje právne povinnosti týkajúce sa informovaného súhlasu pacienta - navrhovateľa, no konal neprofesionálne aj s ohľadom na lekárske postupy pri vykonávaní takýchto vážnych operačných zákrokov. Opakovane tak ÚDZS, ako aj znalec konštatovali, že operatér mohol zvoliť lepšiu prístupovú cestu k miestu operačného zákroku, a tak eliminovať možnosť poškodenia miechy, resp. že si prístupovú cestu mal ako „vylepšiť“, a to odvŕtaním pedikla a priečneho výbežku stavca. Nevyužitie tejto možnosti, ktorá bola k dispozícii a prístupná, je práve potrebné považovať za jednu z hlavných príčin škodlivého následku a za zavinené konanie operatéra, ktorý je zamestnancom odporcu. Aj podľa znaleckého posudku je potrebné konštatovať, že ku poškodeniu zdravia navrhovateľa prispel aj pokles krvného tlaku, resp. že tento už aj tak poškodenú miechu navrhovateľa jej poškodenie dokonal. Podľa názoru odvolateľa je teda opätovne na zamyslenie, či samotná príprava na operáciu, ak vôbec nejaká bola, bola vykonaná lege artis, t.zn. so skutočným zachovaním všetkých lekárskych postupov a s odbornou starostlivosťou, a tiež s maximálnou elimináciou možností, napr. náhleho poklesu krvného tlaku, spôsobujúceho ďalšie komplikácie pri operačnom zákroku. Za danej situácie sa odvolateľ nestotožnil so záverom prvostupňového súdu o absencii zavineného poškodenia zdravia navrhovateľa zo strany odporcu. V danom prípade sa totiž podľa názoru navrhovateľa nejednalo o prípustné a pri vykonávaní lekárskych zákrokov niekedy aj nevyhnutné riziko zlyhania, resp. vzniku nepriaznivého následku, ale išlo o zavinené zanedbanie lekárskych postupov zo strany odporcu, dôsledkom čoho je nezvratné poškodenie zdravia navrhovateľa, jeho doživotná odkázanosť na starostlivosť inej osoby, radikálne zhoršenie kvality jeho života a utrpenie, ktorému je vystavený. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľa, že operatér si pri operácii nevytvoril vhodné podmienky na veľmi náročný neurochirurgický výkon, sa nezakladá na pravde. Počas prvostupňového konania bolo znaleckým posudkom znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia doc. MUDr. Imrichom Lukáčom, CSc. preukázané, že operácia bola indikovaná správne, vrátane operačného postupu. Uvádzaný predný postup cez hrudník (korpektómia tela stavca a jeho následná náhrada po expirácii nádoru) by bola vysoko riziková a tak, ako tvrdil znalec, neindikoval by ju. S týmto typom operácie má odporca skúsenosti. Operuje nádory a úrazy v hrudnej chrbtici v spolupráci s cievnymi a hrudnými chirurgmi vo všetkých lokalitách, avšak riziko je tak vysoké v každom kroku výkonu, že výsledok by mohol byť podstatne horší ako pri zvolenom type operácie. Obzvlášť, ak sa jedná o pacienta vysokého veku. Možno preto konštatovať, že v prípade navrhovateľa boli vytvorené vhodné podmienky, lebo tieto podmienky boli dané výškou rastu nádoru v miechovom obale (Th4 až Th5) a jeho odstupom. Navyše, ÚZDS v oznámení o výsledku šetrenia tiež uviedol, že prístup operácie bol zvolený správne. Tvrdil tiež, že v danej situácii by bolo vhodnejšie rozšíriť prístupovú cestu do chrbtového kanála realizovaním klasickej laminektómie, t.j. operačným odstránením tŕňových výbežkov a pravostranných polovíc oblúkov stavcov Th4 až Th5, ale s ohľadom na veľkosť meningeomu, jeho lokalizáciu, tuhú konzistenciu a fixáciu pevnou jazvou k mieche aj k chrbticovému kanálu, by ani tento postup nemusel vylúčiť poškodenie jemného miechového tkaniva. Navyše z ust. § 18 zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že ÚZDS má povinnosť orientovať sa na zistenie jedinej veci, a to či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Poskytovateľ v súlade so zákonom č. 576/2004 Z. z. poskytne zdravotnú starostlivosť správne, ak získa informovaný súhlas pacienta, bude riadne viesť zdravotnú dokumentáciu a zdravotný výkon bude vykonaný tak, aby bol v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy. Pri absencii čo i len jednej zo zákonných povinností poskytovateľa ÚZDS bude konštatovať porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., t.j. zdravotný výkon bude non lege artis. Zároveň odporca poukázal aj na skutočnosť, že ÚDZS nie je oprávnený skúmať kauzálny nexus medzi postupom non lege artis a vznikom škody. Oznámenie o výsledku šetrenia podania doručené ÚZDS navrhovateľovi, ktoré uvádza, že bolo porušené ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. preto nezakladá zodpovednosť odporcu za škodu na zdraví. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej tvrdí, že mu neboli vykonané predoperačné vyšetrenia a že pacient nebol informovaný o lekárskom zákroku ani o možných rizikách liečebného postupu, toto jeho tvrdenie nie je pravdivé. Počas pojednávaní v súdenej veci bolo z predloženej zdravotnej dokumentácie preukázané, že navrhovateľ bol oboznámený so stavom, bol riadne poučený v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. a svojím podpisom sa vyjadril, že súhlasí s takýmto úkonom. Táto skutočnosť bola preukázaná písomným informovaným súhlasom nachádzajúcim sa v jeho zdravotnej dokumentácii, čo potvrdzuje vo svojom oznámení o výsledku šetrenia aj ÚZDS. Aj z výpovedí manželky navrhovateľa pani O. vyplýva, že i ona bola rovnako niekoľkokrát informovaná o postupe operačného výkonu. V zmysle metodiky a odbornej literatúry v predmetnom prípade, a teda pri operácii bolo možné použiť dva prístupy - ten, ktorý bol zvolený operatérom a druhý, ktorý spočíva v otvorení hrudníka, kolapse pľúc na operovanej strane (dýcha iba opačná strana), po zložitej preparácii v oblasti veľkých ciev odstupujúcich priamo zo srdca a odstránení 4. a 5. hrudného stavca a veľmi pravdepodobne ešte stavca nad i pod uvedenými stavcami sa obnaží miechový obal. Následné odstránenie nádoru v hĺbke asi 20 cm od povrchu, ktorý je prirastený k miechovému obalu a spojený s jazvou po predchádzajúcej operácii. Našitie plastiky namiesto odstránenia miechového obalu v oblasti nádoru. Zabezpečenie pred únikom mozgovo-miechového moku. Náhrada tiel odstránených stavcov kovovým implantátom a fixácia priľahlých stavcov dlahou. Uzatvorenie dutiny hrudnej s ponechaním na aktívne odsávanie za účelom odstránenia vzduchu k hrudníku. Samotné odstránenie 4. a 5. hrudného stavca je pomerne zložité, lebo miesto uloženia týchto stavcov je pre anatomické pomery zle dostupné. Vôbec nie je predpoklad, že z tejto v podstate opačnej strany by sa dal nádor bezpečne odstrániť. Znalec doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc. sa vo svojom znaleckom posudku vyjadril k zvolenému postupu tak, že tento bol v zásade správny. Uviedol: „Podľa MRI bola robená laminektómia troch stavcov, prístup mal byť dostatočný aj vo vertikálnom smere. Zásada je totiž tá, že laminektómia má byť taká, aby sme spoľahlivo identifikovali horný a dolný pól nádoru. Podľa všetkého táto zásada bola splnená“. Na základe uvedeného vyplýva, že znalec tvrdí, že u pacienta bola použitá správna prístupová cesta. Odporca tiež zhodne ako znalec zdôraznil, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, bola v prejednávanej veci indikovaná nová reoperácia navrhovateľa. Inak by pacient ochrnul, pričom iné liečebné postupy by boli neúčinné. Šancu na zlepšenie dávala len operácia. Rovnako odporca nesúhlasil s výhradou navrhovateľa, ktorý v odvolaní spochybňoval či samotná príprava na operáciu bola vykonaná lege artis, s odbornou starostlivosťou a so zachovaním všetkých lekárskych postupov. Svedok MUDr. W. sám vo svojej výpovedi uvádzal: „U nás ani jeden pacient nejde na sálu bez toho, aby to nevidelo viac lekárov.“ Navrhovateľ tiež napáda rozhodnutie súdu aj v tom, že neexistuje neoprávnený zásah, čo i len následkom hoci aj neúmyselného porušenia povinnosti. Podľa ustálenej judikatúry sa za neoprávnený zásah považuje také konanie, ktoré neoprávnene smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktorá je objektívne spôsobilá znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktorá ohrozuje jej postavenie, resp. uplatnenie v spoločnosti. Ďalej základným východiskom na zasiahnutie do telesnej integrity navrhovateľa môže byť vykonaný jedine na základe súhlasu dotknutej osoby, v opačnom prípade ide o protiprávne konanie. Odporca nezasiahol neoprávnene do osobnostných práv navrhovateľa, pretože mal od navrhovateľa informovaný súhlas a jeho operačný postup pri odstraňovaní nádoru bol správny. Podľa názoru odporcu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa sa zakladá na správnych skutkových zisteniach a navrhovateľ sa v odvolaní opiera len o nedôveryhodné výroky odporcu, ktoré o sám považuje za nesporné, prípadne o tvrdenia, ktoré už boli v priebehu dokazovania pred okresným súdom vyvrátené. Odvolateľ teda nemá iné právne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k názoru o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa. Odporca preto zotrval na svojom tvrdení, že postup pri operačnom zákroku zo strany odporcu bol lege artis a bol vykonaný podľa aktuálnych znalostí a postupov, bol vykonaný na pracovisku, kde sú dennodenné skúsenosti so všetkými operačnými prístupmi ku chrbtici s možnosťou výberu najvhodnejšieho a schopnosťou odhadnúť riziko jednotlivých postupov. Pracovisko odporcu je vybavené všetkými modernými prístrojmi potrebnými k operácii miechových nádorov vo všetkých lokalitách. Zdôraznil, že v prípade navrhovateľa sa jednalo o veľmi nepriaznivo uložený nádor na hranici kompenzácií miechy a z medicínskeho hľadiska nebol zanedbaný liečebný postup ani zvažovanie jeho rizika. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nebol porušený § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie okresného súdu vecne správne. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 30.000,00 Eur aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky navrhovateľa uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Predmetom občianskeho súdneho konania je v konaní uplatnený nárok (procesný nárok), ktorý vymedzuje navrhovateľ, a to nielen určením predmetu, teda žalobného petitu, ale i určením rozhodujúcich skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Úlohou súdu je skúmať či platné právo umožňuje, aby na základe skutkového stavu tvrdeného navrhovateľom mohlo byť jeho návrhu vyhovené. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca v dôsledku porušenia svojich zákonných povinností a nesprávnym lekárskym zákrokom porušil právo na ochranu jeho života a zdravia a ľudskej dôstojnosti a tiež súkromia a rodinného života navrhovateľa. Keďže v danom prípade došlo k takému nezvratnému stavu, ktorý nie je možné reparovať iným spôsobom, navrhovateľ sa v tomto konaní domáha voči odporcovi práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako mu to umožňuje ust. § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom zo záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonaného na základe sťažnosti navrhovateľa, a to oznámenia o výsledku jeho šetrenia zo 14.01.2013, stanoviska zo dňa 03.07.2013 a jeho spisu, v ktorom sa nachádza i protokol o vykonanom dohľade č. 487/2012, námietok odporcu i ostatných listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a ktoré citoval prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Prvostupňový súd dostatočným spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvody, pre ktoré nie je možné návrhu navrhovateľa vyhovieť. Odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku súdu prvého stupňa tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Tak ako správne konštatoval súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí, z vykonaného dokazovania mal preukázané, že závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neboli správne, pretože spôsob operácie, ktorý bol úradom navrhovaný, teda klasická laminektómia (t.zn. operačné odstránenie tŕňových výbežkov a pravostranných oblúkov stavcov Th4 a Th5) bola v prípade navrhovateľa vykonaná už pri prvej operácii. Doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia vo svojom Znaleckom posudku č. 2/2014 uviedol, že pri už prvej operácii navrhovateľa dňa 28.11.2005 bola robená laminektómia stavcov Th4 aTh5. Bol teda znesený celý oblúk uvedených stavcov. Pri druhej operácii je v operačnom protokole mylne uvedená re-hemilaminektómia. Znalec po preverení podrobného popisu operácie prehodnotil MRI snímky z pooperačného obdobia, ktoré potvrdili, že v danom prípade bola u navrhovateľa robená re-laminekómia, a nie re- hemilaminektómia, ako je mylne uvedené v protokole o operácii. Ak by to tak nebolo, považoval by to za veľkú chybu. Postup operatéra bol teda v zásade správny. Podľa MRI bola robená laminektómia troch stavcov, prístup mal byť dostatočný aj vo vertikálnom smere. Operácia bola dlhá, ale vzhľadom na to, že sa jednalo o recidívu ochorenia a vzhľadom na nutnosť použitia potrebného a nutného technického vybavenia, výkon znalec považoval za realizovaný v časovom limite. Zo zdravotnej dokumentácie pacienta vyplýva, že v danom prípade bola pri druhej operácii použitá správna prístupová cesta. V dôsledku toho znalec vyslovil záver, že opreratérom zvolená prístupová cesta bola dobrá. Mohla byť však ešte vylepšená odvŕtaním pedikla a priečneho výbežku stavca. Pokles krvného tlaku navrhovateľa bol významný a mohol viesť k ischémii srdca. Zároveň však znalec zdôraznil, že reoperácie nádorov podobného typu sú veľmi rizikové aj napriek technickému vybaveniu na úrovni doby, aj na špičkových pracoviskách môžu skončiť neúspešne. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd preto konštatoval absenciu neoprávneného zásahu zo strany odporcu, čo i len následkom hoc aj neúmyselného porušenia povinností zo strany jeho pracovníkov. Aj keď zodpovednosť odporcu pri zásahu do osobnostných práv, t.j. práva na zdravie je objektívna, pre vznik tejto zodpovednosti sa vždy vyžaduje protiprávne konanie - neoprávnenosť zásahu. Okresný súd správne uzavrel, že pokiaľ zásah odporcu, ktorým bola spôsobená ujma navrhovateľovi, nie je neoprávnený, a teda nie je vykonaný v rozpore s právom a povinnosťami, nemôže byť daný základ pre založenie zodpovednosti odporcu za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania totiž nebolo preukázané, že by lekár MUDr. F. W. poskytol navrhovateľovi zdravotnú starostlivosť v rozpore s najnovšími poznatkami vedy. Zo žiadneho dôkazu produkovaného účastníkmi, vyšetrenia či tvrdenia rozhodujúcich skutočností okresný súd nezistil, že by zo strany odporcu bola prehliadnutá určitá choroba alebo poškodenie, následkom ktorých by došlo u navrhovateľa v priebehu operácie k zníženiu krvného tlaku, ktorý by mohol vyvolať ischémiu a spôsobiť nedokrvenie miechy. Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd, je notoricky známou skutočnosťou, že pri operácii, pôsobení anestetických látok môžu nastať komplikácie aj u zdravého mladého človeka - nikdy nie je možné u pacienta vylúčiť napríklad pokles tlaku, zmenu srdcového rytmu a podobne. Pokiaľ navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh i absenciou informovaného súhlasu, resp. nesplnenia povinnosti zo strany odporcu vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z., okresný súd dospel tiež ku správnemu záveru, že ani toto jeho tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia, sám navrhovateľ vo svojej zdravotnej dokumentácii podpísal, že bol informovaný a bol mu poskytnutý zo strany odporcu informovaný súhlas. Z toho vyplýva, že aj navrhovateľ si bol vedomý potreby operácie, jej spôsobu a rizík s ňou spojených. V opačnom prípade by takúto listinu nepodpisoval. Bez významu nie je ani fakt, že navrhovateľ už raz, konkrétne dňa 28.11.2004, podstúpil rovnakú operáciu. Navrhovateľ teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že mu voči odporcovi vznikol nárok uplatnený žalobou. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Pokiaľ odvolateľ namietal, že závery znaleckého posudku doc. MUDr. Imricha Lukáča, CSc., konštatujú také pochybenia zo strany zamestnancov odporcu, ktoré sú dôvodom na priznanie žalovanej istiny, tieto jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne uviedol, prečo tvrdenia navrhovateľa nepovažoval za pravdivé v kontexte všetkých vykonaných dôkazov. S jeho argumentáciou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku len zopakoval argumentáciu prezentovanú v prvostupňovom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci okresný súd postupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, čo v danom prípade bolo splnené. Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru o nedôvodnosti nároku navrhovateľa uplatneného žalobou. Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiach, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania vydanom v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p., proti ktorému nepodal odvolateľ žiadne odvolacie námietky, ako vecne správny p o t v r d i l . O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu vznik trov aktuálneho odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.