Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113228492 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113228492.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: EUROINK S.r.l., Via F. Lli Zambon 21/A, 330 80 FIUME VENETO, ITALY, IČO: 01387880931, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milanom Hablákom, advokátom, so sídlom M. R. Z. XX, XXX XX M., proti žalovanému: FOL-KONTAKT, s.r.o., so sídlom Dlhá 85, 010 09 Žilina, IČO: 36 409 740, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom, so sídlom I. XX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie 17.335,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/113/2013-139 zo dňa 09. júla 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/113/2013-170 zo dňa 22. januára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/113/2013-139 zo dňa 09. júla 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/113/2013-170 zo dňa 22. januára 2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 345,33 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Habláka, advokáta, so sídlom M. R. Z. XX, XXX XX M.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.335,41 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 435,54 Eur od 05.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 616,42 Eur od 13.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.512,25 Eur od 18.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 349,86 Eur od 19.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.618,40 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.101,71 Eur od 24.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 683,78 Eur od 31.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 562,49 Eur od 09.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.569,94 Eur od 09.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 307,50 Eur od 11.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 614,99 Eur od 11.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 256,61 Eur od 11.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 810,97 Eur od 16.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.537,48 Eur od 25.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 232,22 Eur od 25.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.731,67 Eur od 25.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 375,56 Eur od 28.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 205,25 Eur od 07.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.077,74 Eur od 12.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 186,20 Eur od 15.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 435,54 Eur od 22.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 113,29 Eur od 02.01.2010 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 1 040 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 689,32 Eur. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 17.335,41 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.04.2010 odkúpil od spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o., so sídlom Hlboká 20, Martin pohľadávky voči žalovanému, ktoré vznikli z titulu nezaplatených faktúr za dodaný tovar. Žalovaný napriek výzvam do podania žaloby dlžnú sumu neuhradil. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že existencia pohľadávky spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o. v celkovej výške 17.335,41 Eur s príslušenstvom, veriteľom ktorej sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok stal žalobca, nebola v konaní sporná čo do právneho dôvodu ani výšky. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení o zániku pohľadávky žalobcu na základe hmotno-právneho úkonu jednostranného započítania, ktorý žalovaný učinil písomným podaním zo dňa 11.03.2014 a ktorým započítal pohľadávku titulom náhrady škody vzniknutej dodaním nekvalitnej farby, ktorá sa z potlačenej fólie stierala, a ktorú uplatnil voči postupcovi COLORSERVICE, s. r. o. Žalovaný tak v rámci svojej obrany tvrdil existenciu kompenzabilnej pohľadávky v sume 32.139 Eur, ktorá predstavuje súčet súm uhradených titulom spôsobenej škody spoločnosti TINIAN GmbH. Žalovaný preukázal existenciu listiny započítania zo dňa 11.03.2014 (č.l. 61 spisu) a tiež odoslanie tejto listiny žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi. Okresný súd s ohľadom na vymedzenie započítavanej pohľadávky titulom nároku na náhradu škody uviedol, že napriek tomu, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané uplatnenie zodpovednostných nárokov z vád tovaru titulom tvrdeného vadného plnenia zo záväzkovo-právneho vzťahu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou COLORSERVICE, s. r. o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, nie je vylúčené, aby sa žalovaný domáhal nároku na náhradu tzv. inej škody v zmysle ust. § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý charakter má tvrdená kompenzabilná pohľadávka žalovaného. V zmysle ust. § 529 Občianskeho zákonníka môže žalovaný použiť voči žalobcovi svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky voči postupcovi bez ohľadu na to, že na obchodnú spoločnosť COLORSERVICE, s. r. o. ako postupcu bol vyhlásený konkurz. K námietke nepreukázania a neoznámenia postúpenia vymáhaných pohľadávok okresný súd poukázal na výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.11.2012 (č.l. 12 spisu), ktorou žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávok v celkovej sume 30.257 Eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.04.2010, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 9.11.2012, pričom spolu so žalobou žalobca predložil aj túto zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá spolu so žalobou a jej prílohami bola žalovanému doručená dňa 12.12.2013. Okresný súd tak túto námietku žalovaného pre meritórne rozhodnutie nepovažoval za relevantnú. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného okresný súd konštatoval, že žalovaný je nositeľom dôkazného bremena ohľadom existencie kompenzabilnej pohľadávky voči postupcovi na náhradu škody, a preto bol žalovaný povinný preukázať porušenie zmluvnej povinnosti postupcu COLORSERVICE, s. r. o. dodať tovar riadne a bez vád, v príčinnej súvislosti s ktorým mala žalovanému vzniknúť škoda vo výške 32.139 Eur. Z dokazovania vykonaného v konaní okresný súd konštatoval, že žalovaný primárne nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti postupcu z uzatvorenej kúpnej zmluvy dodať tovar bez vád. Žalovaný farbou, ktorú mu dodala spoločnosť COLORSERVICE, s. r. o., realizoval potlač na ním vyrobenú fóliu pre svojich zákazníkov, pričom neskôr došlo k stieraniu farby z tejto fólie, čo v konaní nebolo sporné. Sporná bola príčina stierania farby, pričom v konaní podľa okresného súdu nebolo preukázané, že by príčinou bola vadnosť dodanej farby. Vypočutý svedok K. C. uviedol, že príčinou stierania farby bola chyba fólie, a nie chyba farby a svedok Z. Z. za príčinu stierania označil problém farby, a nie problém fólie alebo procesu tlače. Svedok B. B. pri konkrétnej zákazke prítomný nebol a zo svojich skúseností a praxe vyjadril názor, že problém bol vo farbe. Podľa okresného súdu potom obsah svedeckých výpovedí vzhľadom na ich rozpornosť a vzhľadom na skutočnosť, že boli vyjadrením len osobného názoru vypočúvaných osôb, nepreukazuje skutočnosť, že spoločnosť COLORSERVICE, s. r. o. dodala žalovanému vadnú farbu. Porušenie zmluvnej povinnosti dodať tovar bez vád nebolo preukázané ani obsahom listinných dôkazných prostriedkov. Žalovaný poukazoval predovšetkým na listinu označenú ako Vec: Reklamácia (č.l. 55 rub spisu) podpísanú vtedajším konateľom spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o. K. C., z ktorej malo vyplývať uznanie vadnosti dodanej farby. Podľa okresného súdu z tejto listiny takýto záver nevyplýva napriek tomu, že z tejto listiny plynie názor spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o., že sa jedná o vadu farby. Táto skutočnosť nebola ďalším priebehom riešenia reklamácie potvrdená a samotná spoločnosť COLORSERVICE, s. r. o. zodpovednosť za vadnú dodávku farby neskôr neuznala. Z dokazovania vyplynulo, že spornou farbou bola vykonaná pokusná tlač, avšak natlačený a zapečatený kotúč fólie sa stratil, v dôsledku čoho nebolo možné dôvod stierania farby objasniť. Okresný súd potom uzavrel, že v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti postupcu dodať žalovanému tovar bez vád, v dôsledku čoho nebol preukázaný predpoklad existencie tvrdenej pohľadávky žalovaného na náhradu škody, a to porušenie zmluvnej povinnosti z existujúceho záväzkového právneho vzťahu. Táto skutočnosť sama o sebe bola postačujúca na prijatie záveru o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného. Tvrdené porušenie povinnosti postupcu nevyplývalo podľa okresného súdu ani z obsahu ostatných listinných dôkazných prostriedkov, ktoré žalovaný predložil, a to dokladov o reklamácii dodávok fólie, z ktorých vyplýva, že došlo k reklamácii dodanej fólie z dôvodu nekvalitnej tlače, avšak príčina tejto vady tlače z týchto listín nevyplýva. K výške tvrdenej kompenzabilnej pohľadávky v sume 32.139 Eur okresný súd uviedol, že túto žalovaný preukazoval len faktúrami, ktorými spoločnosti TINIAN GmbH dobropisoval sumy 19.935 Eur a 12.204 Eur a dohodou o započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorú žalovaný s touto spoločnosťou uzavrel. Z obsahu týchto listín nevyplýva, z čoho uvedené sumy pozostávajú ani príčinná súvislosť s tvrdeným porušením povinnosti spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o. Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie tvrdenej kompenzabilnej pohľadávky, a preto právny úkon jednostranného započítania z 11.03.2014 nemohol privodiť právny dôsledok v podobe zániku pohľadávky žalobcu. Okresný súd preto uplatnenému nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v sume 1.040 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 689,32 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Okresný súd uznesením č.k. 38Cb/113/2013-170 zo dňa 22. januára 2016 opravil chybu v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 09.07.2015 a v prvom výroku písomného vyhotovenia odvolaním napadnutého rozsudku, a to chybu v písaní v časti priznaného úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 375,56 Eur od 28.11.2009 do zaplatenia, kde bol pôvodne priznaný tento úrok od 28.111.2009 do zaplatenia. Proti rozsudku podal žalovaný cestou právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že v konaní produkoval všetky dôkazy k preukázaniu porušenia zmluvnej povinnosti postupcu COLORSERVICE, s. r. o. a dôvod a výšku započítanej pohľadávky preukázal reklamáciou spoločnosti TINIAN GmbH, reklamáciou z 08.10.2009, ktorá bola zaslaná spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o., a písomnosťou spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o., ktorá reklamáciu uznala, čo zároveň preukazuje uznanie vzniku škody, kde vtedajší konateľ pán C. uviedol, že použitá čierna farba nemala odolnosť voči oderu a že sa jedná o vadu farby. Uplatnená pohľadávka žalovaného ďalej vyplýva z faktúr, ktorými bola spoločnosti TINIAN GmbH dobropisovaná škoda vo výške 19.935 Eur a vo výške 12.204 Eur, ktoré doklady preukazujú výšku škody, ďalej dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, ktorou boli dobropisované sumy spoločnosti TINIAN GmbH uhradené zápočtom, vyhláseniami spoločnosti TINIAN GmbH o týchto skutočnostiach a faktúrou, ktorou boli následne sumy uhradené zápočtom spoločnosti TINIAN GmbH fakturované spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o. Nad rámec týchto dôkazov boli vypočutí svedkovia, a to pán C., ktorý vyslovil domnienku, že podľa neho malo ísť o chybu fólie, a nie chybu farby napriek tomu, že svojím podpisom reklamáciu uznal, čo robí jeho vyjadrenia nedôveryhodnými. Unikátnym dôkazom je výpoveď svedka Z., ktorý ako jediný prišiel do kontaktu s farbou a s fóliou, keď vykonával tlač a ktorý potvrdil, že tlač vykonal chybnou farbou na fóliu, ktorá bola 100 %-ná, nikdy predtým s ňou nebol problém a rovnaký bol aj tlačiarenský stroj. Výpoveď tohto svedka bola jediným dôkazom k procesu predmetnej tlače. Správnosť technologického postupu tlače potvrdil aj svedok B.. Z dokazovania tiež vyplynulo, že spoločnosť COLORSERVICE, s. r. o. dodala 60 kg farby a celé toto množstvo bolo na predmetnú tlač spotrebované, a preto na kontrolnú tlač pri reklamácii už musela byť použitá iná farba. Vykonanými dôkazmi bol dokázaný vznik škody v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o., bola preukázaná príčinná súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie je preukázané minimálne v rozsahu nedbanlivosti. Žalovaný dňa 11.03.2014 pohľadávku vzniknutú titulom škody v dôsledku dodania nekvalitnej farby započítal voči pohľadávkam, ktoré od spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o. nadobudol žalobca. Toto započítanie ako jednostranný právny úkon pôsobí v okamihu, keď sa dostane do dispozície druhého účastníka, pričom tento úkon nebol napadnutý žalobou o určenie jeho neplatnosti. Započítací prejav spôsobil zánik žalovanej pohľadávky ku dňu stretnutia sa vzájomných pohľadávok v čase splatnosti čiastkových fakturovaných súm. Žalovaný prišiel dodaním nekvalitnej farby o najväčšieho odberateľa, pričom pôvodcom, teda prvotným dodávateľom nekvalitnej farby, bol práve žalujúci postupník, ktorému postupca postúpil pohľadávku z nezaplatených faktúr predtým, ako bol voči nemu vyhlásený konkurz, a to napriek vedomosti o spôsobenej škode. Nakoľko na základe uvedených skutočností došlo k zániku žalovaného záväzku započítaním pohľadávky, čomu napadnuté rozhodnutie okresného súdu nekorešponduje, žiadal žalovaný rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že okresný súd sa podrobne zaoberal jednotlivými dôkazmi a výpoveďami svedkov. Okresný súd sa stotožnil s dôvodmi iného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/105/2013-84 zo dňa 17.01.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/179/2014 zo dňa 26.11.2014. V aktuálne prebiehajúcom konaní sa opakovali všetky dôkazy z predchádzajúceho konania medzi tými istými účastníkmi, okrem výsluchu svedkov Z. a B.. Svedok B. sa priznal, že nerealizoval vec, ktorá bola reklamovaná, pretože v tom čase u žalovaného nepracoval. Žalobca tvrdí, že svedok Z. neriešil vec reklamácie a u žalovaného nepracoval, nakoľko v tejto dobe tam pracoval iný človek, a to P. A.. Podľa žalobcu svedok Z. hovoril iba všeobecný názor, akým spôsobom sa vykonáva tlač, avšak nemohol sa vyjadriť ku konkrétnej veci, ani k testovaniu fólie, ani k reklamáciám. Jedná sa len o pokračovanie nedôveryhodných a pochybných dôkazov, ktoré žalovaný v konaní uvádzal. Smerodajné je, že žalovaný znemožnil vykonanie reklamácie tým, že stratil vzorku bez toho, aby náležite vysvetlil, prečo sa tak stalo. Stratenie vzorky je fakt, ktorý mal podstatný vplyv na rozhodnutie súdu v konaní. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/46/2016-183 zo dňa 24.05.2016 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.06.2016, na základe čoho boli splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd sa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Krajský súd z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvého stupňa dospel k rovnakým záverom ako prvostupňový súd a síce, že žalovaný v konaní nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti postupcom a tým nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie voči uplatnenej pohľadávke žalobcu. Žalovaný argumentoval predovšetkým odkazom na listinu označenú ako Vec: Reklamácia (č.l. 55 rub spisu), z ktorej malo vyplývať uznanie vád dodanej farby zo strany postupcu COLORSERVICE, s. r. o. V zhode so súdom prvého stupňa krajský súd konštatuje, že z tejto listiny síce vyplýva názor spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o., že použitá čierna farba nemá odolnosť voči oderu a že sa tak jedná o vadu farby, avšak z ďalších vykonaných dôkazov je zrejmé, že spoločnosť COLORSERVICE, s. r. o. v priebehu riešenia tejto reklamácie vadu farby neuznala. Skutočnosť, že vadnosť farby bola medzi spoločnosťou COLORSERVICE, s. r. o. a žalovaným sporná, plynie podľa názoru krajského súdu aj z ďalšieho postupu pri riešení tejto reklamácie, kedy tieto spoločnosti vykonali pokusnú tlač práve za účelom posúdenia spornej otázky namietaných vád farby. Z vyjadrenia svedka C. vyplynulo, že v ďalšom priebehu riešenia reklamácie spoločnosť COLORSERVICE, s. r. o. zodpovednosť za vadnú dodávku farby neuznala. Záver o vadnosti farby podľa názoru krajského súdu nemožno vyvodiť ani zo svedeckých výpovedí svedka Z. Z. a B. B.. Svedok Z. v rámci svojej výpovede uviedol, že si pripravil farbu a fóliu a začal tlačiť, pričom kvalita fólie bola 100 %-ná a farba po skončení tlače nešla dole. Záver o tom, že vina je vo farbe, formuloval svedok len ako svoj názor, ktorý ale nebol potvrdený žiadnym iným vykonaným dôkazom. Čo sa týka vyjadrenia svedka B., tento sa ku procesu tlače vyjadril len všeobecne s tým, že priamo s dotknutou zákazkou do kontaktu neprišiel a nemá ani vedomosť o spôsobe riešenia predmetnej reklamácie, keďže pri zákazke vôbec nebol. Krajský súd potom v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti postupcu spoločnosti COLORSERVICE, s. r. o. ohľadom dodania tovaru bez vád. Z vykonaných dôkazov nie je možné dospieť k záveru o dodaní farby, ktorá by nemala požadovanú kvalitu, spoločnosťou COLORSERVICE, s. r. o. žalovanému. Žalovaný tak tvrdenia o vadách farby dodanej spoločnosťou COLORSERVICE, s. r. o. nepreukázal a tým neuniesol svoje dôkazné bremeno. Neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, ktoré sa odzrkadľuje pre dotknutého účastníka v nepriaznivom rozhodnutí súdu. Dôkazné bremeno umožňuje súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci samej, nebola v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi konania podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo v dôsledku objektívnej nemožnosti preukázaná a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti. Dôkaznú situáciu ohľadom svedeckých výpovedí možno zhodnotiť ako situáciu, kedy oproti tvrdeniu svedka C., ktorý vyslovil názor, že sa jednalo o chybu fólie, a nie farby, stojí tvrdenie svedka Z., podľa názoru ktorého sa jednalo o chybu farby. Za takejto procesnej situácie, kedy v dôsledku straty vytlačeného kontrolného kotúča fólie už nebolo možné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom príčin stierania farby, nie je možné v konaní jednoznačne ustáliť, či tvrdenie o vadnosti farby, ktoré v konaní produkoval žalovaný, je alebo nie je pravdivé. Práve inštitút dôkazného bremena umožňuje v takýchto prípadoch súdu rozhodnúť, pričom nepriaznivé rozhodnutie súdu postihuje tú procesnú stranu, ktorá na základe tvrdenej skutočnosti, ktorá vykonanými dôkazmi nebola preukázaná, uplatňuje v konaní svoj nárok na plnenie voči druhej procesnej strane alebo na základe takejto skutočnosti uplatňuje procesnú obranu proti vznesenému nároku protistrany. V zmysle uvedených zhodnotení krajský súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa ohľadom nepreukázania existencie žalovaným tvrdenej pohľadávky na započítanie titulom náhrady škody vo výške 32.139 Eur. Právny úkon započítania potom bez ohľadu na skutočnosť, že bol zo strany žalovaného doručený do dispozičnej sféry žalobcu, nemohol mať za následok zánik žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu. Za situácie, kedy uplatnená pohľadávka žalobcu nebola medzi účastníkmi sporná, rozhodol okresný súd vecne správne, pokiaľ žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 17.335,41 Eur spolu s úrokom z omeškania. Bolo preto dôvodné krajským súdom napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne rozhodnutie. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 8 O.s.p. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada včas uplatnených a vyčíslených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 1 x 336,94 Eur + režijný paušál 8,39 Eur, čo spolu zodpovedá sume 345,33 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.