Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/357/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232125 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113232125.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Juraj Adamko ALL - PRO, s miestom podnikania B. Bullu 4103/1, 036 08 Martin, IČO: 44 514 832, proti žalovanému: DOXX, a.s., so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 399 591, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Makovického 15, 010 01 Žilina, IČO: 36 799 688, v konaní o náhradu škody vo výške 4.222,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 193/2013-178 zo dňa 5.6.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 193/2013-178 zo dňa 5.6.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.222,50 Eur a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania v sume 100 Eur, všetko v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, aplikáciu ust. § 566 ods. 1, § 567 ods. 1, 2, 3, § 373, § 374 ods. 1, 2, § 344, § 345 ods. 1, 2, 3, § 379 veta prvá Obchodného zákonníka, § 132, § 120 ods. 1, 3, 4 O.s.p.. Konštatoval, že medzi účastníkmi v tomto konaní neboli sporné skutkové okolnosti uzatvorenia Mandátnej zmluvy medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom zo dňa 3.1.2011, Dodatku č. 1 k tejto Mandátnej zmluve zo dňa 20.1.2012, uzatvorenie Mandátnej zmluvy medzi žalovaným ako mandantom a Oliverom Klimčákom OK, IČO: 43 407 757 zo dňa 27.1.2012 týkajúcej sa prevádzky označenej ako Budy Cafe umiestnenej v Martine, spísanie Záznamu o odovzdaní kľúčov od pokladne VHP zo dňa 2.3.2012 medzi Oliverom Klimčákom OK a žalovaným ohľadne prevádzky Budy Cafe, spísanie Záznamu o prevzatí kľúčov od pokladne VHP zo dňa 25.5.2012 medzi žalovaným a Oliverom Klimčákom OK s obsahom všetkých listinných dôkazov, ako sú súčasťou spisu, odovzdanie prevádzok spravovaných žalobcom žalovanému k 3.7.2012, skutočnosť krádeže v objekte Budy Cafe v Martine dňa 13.6.2012, resp. 14.6.2012 realizovaná doposiaľ neznámym páchateľom, obsah protokolu VLT za máj 2012, ako je na č.l. 70, poukázanie platieb žalobcom žalovanému za január 2011 až jún 2012 (č.l. 105 až 110 spisu), zaznamenanie vysokých tržieb utŕžených vo výherných hracích automatoch v prevádzke Budy Cafe v Martine za mesiac máj 2012, a to konkrétne v sume 28.731 Eur k 17.5.2012 a v sume 16.538 Eur k 15.5.2012, ktoré medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si okresný súd podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil. Pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal práva na náhradu škody v podobe ušlého zisku, bolo podľa okresného súdu obsahom jeho dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p. preukázať naplnenie hmotno-právnych podmienok vzniku práva na náhradu škody, t.j. preukázať porušenie zmluvnej povinnosti konaním žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým porušením vzniklo žalobcovi uplatnené právo na ušlý zisk. Žalobca pri vymedzení porušenia zmluvnej povinnosti tvrdil, že žalovaný v rozpore a nedôvodne odstúpil od uzavretej mandátnej zmluvy, pretože žalobca neporušil povinnosti, ktoré mu z mandátnej zmluvy vyplývali, čím žalovaný znemožnil žalobcovi vykonávať jeho zmluvné povinnosti z tejto zmluvy vyplývajúce a dosiahnuť zisk i za obdobie mesiaca júl a august 2012. Okresný súd na tomto mieste považoval za významné uviesť, že vo vzťahu k pôvodnému vymedzeniu obdobia, za ktoré mal žalobcovi vzniknúť ušlý zisk mesiacom jún a júl 2012, nehodnotil vymedzenie tohto obdobia mesiacom júl, august 2012 tvrdeniami žalobcu v priebehu konania ako zmenu žaloby, odôvodňujúcu postup podľa § 95 O.s.p., ale len ako upresnenie v rámci povinnosti tvrdenia učinené žalobcom. Pre vyhodnotenie naplnenia hmotno-právnej podmienky vzniku práva žalobcu na náhradu škody v podobe ušlého zisku predstavovanej porušením zmluvnej povinnosti konaním žalovaného, bolo podľa okresného súdu nevyhnutné vysporiadať sa primárne s otázkou povahy úkonu označeného ako Odstúpenie od Mandátnej zmluvy, zrealizovaného žalovaným listom zo dňa 3.7.2012 a s otázkou platnosti a dôvodnosti tohto právneho úkonu. Podľa okresného súdu v tejto súvislosti bol významný a určujúci obsah mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi v celom jej obsahu, teda vrátane Dodatku č. 1, vzhľadom na dispozitívnu úpravu tohto zmluvného typu podľa § 566 až § 576 Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vymedzeného predmetu mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi nepochybne vyplývalo, že realizácia činností predstavujúcich komplex zmluvných povinností žalobcu ako mandatára predpokladá súčinnosť žalovaného spočívajúcu v konaní, ktorým žalobcovi umožní realizáciu zmluvných povinností žalobcu, teda konkrétne mu umožní realizáciu činností v rámci plnenia zmluvných povinností podľa mandátnej zmluvy vo vzťahu ku konkrétnym výherným prístrojom, ruletám, zábavným prístrojom, videohrám a biliardovým strojom, ktoré žalovaný prevádzkuje v jednotlivých prevádzkach (reštauráciách, baroch a podobne). Nakoľko žalobca tvrdil, že mu žalovaný túto súčinnosť za júl a august 2012 neposkytol, pretože od 3.7.2012 mu znemožnil plniť zmluvné povinnosti v zmysle zmluvy, nakoľko od predmetnej mandátnej zmluvy žalovaný odstúpil a odňal žalobcovi zverené prevádzky, okresný súd ako prejudiciálnu otázku vyriešil, či nastali účinky právneho úkonu žalovaného označeného ako odstúpenie zo dňa 3.7.2012. Okresný súd v rámci dokazovania sa oboznámil s písomným vyhotovením právneho úkonu žalovaného, a to Odstúpenie od Mandátnej zmluvy zo dňa 3.7.2012 (č.l. 18 spisu), na základe vykonania ktorého dôkazu konštatoval, že ide podľa obsahu tohto právneho úkonu o právny úkon odstúpenia žalovaného od predmetnej mandátnej zmluvy. Podľa okresného súdu z mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi vyplýva jediný zmluvnými stranami dojednaný dôvod okamžitého zrušenia mandátnej zmluvy, a teda jediný dôvod zmluvne dohodnutý ako dôvod pre odstúpenie od tejto mandátnej zmluvy, tak ako vyplýva z čl. V. bod 1. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neodstúpil od predmetnej mandátnej zmluvy podľa článku V. bod 1. mandátnej zmluvy. V nadväznosti na to okresný súd skúmal, či boli v konaní preukázané dôvody pre odstúpenie žalovaného od mandátnej zmluvy podľa právnej úpravy vyplývajúcej z § 345 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, a teda, či žalovaný v konaní preukázal, že žalobca svojím konaním naplnil znaky podstatného porušenia mandátnej zmluvy alebo či preukázal, že došlo k nepodstatnému porušeniu mandátnej zmluvy, len ktoré skutkové situácie by odôvodňovali realizáciu právneho úkonu žalovaného - odstúpenia od predmetnej mandátnej zmluvy. Okresný súd zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázania existencie dôvodov pre odstúpenie žalovaného od mandátnej zmluvy podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. ťažilo žalovaného, ktorý tento úkon uskutočnil. Zároveň zdôraznil, že úprava v § 345 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka viaže právo zmluvnej strany odstúpiť od zmluvy pri porušení zmluvnej povinnosti. Určujúcim preto v danom smere bol obsah mandátnej zmluvy, z ktorého nevyplývala zmluvná povinnosť žalobcu ako mandatára rešpektovať konkrétny pokyn žalovaného na osobné vybranie utŕžených tržieb v hotovosti z výherných hracích automatov v prípade dosiahnutia neobvykle vysokej tržby a odviesť túto následne žalobcovi mimo dohodnutého termínu do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. V mandátnej zmluve absentuje dojednanie takto vymedzenej zmluvnej povinnosti žalobcu a takúto zmluvnú povinnosť, v zmysle ktorej zmluvnej povinnosti vymedzenej napríklad aspoň kvantifikáciou limitu tržby, ktorú je potrebné považovať za vyššiu, resp. neobvykle vysokú alebo iným vymedzením situácie dosiahnutia vyššej tržby, resp. neobvykle vysokej tržby automatu, nebolo možné vyvodiť ani z obsahu mandátnej zmluvy. Okresný súd uzavrel, že priamo v mandátnej zmluve nie je hmotno-právny základ odôvodňujúci právo žalovaného odstúpiť od mandátnej zmluvy pri nerešpektovaní pokynu žalovaného daného žalobcovi v máji 2012, ihneď osobne vybrať tržby z automatov utŕžené v neobvykle vysokej výške v prevádzke Budy Cafe v Martine a odviesť ich ihneď žalovanému. Ak žalobca reagoval na takýto pokyn žalovaného tým, že prevzal prevádzku Budy Cafe pod svoju správu, tak ako to vyplýva zo zápisu o prevzatí kľúčov od pokladne VHP zo dňa 25.5.2012, teda od prevádzkovateľa prevádzky Budy Cafe Olivera Klimčáka prevzal kľúče od pokladne, podľa okresného súdu konal s dostatočnou odbornou starostlivosťou, dostatočne preventívne a dostatočne rýchlo. Samotný všeobecný poukaz žalovaného na všeobecnú dispozitívnu hmotno-právnu úpravu podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa okresného súdu nie je dostatočným skutkovým základom pri zohľadnení obsahu mandátnej zmluvy a okolností, za ktorých bol uvedený pokyn žalovaného žalobcovi daný, pre záver o porušení zmluvnej povinnosti žalobcu vyplývajúcej z mandátnej zmluvy. Okresný súd uzavrel, že z dôvodu nerešpektovania pokynu žalovaného, daného žalobcovi v mesiaci máj 2012 osobne vybrať tržby z výherných automatov v prevádzke Budy Cafe utŕžené 15.5.2012 vo výške 16.538 Eur a 17.5.2012 vo výške 28.731 Eur a odviesť ich ihneď žalovanému, nemal žalovaný právo od mandátnej zmluvy odstúpiť a jeho odstúpenie takto odôvodnené nie je možné hodnotiť ako dôvodné. Okresný súd zároveň poukázal na obsah písomného vyhotovenia odstúpenia žalovaného od mandátnej zmluvy, ktoré síce tento dôvod odstúpenia od mandátnej zmluvy nevymedzuje, ale žalovaný tento dôvod odstúpenia od mandátnej zmluvy uvádzal ako dôvod odstúpenia v priebehu konania. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2008, tak okresný súd práve posledný záver tohto rozhodnutia hodnotí ako kľúčový, nakoľko vykonané dokazovanie vylúčilo záver o skutočnej existencii akýchkoľvek dôvodov pre odstúpenie žalovaného od predmetnej mandátnej zmluvy. Okresný súd zdôraznil, že úprava vyplývajúca z § 345 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka viaže možnosť odstúpenia od zmluvy na porušenie zmluvnej povinnosti a nie na porušenie povinnosti vyplývajúcej priamo zo zákona. Pokiaľ žalovaný odôvodnil právny úkon odstúpenia tým, že žalobca počas trvania mandátnej zmluvy si neplnil svoje zmluvné povinnosti, a to neodvádzal od správcov tržby podľa článku VI. bod 2. mandátnej zmluvy, tak podľa okresného súdu bolo potrebné zohľadniť preukázanú existenciu Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako mandantom a Oliverom Klimčákom OK, IČO: 43 407 757 zo dňa 27.1.2012 v spojení so Záznamami o odovzdaní kľúčov zo dňa 2.3.2012 a o prevzatí kľúčov zo dňa 25.5.2012 od pokladne VHP spísanými medzi Oliverom Klimčákom OK ako správcom a žalovaným ako prevádzkovateľom, ako aj žalobcom predložené listinné dôkazy o odvádzaní tržieb žalovanému za obdobie od 1/2011 do 6/2012 (č.l. 105 až 110 spisu). Okresný súd vyhodnotením týchto listinných dôkazov postupom podľa § 132 O.s.p. dospel k záveru, že ak žalovaný odôvodňoval úkon odstúpenia od mandátnej zmluvy tým, že žalobca neodviedol podľa mandátnej zmluvy, a to článku VI. bod 2. tržby z automatov v prevádzke Budy Cafe Martin za máj 2012 vo výške, ako vyplýva z protokolu na č.l. 70 spisu, t.j. v sume 44.171,26 Eur, nebolo odstúpenie žalovaného od predmetnej zmluvy dôvodné. V konaní bolo nesporné, že tržba v prevádzke Budy Cafe uvedená v protokole na č.l. 70 spisu, bola tržbou do 25.5.2012, teda za čas, kedy v zmysle dojednania vyplývajúceho z mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako mandantom a Oliverom Klimčákom OK ako mandatárom, v spojení so záznamami o odovzdaní a prevzatí kľúčov, nebol žalobca voči žalovanému subjektom zodpovednosti za vyberanie tržieb z automatov v predmetnej prevádzke, nakoľko týmto subjektom bol Oliver Klimčák OK a žalobca za čas od 2.3.2012 do 25.5.2012 vystupoval len ako subjekt, prostredníctvom ktorého mandatár Oliver Klimčák OK odvádzal tržby z prevádzky Budy Cafe žalovanému. Okresný súd zdôraznil, že tento záver vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil i svedok Mgr. B., ktorý vo vzťahu k Záznamu o odovzdaní kľúčov zo dňa 2.3.2012 uviedol, že tento doklad mal slúžiť ako ochrana žalobcu v prípade, že by došlo k odcudzeniu prostriedkov z výherných hracích automatov, aby tieto pohľadávky žalovaný voči p. Adamkovi - žalobcovi neuplatňoval. Podľa okresného súdu uvedené vyjadrenie vyplýva z výpovede svedka celkom jednoznačne, i keď v ostatnej časti nebola výpoveď predmetného svedka dostatočne jednoznačná, nakoľko tento sa nevedel vyjadriť k otázke hmotnej zodpovednosti p. Klimčáka za finančné prostriedky utŕžené z výherných hracích automatov na základe zmluvy, ktorú mal žalovaný uzatvorenú s p. Klimčákom. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný v konaní nespochybnil oprávnenie žalobcu na konanie za žalovaného pri spísaní záznamov o odovzdaní a prevzatí kľúčov od VHP. Taktiež podrobne popísaný model fungovania jednotlivých prevádzok a konkrétne i prevádzky Budy Cafe do 25.5.2012. Na tento záver okresného súdu bez vplyvu bola skutočnosť, že žalobca pôsobil do 25.5.2012 ako subjekt, prostredníctvom ktorého mandatár Oliver Klimčák OK, ktorý za to niesol i vlastnú zodpovednosť voči žalovanému, odvádzal žalovanému tržby z výherných hracích automatov z prevádzky Budy Cafe, ako to vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 105 až 110 spisu, pričom doklad o úhrade 24.992,30 Eur sa prevádzky Budy Cafe netýka. Nakoľko k 13.6.2012, resp. 14.6.2012 došlo v prevádzke Budy Cafe ku krádeži vlámaním, pri ktorom boli odcudzené i tržby v hracích automatoch v tejto prevádzke, podľa okresného súdu táto skutočnosť predstavuje nepochybne okolnosť podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, vylučujúcu zodpovednosť žalobcu za škodu spôsobenú v dôsledku tohto vlámania a odcudzenia tržby žalovanému. Táto skutočnosť bola preukázaná uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin sp. zn. ČVS: ORP-411/1-OVK-MT-2012, a v nadväznosti na to nemohla byť ani skutočnosť odvedenia tržby za jún a alikvotnú časť mesiaca júl 2012 (1. až 3.7.2012) v sume 18.282 Eur (č.l. 110 spisu) dôvodom pre odstúpenie žalovaného od zmluvy v zmysle bodu 2 písomného vyhotovenia odstúpenia zo dňa 3.7.2012, resp. tvrdení žalovaného uvádzaných v konaní. Z tohto záveru nebolo možné tak konštatovať, že by bol žalobca v omeškaní so splnením zmluvnej povinnosti, v dôsledku čoho by nebolo možné vylúčiť zodpovednosť žalobcu za neodvedenie odcudzenej tržby za jún 2012 podľa § 374 ods. 2 Obchodného zákonníka. Okresný súd vyhodnotil Odstúpenie žalovaného od Mandátnej zmluvy zo dňa 3.7.2012 ako nedôvodné, uskutočnené bez existencie relevantných skutkových dôvodov predstavovaných konaním žalobcu, ktoré by bolo podstatným porušením zmluvy alebo nepodstatným porušením zmluvy, odôvodňujúcim odstúpenie žalovaného od tejto mandátnej zmluvy a ktoré odstúpenie nezaložil právny dôsledok ukončenia mandátnej zmluvy. Pri takomto nedôvodnom odstúpení bolo podľa okresného súdu porušením zmluvnej povinnosti žalovaného jeho konanie, spočívajúce v neposkytnutí súčinnosti žalobcovi a znemožnenie plnenia zmluvných povinností žalobcu na základe mandátnej zmluvy, ak žalovaný ku dňu 3.7.2012 odňal žalobcovi všetky prevádzky, ktoré mal v správe (č.l. 38 až 41 spisu). V priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovaného predstavujúcim porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku za mesiace júl a august 2012. Okresný súd uviedol, že vo všeobecnej rovine je škoda v podobe ušlého zisku, ktorá vzniká v dôsledku protiprávneho konania škodcu, tým, o čo sa majetok poškodeného nezväčšil v rozsahu, o ktorý by sa zväčšil, ak by k protiprávnemu konaniu nedošlo. Z vyššie uvedených záverov konštatoval základ uplatneného práva žalobcu na náhradu škody v podobe ušlého zisku preukázaním hmotno-právnych podmienok vzniku tohto práva. Pri ustálení výšky ušlého zisku okresný súd vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom dokumentujúcich žalobcom vyúčtované odmeny podľa mandátnej zmluvy za mesiace január až máj 2012 (č.l. 12 a 16 spisu) a ktoré žalovaný zaplatil, čím potvrdil dôvodnosť vyúčtovanej odmeny, čo v konaní medzi účastníkmi sporné nebolo. Mechanizmus určenia výšky ušlého zisku priemernou odmenou žalobcu za január až máj 2012, teda za bezprostredne predchádzajúce obdobie vo vzťahu ku obdobiu, za ktoré žalobca ušlý zisk uplatnil, hodnotil okresný súd ako dôvodný, nezávisle na skutočnosti dojednania garancie paušálnej odmeny podľa článku III. bod 2. mandátnej zmluvy do 30.6.2011 práve s odôvodnením nespornosti existencie práva žalobcu na odmenu vo výške vyplývajúcej z faktúr za vyššie uvedené obdobie. Argumentácia žalovaného o tom, že výška odmeny žalobcu bola závislá na výsledku hazardnej hry, kde nie je garantovaný výsledok, a teda mohol byť i vo výške nulovej tržby, nehodnotil okresný súd ako dôvodnú, nakoľko pri jej prijatí by v zásade nebolo možné výšku ušlého zisku v takomto prípade nikdy ustáliť. Práve dôvodná odmena za bezprostredne predchádzajúce obdobie v trvaní piatich mesiacov tvorila spoľahlivý skutkový základ pre ustálenie výšky ušlého zisku ako predpokladanej odmeny i za júl a august 2012. Skutočnosť, že od 3.7.2012 neodvádzal žalobca ako správca žiadne tržby, podľa okresného súdu bola dôsledkom práve porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, a preto nemohla byť relevantným argumentom pre záver, že žalobcovi v júli a v auguste 2012 nemohol ušlý zisk vôbec vzniknúť. K otázke výšky ušlého zisku okresný súd uviedol, že ušlý zisk nie je pojem zadefinovaný v právnych predpisoch a keďže nie je ako skutočná škoda spojený s reálnym a exaktne kvantifikovateľným zmenšením majetku poškodeného, určuje sa jeho výška abstraktne pri zachovaní čo najvyššej možnej miery pravdepodobnosti blížiacej sa istote, vo vzťahu ku konkrétnej výške ušlého zisku. Rovnako ušlý zisk nie je možné určovať ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, teda ako zisk v zmysle daňovej kategórie, pretože ušlý zisk podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka je stratou očakávaného prínosu, resp. výnosu. V tejto časti okresný súd poukázal i na závery vyjadrené v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 32Odo 271/2005 zo dňa 21.3.2007. Okresný súd z uvedených záverov preto žalobe žalobcu vyhovel a priznal žalobcovi právo na náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 4.222,50 Eur podľa § 373, § 379 veta prvá Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) a d) O.s.p.. Žalovaný s vyjadreným záverom prvostupňového súdu nesúhlasil. Poukázal na to, že jedným zo základných predpokladov pre priznanie náhrady škody, a to aj v podobe ušlého zisku je, že konanie škodcu je protiprávne. Z mandátnej zmluvy podľa žalovaného rozhodne nevyplýva, že by sa predmet zmluvy týkal konkrétnych výherných prístrojov, ruliet, zábavných prístrojov a videohier, ktoré prevádzkuje žalovaný. Mandátna zmluva negarantovala žalobcovi počet prevádzok, žiadnu konkrétnu prevádzku a ani nárok na pravidelnú mesačnú odmenu. Žalobca vykonával predmet mandátnej zmluvy len vo vzťahu k výherným prístrojom, ktoré určil žalovaný, pričom záviselo len na vôli žalovaného, ktorých konkrétnych prístrojov sa činnosť žalobcu bude týkať. Záver okresného súdu, že protiprávne konanie žalovaného spočívalo v tom, že neposkytol súčinnosť žalobcovi a znemožnil mu plniť zmluvné povinnosti, vyplývajúce pre neho z mandátnej zmluvy konaním, ktorým odňal žalobcovi dňa 3.7.2012 všetky prevádzky, ktoré mal v správe, nie je správny. Činnosti, ktoré sa zaviazal žalobca vykonávať pre žalovaného, sú uvedené v čl. II. mandátnej zmluvy. Pretože mandátna zmluva negarantovala žalobcovi počet prevádzok a ani žiadne konkrétne prevádzky, bolo vždy na rozhodnutí žalovaného, vo vzťahu ku ktorým prevádzkam má žalovaný činnosti, ktoré boli predmetom zmluvy, vykonávať. Odobratie prevádzok nemá žiadny vplyv na činnosť uvedenú v čl. II. bod 1. mandátnej zmluvy. Bolo slobodným rozhodnutím žalovaného, ktoré prevádzky žalobcovi odoberie a ktoré mu ponechá. Súd prvého stupňa tak nesprávne stotožnil dva samostatné úkony žalovaného, a to odstúpenie od zmluvy a rozhodnutie žalovaného odobrať žalobcovi prevádzky. Pokiaľ okresný súd vyhodnotil odstúpenie žalovaného od mandátnej zmluvy ako neplatný a z toho dôvodu aj neúčinný právny úkon, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval aj po tomto úkone. V priebehu ďalšieho trvania záväzkového vzťahu sa žalovaný rozhodol žalobcovi odobrať všetky prevádzky, ktoré spravoval, nakoľko mandátna zmluva žalobcovi negarantovala žiadny počet prevádzok a ani konkrétnu prevádzku. Tento úkon mohol žalovaný realizovať kedykoľvek počas trvania zmluvy bez ohľadu na to, či od nej odstúpil alebo nie. Ak okresný súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako protiprávny úkon, majetok žalobcu by sa nezväčšil, ak by k odstúpeniu nedošlo, pretože pred týmto úkonom žalovaný vykonal iný úkon - odobral žalobcovi všetky prevádzky (čím mu však neznemožnil vykonávať predmet činnosti uvedený v zmluve. Keďže žalobca nevykonával pre žalovaného po odobratí prevádzok žiadnu činnosť, nepatrila žalobcovi žiadna odmena, o ktorú by sa mal jeho majetok zväčšiť. Súd prvého stupňa preto vec nesprávne právne posúdil, ak úkon žalovaného - odobratie prevádzok žalobcovi vyhodnotil ako protiprávny úkon a porušenie zmluvnej povinnosti. Čo sa týka výšky náhrady škody, ktorú si žalobca uplatňoval v sume 4.222,50 Eur, ktorá bola vyčíslená ako priemerná odmena za faktúry preplatené žalovaným v mesiacoch január 2012 - máj 2012, tak okresný súd sa nezaoberal námietkou žalovaného, že pri vyčíslení výšky náhrady škody žalobca opomenul zobrať do úvahy nárok na odmenu za mesiac jún 2012, v ktorom žalobca normálne pre žalovaného na základe mandátnej zmluvy pracoval, a túto skutočnosť pri určení výšky ušlého zisku nezohľadnil. Podľa žalovaného je zrejmé, že odňatím prevádzok žalobcovi nepostupoval protiprávne, keďže mandátna zmluva negarantovala počet prevádzok a ani negarantovala nárok na pravidelnú mesačnú odmenu. Skutočnosť, že výšku ušlého zisku nie je možné garantovať a závisí od náhody, rozhodne podľa žalovaného nemožno pri vyčíslení výšky škody ignorovať. Okresný súd tak pri určovaní výšky ušlého zisku opomenul započítať jún 2012 do priemeru odmien, postupoval v rozpore so zákonom, keď pri ustálení výšky ušlého zisku vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že odmena žalobcu bola závislá na náhode a takisto nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný zavinil protiprávnym konaním, že žalobca nemohol dosahovať zisk za júl 2012. Čo sa týka vyhodnotenia dôvodnosti odstúpenia od zmluvy okresným súdom, tak žalovaný sa s týmto názorom nestotožnil. Poukázal na to, že súčasťou textu mandátnej zmluvy je dohoda strán, že predmetná zmluva sa uzatvára podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Strany sa odkazom na predmetné ustanovenia zaviazali dodržiavať povinnosti, ktoré stanovujú príslušné ustanovenia tohto zákona. Okresný súd nesprávne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že žalobca neporušil povinnosť stanovenú v § 567 ods. 2 a v § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď bezodkladne neuposlúchol pokyn žalobcu, aby vybral tržby z prevádzky Budy Cafe. Rovnako okresný súd nesprávne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že mandátna zmluva záväzok žalovaného dodržiavať povinnosti stanovené v § 567 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka neobsahovala. Povinnosť rešpektovať pokyny mandanta podľa žalovaného vyplýva aj z čl. VI. bod 1. mandátnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak by žalobca bezodkladne uposlúchol pokyn žalovaného prevziať kľúče a vybral tržbu z prevádzky Budy Cafe, škoda, ktorá následne vznikla žalovanému odcudzením finančnej čiastky, by bola omnoho nižšia. Žalovaný vydal žalobcovi pokyn práve z dôvodu, že mal obavy z toho, aby sa utŕžená hotovosť dostala v celosti do jeho dispozície. Pokiaľ okresný súd vyslovil záver, že každá jedna povinnosť zmluvných strán v obchodno-právnom vzťahu musí byť výslovne uvedená v mandátnej zmluve, je tento nesprávny, pretože opačný záver by spôsobil neudržateľný stav v záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi. Žalovaný naviac poukázal na to, že žalobca síce prevzal od pána Klimčáka kľúče od automatov dňa 25.5.2012, avšak ku krádeži došlo až dňa 13.6.2012. Žalobca nepreukázal, že peniaze v predmetnom automate neboli v momente, keď od pána Klimčáka preberal kľúče, čo okresný súd nevyhodnotil. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca mal povinnosť odviesť tržbu žalovanému do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, t.j. do 15.6.2015, teda mal povinnosť odviesť tržbu za máj 2012 na základe protokolu. Podľa žalovaného súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že úkon žalovaného, ktorým odobral žalobcovi všetky prevádzky, je protiprávne konanie, ktoré znemožnilo žalobcovi vykonávať činnosti, ktoré boli predmetom zmluvy. Toto nesprávne právne posúdenie sa premietlo aj to nesprávneho záveru okresného súdu o výške priznanej škody, keďže opomenul pri určení výšky ušlého zisku zohľadniť skutočnosť, že v júni bola odmena 0 Eur a určil výšku len za mesiace, kedy žalobca nárok na odmenu mal. Rovnako nesprávne posúdil skutočnosť, že z mandátnej zmluvy nevyplýva pre žalobcu povinnosť riadiť sa pokynmi žalovaného, ako aj záver, že žalobca včas reagoval na pokyn žalovaného prevziať prevádzku Budy Cafe. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, ktorý vykonal na základe navrhovaného dokazovania. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neprináša žiadnu novú argumentáciu oproti jeho tvrdeniam vedeným na okresnom súde. Žalobca sa pridržal v celom rozsahu svojho návrhu a tvrdení. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a tiež, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/357/2015-216 zo dňa 20.04.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi a žalovanému prostredníctvom zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.05.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní (č.l. 199 - 203 spisu), a to len tých odvolacích dôvodov, ktoré mali väzbu na vytýkaný procesný postup okresného súdu a ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu vo väzbe na obranu žalovaného a jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v prvostupňovom konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p. zisteným súdom prvého stupňa, keďže podľa obsahu písomných predvolaní, vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného vo veci samej, krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti tak skutkového, ako aj právneho záveru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalovaného v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004 ...„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". Zo znenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". Odvolací súd v súvislosti s odvolaním žalovaného, k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu, a to k odvolacím dôvodom nedostatočne zisteného skutkového stavu a právneho zhodnotenia uvádza, že tieto odvolacie dôvody neboli relevantné. K námietke nedostatočne zisteného skutkovému stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu upravený Občianskym súdnym poriadkom, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Odvolací súd považuje ďalej za potrebné zvýrazniť, že o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov sa vykonajú, rozhoduje súd a nie účastník konania. Tento názor je v zhode i so záverom vysloveným v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, podľa ktorého ...„Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". V tejto súvislosti k zhodnoteniu vykonanému prvostupňovým súdom poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov". Pokiaľ žalovaný okrem iného namietal i spôsob, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, tak k tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný, s poukazom aj k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ... „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993)". Zo strany krajského súdu je potrebné dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd podľa ust. § 132 O.s.p. postupoval. Uvádza krajský súd, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný, čo znamená, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval dôsledne, aplikoval ust. § 132 O.s.p., vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov, keď všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a jeho odôvodnenie je presvedčivé. V súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p., k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, k rozsahu relevantných odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol dôvodný, t.j. aby založil zmenu rozsudku okresného súdu, prípadne jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, svoje rozhodnutie odôvodnil atribútmi vyžadovanými ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď hodnotil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie náhrady škody v podobe ušlého zisku, vo vzťahu ku ktorému nároku žalobcu pri vymedzení porušenia zmluvnej povinnosti tvrdil, že žalovaný v rozpore s mandátnou zmluvou a nedôvodne odstúpil od mandátnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, čím mu znemožnil vykonávať jeho zmluvné povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Okresný súd primárne vykonal dokazovanie k otázke, či došlo k naplneniu hmotno-právnych podmienok vzniku práva žalobcu na náhradu škody v podobe ušlého zisku. Za konštatovania, že napadnutý rozsudok okresného súdu má všetky náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., mal krajský súd spôsobilý predmet posudzovania, t.j. riadne odôvodnený rozsudok okresného súdu, napadnutý odvolaním žalovaného. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové závery, tieto podradil pod správnu právnu normu, a to rozhodné, v citácii uvedené zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka ako hmotného práva, a preto sa nebolo možné stotožniť s odvolacou argumentáciou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom zdôvodnení rozsudku okresného súdu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru nielen NS SR, ale aj Ústavného súdu SR, podľa ktorej ...„Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)". Odvolaním žalovaného napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Vo vzťahu k zhodnoteniam vykonaným okresným súdom zvýrazňuje krajský súd, a to v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného, že pre vyhodnocovanie okresným i odvolacím súdom žalobcom (ne)dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku boli určujúce a podstatné skutkové okolnosti vymedzené žalobcom podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p. (č.l. 1, 2 spisu), v spojení s ďalšími vyjadreniami, doloženými listinnými dôkazmi označenými a vykonanými pred okresným súdom, ako aj výpoveďami účastníkov, a to vo väzbe na tvrdenia uvádzané v rámci obrany žalovaným. Žalobca konštruoval svoj nárok ako nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, ktorý v rozpore s mandátnou zmluvou a nedôvodne odstúpil od tejto mandátnej zmluvy, čím žalobcovi znemožnil vykonávať jeho zmluvné povinnosti a dosiahnuť zisk za obdobie júl - august 2012. Vzhľadom k tomu, že na strane žalobcu i na strane žalovaného išlo o podnikateľov podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, správne bol okresným súdom žalobou uplatnený nárok posudzovaný podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a naplnenie obchodných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť. Odvolací súd dodáva, že úprava náhrady škody i v podobe ušlého zisku, obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, sa vzťahuje na porušenie povinnosti zo záväzkovo-obchodných vzťahov. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku, t.j. i v podobe ušlého zisku je upravená ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v ust. § 261 a ust. § 262 Obchodného zákonníka. Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne. Súhlasí odvolací súd s postupom prvostupňového súdu, ktorý k uplatnenému nároku žalobcu primárne skúmal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Vo vzťahu k prvému predpokladu, a to porušeniu povinnosti zo záväzku, v danom prípade žalobcom tvrdeného nedôvodného a v rozpore s mandátnou zmluvou žalovaným uskutočneného Odstúpenia od Mandátnej zmluvy listom zo dňa 3.7.2012 (ďalej len ,,odstúpenie"), čím znemožnil žalobcovi vykonávať jeho zmluvné povinnosti a dosiahnuť zisk, súhlasí odvolací súd s postupom okresného súdu, ktorý osobitne skutkovo a právne vo vzťahu k nároku žalobcu prejudiciálne riešil, či nastali účinky tohto právneho úkonu, ako aj, či boli v konaní preukázané dôvody pre odstúpenie žalovaného od mandátnej zmluvy podľa všeobecnej hmotnoprávnej úpravy. Podľa § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie, ktoré v danej sporovej veci bolo okresným súdom dôsledne aplikované. Okresný súd na základe zhodných tvrdení účastníkov mal za nesporné skutkové zistenia, že dňa 03.01.2011 medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Mandátnej zmluvy a dňa 20.1.2012 Dodatku č. 1 k tejto Mandátnej zmluve (ďalej len ,,MZ"), ďalej bolo nesporné uzatvorenie Mandátnej zmluvy medzi žalovaným ako mandantom a Oliverom Klimčákom OK, IČO: 43 407 757 zo dňa 27.1.2012, týkajúcej sa prevádzky označenej ako Budy Cafe umiestnenej v Martine, spísanie Záznamu o odovzdaní kľúčov od pokladne VHP zo dňa 2.3.2012 medzi Oliverom Klimčákom OK a žalovaným ohľadne prevádzky Budy Cafe, spísanie Záznamu o prevzatí kľúčov od pokladne VHP zo dňa 25.5.2012 medzi žalovaným a Oliverom Klimčákom OK s obsahom všetkých listinných dôkazov, ako sú súčasťou spisu, odovzdanie prevádzok spravovaných žalobcom žalovanému k 3.7.2012, skutočnosť krádeže v objekte Budy Cafe v Martine dňa 13.6.2012, resp. 14.6.2012 realizovaná doposiaľ neznámym páchateľom, obsah protokolu VLT za máj 2012, ako je na č.l. 70, poukázanie platieb žalobcom žalovanému za január 2011 až jún 2012 (č.l. 105 až 110 spisu), zaznamenanie vysokých tržieb utŕžených vo výherných hracích automatoch v prevádzke Budy Cafe v Martine za mesiac máj 2012, a to konkrétne v sume 28.731 Eur k 17.5.2012 a v sume 16.538 Eur k 15.5.2012. V zhode so záverom okresného súdu i krajský súd uvádza, že právna úprava v § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka nezahŕňa ako kogentné ustanovenie ust. § 566 až § 576 Obchodného zákonníka, t.j. že ide o dispozitívne ustanovenia, od ktorých sa mohli účastníci odchýliť. Rovnako súhlasí, že z rozsahu predmetu mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi nepochybne vyplývalo, že realizácia činností predstavujúcich komplex zmluvných povinností žalobcu ako mandatára predpokladá súčinnosť žalovaného spočívajúcu v konaní, ktorým žalobcovi umožní realizáciu zmluvných povinností žalobcu, teda konkrétne mu umožní realizáciu činností v rámci plnenia zmluvných povinností podľa mandátnej zmluvy vo vzťahu ku konkrétnym výherným prístrojom, ruletám, zábavným prístrojom, videohrám a biliardovým strojom, ktoré žalovaný prevádzkuje v jednotlivých prevádzkach (reštauráciách, baroch a podobne). K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia neplatnosti a neúčinnosti úkonu odstúpenia krajský súd poukazuje na ust. § 344 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento zákon alebo iný zákon. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo v prípade, keď to určuje zákon, t.j. Obchodný zákonník, alebo iný zákon. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa teda vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie. Zákon alebo zmluva spravidla viaže takéto oprávnenie na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená, že záväzok nezanikne. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že Obchodný zákonník však upravuje právo odstúpiť od zmluvy pre niektoré prípady za vymedzených podmienok, vždy na základe určitej právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku záväzku. V tomto zmysle upravuje Obchodný zákonník odstúpenie od zmluvy nielen pre prípad podstatného porušenia zmluvy, ale i v prípade nepodstatného porušenia zmluvy. Pri odstúpení od zmluvy, však musia byť splnené zákonné predpoklady, len za splnenia ktorých môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť. Tak, ako správne ustálil okresný súd z obsahu mandátnej zmluvy, ako jediný dojednaný dôvod okamžitého zrušenia mandátnej zmluvy, t.j. jediný zmluvne dohodnutý dôvod pre odstúpenie tejto zmluvy vyplýval z čl. V. bod 1. MZ, podľa ktorého ...„mandatár sa zaväzuje vykonávať činnosti uvedené v predmete zmluvy výhradne pre mandanta, t.j. spoločnosti DOXX a.s. V prípade porušenia tohto ustanovenia bude táto skutočnosť považovaná za hrubé porušenie ustanovení tejto zmluvy zo strany mandatára a bude dôvodom pre okamžité zrušenie zmluvy" pričom v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalovaný od MZ neodstúpil pre porušenie čl. V. bod 1. MZ. Z tohto záveru okresný súd zameral dokazovanie na zistenie naplnenia dôvodov pre odstúpenie žalovaným od mandátnej zmluvy podľa ust. § 345 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, teda, či žalovaný, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, preukázal porušenie povinnosti žalobcu, zakladajúce vznik oprávnenia žalovaného od MZ odstúpiť. V zhode so záverom okresného súdu i krajský súd uvádza, že z obsahu jednotlivých dojednaní v MZ, ktorý bol určujúci, nevyplýval hmotnoprávny základ odôvodňujúci právo žalovaného od zmluvy odstúpiť, pre nerešpektovanie pokynu žalovaného žalobcom na osobné prevzatie tržby z prevádzky Budy Cafe v mesiaci máj 2012 a jej odvedenie. Pokiaľ situáciu vysokých tržieb zistených v Budy Cafe riešil žalobca tým spôsobom, že dňa 25.05.2012 prevzal kľúče od spornej prevádzky, tak i podľa názoru odvolacieho súdu postupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Vo vzťahu k tejto prevádzke, tak ako uzavrel prvostupňový súd, bolo potrebné vziať do úvahy aj preukázanú skutočnosť existencie samostatnej mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a Oliverom Klimčákom ako mandatárom, ako aj okolnosť, že tržba v celkovej sume 44.171,26 Eur bola tržbou do 25.05.2012, teda do času, keď žalobca nebol subjektom zodpovedným za preberanie tržieb, naopak, bol to zmluvný partner žalovaného p. Oliver Klimčák. Ak žalovaný uviedol ako dôvod odstúpenia od zmluvy nerešpektovanie tohto pokynu, súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu, že odstúpenie žalovaného nebolo možné hodnotiť ako dôvodné s dôsledkom ukončenia zmluvy, pre nepreukázanie dôvodu pre odstúpenie, a to porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že síce žalobca prevzal od p. Klimčáka kľúče dňa 25.05.2015, avšak ku krádeži došlo dňa 13.06.2012, čo okresný súd nevyhodnotil, tak krajský súd v zhode s okresným súdom uvádza, že do 25.05.2012 nebol žalobca subjektom zodpovedným za odovzdanie tržieb, ale p. Klimčák. Ak následne v termíne do 15.06.2012 došlo k udalosti, a to krádeži vlámaním, pre ktorú okolnosť žalobca predmetnú tržbu odviesť nemohol, tak okresný súd správne uzavrel, že táto okolnosť vylúčila zodpovednosť žalobcu za škodu spôsobenú v dôsledku tohto vlámania a odcudzenia tržby. Práve pre nedôvodné odstúpenie žalovaného úkonom zo dňa 3.7.2012 bolo porušením zmluvnej povinnosti, tak ako správne uzavrel okresný súd, jeho konanie spočívajúce v neposkytnutí súčinnosti a odňatí všetkých prevádzok žalobcovi dňom 3.7.2012. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že z MZ nevyplývalo, že by sa predmet zmluvy týkal konkrétnych hracích prístrojov, ruliet, zábavných prístrojov a videohier, ktoré prevádzkuje žalovaný a ani mandátna zmluvy negarantovala žalobcovi počet prevádzok, pričom záviselo len na vôli žalovaného, ktorých prístrojov sa činnosť žalobcu bude týkať, tak odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na obsah a účel mandátnej zmluvy, ktorej pojmovým znakom je záväzok mandatára zariadiť určitú obchodnú záležitosť menom a na účet mandanta a záväzok mandanta zaplatiť mu za to odplatu, ktorá zmluva má súvislosť s výkonom podnikateľskej činnosti zmluvných strán. Mandátna zmluva je zmluvou o činnosti. Zariadenie obchodnej záležitosti môže spočívať tak v právnom, ako i vo faktickom konaní. Z vymedzeného predmetu MZ v čl. II. bod 5. spojení s čl. V., ktorú zmluvu vníma odvolací súd ako zmluvu tzv. exkluzívnu, čo vyplýva z čl. V. bod 1. veta prvá MZ, podľa ktorého ...,,mandatár sa zaväzuje vykonávať činnosti uvedené v predmete zmluvy výhradne pre mandanta, t.j. spoločnosť DOXX a.s.", vyplýval komplex činností vykonávaných žalobcom práve pre žalovaného žalobcom, ktorý logicky tým, že dňom 3.7.2012 žalovaný odobral žalobcovi všetky prevádzky, nemohol byť naplnený. Predsa účelom mandátnej zmluvy bolo vykonávanie činnosti mandatára pre mandanta, za ktorú bola dohodnutá odmena tak, ako to vyplýva z čl. III. bod 1. MZ v znení dodatku. Opačne, práve akceptovaním tvrdení žalobcu by bol tak nepochopiteľný dôvod a účel pre uzatváranie predmetnej zmluvy. Žalovaný tak neposkytol žalobcovi súčinnosť a odobratím prevádzok mu znemožnil plniť povinnosti vyplývajúce z mandátnej zmluvy, s ktorým konaním v priamej príčinnej súvislosti vznikla žalobcovi škoda. Čo sa týka výšky žalobcom uplatnenej náhrady škody, súhlasí krajský súd s postupom prvostupňového súdu, vo vzťahu k mechanizmu určenia výšky ušlého zisku, a to priemernou odmenou za bezprostredne predchádzajúce obdobie a s jeho záverom, že tento nárok je dôvodný. Krajský súd uvádza, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku preukázal všetky zákonnom stanovené predpoklady. Zvýrazňuje krajský súd, že v sporovom konaní je práve pre dôkaznú povinnosť, ktorá je na účastníkoch súdneho konania aj procesná zodpovednosť účastníkov sporu za jeho výsledok a na základe uvedeného krajský súd nezistil taký postup okresného súdu, nielen po procesnej, ale ani po hmotno-právnej stránke, ktorým by bolo postupované v rozpore s hmotným právom, a to Obchodným zákonníkom. Okresný súd dôsledne zisťoval skutkový stav, tento aj správne právne posúdil, pričom v podrobnostiach záverov, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, na ne v napadnutom rozsudku okresného súdu odkazuje. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických záverov a zhodení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha. Preto, ak neboli zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu, ani pre zmenu rozsudku, došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p., za konštatovania úplného zistenia skutkového stavu, ktoré tvorilo spoľahlivý základ pre posúdenie veci a následne jeho správne právne posúdenie. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.10.2015 neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a z titulu absencie takéhoto návrhu krajským súdom bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.