Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/131/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232320 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113232320.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci účastníkov: plnoleté dieťa - L. B. ( pôvodne žalobkyňa ) nar. XX.X.XXXX, bytom M. Q. XXXX/XX, S., v zastúpení splnomocneným zástupcom - Vladimír Kubinec nar. XX.X.XXXX, bytom M. Q. XXXX/XX, S. proti matke - S. R. ( pôvodne žalovaná ) nar. XX.XX.XXXX, bytom P.B. D. XXXX/X, L. - S., v zastúpení právne - JUDr. Miriam Podhradská, advokátka so sídlom, A. U. XXXXX/XX, L. o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/267/2013-175 zo dňa 9.12.2015 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšenie výživného, vo výroku o zameškanom výživnom tak, že - žalovaná je p o v i n n á prispievať na výživu žalobkyne výživným vo výške 115 eur mesačne počnúc 5.10.2013 vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne a návrh v časti zvýšenia výživného nad sumu 115 eur do 150 eur mesačne počnúc 5.10. 2013 zamieta. - n e d o p l a t o k na výživnom za obdobie od 5.10.2013 do 31.12.2015 vo výške 402,48 eur p o v o ľ u j e sa žalovanej splácať v mesačných splátkach po 15 eur k rukám žalobkyne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. - V hore uvedenom rozsahu sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 15 P 197/2008-177 zo dňa 24.5. 2011 v časti výživného na žalobkyňu. Krajský súd sa n e d o t ý k a rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne zamietol. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil matke (pôvodne žalovaná) povinnosť prispievať na výživu dospelej dcéry (pôvodne žalobkyňa) výživným vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 5.10.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 15P 197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 v časti výživného pre dospelú dcéru. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 5.10.2013 do 31.12.2015 v celkovej sume 1.325,80 eur povolil súd matke splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám dospelej dcéry (navrhovateľky) spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh plnoletého dieťaťa zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodnú výšku výživného na dospelú dcéru stanovil v rozhodnutí Okresný súd Žilina č.k. 15P 197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/73/2011 zo dňa 8.9.2011 vo výške 100 eur mesačne, k povinnosti výživné platiť v tejto sume zaviazal súd matku s účinnosťou od 1.9.2009. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011. V dobe tejto pôvodnej úpravy okresný súd vychádzal : 1. z toho, že L. B. od septembra 2009 nastúpila do prvého ročníka Strednej združenej školy v Žiline, 2. pri hodnotení majetkových a príjmových pomerov rodičov z toho, že otec je konateľom spoločnosti MAX-in, s.r.o., prenajíma nebytové priestory s nájmom mesačne 250 eur, v roku 2010 kúpil nehnuteľnosti a u matky prihliadol na jej priemerný mesačný príjem v roku 2010 predstavujúci sumu 460,08 eur a v období január až apríl 2011 sumu 353,23 eur. V aktuálne súdenej veci o zmene výšky výživného okresný súd zistil, že dospelá L. v akademickom roku 2013 až 2014 (10.9.2013 do 31.8.2014) bola riadnym študentom prvého ročníka v študijnom programe verejná správa v dennej forme - 1. stupeň štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky, ďalej, že je študentkou tretieho ročníka bakalárskeho stupňa. Jej výdaje pozostávajú z platby nájomného 85 eur mesačne (počas štúdia býva v prenajatom byte) platí cestovné do školy mesačne 35 eur, stravné v škole 60 eur. Matka jej platí pravidelne mesačne výživné 100 eur, ďalšie náklady hradí jej otec, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Plnoletá poukázala na to, že v októbri 2013 mala výdavky na zakúpenie notebooku vo výške 340 eur, má vo vlastníctve motorové vozidlo, ktoré jej zakúpil v januári 2013 vo výške 360 eur otec. U otca súd poukazuje na to, že výsledok hospodárenia v spoločnosti MAX-in, s.r.o. k 31.12.2013 za účtovné obdobie je 290 eur; za zdaňovacie obdobie roku 2013 mal príjem ako fyzická osoba v ČR, základ dane (rozdiel medzi príjmami a výdavkami ) predstavoval 115.040 Kč a za zdaňovacie obdobie roku 2013 v SR daňový subjekt mal príjmy 22.493 eur. Za preukázanú skutočnosť hodnotil súd, že otec plnoletej ako podnikateľský subjekt na území SR ukončil svoju činnosť ku dňu 26.3.2014. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj voči druhej dospelej dcére A., študentke 5. ročníka Žilinskej univerzity v Žiline. Na výživu tejto dcéry otec prispieva sumou 185 eur mesačne, táto dcéra žije v spoločnej domácnosti s matkou. Príjem matky je v celkovej sume 472,91 eur mesačne + rodinné prídavky + určené výživné na dcéru A. v sume 185 eur mesačne. Otcov príjem spolu s dospelou dcérou (žalobkyňou) s ktorou žije je v sume 600 eur mesačne + rodinné prídavky + určené výživné 100 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výdavky oboch rodičov spojené so zabezpečovaním bývania, stravy sú porovnateľné, pritom na nákladoch matky spojených s bývaním a stravou sa podieľa i jej manžel. Relevantnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného okresný súd videl vo zvýšení výdavkov dospelej L. pri prechode na vyšší stupeň vzdelania, pritom k podstatnej zmene pomerov (príjmu) na strane matky nedošlo a pokles jej príjmu ani v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom nebol preukázaný. Pri zvýšení výživného vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine súd posudzoval možnosti a schopnosti povinného rodiča (matky), ale aj oprávnené potreby dospelého dieťaťa ( vek, štúdium na vysokej škole ) a vychádzajúc z týchto zásad zvýšil výživné zo sumy 100 eur na sumu 150 mesačne od 5.10.2013 do budúcna. Vo zvyšku návrh zamietol. Vyčíslený nedoplatok na výživnom za rozhodné obdobie od 5.10.2013 do 31.12.2015 vychádzal z rozdielu medzi pôvodnou výškou výživného a zvýšenou sumou, ako i z nespornej skutočnosti, že matka na výživu svojej dcéry dokonca novembra 2015 prispievala sumou 100 eur mesačne a poslednú úhradu výživného realizovala v novembri. Nedoplatok na výživnom v celkovej výške 1.325,80 eur povolil súd matke splácať v splátkach v sume 30 eur mesačne postupujúc podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, zohľadnil osobitný charakter konania, v ktorom sa riešila otázka výživného medzi dieťaťom a rodičom, navyše, ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by vznikli účastníkom trovy v priebehu konania. 3. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka, podľa jej názoru po obsahovej stránke rozsudok nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. najmä v časti odôvodenia výšky zvýšeného výživného, čo robí súdne rozhodnutie nepreskúmateľným. Vytýkala, že súd jej uprel možnosť dozvedieť sa o príčinách a dôvodoch stanovenej výšky zvýšeného výživného, resp. o dôvodoch zamietnutia jej návrhu vo zvyšku. Podľa odvolateľky súd iba rámcovo uvádza dôvody, ktoré ho viedli ku zvýšeniu výživného, tie však nevystihujú situáciu rodičov a plnoletej dcéry. Súdom stanovenú zvýšenú sumu výživného 150 eur mesačne na plnoletú dcéru považuje odvolateľka za nezodpovedajúcu jej schopnostiam a možnostiam, jej majetkovým pomerom a potrebám dcéry. Poukazuje v odvolaní aj na povinnosti, ktoré v zrušujúcom uznesení v konaní 10Co/730/2014-126 zo dňa 16.4.2015 odvolací súd uložil okresnému súdu, prioritne na povinnosť okresného súdu vykonať skutkové zistenia na strane všetkých účastníkov konania na príjmové, majetkové a osobné pomery, na to, v akom rozsahu plní vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére jej otec, v akom rozsahu vyživuje druhú dcéru, ktoré sú konkrétne výdavky plnoletej dcéry v súvislosti s jej bežnými životnými potrebami a štúdiom na vysokej škole a pod. Podľa odvolateľky túto povinnosť okresný súd nesplnil napriek tomu, že vykonal dokazovanie ohľadne preverenia príjmových a výdavkových pomerov účastníkov. Súd výživné stanovil s uspokojením sa s tvrdeniami otca ohľadom jeho podnikania, príjmov a výdavkov bez toho, aby otec preukázal súdu svoje reálne príjmy a reálne výdavky. Súd neskúmal ani výsledky podnikania otca a jeho spoločností ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Uspokojil sa s neaktuálnymi dokladmi za rok 2013. Ona predložila aj výpisy z listov vlastníctva osvedčujúce nehnuteľnosti, ktoré otec plnoletej dcéry vlastní a poberá z nich nepochybne príjmy. Súd neskúmal aké sú príjmy otca zo spoločnosti MAX-in, s.r.o., ani skutočnú hodnotu tejto spoločnosti, v ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec plnoletej. Dcéra v čase posledného určenia výživného navštevovala strednú školu, v aktuálnej dobe rozhodovania už je študentkou vysokej školy, preto odvolateľka pripúšťa, že v súvislosti so štúdiom dcéry sa pravidelné výdavky zvýšili. Táto skutočnosť však podľa nej sama o sebe nie je dôvodom na zvýšenie výživného, nakoľko ona (matka) je v situácii, že objektívne nie je schopná platiť výživné v súdom stanovenej výške. Uviedla, že železničná doprava pre študentov je bezplatná, preto za nereálny výdavok hodnotila výdavok navrhovateľky - dopravu vlakom v sume 35 eur mesačne. Pokiaľ dcéra vlastní motorové vozidlo, ktoré jej zakúpil otec, nie je nutné ani vynakladať výdavok 85 eur mesačne za ubytovanie, keďže pri vzdialenosti Žilina - Trenčín (80 km), že školské vyučovanie nie je každý deň, je možné dochádzať do školy denne vlakom (bezplatne), resp. autom. Napokon plnoletá dcéra môže popri škole i brigádovať, privyrobiť si ako množstvo iných študentov vysokej školy a tak sa postarať o pokrytie svojich výdavkov. Iba zo skutočnosti, že plnoletá dcéra navštevuje vysokú školu, nemožno vyvodiť zvýšenie výživného na 150 eur mesačne. Plnoletá dcéra napokon nepreukázala, ktoré konkrétne výdavky u nej vzrástli v súvislosti s uspokojovaním jej bežných potrieb a ani súd ďalej neuviedol na základe čoho určil jej (matke) povinnosť platiť zvýšené výživné v sume 150 eur mesačne. Preukázala v konaní, že ona nevlastní žiadny majetok, ani byt, v ktorom býva, žije s množstvom pôžičiek a stará sa o druhú dcéru, ktorá rovnako ako navrhovateľka navštevuje vysokú školu. Zvýšenie výživného by malo pre ňu likvidačný charakter, nie je z čoho ušetriť financie a hradiť zvýšené náklady dospelej dcéry. Ona už teraz žije na hranici životného minima a len za pomoci manžela je schopná zaplatiť všetky nevyhnutné výdavky. Zvýraznila, že uhradzuje aj výdavky druhej dcére - A. B., ktorá je študentkou 5. ročníka Žilinskej univerzity, po zaplatení výdavkov tejto dcére na štúdium aj po zohľadnení plateného výživného od otca v sume 185 eur mesačne, jej zostáva suma 312 eur na mesiac, z tejto sumy platí náklady bývania, stravu, úvery a pôžičky a bežné náklady života. Odvolateľka poukazuje aj na to, že má výrazne nižší životný štandard a majetkové pomery, ako sú majetkové pomery a životný štandard otca, s ktorým dospelá dcéra L.ije v spoločnej domácnosti. Je neporovnateľná aj ich bytová a príjmová situácia čo je nutné, aby súd zohľadnil pri rozhodovaní o zvýšení výživného. Z týchto dôvodov sa odvolateľka domáha zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadala zamietnuť návrh dospelej dcéry ( žalobkyne ) o zvýšenie výživného. 4. L. B. zotrvala na výške zvýšeného výživného v sume 150 eur mesačne. Uviedla, že od doby zvýšenia výživného na túto sumu v decembri nenastala žiadna zmena na jej strane, výška zvýšeného výživného je opodstatnená, jej výdavky sú spojené so štúdiom na vysokej škole. Okresný súd správne podľa jej názoru vyhodnotil skutkový stav, dospel k správnemu skutkovému zisteniu na základe vykonaných dôkazov a vec správne právne posúdil. 5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená osoba (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. a to v časti určenia povinnosti matky prispievať zvýšeným výživným na dospelú dcéru a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom. Nedotýkal sa rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti návrh plnoletej zamietol (domáhala sa zvýšenia výživného na sumu 250 eur mesačne od 4.10.2013), do tohto výroku totiž odvolanie podané nebolo. 6. Krajský súd hneď v úvode rozhodnutia upriamuje pozornosť na základnú povinnosť rodičov ( ktorá pretrváva i v prípade, keď ich deti dovŕšia plnoletosť ) - na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. L. B., hoc dovŕšila plnoletosť, je naďalej odkázaná na výživu tak od svojho otca, ako aj od svojej matky. Ide o zákonný nárok dospelého dieťaťa od svojho rodiča. Pri zmene výšky výživného sú rozhodujúce nasledovné kritéria: 1. zmena pomerov od doby pôvodnej úpravy výživného, 2. ako sa zmena pomerov odzrkadľuje v odôvodnených potrebách osoby odkázanej na výživu a 3. aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp. či nastala taká zmena pomerov v možnostiach a schopnostiach výživou povinnej osoby, ktorá by neumožňovala zmenu výšky výživného. Vykonané dokazovanie preukázalo, že od doby pôvodnej úpravy výživného ( v sume 100 eur mesačne ) nastala taká zmena pomerov, ktorá zdôvodňuje aj zmenu výšky výživného. Táto zmena u osoby oprávnenej na výživné (dospelej dcéry) sa prejavila vo zvýšení nákladov súvisiacich s jej štúdiom na vysokej škole. Kým v dobe pôvodnej úpravy bola študentkou strednej školy, v dobe podania žaloby, ale i v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa sa dennou formou pripravovala na svoje budúce povolanie vysokoškolským denným štúdiom. V súvislosti s ubytovaním plnoletej na internáte, nákupom rôznych skrípt a školských potrieb sú bezpochyby spojené vyššie výdaje než v dobe pôvodnej úpravy. Krajský súd predpokladá, že vysoké náklady dospelej študujúcej dcéry si i matka uvedomuje, keďže v priamej starostlivosti, resp. s ňou v jednej domácnosti býva druhá dospelá dcéra A., ktorá je študentkou 5. ročníka Žilinskej univerzity a sú matke veľmi dobré známe výdaje, resp. rozsah výdajov, ktoré s vysokoškolským štúdiom dospelej dcéry súvisia.. Krajský súd nepochybuje o tom, že životná úroveň a majetková situácia otca dospelej dcéry je podstatne vyššia než matky. Nemožno pochybovať ani o tom, že matkou uhradzované výživné 100 eur mesačne nezodpovedá rozsahu zvýšených odôvodnených potrieb dcéry účastníkov ale ani povinnosti matky participovať na uhradzovaní zvýšených odôvodnených potrieb svojho dieťaťa. Vyššia životná úroveň, väčší rozsah majetkovej situácie, alebo kvalitnejšia majetková situácia druhého rodiča nemôže byť jediným kritériom, aby iba tento rodič plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, pretože vyživovacia povinnosť je zákonná, táto povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov. Napokon v súdenej veci práve vyššia životná úroveň, lepšia príjmová a majetková situácia otca umožňuje, aby otec dcére L. uhradzoval zvýšené náklady ( doteraz aj za jej matku ) štúdia ale i bežného života a bolo by nespravodlivé nezohľadniť, že popri plnení tejto vyživovacej povinnosti otec prispieva na výživu druhej dospelej dcéry študujúcej tiež na vysokej škole sumou 185 eur mesačne k rukám matky. Odôvodnenou úlohou rodiča je viesť svoje dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu, ako aj povinnosť participovať na nákladoch vzdelania. V ďalšom bolo významné či má v možnostiach a schopnostiach matka, vzhľadom na svoj príjem uhradzovať výživné sumou 150 eur mesačne. Matka v odvolaní túto okolnosť namietala, poukázala na svoje príjmové pomery, majetkovú situáciu a ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči svojej dcére A. študujúcej v 5. ročníku Žilinskej univerzity. Pochybnosti ohľadne príjmu matky krajský súd nemal. Nepochybuje ani o jej ďalšej vyživovacej povinnosti. Na druhej strane je správne a spravodlivé, aby na zvýšených nákladoch svojich detí sa podieľali obidvaja rodičia. Hoc súdom určená výška výživného 150 eur mesačne by sa vyžadovala pre zabezpečenie odôvodnených potrieb dospelej dcéry od matky, odvolací súd prihliadal na jej čistý ročný príjem za rok 2013 v sume 6.719,31 eur , za rok 2014 v sume 7.379,63 eur a na jej čistý mesačný príjem v roku 2015 v období január až júl v sume 472,91 eur. Náklady domácnosti neuhradzuje iba sama zo svojho príjmu, pretože pri uhradzovaní nákladov jej pomáha aj manžel. Taktiež vyživovaciu povinnosť voči druhej dcére A. plní aj jej otec v súdom určenej sume 185 eur mesačne. Podľa názoru krajského súdu relevantné pomery (rodinná situácia, príjmové pomery, ale i existujúca vyživovacia povinnosť matky) umožňujú, aby matka sa podieľala na zvýšených nákladoch dcéry L.iastočne, ktoré jej reálne pomery umožňujú. Zvýšenie vyživovacej povinnosti matky o 15 eur mesačne na dcéru L. podľa názoru odvolacieho súdu neznamená ani hrozbu ani podstatný zásah do materiálnej sféry života matky, na druhej strane ak otec na výživu svojej dcéry L. prispeje tiež sumou 185 eur mesačne, súhrn finančnej podpory oboch rodičov postačuje na zabezpečenie primeraných odôvodnených potrieb dospelej dcéry účastníkov. Uvedené okolnosti viedli krajský súd k zmene rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku a v rámci tejto zmeny ku zvýšeniu výživného na dospelú dcéru L. zo sumy 100 na 115 eur mesačne počnúc 5.10.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne (plnoletej dcéry) a k zamietnutiu návrhu o zvýšenie výživného nad sumu 115 eur mesačne do 150 eur mesačne počnúc 5.10.2013. Z dôvodu zmeny výšky výživného nedoplatok za obdobie od 5.10.2013 do 31.12.2015 bol vyčíslený v sume 402,48 eur, túto sumu povolil odvolací súd splácať matke v mesačných splátkach po 15 eur, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Z dôvodu zmeny výšky výživného vyvstala požiadavka konštatácie zmeny rozsudkov Okresného súdu Žilina č.k. 15P/197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 v časti výživného na žalobkyňu (dospelú dcéru). Krajský súd sa nedotýkal rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, stalo sa tak z dôvodu, že zamietnutá časť žaloby odvolaním nebola napadnutá. 7. Úplný úspech v konaní ani jedna z účastníčok nemala, z tohto dôvodu krajský súd podľa 224 ods. 2 O.s.p. ( rozhodujúc o trovách celého konania - prvostupňové a odvolacie ) v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov. 6. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému vypracovaniu uznesenia však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2, veta prvá Civilného sporového poriadku) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu, napr. terminológiu označovania strán sporu, číslovanie odsekov odôvodnenia. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .