Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/203/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232500 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113232500.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Ing. arch. R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. P. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv, so sídlom Q., A. X, proti žalovanému Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, o zaplatenie 4.800 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/4/2014-65 zo dňa 28. januára 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že je nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 312/30 a 312/34 kat. úz. Q. P., na ktorých je postavená trafostanica TS BTS (na pozemku parc. č. 312/30 stojí aj stĺp vysokého napätia). Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, že vlastníkom daného energetického zariadenia je žalovaný. Ten svoje vlastníctvo poprel a tvrdil, že vlastníkom je Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. (ďalej len SSE-Distribúcia, a.s.). Nadväzne okresný súd uzavrel, že nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného, z ktorého titulu žalobu zamietol. 2. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v sume 288 eur. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný písomný dôkaz, preukazujúci odkedy je predmetná trafostanica vo vlastníctve SSE -Distribúcia, a.s. Naopak, doterajšie dôkazy - kolaudačné rozhodnutie, výzva žalobcu a reakcia žalovaného (bez popretia vlastníctva) a geometrický plán - svedčia o tom, že vlastníkom je žalovaný. V tejto súvislosti odvolateľ tiež uviedol, že podaním z 11.3.2014 navrhol, aby do konania bol podľa § 94 ods. 2 O.s.p. pribratý ďalší účastník konania - SSE- Distribúcia, a.s. 4. Žalobca namietal tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru okresný súd neposkytol jasné a zrozumiteľné odpovede na „relevantné otázky“ - prečo opomenul návrh žalobcu z 11.3.2014; prečo rozhodol, hoci žalovaný nepredložil písomný doklad o vlastníctve trafostanice; prečo nedodržal postup podľa § 94 ods. 2, 3 O.s.p., kedy koná súd aj bez návrhu; prečo tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď žalovaný nepredložil žiaden doklad a on (žalobca) predložil tri písomné doklady o jeho vlastníctve. 5. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že hneď pri prvom úkone v spore (odpor voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu) namietal svoju pasívnu legitimáciu, keďže všetok energetický majetok bol vložený do dcérskej spoločnosti SSE- Distribúcia, a.s. Samotný žalobca v mimosúdnej komunikácii počas prerušeného konania už komunikoval s označeným subjektom. Žalovaný považoval za nepochopiteľné, že žalobca sa nedomáhal zámeny účastníka na žalovanej strane, keďže v súvisiacich jednaniach neprejavil ani náznak pochybnosti o vlastníctve predmetného zariadenia SSE-Distribúcia, a.s. 6. Žalobca bezprostredne na dotknuté vyjadrenie protistrany k jeho odvolaniu nereagoval. Po uplynutí lehoty stanovenej na vyjadrenie učinil ďalšie podanie (navyše nepresne adresované okresnému súdu, hoci výzva bola vykoná už odvolacím súdom) označenú ako „Vyjadrenie č. 2“, v ktorom v podstate len zopakoval predchádzajúce svoje prednesy. Doplnil iba to, že súd mal SSE-Distribúciu, a.s., pribrať do konania ako vedľajšieho účastníka. 7. S poukazom na nedodržanie lehoty na vyjadrenie (v spojení tiež s duplicitou obsahu podaní) odvolací súd dotknuté podanie v zmysle § 374 ods. 3 veta druhá CSP nedoručoval žalovanému. 8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 9. Krajský súd zdôrazňuje, že tak v čase podania odvolania žalobcom (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p.), ako i v období rozhodovania krajského súdu (podľa § 380 ods. 1 CSP) je odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote určenej zákonom na podanie tohto oprávneného prostriedku. Nadväzne odvolací súd prioritne skúmal dôvodnosť námietok vznesených žalobcom. 10. Žalobca svoj nárok na zaplatenie 4.800 eur z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný je (bol v rozhodnom období) vlastníkom predmetnej trafostanice. Toto svoje tvrdenie však v konaní nepreukázal. Prepis písomnej komunikácie nie je listinou preukazujúcou vlastníctvo; navyše, časť dotknutej komunikácie vykonávala bezprostredne SSE-Distribúcia, a.s. Obdobne geometrický plán, resp. jeho popisná časť (výkaz výmer) nepredstavuje doklad preukazujúci vlastníctvo; ide totiž „len“ o technický podklad právnych úkonov a verejných listín (§ 67 zák. č. 162/1995 Z.z.). Tvrdené kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa predmetného energetického zariadenia žalobcom v konaní (vôbec) predložené nebolo. 11. V dôsledku uvedeného je ním tvrdené vlastníctvo trafostanice žalovaným iba (ústnym) vyjadrením sporovej strany, ktorú - ako žalobcu - zaťažuje prioritne bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno. Vzhľadom na rozoberané súvislosti postačovalo žalovanému na spochybnenie tvrdení protistrany (a tým opätovne na prenesenie dôkazného bremena na žalobcu) taktiež len ústne popretie vlastníctva; v konkrétnostiach súdenej veci doplnené o označenie subjektu, ktorým by mal byť vlastníkom trafostanice. 12. Neobstojí teda odvolacia námietka žalobcu, že v konaní preukázal vlastníctvo žalovaného k predmetnej trafostanici. Naopak, je opodstatnený záver okresného súdu, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 13. Odvolateľ opakovane poukazuje na svoje podanie z 11.3.2014, v ktorom - okrem iného - uviedol, že pokiaľ je vlastníkom trafostanice skutočne SSE-Distribúcia, a.s., tak si dovoľuje predostrieť návrh na postup podľa § 94 ods. 2 O.s.p. a pribrať do konania na strane odporcu/žalovaného označený subjekt. S poukazom na nepochybnú podmienenosť daného procesného návrhu správne okresný súd vyzval žalobcu na jednoznačné vyjadrenie. Na pojednávaní dňa 13.1.2015 (č.l. 47 z opaku) žalobca výslovne uviedol, že nenavrhuje „pribratie“ ďalšieho účastníka. Následne nebol dôvod rozhodovať o danom (vo svojej podstate neexistujúcom) procesnom návrhu účastníka/strany sporu. 14. V dotknutej spojitosti je nutné zdôrazniť, že súdená vec je štandardným sporovým konaním, a teda účastníkmi/stranami sú tie subjekty, ktorých žalobca označí. Uvedené je rešpektovaním dispozičného princípu ako jedného z nosných princípov sporového konania. To znamená, že po právnej stránke nešlo (ani v danom čase - v roku 2014) o návrh na pribratie ďalšieho účastníka podľa § 94 O.s.p., ale o návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka podľa § 92 ods. 1 O.s.p. (aktuálne § 79 CSP). Práve nerozlišovanie medzi týmito dvoma zásadne odlišnými procesnými inštitútmi vedie u žalobcu k ďalším nedôvodným námietkam. 15. V sporovom konaní súd totiž z úradnej povinnosti nerozhoduje o účastenstve; osobitne v tom smere, že by sám určoval, kto má byť na základe hmotného práva účastníkom/stranou sporu. Okresný súd pritom náležite poukázal na hmotnoprávnu podstatu vecnej legitimácie. Pokiaľ súd v sporovom konaní zistí, že ten, koho žalobca označuje za žalovaného, nie je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti, musí návrh zamietnuť. Rozhodne nemôže sám z vlastnej iniciatívy pribrať do konania ten subjekt, ktorý je nositeľom danej povinnosti. Takýmto postupom by konal v príkrom rozpore s ústavnými zásadami súdneho konania a porušil princíp nestrannosti súdu a rovnosti postavenia účastníkov pred súdom. 16. Dotknuté konštatovanie v plnej miere platí aj pre eventualitu vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, čo však žalobca v konaní pred súdom I. inštancie ani neuvádzal. Po prvýkrát ju spomína až v ostatnom podaní z 8.11.2016; z celkového kontextu danej poznámky je pritom zrejmé, že sa neviaže na vedľajšieho účastníka v pravom slova zmysle, ale na ďalšieho účastníka, spojitosti ktorého inštitútu sú vysvetlené už vyššie. 17. Neobstojí ani námietka odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Ako už bolo vyššie konštatované, žalobca výslovne uviedol, že nenavrhuje „pribratie“ ďalšieho účastníka do konania. Okresný súd preto nemal dôvod v rámci odôvodnenia vysvetľovať, prečo nerozhodol o neexistujúcom návrhu. Uvedené platí aj o požiadavke na postup podľa § 94 O.s.p., keďže označená zákonná norma sa na súdenú vec vôbec nevzťahuje (ide o úpravu v rámci tzv. nesporového konania; podľa aktuálnej právnej úpravy konania mimosporového). Okresný súd taktiež jasne vymedzil, že za rozhodujúce považoval tvrdenie žalovaného, že nie je vlastníkom; nedostatočná preukaznosť tvrdení žalobcu (vrátane súvisiacich písomností) je tiež vymedzená vyššie. Vzhľadom na dôkazné bremeno a jeho presúvanie medzi stranami v priebehu sporu najskôr musel žalobca preukázať, že žalovaný je vlastníkom predmetnej trafostanice. Keďže tak učinil iba ústnym tvrdením, rovnako ústne popretie žalovaného postačovalo na „navrátenie“ dôkazného bremena na stranu žalobcu. 18. V širších súvislostiach krajský súd dopĺňa, že nie je porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnia. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavné protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie napr. I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08). Odôvodnenie napadnutého rozsudku takúto charakteristiku určite nespĺňa. Okresný súd totiž primerane pomenoval rozhodujúce skutočnosti, ozrejmil svoje východiská, konkrétne úvahy a z nich rezultujúce závery. 19. Odvolacie námietky/dôvody žalobcu boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej (§ 380 ods. 2 CSP). Napadnutý rozsudok preto vo veci samej potvrdil. 20. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. Nad bezprostredný rámec odvolania dodáva, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore. 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. 22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.