Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/368/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113236152 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113236152.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: REALTY MANAGEMENT spol. s r.o., so sídlom Rákoš 28, 960 01 Zvolen, IČO: 46 516 191, zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Emese Suba, advokátkou, so sídlom S. XX, XXX XX O. B. P., proti žalovanému v 1/ rade: R B R, spol. s r.o., so sídlom Mudroňova 5, 010 01 Žilina, IČO: 31 593 313, a žalovanému v 2/ rade: LS REAL TRADE s.r.o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 593 783, v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/83/2013-61 zo dňa 23. júna 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/83/2013-61 zo dňa 23. júna 2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal určiť, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 16.12.2010 (ďalej aj len „záložná zmluva“) uzavretá medzi spoločnosťou R B R, spol. s r.o. (žalovaný v 1/ rade), ako záložným veriteľom a spoločnosťou MOS stav, s.r.o., so sídlom Rákoš 28, Zvolen, ako záložcom je neplatná. Podľa žaloby mala byť predmetnou záložnou zmluvou zabezpečená pohľadávka žalovaného v 1/ rade ako záložného veriteľa, ktorá vznikla alebo mala v budúcnosti vzniknúť voči spoločnosti MOS stav, s.r.o z titulu nároku na zaplatenie ceny diela alebo jej časti za vykonanie stavebných prác záložným veriteľom na stavbe spoločnosti MOS stav, s.r.o. s názvom Bytový dom „C“ - 56 b.j., Zvolen - Rákoš 28, 960 01 Zvolen, Slovenská republika a/alebo nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade, ak sa preukáže, že zmluva o dielo nevznikla, je neplatná alebo zanikla iným spôsobom ako splnením a/alebo nároku na náhradu škody vzniknutej porušením právnej povinnosti spoločnosťou MOS stav, s.r.o. Podľa zmluvy mal záloh tvoriť súbor hnuteľných vecí špecifikovaných v žalobe, ktoré však nikdy nevlastnila spoločnosť MOS stav, s.r.o. ani k nim nemala zriadené žiadne vecné ani iné záväzkové právo, ktoré by ju oprávňovalo s týmito vecami nakladať. Tieto hnuteľné veci v čase zriadenia záložného práva vlastnila spoločnosť MOS development, s.r.o., so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, od ktorej ich v júni 2012 nadobudol žalobca. Na základe zmluvy o zlúčení sa obchodná spoločnosť Kasell, s.r.o., stala právnym nástupcom spoločnosti MOS stav, s.r.o. a prevzala jej práva a záväzky. Žalobca koncom mesiaca august 2013 pri rokovaní so záujemcom o odkúpenie niektorých z označených hnuteľných vecí zistil, že predmetné veci sú registrované v centrálnom registri záložných práv z titulu uvedenej záložnej zmluvy. Žalobca mal za to, že žalovaný v rade 1/ pri koncipovaní záložnej zmluvy omylom zamenil subjekt záložcu MOS development, s.r.o. a ako vlastníka týchto vecí uviedol spoločnosť MOS stav, s.r.o. Podľa žalobcu môže právo držby prevádzať len vlastník, prípadne oprávnený držiteľ. Žalobca mal za to, že nakoľko došlo k zriadeniu záložného práva k súboru hnuteľných vecí, ktoré záložca nikdy nevlastnil, je zmluva o zriadení záložného práva neplatná. Záložným právom je žalobcovi ako skutočnému vlastníkovi, ktorý nie je účastníkom záložnej zmluvy, protiprávne a nezákonne bránené v pokojnom užívaní jeho majetku. Žalobca by hnuteľné veci chcel scudziť a nechce, aby akákoľvek tretia osoba ako nadobúdateľ bola v neistote ohľadne právnej bezvadnosti nadobúdaných vecí a na druhej strane, aby kvôli tejto skutočnosti bola negatívne ovplyvnená hodnota zaťažených hnuteľných vecí. Okresný súd z výpisu z obchodného registra zistil, že pôvodne žalovaný v 2/ rade Kasell, s.r.o., so sídlom v Bratislave, bol dňa 16.04.2014 z obchodného registra dobrovoľne vymazaný v dôsledku jeho zániku zlúčením s obchodnou spoločnosťou LS REAL TRADE, s.r.o., so sídlom Betliarska 12, Bratislava, s ktorou okresný súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. pokračoval v konaní ako s právnym nástupcom pôvodne označeného žalovaného v 2/ rade. Okresný súd s prihliadnutím na ust. § 39, § 123 Občianskeho zákonníka a ust. § 80 O.s.p. konštatoval, že predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ohľadom ktorej žalobca tvrdil jej absolútnu neplatnosť z dôvodu, že záložné právo bolo zriadené záložcom, ktorý k predmetu zálohu nemal vlastnícke právo, ani iné právo, ktoré by ho na zriadenie záložného práva oprávňovalo. Okresný súd mal túto skutočnosť preukázanú výpisom z evidencie motorových vozidiel Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene len vo vzťahu k predmetu zálohu uvedenému v čl. I. bod 1.3.1, 1.3.2 a 1.3.3 záložnej zmluvy, nie však k hnuteľným veciam uvedeným v čl. I. bod 1.3.4 a 1.3.5 záložnej zmluvy. Okresný súd bol názoru, že za predpokladu, že by bolo v konaní preukázané, že záložca obchodná spoločnosť MOS stav, s.r.o. nebol vlastníkom predmetných hnuteľných vecí a taktiež, že na základe súhlasu vlastníka týchto vecí nebol oprávnený k týmto veciam zriadiť záložné právo v prospech žalovaného v 1/ rade, bola by táto skutočnosť dôvodom absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to s ust. § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je osobou oprávnenou nakladať s predmetom vlastníctva vlastník veci. K možnosti domáhať sa vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu okresný súd uviedol, že takéhoto určenia sa môže domáhať každý, kto v konaní o podanej určovacej žalobe preukáže naliehavý právny záujem na takomto určení podľa § 80 písm. c) O.s.p. Naliehavý právny záujem je základným predpokladom žaloby a je daný vtedy, ak bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia bolo jeho právne postavenie neistým. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu nesie podľa okresného súdu žalobca, ktorý naliehavý právny záujem odvodzoval od toho, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom zálohu, mal nadobudnúť v júni 2012 od ich vlastníka MOS development, s.r.o., pričom mal záujemcov o ich kúpu, ktorí zistili existenciu záložného práva, čo obmedzuje možnosť disponovania žalobcu s týmito vecami, ako aj ich hodnotu pri potenciálnom predaji. Okresný súd konštatoval, že na preukázanie týchto tvrdení žalobca neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazné prostriedky, žalobca nepreukázal trvanie záložného práva k označeným hnuteľným veciam na základe záložnej zmluvy, vyslovenia neplatnosti ktorej sa v konaní domáhal, a najmä nepreukázal tvrdené vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré tvorili predmet zálohu. V dôsledku toho žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., a preto okresný súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní boli úspešní žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktorým tak svedčí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe uplatnil nárok na náhradu trov, tieto však nevyčíslil a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne trovy konania žalovaného v 1/ rade nevyplývali. Žalovaný v 2/ rade si náhradu trov konania neuplatnil. Okresný súd preto žalovaným v 1/ a v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca cestou právnej zástupkyne. Žalobca považoval rozsudok okresného súdu za právne a vecne nesprávny, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p. V odvolaní žalobca zopakoval skutkový a právny stav veci uvedený v žalobe. K záveru okresného súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobca uviedol, že podanou žalobou sa snaží eliminovať stav ohrozenia svojho vlastníckeho práva, ako aj svoju neistotu, nakoľko má za to, že inak nemožno k zodpovedajúcej náprave dospieť a práve prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť nápravu, ktorá je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Z vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a okresný súd opomenul skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov. Okresný súd konštatoval, že k časti zálohu uvedeného v záložnej zmluve žalovaný v 2/ rade nemal nikdy vlastnícke právo. Vlastnícke právo žalobcu pritom nikto nespochybnil a výpoveďou konateľa žalobcu bola existencia vlastníckeho práva ustálená. To, že žalovaný v 2/ rade nemal žiadne vecné ani záväzkové právo, ktoré by ho oprávňovalo nakladať s hnuteľnými vecami, potvrdil Ing. V., ktorý bol konateľom žalovaného v 2/ rade v čase uzatvárania záložnej zmluvy. Na základe uvedeného je tak logické prijať záver, že zmluva o zriadení záložného práva je minimálne v rozsahu zálohu uvedeného v čl. I. bod 1.3.1, 1.3.2 a 1.3.3 absolútne neplatná. Na dôvod absolútnej neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka mal okresný súd prihliadať ex offo. K záveru okresného súdu o nepreukázaní trvania záložného práva žalobcom, žalobca poznamenal, že tvrdí absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy a úvahy o jej trvaní preto považuje za irelevantné. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona a nemôže byť zhojená dodatočným schválením ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Ku konštatovaniu okresného súdu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca uviedol, že v notárskom centrálnom registri záložných práv je registrované záložné právo na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy, čo vyvoláva stav ohrozenia vlastníckeho práva žalobcu, ako aj neistotu v jeho právnom postavení ako vlastníka. Tento zásah je pre žalobcu neakceptovateľný z dôvodu, že by hnuteľné veci chcel scudziť a nechce, aby prípadný nadobúdateľ bol v neistote ohľadom právnej bezvadnosti týchto vecí, resp. aby táto skutočnosť negatívne ovplyvnila hodnotu týchto vecí. Žalobca mal za to, že naliehavý právny záujem je daný, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, než vyslovením neplatnosti záložnej zmluvy, na základe čoho bude následne možné vykonať výmaz záložného práva v notárskom centrálnom registri a tým odstrániť stav právnej neistoty. Žalobcovi sa od posledného pojednávania vo veci podarilo získať listinný dôkaz od záujemcu o nadobudnutie kanalizačného zberača DN400 a DN300, nachádzajúceho sa v katastri obce Zvolen - Rákoš o celkovej dĺžke 146,93 metrov, ktorý predstavuje záloh uvedený v čl. I. bod 1.3.5 záložnej zmluvy. Záujemcom o jeho odkúpenie je Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. a jeho odpredajom by mohlo dôjsť k naplneniu verejného záujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak, že prevádzkovateľom verejnej kanalizácie sa stane vodárenská spoločnosť. Za danej situácie sú dôvodné pochybnosti, či dôjde k odpredaju vodárenskej infraštruktúry a bude tak naplnený verejný záujem viac ako 60 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v uvedenej lokalite. Žalobca preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a určiť, že predmetná záložná zmluva je neplatná. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/368/2015-115 zo dňa 15.02.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.02.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd sa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ Krajský súd nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a opomenul skutočnosti, vyplývajúce z vykonaných dôkazov. Ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. V tomto smere nemôže obstáť námietka žalobcu, že jeho vlastnícke právo nikto nespochybnil a že výpoveď konateľa žalobcu o existencii vlastníckeho práva bola ustálená. Je zrejmé, že okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal zo záveru o nepreukázaní vlastníckeho práva žalobcu k predmetným hnuteľným veciam, ktoré tvorili predmet zálohu v zmysle zmluvy, ktorej neplatnosť žiadal žalobca v konaní určiť. Krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že žalobca na preukázanie svojho vlastníckeho práva k dotknutým hnuteľným veciam v prvostupňovom konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. K otázke vlastníckeho práva žalobcu sa pritom žalovaný v 1/ rade ani žalovaný v 2/ rade nevyjadrili, a preto nemožno konštatovať, že by sa v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. jednalo o skutočnosť medzi účastníkmi nespornú. Žalobca doklady ohľadom jeho vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré tvoria predmet zálohu podľa napadnutej záložnej zmluvy, predložil až ako prílohu podaného odvolania. Vo vzťahu k žalobcom dodatočne predloženým dokladom považuje krajský súd za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu, a to ust. § 205a ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. V zmysle ust. § 205a ods. 1 O.s.p. je v odvolacom konaní možné prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré nemajú charakter nových dôkazov, nepredložených žalobcom pred súdom prvého stupňa. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca bol okresným súdom riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Poučenie v zmysle tohto zákonného ustanovenia je obsiahnuté v predvolaní na súdne pojednávanie zo dňa 10.04.2015 (č.l. 29 spisu), ktoré bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 17.04.2015 (doručenka založená na č.l. 27 rub spisu). Z dôvodu riadneho poučenia žalobcu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. okresným súdom vychádzal krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu a vo vzťahu k ním predloženým dokladom ohľadom jeho vlastníckeho práva k veciam, ktoré boli predmetom napadnutej záložnej zmluvy, zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Takto zisteným skutkovým stavom bol krajský súd v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný, nakoľko nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v ods. 2 až 7 tohto ustanovenia a ani žiaden z taxatívnych dôvodov podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. Žalobca v podanom odvolaní ako novozískaný dôkaz nadobudnutý po poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa označil list zo dňa 03.07.2015 od Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorého predmetom je prípadné odkúpenie verejnej kanalizácie - kanalizačného zberača, ktorý je rovnako predmetom záložnej zmluvy. V tomto prípade sa však nejedná o doklad, ktorý by sa týkal preukázania vlastníckeho práva žalobcu k tomuto kanalizačnému zberaču. K ďalším žalobcom v odvolacom konaní predloženým dokladom (kúpna zmluva zo dňa 20.02.2012, osvedčenia o evidencii predmetných motorových vozidiel a kúpna zmluva k predmetu zálohu označeného ako JCB 3CX SUPER) krajský súd konštatuje, že sa jedná o doklady pochádzajúce z roku 2012, vo vzťahu ku ktorým žalobca ani netvrdil, že by tieto bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Krajský súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu ustáleného okresným súdom tak, že žalobca svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré tvorili predmet zálohu podľa napadnutej záložnej zmluvy, nepreukázal. V zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. pritom súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, a tiež na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Ak v priebehu prvostupňového konania žalobca žiadne dôkazy na preukázanie svojho vlastníckeho práva nenavrhol a s ohľadom na absenciu akéhokoľvek vyjadrenia či už žalovaného v 1/ rade alebo žalovaného v 2/ rade k otázke vlastníckeho práva žalobcu nebolo možné konštatovať nespornosť tejto skutočnosti, mohol okresný súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzať len z listinných dôkazov predložených žalobcom. Do okamihu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní pred okresným súdom dňa 23.06.2015 žalobca predložil len kópiu Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.12.2010 a kópiu výpisu z evidencie motorových vozidiel (č.l. 14 spisu), v zmysle ktorého spoločnosť MOS stav, s.r.o., nie je a nebola vlastníkom alebo držiteľom motorových vozidiel BMW X3, Tatra PJ36 a Tatra S1 815. Za stavu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady, vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p., potom nebolo možné krajským súdom prihliadať na doklady ohľadom vlastníckeho práva žalobcu, ktoré žalobca predložil až v odvolacom konaní. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 174/2005, podľa ktorého „Ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.“. Žalobca v odvolaní spochybnil tiež záver okresného súdu o nepreukázaní jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva priamo z ust. § 80 písm. c) O.s.p. Naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 49/2003 je naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a spravidla tak nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto prostriedkom právnej ochrany žaloba na plnenie. Určovacia žaloba však má miesto v prípadoch, kedy je určovacou žalobou vytvorený pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie. Preukázanie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení je v zmysle ustálenej judikatúry prvou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí preukázať žalobca a ak túto dôkaznú povinnosť nesplní, jej dôsledkom je zamietajúce rozhodnutie súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 112/2004), pričom ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Cdo 7/2004). Žalobca neistotu svojho právneho postavenia odvodzoval od tvrdenia uvedeného v podanej žalobe, že veci, ktoré sú predmetom zálohu podľa záložnej zmluvy, nadobudol v júni 2008 od spoločnosti MOS development, s.r.o., ktorá je právnym predchodcom žalovaného v 2/ rade, na základe čoho žalobca ako skutočný vlastník je protiprávne a nezákonne obmedzený v pokojnom užívaní svojho majetku. Tvrdenie o vlastníckom práve k predmetu zálohu žalobca zopakoval aj v podanom odvolaní, kde naliehavosť právneho záujmu odôvodnil stavom ohrozenia svojho vlastníckeho práva s tým, že k náprave daného stavu nemožno dospieť inak, než vyslovením neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Samotný žalobca tak v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v konaní pred odvolacím súdom odvodzoval svoj naliehavý právny záujem od tvrdenia, že je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré tvoria predmet zálohu podľa záložnej zmluvy. Krajský súd za situácie, kedy žalobca nepreukázal existenciu svojho vlastníckeho práva k predmetu záložnej zmluvy, v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak žalobca nepreukázal existenciu svojho vlastníckeho práva, tak nie je možné dospieť k záveru, že by záložné právo, ktoré na predmetných hnuteľných veciach viazne, akýmkoľvek spôsobom zasahovalo do právneho postavenia žalobcu. Na to, aby žalobca mohol preukázať svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, by z výsledkov vykonaného dokazovania muselo predovšetkým vyplývať, že žalobca ako vlastník je účastníkom dotknutého právneho vzťahu, o ktorý sa v konaní jedná. Ak žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetu záložnej zmluvy, tak prípadné určenie neplatnosti tejto zmluvy na právne postavenie žalobcu nijakým spôsobom nedopadá a zákonom predpísaná podmienka preukázania naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení tak nie je splnená. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalobcu o verejnom záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov na prevádzkovaní verejnej kanalizácie vodárenskou spoločnosťou. Keďže naliehavý právny záujem musí byť daný na strane žalobcu, nie je možné jeho naplnenie odvodzovať od prípadného záujmu tretích osôb na odkúpení dotknutého kanalizačného zberača. Ak naliehavý právny záujem je možné skúmať len vo vzťahu k žalobcovi, je žalobcom tvrdený verejný záujem bez akéhokoľvek dopadu na posúdenie, či bez požadovaného určenia je ohrozené právo žalobcu alebo či je bez tohto určenia jeho právne postavenie neistým. Krajský súd nad rámec argumentácie súdu prvého stupňa vo vzťahu k otázke naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 89/2007, v zmysle ktorého „Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Vzhľadom na to, že určením (ne)platnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo, napr. vlastnícke“. Obdobným spôsobom judikoval Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutiach sp.zn. 21Cdo 58/2003 a sp.zn. 30Cdo 1555/2002, v zmysle ktorých rozhodnutí prípadné určenie neplatnosti alebo platnosti záložnej zmluvy nie je právnym prostriedkom spôsobilým odstrániť neistotu v právnom postavení záložného veriteľa alebo záložného dlžníka alebo zamedziť ohrozeniu ich práv. V zmysle uvedených zhodnotení bolo preto namieste krajským súdom odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. S ohľadom na záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nebolo v konaní potrebné zaoberať sa posúdením otázky, či predmetná záložná zmluva je alebo nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade, ktorí však v odvolacom konaní nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania. Preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.