Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/370/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239238 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113239238.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: IZOLPARTNER, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 27, 831 04 Bratislava, IČO: 45 340 242, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom Štrková 17, 011 54 Žilina, IČO: 31 568 963, v konaní o zaplatenie 10.283,40 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/28/2014-62 zo dňa 23. júna 2015 r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/28/2014-62 zo dňa 23. júna 2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 334,72 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.283,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 10.283,40 Eur od 09.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 616,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.511,61 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd poukázal na aplikáciu § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 450 ods. 1, § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka a konštatoval, že predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10.283,40 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny za dodaný tovar. Okresný súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania ako obchodno- právny podľa ust. § 216 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako kúpnu zmluvu uzatvorenú podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami preukázal, že k vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania došlo na základe kontraktačného procesu, na začiatku ktorého bola cenová ponuka žalobcu zo dňa 14.03.2013, na ktorú nadväzovala objednávka žalovaného č. 0234/2013/41/OM/0000 zo dňa 26.03.2013, obsahovo korešpondujúca cenovej ponuke žalobcu č. 066/2012 zo dňa 14.03.2013 a k zavŕšeniu vzniku zmluvného vzťahu došlo akceptáciou objednávky žalovaného zo dňa 26.03.2013 žalobcom, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Rámcové podmienky dodávky tovaru zo strany žalobcu žalovanému boli upravené v zmluve uzatvorenej dňa 28.03.2013 označenej ako Kúpna zmluva č. 015/2013, ktorú okresný súd podľa jej obsahu posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca listinnými dôkazmi, a to dodacími listami zo dňa 05.04.2013 a 08.04.2013, ktorých obsah nebol zo strany žalovaného relevantným spôsobom spochybnený, preukázal dodanie objednaného tovaru žalovanému, kúpnu cenu ktorého vrátane dopravy následne vyúčtoval faktúrou č. 130178 s dátumom splatnosti 08.05.2013. Samotná výška fakturovanej kúpnej ceny nebola zo strany žalovaného konkrétnymi námietkami spochybnená. Okresný súd uzavrel, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal právny základ aj výšku uplatnenej pohľadávky, konkrétne existenciu záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a splnenie povinnosti dodať tovar žalovanému v súlade s obsahom tohto záväzkovo právneho vzťahu. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že právny základ žalovanej pohľadávky považuje za sporný a poprel jej existenciu čo do dôvodu a výšky a považoval ju za neexistujúcu, okresný súd túto obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú s cieľom oddialiť splnenie svojho záväzku voči žalobcovi. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný v konaní neoznačil žiadne dôkazné prostriedky. Voči obsahu listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom nevzniesol žiadne konkrétne námietky a na nariadený termín pojednávania sa nedostavil. Účelovosti obrany žalovaného v tejto veci nasvedčuje aj tá skutočnosť, že dňa 12.08.2013 predložil žalobcovi elektronický návrh splátkového kalendára dlžnej sumy. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepriložil k faktúre kópiu objednávky a dodací list, takéto dojednanie medzi účastníkmi konania nebolo preukázané a rovnako tieto skutočnosti by nemali vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu riadne dodaného tovaru. V zmluve označenej ako Kúpna zmluva č. 015/2013 uzavretej dňa 28.03.2013 účastníci konania v článku V. bod 5.1 dojednali lehotu splatnosti faktúry 30 dní bez udania, či lehota splatnosti plynie odo dňa vystavenia faktúry alebo odo dňa jej doručenia žalovanému. Vzhľadom na uvedené dojednanie o lehote splatnosti okresný súd ho pre jeho neurčitosť považoval za neplatné a vychádzal zo zákonného znenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu, keď mu žalobca umožnil nakladať s tovarom, za ktorý deň okresný súd považoval deň dodania tovaru žalovanému podľa predložených dodacích listov zo dňa 05.04.2013 a 08.04.2013. Deň doručenia neuhradenej faktúry žalovanému tak okresný súd nepovažoval vo vzťahu k ustáleniu počiatku omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi za relevantný, nakoľko žalobca vo faktúre č. 130178 prejavil vôľu, aby mu žalovaný zaplatil kúpnu cenu až v lehote splatnosti faktúry 08.05.2013, žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi odo dňa 09.05.2013, od ktorého dňa si žalobca uplatnil dojednaný úrok z omeškania podľa článku V. bod 5.3 Kúpnej zmluvy č. 015/2013 zo dňa 28.03.2013 vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky denne. Okresný súd z uvedených skutočností dospel k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a v celom rozsahu mu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal plnú náhradu trov konania v sume 616,50 Eur titulom súdneho poplatku za žalobu a v sume 1.511,61 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pretože súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na podaný odpor, v ktorom namietal, že faktúry žalobcu sú zmätočné, pretože žalobca k faktúre nepriložil objednávku žalovaného, ktorú žalovaný vyžaduje k výzvam na plnenie a nebola predložená cenová ponuka. Bez daných objednávok nie je možné identifikovať právny základ žalovanej pohľadávky žalobcu a identifikovať, o aké skutkové a právne skutočnosti žalobca opiera svoje nároky. V návrhu žalobca nepreukázal doručenie žalovanej faktúry žalovanému vrátane ich príloh, a teda začatie plynutia lehoty splatnosti žalovanej pohľadávky, dohodu o splatnosti faktúry medzi účastníkmi, a teda preukázanie omeškania žalovaného s plnením záväzku. Predložená kúpna zmluva mala charakter rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá však vymedzuje len rámcovú úpravu práv a povinnosti zmluvných strán pri jednotlivo uzatváraných kúpnych zmluvách, a teda nie je sama o sebe právnou skutočnosťou, od ktorej by žalobca mohol odvodiť svoje žalované nároky voči žalovanému. Žalovaný sa s dodacími listami, ktoré žalobca predložil, nemal možnosť oboznámiť, keďže dodacie listy neboli žalovanému spolu s platobným rozkazom doručené. Žalovanému tak bola odňatá možnosť konať pred súdom a vzniesť na svoju obranu relevantné argumenty a navrhnúť dôkazy, keďže predvolanie na pojednávanie na deň 23.6.2015 nebolo žalovanému doručené. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by mu mala byť takáto poštová zásielka odoslaná, resp. že by ju poštový doručovateľ doručoval. Podľa žalovaného nebola tak existencia pohľadávky žalobcu spoľahlivo a hodnoverne preukázaná, žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu je treba považovať minimálne za predčasné. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. S napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu a jeho odôvodnením sa plne stotožnil a zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v odvolaní podanom proti napadnutému rozsudku zopakoval námietky, ktoré uviedol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, s ktorými sa súd prvého stupňa kvalifikovane vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že s dodacími listami, ktoré žalobca predložil okresnému súdu, sa nemal možnosť oboznámiť, keďže mu neboli spolu s platobným rozkazom doručené, tak žalobca poukázal na to, že dodacie listy potvrdené žalovaným boli žalovanému doručené ako príloha faktúry č. 130178, nakoľko ide o štandardný postup žalobcu, ktorý k zasielaným faktúram prikladá aj dodacie listy. Žaloba zo dňa 15.11.2013 bola okresnému súdu doručovaná ako zviazaný zväzok, t.j. aj s prílohami. Zväzok žaloby zo dňa 15.11.2013 a jeho príloh súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu doručoval žalovanému spolu s vydaným platobným rozkazom, nakoľko sa jedná o bežnú prax, a teda žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s prílohami žaloby. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 23.06.2015 mu nebolo doručené, tak žalobca mal za to, že prvostupňový súd procesne správne posúdil vykázanie doručenia predvolania na pojednávanie žalovanému, keď na pojednávaní dňa 23.06.2015 vec prejednal v jeho neprítomnosti. Je povinnosťou žalovaného zabezpečiť si preberanie zásielok vo svojom sídle, ktoré má žalovaný podľa výpisu z obchodného registra nezmenené. Podľa žalobcu žalovaný neuviedol v podanom odvolaní žiadne relevantné tvrdenia, ktorými by odôvodnene spochybnil nároky žalobcu. Opätovne poukázal na listinný dôkaz - e-mail žalovaného zo dňa 12.08.2013, ktorým žalovaný predložil žalobcovi návrh splátkového kalendára na sumu 10.283,40 Eur, čo jednoznačne preukazuje, že faktúra č. 130178 zo dňa 08.04.2013 bola žalovanému doručená, s jej obsahom bol oboznámený a bol si vedomý povinnosti uhradiť fakturovanú sumu za dodaný tovar. Odvolanie žalovaného považoval za účelové konanie s cieľom oddialiť splnenie svojho splatného záväzku. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/370/2015-82 zo dňa 21.12.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ustanovenia § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.1.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 211 ods. 2 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu žalovaného v procesno-právnej rovine, a to argumentácia upretia práva žalovaného oboznámiť sa s dodacími listami, ktoré boli predložené súdu, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. Poukazuje sa na zákonný postup okresného súdu, ktorý spolu s platobným rozkazom č.k. 10Rob/537/2013-28 zo dňa 3.1.2014 doručoval žalovanému podľa doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 29 spisu, platobný rozkaz č.l. 28 + návrhy + prílohy, ktoré údaje na doručenke podľa § 45 ods. 2 O.s.p. sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak. Pokiaľ z údaju na doručenke vyplývalo, že žalovanému bol doručovaný nielen platobný rozkaz, návrh, ale i prílohy, potom námietka, že žalovanému neboli doručené dodacie listy ako prílohy k žalobe žalobcu, bola zhodnotená ako nedôvodná. K ďalšej námietke žalovaného, že mu postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a vzniesť na svoju obranu relevantné argumenty a navrhnúť dôkazy, pretože predvolanie na pojednávanie na deň 23.06.2015 mu nebolo riadne doručené, sa krajský súd oboznámil so spôsobom doručovania predvolania žalovanému na nariadené pojednávanie. Zistil, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 23.06.2015 bolo žalovanému doručované zásielkou na č.l. 47 spisu - Doručenka, Doporučene, Do vlastných rúk, Opakované doručenie na adresu podľa výpisu z obchodného registra žalovaného Štrková 17, 011 54 Žilina s neúspešným pokusom o doručenie, s výzvou o opakované doručenie, s označením údaju „priečinok“, deň uloženia zásielky 13.5., ktorá ako nedoručená podľa údaju doručovateľa: ,,Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ sa Okresnému súdu v Žiline vrátila dňa 3.06.2015. Podľa § 48 ods. 2 O.s.p., ak nie je možné písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Vzhľadom k spôsobu doručovania predvolania na nariadené pojednávanie na deň 23.06.2015 správne prvostupňový súd, pokiaľ došlo k vráteniu zásielky ako nedoručenej, adresovanej právnickej osobe na jej sídlo uvedené v obchodnom registri, túto považoval po troch dňoch od vrátenia za doručenú, a tým bolo správne zhodnotené, že žalovaný má doručenie predvolania na termín pojednávania vykázané postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p.. Z tohto záveru bolo preto zákonným spôsobom konštatované, že mal okresný súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. splnené podmienky k tomu, aby prejednal vec v neprítomnosti žalovaného. Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd svojim postupom v plnom rozsahu umožnil žalovanému realizáciu práva byť prítomný na verejnom prerokovaní veci s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, avšak žalovaný ho nenaplnil a nezrealizoval. Prvostupňový súd mal splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p., a to k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, keďže žalovaný ako riadne predvolaný účastník v zmysle doručenky na č.l. 47 spisu pri doručení termínu pojednávania na deň 23.06.2015 spôsobom podľa § 48 ods. 2 O.s.p. v dostatočnom časovom predstihu, t.j. v spojení aj s ust. § 115 ods. 2 O.s.p. sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného okresný súd mu neodňal možnosť konať pred súdom, a tým nemohlo dôjsť k porušeniu procesných a ústavných práv. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p, § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 11.8.2015 za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd zdôrazňuje, že u žalovaného bolo vykonané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré bolo súčasťou predvolania na nariadený termín pojednávania (č.l. 45 spisu). V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahŕňa v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu poukazuje na zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keď sa stotožňuje so skutkovými ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového stavu a jeho právne posúdenie, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zák. ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zák. ust. § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom okresný súd dostatočne zodpovedá na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie faktúry č. 130178 žalovaný v odvolacom konaní zotrval na obrane nepreukázaného žalobcovho nároku, jeho predčasnosti, keďže podľa argumentácie žalovaného žalobca nepreukázal, že konal v súlade s podmienkami, ktoré vyžaduje žalovaný, a to objednávkou žalovaného a dodacím listom ako aj, že žalovaný nepreukázal doručenie žalovanej faktúry žalovanému vrátane jej príloh. K tejto obrane žalovaného a vo vzťahu k dôkaznej povinnosti žalobcu krajský súd uvádza, že v súhrne listinné dôkazy potvrdili, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý správne okresný súd posúdil podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom ktorého bola dodávka tovaru zo strany žalobcu žalovanému za rámcových podmienok, ktoré boli upravené v Kúpnej zmluve č. 015/2013 zo dňa 28.03.2013, ktorá bola výsledkom kontraktačného procesu, a to cenovej ponuky žalobcu nadväzujúcej na objednávku žalovaného č. 0234/2013/41/OM/000 zo dňa 26.03.2013. Žalobca dodacími listami zo dňa 05.04.2013 a 08.04.2013 preukázal dodanie tovaru žalovanému, ktoré dodacie listy boli opatrené dátumom a podpisom a súčasne obsahovali i záznam o prevádzke vozidla. Cenu poskytnutého plnenia vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 130178, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj dodacie listy podpísané za objednávateľa. Z dojednania obsiahnutom v kúpnej zmluve, a to čl. V. Platobné podmienky, bod 5.2 vyplynulo, že faktúra predávajúceho má obsahovať náležitosti podľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, s tým, že v prípade absencie týchto náležitostí je kupujúci oprávnený vrátiť ju predávajúcemu na prepracovanie. Vykonané dokazovanie nepreukázalo také správanie sa žalovaného, ktorý by žalobcom vystavenú faktúru č. 130178 žalobcovi vrátil, preto bolo potrebné vychádzať z toho, že predmetná faktúra obsahovala náležitosti, ktoré vyplývali z článku V. bodu 5.2 Kúpnej zmluvy č. 015/2013 zo dňa 28.03.2013. Žalovaný v súvislosti s podaným odporom ani v podanom odvolaní netvrdil a ani nepreukázal inú dohodu, čo všetko bude obsahovať faktúra. Preto bolo potrebné vychádzať z dojednania uvedeného v kúpnej zmluve. K dôvodnosti žalobcovho nároku pristupuje aj samotné správanie sa žalovaného, ktorý e-mailom zo dňa 19. augusta 2013 predložil žalobcovi návrh splátkového kalendára na dlžnú sumu 10.283,40 Eur, čo je žalobcom vyfakturovaná suma faktúrou č. 130178. Vzhľadom k uvedenému, pokiaľ by žalobcov nárok nemal svoj opodstatnený základ a výšku, tak by žalovaný ani neuvažoval o možnosti odoslania návrhu splátkového kalendára na dlžnú sumu, ktorá je predmetom žaloby. Teda, ak by žalobcov nárok nemal relevantný základ, čo žalovaný spochybňoval, tak by ani nenavrhol možnosť splácania dlhu podľa vystavenej faktúry, vo vzťahu ktorej namietal, že neobsahovala požadované prílohy žalovaným. Pokiaľ by žalovaný neobdržal od žalobcu faktúru s náležitosťami, ktoré boli dohodnuté, tak by ani neriešil so žalobcom spôsob je úhrady, t.j. ani by nepredkladal návrh splátkového kalendára žalobcovi, v ktorom návrhu sa uvádza výška ako i návrh splátky. Ak by mala byť pravdivá argumentácia žalovaného v odvolaní, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry, tak by sa toto premietlo do správania sa žalovaného, ktorý by nenavrhoval splácať dlh z tejto faktúry splátkovým kalendárom. Žalovaný tak nepreukázal svoju obranu, práve naopak, svojim správaním, a to návrhom splátkového kalendára potvrdil, že faktúra žalobcu obsahovala všetky dohodnuté náležitosti, bola vystavená na základe uzavretého zmluvného vzťahu a poskytnutého plnenia zo strany žalobcu, pretože v opačnom prípade by návrhom splátkového kalendára neriešil spôsob úhrady tejto faktúry, ak by nemala právny základ a nebola ňou účtovaná cena poskytnutého plnenia. Ak by tomu tak nebolo, potom by žalovaný faktúru ako neoprávnene vystavenú vrátil, k čomu nedošlo. Obrana žalovaného v podanom odvolaní, vzhľadom k uvedenému bola vyhodnotená ako účelová. V zhode so záverom prvostupňového súdu i krajský súd konštatuje, že žalobca dokázal založenie zmluvného vzťahu, splnenie záväzku, a to dodanie tovaru žalovanému, čomu korešponduje záväzok žalovaného zaplatiť cenu takto dodaného tovaru spolu aj s požadovaným príslušenstvom, a to úrokom z omeškania pre vzniknuté omeškanie žalovaného so zaplatením sa ceny poskytnutého plnenia, ktoré omeškanie správne ustálil prvostupňový súd. Vo vyvolanom odvolacom konaní bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Výrok o trovách prvostupňového konania osobitne nemal žalovaným zadefinované odvolacie dôvody, avšak vzhľadom k tomu, že išlo o výrok závislý od výroku vo veci samej, bol aj tento krajským súdom potvrdený ako vecne správny, keďže žalobca podľa § 142 ods. 1 O.s.p. mal právo na plnú náhradu účelne vynaložených a vyčíslených trov prvostupňového konania. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.10.2015 1x 270,54 Eur, režijný paušál 1x 8,39 Eur + 20 % DPH = 55,79 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania v trovách právneho zastúpenia zodpovedali sume 334,72 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.