Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239399 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113239399.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: REAL & CAPITAL ASSETS Ltd., so sídlom Akara Bldg., de Castro Street 24, Wickhams Cay, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, registrovaný ako medzinárodná obchodná spoločnosť pod č. 647919, zastúpeného zástupcom advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: HMG Recovery, k.s., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 46 333 908, správca úpadcu SKI PARK Ružomberok, akciová spoločnosť, so sídlom Hrabovská cesta 1679/31, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 012 475, zastúpenému zástupcom AK HŘÍCHOVÁ, s.r.o., so sídlom Úprkova 45, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 342, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu majetkovej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 12/2013-264 zo dňa 18.9.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 12/2013-303 zo dňa 16.3.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 12/2013-264 zo dňa 18.9.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 12/2013-303 zo dňa 16.3.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s (opravným) uznesením okresný súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu SKI PARK Ružomberok, a.s. vylúčiť hnuteľné veci špecifikované druhovým označením, inventárnym číslom a rokom výroby v položkách 1 až 42 písomného vyhotovenia žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K 16/2012 bol vyhlásený konkurz na majetok obchodnej spoločnosti SKI PARK Ružomberok, a.s., pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 3.11.2012. V Obchodnom vestníku OV č. 249/2012 zo dňa 18.12.2012 bol uverejnený súpis všeobecnej podstaty úpadcu, do ktorej bol zahrnutý hnuteľný a nehnuteľný majetok. V Obchodnom vestníku OV 9/2013 zo dňa 14.1.2013 došlo k doplneniu údajov (o rok výroby a stav opotrebovanosti) ohľadom súpisu majetku všeobecnej podstaty. Žalobca ako veriteľ prihlásil v konkurznom konaní prihláškou č. 1 svoju pohľadávku v celkovej výške 5.005.346.86 Eur a prihláškou č. 2 pohľadávku vo výške 2.767.653,14 Eur. Pohľadávky žalobca prihlásil z titulu Zmluvy o úvere s odkladacou podmienkou účinnosti č. 012005 zo dňa 7.9.2005 a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva s odkladacou podmienkou účinnosti zo dňa 7.5.2005. Označené pohľadávky správca poprel s odôvodnením, že sa nenachádzajú v účtovníctve úpadcu. Určenia právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, poradia, zabezpečovacieho práva a poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky sa žalobca domáha v konaní pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 10Cbi/1/2013. Žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol úpadcovi účelový úver vo výške 7.300.000 Eur na účel, ktorým bolo splnenie jeho záväzkov vyplývajúcich z článku I. bod 1 tejto zmluvy o úvere. Žalobca si riadne splnil svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere. Podľa čl. V Zmluvy o úvere sa úpadca zaviazal poskytnutý úver splácať v desiatich rovnomerných ročných splátkach vo výške 730.000 Eur s tým, že splatnosť prvej splátky je stanovená do 30.6. kalendárneho roka, v ktorom dôjde ku čerpaniu úveru. Úpadca úver čerpal jednorázovo 20.4.2012, v dôsledku čoho splatnosť prvej splátky nastala dňa 30.6.2012. Keďže úpadca nezaplatil prvú splátku v lehote splatnosti do 30.6.2012, došlo z jeho strany k porušeniu zmluvných povinností a v súlade s článkom IV. Zmluvy o úvere to malo za následok zosplatnenie celého úveru. V nadväznosti na to žalobca nadobudol v súlade s článkom VI. Zmluvy o zabezpečení vlastnícke právo k veciam špecifikovaným v článku III. bod 2 tejto zmluvy. Zmluva o zabezpečení bola uzatvorená dňa 7.5.2005 podľa § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom touto zmluvou previedol úpadca dočasne žalobcovi vlastnícke právo k hnuteľným veciam za účelom zabezpečenia splnenia jeho záväzkov. Žalobca a úpadca sa dohodli, že v prípade, ak nebude dodržaná lehota splatnosti záväzku úpadcu, zmení sa automaticky zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva na kúpnu zmluvu s podstatnými náležitosťami špecifikovanými priamo v zmluve. Keďže úpadca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy tým, že riadne a včas nesplnil dohodnuté splátky, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu úveru a poskytnutý úver následne nevrátil, nadobudol žalobca v súlade s článkom VI. zmluvy o zabezpečení vlastnícke právo k hnuteľných veciam špecifikovaným v článku III. bod 2 tejto zmluvy. Žalobca zdôraznil, že Zmluva o úvere s odkladacou podmienkou účinnosti č. 012005 zo dňa 7.9.2005 bola uzatvorená podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, pričom sa jedná o konsenzuálny kontrakt, a preto sa na vznik zmluvy nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom. Zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení za úpadcu podpísal splnomocnenec p. H. H. na základe Plnomocenstva zo dňa 6.6.2003. Pohľadávka žalobcu na základe zmluvy o úvere nepochybne vznikla vo výške poskytnutého úveru s príslušenstvom, pričom ide o vymáhateľnú pohľadávku, ktorú je možné uplatniť na súde. Žalobca svoju povinnosť zo Zmluvy o úvere splnil, oproti čomu peňažný záväzok úpadcu zostal v platnosti a nedošlo k jeho zániku. Do všeobecnej podstaty bol zahrnutý aj majetok, ktorý podľa zmluvy o zabezpečení patrí do vlastníctva žalobcu. Žalovaný neoprávnene do súpisu majetkovej podstaty úpadcu, a to najskôr do všeobecnej a neskôr do oddelenej podstaty žalobcu ako zabezpečeného veriteľa, zapísal veci uvedené v petite žaloby, ktoré nie sú majetkom úpadcu, ale ich výlučným vlastníkom je žalobca, ktorý tieto nadobudol výkonom zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle zmluvy o zabezpečení. Napriek predsúdnej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným nepristúpil žalovaný k vylúčeniu vecí zo súpisu majetku a ani nereagoval na argumentáciu žalobcu. 2. Okresný súd s odkazom na Nariadenie rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní konštatoval právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. V otázke rozhodného práva okresný súd vychádzal zo zohľadnenia špecifík predmetného konania a časových súvislostí uvádzaných žalobcom ohľadom momentu uzatvorenia zmluvy o úvere a zabezpečovacej povahy zmluvy o zabezpečení a podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom riešil otázku rozhodného práva v prospech právneho poriadku Slovenskej republiky. 3. Okresný súd uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa ust. § 78 ods. 1, 2, 3, 4, 8 a § 199 ods. 1, 2, 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ust. § 36 ods. 1, 2, § 39, § 553 ods. 1, § 553a ods. 1, 2, § 553c ods. 1, 2 a § 879j Občianskeho zákonníka. Okresný súd konštatoval, že žaloba bola žalobcom podaná včas, nakoľko z Obchodného vestníka č. 198/2013 s dňom vydania 14.10.2013 vyplýva, že konkurzný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 40 dní od doručenia uznesenia podal proti správcovi vylučovaciu žalobu. Toto uznesenie bolo žalobcovi doručené i doporučene, ako to vyplýva z doručenky na č.l. 240, a to dňa 22.11.2013. Lehota v dĺžke 40 dní na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť doručením výzvy jej uverejnením v Obchodnom vestníku, kde účinky doručenia nastali dňom 15.10.2013. 40-dňová lehota tak začala plynúť odo dňa 16.10.2013 a pri podaní žaloby dňa 21.11.2013 konštatoval okresný súd, že žaloba je podaná včas. 4. Okresný súd vo vzťahu k vylučovacej žalobe uviedol, že žalobca môže s takouto žalobou uspieť, ak preukáže, že mu k momentu zápisu majetku do súpisu a aj k momentu rozhodnutia súdu o vylučovacej žalobe svedčilo a svedčí právo vylučujúce takýto zápis majetku do súpisu majetkovej podstaty. Žalobca tvrdené vlastnícke právo odvodzoval od účinkov založených naplnením dojednania vyplývajúceho z článku VI. bod 1 zmluvy o zabezpečení. Podľa okresného súdu bolo potrebné zohľadniť dojednanie čl. VII. bod 2 zmluvy o zabezpečení, podľa ktorého zmluva nadobúda účinnosť v deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o úvere s odkladacou podmienkou účinnosti č. 012005. Táto zmluva o úvere v čl. VI. bod 1 a 2 obsahuje dojednanie o tom, že nadobúda platnosť dňom jej podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobudne v prípade, ak budú kumulatívne splnené podmienky: uplynie deň 31.12.2011 a súčasne nedôjde ku dňu 31.12.2011 k úplnému zániku ktoréhokoľvek zo záväzkov špecifikovaných v článku I. ods. 1 písm. a), b) a c). Účinnosť zmluvy o úvere tak mohla nastať najskôr po 31.12.2011. Okresný súd zdôraznil, že v konaní medzi účastníkmi neboli sporné tvrdenia žalobcu o postúpení pohľadávok subjektu SWE-BEL PETROLEUM LIMITED voči úpadcovi podľa článku I. Zmluvy o úvere na subjekt Mergila Holdings LTD., a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.6.2007 vo výške 1.615.546 USD a 3.942.409 EUR, ktoré pohľadávky boli predmetom uznania podľa Notárskej zápisnice zo dňa 5.8.2005 č. N 236/2005, spísanej Notárskym úradom JUDr. Vladimíra Baluna, ani spôsob čerpania úveru žalovaným podľa zmluvy o úvere tak, že žalobca finančné prostriedky tvoriace úver poskytol priamo subjektu SWE-BEL PETROLEUM L1MITED, resp. jeho právnemu nástupcovi Mergila Holding LTD. a že Mergila Holdings LTD. ako veriteľ potvrdil, že záväzok žalobcu zo zmluvy o úvere a poukážky vystavenej voči žalobcovi a prijatej Mergila Holdings LTD. zanikol v celom rozsahu podľa § 570 OZ a zároveň potvrdil, že záväzky úpadcu z predmetnej Úverovej zmluvy vo výške 7.300.000 Eur zanikli zánikom pôvodného záväzku žalobcu poskytnúť úver, ako aj skutočnosť, že úpadca vyčerpal úver na základe Úverovej zmluvy jednorázovo k 20.4.2012, pričom splatnosť prvej splátky bola 30.6.2012 a túto splátku úpadca nezaplatil, v dôsledku čoho sa zosplatnil celý úver. Okresný súd si tieto nesporné skutkové tvrdenia podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil. Keďže zmluva o zabezpečení mala nadobudnúť účinnosť v deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o úvere, a táto mohla nadobudnúť účinnosť najskôr po 31.12.2011, aj zmluva o zabezpečení mohla nadobudnúť účinnosť najskôr po 31.12.2011. Preto podľa okresného súdu najskôr po 31.12.2011 mohli nastať právne dôsledky vyplývajúce z dojednania článku VI. bod 1 zmluvy o zabezpečení, nakoľko vznik, zmenu a zánik práv a povinností účastníkov môže zakladať len právny úkon, ktorý je platný a účinný. Právny úkon, u ktorého z dôvodu dojednania odkladacej podmienky nenastala jeho účinnosť, nemôže spôsobovať právne dôsledky. V čase, kedy najskôr mohli nastať účinky právneho úkonu, obsahovala právna úprava vyplývajúca z Občianskeho zákonníka ustanovenie § 553c ods. 2, podľa ktorého dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo, uzatvorené pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné. Toto ustanovenie bolo vnesené do právneho poriadku zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.1.2008, pričom podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka bolo upravené, ako sa má aplikovať nová úprava. Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami tohto zákona (má sa na mysli zákona č. 568/2007 Z.z.) spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa však posudzujú podľa doterajších právnych predpisov. 5. Podľa okresného súdu bolo toto právne ustanovenie kľúčové pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na obsah obrany žalovaného, ktorý poukazoval na úpravu podľa § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že § 879j Občianskeho zákonníka upravuje tzv. nepravú retroaktivitu, ktorej podstata spočíva v tom, že právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou nového právneho predpisu sa síce riadia pôvodnou právnou úpravou, ale ich zmeny a novovzniknuté skutočnosti, práva a povinnosti sa posudzujú podľa novej právnej úpravy. Nová úprava tak pôsobí vždy len do budúcna, hoci reguluje vzťahy, ktoré vznikli pred jej účinnosťou, čo súvisí s ochranou už nadobudnutých subjektívnych práv účastníkov občiansko-právnych vzťahov a tiež s ich právnou istotou. Okresný súd konštatoval, že k právnym dôsledkom podľa článku VI. bod 1 zmluvy o zabezpečení mohlo dôjsť najskôr po 31.12.2011, avšak to, aby tieto právne dôsledky v uvedenom čase nastali, vylučovala v tom čase existujúca hmotno- právna úprava podľa § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá dohody s takým obsahom, ako vyplýva z článku VI. bod 1 zmluvy o zabezpečení vyhlasovala za absolútne neplatné z dôvodu ich rozporu so zákonom. Argumentácia žalobcu poukazujúca na zásadu zmluvnej voľnosti nemôže podľa okresného súdu byť základom pre záver o vylúčení uvedených dôsledkov nepravej retroaktivity podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka. Žalobca tak nepreukázal, že mu k momentu zápisu predmetných hnuteľných vecí do súpisu majetkovej podstaty a ani k momentu rozhodnutia okresného súdu vo veci svedčilo a svedčí tvrdené vlastnícke právo a ani iné právo, ktoré by zápis označených hnuteľných vecí do súpisu majetkovej podstaty úpadcu vylučovalo, a teda nepreukázal splnenie tejto základnej hmotno-právnej podmienky úspešnosti vylučovacej žaloby, v nadväznosti na čo okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby. 6. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že konanie vedené vo veci sp. zn. 10Cbi/1/2013 je konaním, predmetom ktorého je určenie právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti uplatnených pohľadávok žalobcu, ktoré boli správcom popreté, na rozdiel od konania v prejednávanej veci, v ktorom okresný súd posudzoval splnenie podmienok vylučovacej žaloby. Napriek tomu, že obe žaloby môžu vychádzať z rovnakého alebo podobného skutkového základu, okresný súd v prejednávanej veci nevidel dôvod na prípadné prerušenie konania do právoplatného skončenia veci sp. zn. 10Cbi/1/2013, a to vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorá bola koncentrovaná na argumentáciu odkazujúcu na úpravu § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka. 7. O trovách konania okresný súd rozhodol s prihliadnutím na zamietnutie žaloby, a teda úspech žalovaného v celom rozsahu. Keďže žalovaný neučinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania a okresný súd ani nezistil vznik trov konania na jeho strane, bolo o náhrade trov konania rozhodnuté tak, že okresný súd žalovanému náhradu trov nepriznal. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca súhlasil s tým, že podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") bola upravená aplikácia novej úpravy podľa ust. § 553c OZ a tiež s tým, že citované intertemporálne ustanovenie § 879j OZ bolo kľúčové pre meritórne rozhodnutie vo veci. Žalobca však nesúhlasil s tým, ako prvostupňový súd toto ustanovenie na daný prípad aplikoval. Zákonom č. 568/2007 Z.z. sa majú spravovať aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov. Podľa žalobcu na právne vzťahy založené zmluvou o úvere a zmluvou o zabezpečení je nevyhnutné aplikovať doterajšie právne predpisy. Najpodstatnejšou skutočnosťou pre aplikáciu doterajšej úpravy je, že ku žiadnym zmenám uvedených právnych vzťahov po 1.1.2008 nedošlo. Vznik týchto právnych vzťahov vrátane dohodnutých odkladacích podmienok účinnosti, resp. vznik nárokov viazaný na v tom čase (7.9.2005) dohodnuté odkladacie podmienky účinnosti preto nepodlieha aplikácii zákona č. 568/2007 Z.z. Automatické splnenie odkladacej podmienky účinnosti zmluvy vôbec nie je možné považovať za takú skutočnosť, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako novovzniknutú a za novovzniknuté právo nemožno považovať právo už nadobudnuté, ktorého účinnosť bola len odložená. Pri takej aplikácii by okresný súd prakticky vylúčil aplikáciu inštitútu odkladacej podmienky účinnosti. Žalobca ako účastník zmluvy o zabezpečení už nadobudol subjektívne práva práve na základe a momentom uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení a aplikácia zákona č. 568/2007 Z.z. prvostupňovým súdom by bola retroaktívna a nešlo by o nepravú, ale o pravú retroaktivitu v rozpore s právnou istotou účastníkov. Pravá retroaktivita vyvoláva právne účinky na vzťahy už existujúce predtým, ako retroaktívna právna norma nadobudla platnosť a od adresátov vyžaduje, aby svoje správanie usmernili v zmysle budúcej, v tom čase ešte neexistujúcej úpravy. Ak by bol akceptovaný výklad okresného súdu, účastníci zmluvy o zabezpečení by boli nútení po nadobudnutí účinnosti právnej normy č. 568/2007 Z.z. upravovať spätne svoj právny vzťah uzavretý pred jej účinnosťou napriek tomu, že v čase jeho vzniku nadobudli platne všetky práva, hoci s odloženou účinnosťou, ktorá závisela od splnenia podmienok. Nie je možné konštatovať, že iba z dôvodu odkladacej podmienky účinnosti tieto práva a nároky účastníci nemali už v čase uzavretia zmluvy o zabezpečení, ale že tieto vznikli až splnením odkladacích podmienok, a preto sa na ne mal aplikovať zákon č. 568/2007 Z.z. Pri nepravej retroaktivite sa obsah právneho vzťahu od účinnosti novej právnej úpravy posudzuje podľa novej právnej úpravy, ale forma vzniku a obsah právneho vzťahu pred účinnosťou novej právnej úpravy sa posudzuje podľa pôvodnej právnej úpravy. Obsahom právneho vzťahu v danom prípade jednoznačne bola už v čase jeho uzatvorenia povolená dohoda strán vyplývajúca z článku VI. bod 1 zmluvy o zabezpečení. Ústavný súd SR k otázke pravej retroaktivity konštatoval, že ...„Zákaz retroaktivity je jedným z hlavných znakov právneho štátu podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky a významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a ich právnej istoty". Zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov patrí k znakom právneho štátu, pričom podľa ústavného súdu pravá retroaktivita nastáva, ak „zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych stavov (práv a povinností)". V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 10/06 zo dňa 24.06.2009 ústavný súd konštatoval, že ani nepravá retroaktivita nemusí byť bez ústavného kontextu, ak výrazne zhoršuje doterajšiu právnu pozíciu jednotlivca, a preto môže byť v napätí s princípom ochrany legitímneho očakávania. Pravá retroaktivita je v porovnaní s retroaktivitou nepravou extrémnym zásahom do princípu právnej istoty. 9. Žalobca uzavrel, že ak okresný súd posúdil, že na vznik vzťahov založených zmluvou o úvere a zmluvou o zabezpečení, ako aj na nároky z nich sa vzťahovala právna úprava § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinná od 1.1.2008, tak nesprávne aplikoval právny predpis na zistený skutkový stav, a preto napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri správnej aplikácii práva súdom prvého stupňa by súd žalobe vyhovel. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu s tým, že zmluva o zabezpečení mohla nadobudnúť účinnosť najskôr po 31.12.2011. Právne dôsledky vyplývajúce z dojednania článku VI. bod 1 zmluvy o zabezpečení tak mohli nastať najskôr po 31.12.2011, nakoľko vznik, zmenu a zánik práv a povinností účastníkov môže zakladať len právny úkon, ktorý je platný a účinný. Právny úkon, u ktorého nenastala jeho účinnosť, nemôže spôsobovať vznik, zmenu alebo zánik práva. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie § 36 ods. 1 OZ, podľa ktorého vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Nakoľko podmienka vzniku právneho vzťahu nastala až dňa 31.12.2011 aj tento právny vzťah vznikol a jeho účinky nastali až dňa 31.12.2011. V čase, kedy najskôr mohli nastať účinky právneho úkonu úverovej zmluvy a tým aj zmluvy o zabezpečení, úprava vyplývajúca z OZ obsahovala aj ust. § 553c ods. 2 OZ, ktoré ustanovenie bolo do právneho poriadku SR vnesené zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2008. Podľa prechodného ust. § 879j OZ sa právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou nového právneho predpisu riadia pôvodnou právnou úpravou, ale ich zmeny a novovzniknuté skutočnosti, práva a povinnosti sa posudzujú podľa novej úpravy. K právnym následkom predpokladaným v článku VI. bod 1 Zmluvy o zabezpečení mohlo dôjsť najskôr po 31.12.2011, avšak to, aby tieto právne dôsledky nastali, vylučovala v tom čase existujúca úprava podľa ust. § 553c ods. 2 OZ, ktorá dohody s takým obsahom vyhlasovala za absolútne neplatné z dôvodu ich rozporu so zákonom. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že okresný súd pri aplikácií ust. § 879j OZ zmenil nepriamo retroaktívny účinok na priamy retroaktívny účinok. Podľa žalovaného žalobca v období od účinnosti predmetnej novely až do uzavretia úverovej zmluvy mal dostatok času na úpravu zmluvy o zabezpečení a jej zosúladenie s platnou právnou úpravou tak, aby právny vzťah, ktorý vznikne, neodporoval platnej a účinnej legislatíve. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal základnú podmienku na vylúčenie majetku zo súpisu majetku úpadcu a neuniesol dôkazné bremeno, pričom samotné postavenie žalobcu v konkurznom konaní je predmetom incidenčného sporu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi/l/2013. Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. 11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/16/2016-320 zo dňa 29.09.2016 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.10.2016, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 13. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 10.12.2015 (č.l. 278 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 15. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ..."odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu." 19. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že Zmluvou o úvere s odkladacou podmienkou účinnosti č. 012005 (č.l. 83 spisu), uzatvorenou medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom dňa 07.09.2005, bol dohodnutý účel poskytnutia úveru, a to zaplatenie záväzkov dlžníka voči subjektu SWE - BEL PETROLEUM LIMITED, pričom výška úveru bola dohodnutá na sumu 7.300.000 Eur. Splácanie úveru v čl. IV. až čl. VI. zmluvy bolo dojednané tak, že dátum prvej splátky istiny je dojednaný na deň 30.06. po čerpaní úveru pri dojednanom počte splátok 10, s dňom splatnosti splátky istiny vždy k 30.06. príslušného kalendárneho roka, s výškou poslednej splátky 730.000 Eur. Zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu obidvomi zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda, ak budú kumulatívne splnené nasledovné podmienky: uplynie deň 31. decembra 2011 a súčasne nedôjde ku dňu 31. decembra 2011 k úplnému zániku ktoréhokoľvek zo záväzkov špecifikovaných v čl. I. ods. 1. písm. a), b) a c). Dňa 07.09.2005 bola medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom uzatvorená tiež Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva s odkladacou podmienkou účinnosti (č.l. 87 spisu), v ktorej boli špecifikované hnuteľné veci, ktorých sa týka zabezpečovací prevod vlastníckeho práva pri zabezpečení záväzku dlžníka voči veriteľovi. Podľa čl. IV. bod 1. tejto zmluvy dlžník na zabezpečenie záväzku do výšky 30% vstupnej hodnoty hnuteľných vecí špecifikovaných v čl. III. zmluvy prevádza touto zmluvou vlastnícke právo k hnuteľným veciam špecifikovaným v čl. III. zmluvy a veriteľ nadobúda vlastnícke práva k týmto veciam. Podľa čl. IV. bod 1. zmluvné strany dojednali, že v prípade, ak nebude dodržaná lehota splatnosti záväzku, tak táto zmluva sa nasledovným dňom zmení na kúpnu zmluvu, ktorá obsahuje ako podstatné náležitosti označenie prevádzajúceho: dlžník, kupujúceho: veriteľ, predmet kúpy: hnuteľné veci špecifikované v čl. III. zmluvy, kúpna cena: 30% zo vstupnej hodnoty hnuteľných vecí špecifikovaných v čl. III. zmluvy a spôsob uhradenia kúpnej ceny: pohľadávka dlžníka na zaplatenie kúpnej ceny sa dohodou strán automaticky započítava oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, a to najviac do výšky neuhradeného zostatku istiny záväzku. Veriteľ sa týmto dňom stáva neobmedzeným vlastníkom hnuteľných vecí špecifikovaných v čl. III. zmluvy a vstupuje do skutočného užívania a držby týchto hnuteľných vecí, ibaže sa zmluvné strany dohodnú na niečom inom. Podľa čl. VII. bod 1., 2. zmluvy nadobúda táto zmluva platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť v deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o úvere s odkladacou podmienkou účinnosti č. 012005. 20. Žalobca odvolanie odôvodnil predovšetkým námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorú vzniesol voči aplikácii ust. § 879j Občianskeho zákonníka okresným súdom vo vzťahu k úprave zavedenej zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 v ust. § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pre posúdenie tejto námietky žalobcu považuje krajský súd za potrebné uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka citovať. 21. Podľa ust. § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné. 22. Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 23. Z uvádzaných ustanovení Zmluvy o úvere s odkladacou podmienkou účinnosti č. 012005 a Zmluvy o zabezpečení, obidve zmluvy uzatvorené dňa 07.09.2005, krajský súd konštatuje, že účinnosť zmluvy o úvere, na ktorú bola následne naviazaná aj účinnosť zmluvy o zabezpečení, bola viazaná na kumulatívne naplnenie dvoch predpokladov. Prvým bolo uplynutie dňa 31.12.2011 a druhým bolo splnenie podmienky, že ku dňu 31.12.2011 nedôjde k úplnému zániku ktoréhokoľvek zo záväzkov špecifikovaných v čl. I ods. 1 písm. a), b) a c) zmluvy o úvere. Je preto zrejmé, že účinnosť zmluvy o úvere mohla nastať najskôr po dni 31.12.2011, pričom zmluva o zabezpečení mala v zmysle svojho čl. VII. bod 2. nadobudnúť účinnosť v deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o úvere. V konaní nebolo sporné, že splatnosť prvej splátky v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere bola dňa 30.06.2012 a úpadca túto prvú splátku nezaplatil, v dôsledku čoho sa stal splatným celý poskytnutý úver. Účinnosť zmluvy o zabezpečení tak nastala až v priebehu roku 2012 a je preto nutné zodpovedať otázku, či na práva a povinnosti účastníkov tohto zmluvného vzťahu je alebo nie je potrebné aplikovať ust. § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, zavedené do právneho poriadku zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným dňom 01.01.2008. Odpoveď na túto otázku poskytuje citované ust. § 879j Občianskeho zákonníka, ktoré je prechodným ustanovením zavedeným do Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z. Toto ustanovenie zakotvuje tzv. nepravú retroaktivitu tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré boli zmenené a doplnené zákonom č. 568/2007 Z.z. Vo vzťahu k retroaktivite, teda spätnej pôsobnosti právnych noriem krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že retroaktivita predstavuje situáciu, kedy sa nová právna úprava vzťahuje na spoločenské vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tejto úpravy, čím pri retroaktivite dochádza ku skutočnosti, že právo do určitej miery pôsobí do minulosti. Pravá retroaktivita spočíva v tom, že účinnosť právnej úpravy nastane skôr ako jej platnosť, takže sa neskorší zákon použije aj na prípady, ktoré už nastali v minulosti. Pravá retroaktivita práve pre zásahy dotknutého právneho predpisu do minulosti je vo všeobecnosti považovaná za neprípustnú. Nepravá retroaktivita na rozdiel od pravej predstavuje stav, kedy daný zákon, resp. právny predpis do minulosti nezasahuje, príslušné práva a povinnosti, ktoré subjekty nadobudli na základe konkrétnych právnych skutočností, zostávajú týmto subjektom priznané, môže však dôjsť k ich zmene novou právnou úpravou. Pri nepravej retroaktivite zákon uznáva skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali. 24. Vychádzajúc z uvedených teoretických zhodnotení a aplikujúc na daný právny vzťah ust. § 879j Občianskeho zákonníka, ktoré vo vzťahu k zákonu č. 568/2007 Z.z. vychádza z princípu nepravej retroaktivity, krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že čl. VI. bod 1. zmluvy o zabezpečení, ktorý je v zmluve označený ako Zmena zabezpečovacieho prevodu na kúpnu zmluvu, je potrebné posúdiť podľa ust. § 553c Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva o zabezpečení síce bola uzatvorená v priebehu roku 2005, teda v čase, kedy Občiansky zákonník ust. § 553c ods. 2 neobsahoval, avšak vzhľadom na prepojenie tejto zmluvy a viazanosti jej účinnosti na deň nasledujúci po účinnosti zmluvy o úvere, ktorá nastala až v priebehu roku 2012, možno konštatovať, že nároky, ktoré zo zmluvy o zabezpečení vznikli, boli odložené až na čas po 31.12.2011. Akýkoľvek nárok z tohto zmluvného vzťahu tak mohol vzniknúť až po 31.12.2011. Zo zmluvy o zabezpečení pred 31.12.2011 žalobcovi ani úpadcovi nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti, nakoľko účinnosť tejto zmluvy bola odložená. Na novo vzniknuté práva a povinnosti, ktoré vznikli po 31.12.2011, je potrebné aplikovať právnu úpravu platnú a účinnú v čase vzniku týchto nárokov, teda úpravu platnú a účinnú po 31.12.2011. Zo zmluvy o zabezpečení, ktorej účinnosť bola odložená po 31.12.2011, tak nemohol na strane žalobcu vzniknúť žiaden nárok pred 01.01.2008, ktorý by sa mal podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka posudzovať podľa dovtedajších právnych predpisov. Existujúca hmotno-právna úprava ust. § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka po 31.12.2011 bránila tomu, aby na základe čl. VI. bod 1 zmluvy o zabezpečení došlo k zmene zabezpečovacieho prevodu na kúpnu zmluvu, nakoľko podľa v tom čase platného a účinného ust. § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka taká dohoda, ktorej obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo, uzavretá ešte pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, bola vyhlásená za neplatnú. Krajský súd vo vzťahu k vyslovenému právnemu názoru podporne poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99, ktorým sa Ústavný súd SR vyjadril k otázke nepravej retroaktivity tak, že ide o stav: ...„v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím". Krajský súd sa preto stotožnil s právnym posúdením veci okresným súdom, na ktoré v podrobnostiach v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje. V zhode so súdom prvej inštancie možno konštatovať, že žalobca nepreukázal, že by mu svedčilo vlastníckeho právo k hnuteľným veciam, ktorých vylúčenie z majetkovej podstaty úpadcu podanou žalobou žiadal, a preto okresný súd rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 25. V zmysle uvedeného bolo preto namieste napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol žalobcom v podanom odvolaní osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto krajským súdom rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo krajským súdom rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, u ktorého však nebol zistený vznik trov odvolacieho konania. Preto o nároku na náhradu týchto trov odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.