Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoPr/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243852 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113243852.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: JUDr. G. Q., nar. XX.XX.R., bytom T. O. W. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom N., A. F. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ Okresný súd Ružomberok, so sídlom Ružomberok, Dončova 8, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o doplatenie funkčného platu, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 7Cpr/1/2014-123 zo dňa 18. februára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal (po pripustení späťvzatia v časti istiny) zaplatenia špecifikovaného úroku z omeškania. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca vykonáva funkciu sudcu na Okresnom súde Ružomberok, pričom v kalendárnom období január až júl 2011 mu bol na základe platového dekrétu vydaného pod Spr 57/2011 z 11.01.2011 znížený funkčný plat. Následne, na základe nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 99/2011 zo dňa 11.12.2013 (zverejneného v Zbierke zákonov SR dňa 18.04.2014), konštatujúceho rozpor § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 29 ods. 1 zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, bol žalobcovi doplatok mzdy za uvedené obdobie uhradený. 2. Vo vzťahu k žalovanému 1/ súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný 1/ totiž nie je rozpočtovou ani príspevkovou organizáciou, nehospodári s vlastnými prostriedkami, nakoľko je napojený na rozpočet SR a plat vypláca z prostriedkov SR pridelených na tento účel Ministerstvom spravodlivosti. Preto nie je v kompetencii žalovaného 1/ ovplyvniť výšku vyplateného platu, nakoľko je povinný rešpektovať účelové viazanie použitia rozpočtových prostriedkov. 3. Naopak, v prípade žalovaného 2/ okresný súd zistil existenciu pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko tento podľa § 65 ods. 5 zák. č. 385/2000 Z.z. v spojení s § 34 zák. č. 757/2004 Z.z. zodpovedá za uspokojenie platových pomerov sudcu ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre súdny výkon a správu súdov. 4. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že uverejnením predmetného nálezu Ústavného súdu stratili dotknuté ustanovenia, ktorých účinnosť bola dočasne pozastavená uznesením č.k. PL ÚS 99/2011 z 22.06.2011 účinnosť, následne po 6 mesiacoch od vyhlásenia tohto rozhodnutia stratili platnosť. V konaní považoval za sporné, či hmotno-právne účinky nálezu Ústavného súdu SR z 11.12.2013 majú účinky ex nunc (od teraz) alebo ex tunc (od počiatku). V danej spojitosti citoval čl. 4 ods. 1 Ústavy SR a z definície právneho štátu vyvodil, že právny predpis musí pôsobiť do budúcnosti. Súčasne poukázal na rozhodnutie Ústavného SR PL.ÚS 38/99, v zmysle ktorého z pohľadu účinkov retroaktivity právnych noriem je podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by neskoršia právna úprava nemala zrušiť prípadne zhoršovať, ale len zlepšovať. Ústavný princíp právnej istoty, preto vyžaduje, aby každý možný prípad retroaktivity bol zakotvený expressis verbis v ústave, resp. v zákone. 5. Vzhľadom na opísané dospel okresný súd k záveru, že hmotno-právne účinky nálezu Ústavného súdu SR PL ÚS 99/2011 nastali ex nunc. Žalovaný 2/ sa teda nedostal do omeškania tým, že žalobcovi nevyplatil plat v zmysle zák. č. 120/1993 Z.z. v znení platnom a účinnom do nadobudnutia účinnosti zák. č. 500/2010 Z.z., nakoľko postupoval v súlade s vtedy platnými a účinnými právnymi predpismi. Inými slovami, žalovaný nemal v tom čase povinnosť plniť to, čoho sa žalobca návrhom domáha a táto povinnosť mu vznikla až uverejnením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov dňa 18.04.2014. Z tohto dôvodu nie je dané oprávnenie žalobcu požadovať od žalovaného 2/ úroky z omeškania. 6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeniť napadnuté rozhodnutie v podobe vyhovenia žalobe v plnom rozsahu, alternatívne zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia veci na nové konanie. Namietal, že pokiaľ štát pridelil osobnému úradu žalobcu finančné prostriedky až v roku 2014 na vyplatenie časti platu za rok 2011, tak žalobca nesporne má nárok na úroky z omeškania, nakoľko z hľadiska nároku na funkčný plat je irelevantný dôvod, pre ktorý nastalo omeškanie s riadnou výplatou funkčného platu. Vyplatením doplatku funkčného platu žalobcovi totiž štát ako i osobný úrad žalobcu uznal, že mu plat v roku 2011 patril vo výške, akú tvorí súčet platu riadne vyplateného v roku 2011 s doplatkom za jednotlivé mesiace v roku 2014. 7. Odvolateľ tiež okresnému súdu vytýkal, že z jeho rozhodnutia nie je zistiteľné, ako sa vysporiadal s omeškaním doplatku tzv. trinásteho platu, ktorý bol žalobcovi doplatený až vo výplatnom termíne január 2016 na rozdiel od iných sudcov pôsobiacich v rámci Slovenskej republiky. Toto omeškanie (z odvolateľovi neznámeho dôvodu) je totiž v rozpore s praxou ostatných súdov, ktoré vyplatili doplatok trinásteho platu v rámci doplatenia platu v roku 2011 v jednom konkrétnom termíne v roku 2014. 8. Podľa žalobcu je nesprávnym názor okresného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/. Ten je totiž zo zákona povinný vyplácať žalobcovi funkčný plat, pričom pre žalobcu je irelevantný vzťah medzi subjektom, ktorý mu plat vypláca a subjektom, ktorý konkrétnemu súdu pridelil finančné prostriedky na vyplácanie platov sudcov. Nikto iný ako súd, na ktorý je sudca pridelený na výkon funkcie sudcu nemôže sudcovi vyplácať funkčný plat. Vo všeobecnosti sú súdy subjektmi, ktoré nielen môžu, ale musia vstupovať ako nositelia práv a povinností do konkrétnych právnych vzťahov, ktoré majú riadnu právnu subjektivitu. 9. Napokon odvolateľ zdôraznil, že mu nie je známy prípad, v rámci ktorého by niektorému zo sudcov bolo odmietnuté doplatiť funkčný plat za rok 2011 z toho dôvodu, že účinky nálezu neplatia od počiatku, teda ex tunc, ale až od vyhlásenia, resp. zverejnenia nálezu. 10.Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. 11.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil § 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie. 12.Odvolacia námietka spochybňujúca náležité vyhodnotenie/posúdenie časových účinkov nálezu Ústavného súdu SR vydaného v konaní o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR, z pohľadu ustálenia okamihu vzniku omeškania žalovaných, je opodstatnená. Odvolací súd v danej spojitosti upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie napr. na nález Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 51/06-26 zo dňa 8.6.2006, resp. zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz.ÚS 1/06 zo dňa 11.10.2006, zaoberajúce sa jednotlivými variáciami hmotno-právnych účinkov nálezov Ústavného súdu SR vydaných v konaniach o súlade právnych predpisov so záverom, že hmotno-právne účinky nálezu ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov v prípadoch, ktoré do momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov právoplatne ukončené neboli, nastávajú pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Opačný výklad by bol priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. Ustanovenie, ktoré stratilo v dôsledku nálezu svoju platnosť bolo anulované od počiatku a hľadí sa na neho, ako keby nikdy nebolo platné a nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku SR. 13.Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude preto opätovne posúdiť uplatnený nárok v zmysle opísaných záverov. Súčasne sa súd prvej inštancie vysporiada s argumentáciou odvolateľa o existencii pasívnej legitimácie na strane žalovaného 1/ a s námietkou o absencii relevantnej (resp. akejkoľvek) úvahy vo vzťahu k osobitému omeškaniu doplatku trinásteho platu žalobcu. 14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.