Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/124/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201724 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114201724.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX I., štátny občan SR, proti žalovanému: BAS, spol. s r.o. „v likvidácii", so sídlom Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina, IČO: 31 607 802, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX I., v konaní o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti a o zaplatenie peňažnej pohľadávky s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 21/2014-112 zo dňa 13.11.2015 vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 21/2014-112 zo dňa 13.11.2015 v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a vo výroku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil účasť žalobcu v obchodnej spoločnosti BAS, spol. s r.o. „v likvidácii“, so sídlom Kysucká cesta č. 3, Žilina 010 01, IČO: 31 607 802, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 195l/L. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal zrušenia účasti v spoločnosti BAS, spol. s r.o. „v likvidácii“, so sídlom Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina, IČO: 31 607 802, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina vo vložke č. 1951/L ako spoločníka a zároveň aby žalobcovi boli zaplatené náklady vynaložené na likvidáciu žalovaného podľa pokladničnej knihy a nahradené trovy konania. Právo na zaplatenie nákladov vynaložených na likvidáciu žalovaného žalobca vymedzil na výzvu okresného súdu podaním zo dňa 22.6.2014 tak, že právo na zaplatenie sumy 1.164,48 Eur pozostáva z prostriedkov na poštovné vo výške 229,- Sk (7,60 Eur) plus 2,29 Eur plus 0,83 Eur, teda celkom poštovné 10,72 Eur, ďalej náklady na odvoz balíka 5 Eur, náklady advokáta Mgr. Hagaru 331,93 Eur, náklady spotreby elektrickej energie 20 Eur a cestovné Ovčiarsko - Žilina a späť v sume 200 Eur. 2. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že v zásade sa nebráni zrušeniu účasti žalobcu u žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že celá situácia dospela do existujúceho stavu práve v súvislosti s realizáciou likvidácie uskutočňovanou žalobcom, ktorého postoj bol taký, že neprispieval k procesom, ktoré by likvidáciu urýchlili. Likvidátorom žalovaného bol žalobca od 1.1.2008 do 1.6.2009, pričom do tejto funkcie bol ustanovený na základe vlastnej vôle, súhlasil s tým a následne 1.6.2009 sa tejto funkcie vzdal. Pán P. bol v máji 2015 ustanovený za likvidátora žalovaného a hneď po tom, ako bol do funkcie likvidátora ustanovený, musel vykonávať rozsiahle úkony pri zosumarizovaní dokladov žalovaného a pri posune likvidácie žalovaného v smere jej ukončenia. 3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 148 ods. 1, § 113 ods. 5, 6, § 75 ods. 6, 7, § 261 ods. 3 písm. a), § 387 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka v spojení s rozhodnými ustanoveniami zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, za použitia ust. § 120 ods. 1, 3, 4, § 132 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť, avšak len v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia svojej účasti ako spoločníka u žalovaného, pretože boli preukázané podmienky úspešnosti takejto žaloby, vyplývajúce z hmotno-právnej úpravy podľa § 148 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Bolo preukázané, že nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby u žalovaného zotrval ako spoločník. Účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným nebolo možné ukončiť bez ďalšieho len na základe výlučne jednostranného prejavu vôle tohto spoločníka. Uvedený záver okresného súdu vyplynul aj zo skutočnosti, že s postavením spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným sú spojené ako práva, tak i povinnosti, najmä vo vzťahu ku ktorým povinnostiam by svojvoľné ukončenie účasti spoločníka v spoločnosti len jednostranným vystúpením zakladalo u takéhoto spoločníka bezdôvodné a účelové zbavenie sa týchto povinností voči spoločnosti. Hmotno-právna úprava preto limituje možnosť ukončenia účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným a vymedzuje spôsoby ukončenia tejto účasti, pričom pri zrušení účasti spoločníka v spoločnosti na základe jeho návrhu podaného na súd kladie podmienku, podľa ktorej nie je možné od tohto spoločníka ďalšie jeho zotrvanie v spoločnosti s ručením obmedzeným požadovať. Táto podmienka môže mať v praktickom živote rôzne naplnenie. V pomeroch prejednávanej veci okresný súd skonštatoval naplnenie tejto podmienky preukázanou skutočnosťou, že z dôvodu existencie účasti žalobcu u žalovaného ako spoločníka nemôže byť žalobca evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ako to vyplynulo z vyjadrenej špeciálnej právnej úpravy zákona o službách zamestnanosti. Pri zohľadnení skutočností, ktoré vyplynuli z výsluchu žalobcu, a to, že žalobca je nezamestnaný, stará sa o maloletú dcéru A. B., nar. X.X.XXXX, v rozsahu 45 % mu bola priznaná invalidita, poberá na základe toho čiastočný invalidný dôchodok vo výške 221 Eur mesačne, ďalej poberá 23,51 Eur rodičovský príspevok na t.č. 13-ročnú dcéru A., na výživu ktorej zároveň jej otec prispieva sumou 150 Eur mesačne a po vyhodnotení vykonaných dôkazov oboznámením sa s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odbor služieb zamestnanosti zo dňa 21.8.2008, č.k. C/2008/66242/ Sa a z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12.6.2015 (č.l. 77 až 79 spisu) podľa ust. § 132 O.s.p. dospel okresný súd k záveru, podľa ktorého od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie ako spoločníka u žalovaného. Skutočnosť, že účasť žalobcu v spoločnosti žalovaného bráni jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie spôsobuje, že žalobca nemôže využívať služby zamestnanosti poskytované osobám do tejto evidencie zaradeným podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o službách zamestnanosti. Využívanie služieb zamestnanosti žalobcom by nepochybne mohlo viesť k získaniu adekvátneho zamestnania pre žalobcu, a teda k jeho uplatneniu na trhu práce v súlade s jeho možnosťami. V nadväznosti na uvedené okresný súd po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a skonštatovaní naplnenia hmotno-právnych predpokladov úpravy § 148 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka rozhodol o zrušení účasti žalobcu ako spoločníka u žalovaného. 4. V časti uplatnených nákladov žalobcu v súvislosti s likvidáciou žalovaného pri výkone funkcie likvidátora okresný súd primárne hodnotil vznesenú námietku premlčania uplatneného práva, pričom v tejto časti aplikoval hmotno-právnu úpravu vyplývajúcu z Obchodného zákonníka s poukazom na povahu vzťahu žalobcu a žalovaného, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka v citovanom znení absolútnym obchodom. Pri uplatnení práva na poštovné okresný súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise na č.l. 46 až 51 spisu skonštatoval, že ide o doklady svedčiace o vynaložení výdavkov v roku 2009. Pri podaní návrhu vo veci na okresný súd dňom 20.1.2014 bolo nevyhnutné skonštatovať, že právo na zaplatenie výdavkov preukazovaných označenými listinnými dôkazmi bolo premlčané, pretože bolo uplatnené po uplynutí štvorročnej premlčacej doby podľa § 397, § 391 Obchodného zákonníka. Pri hodnotení námietky premlčania zároveň okresný súd zohľadnil skutočnosť zániku funkcie likvidátora žalobcu u žalovaného podľa § 75 ods. 5 Obchodného zákonníka k 20.11.2008, v nadväznosti na čo náklady v súvislosti s likvidáciou žalovaného pri výkone funkcie likvidátora žalobcom bolo potrebné z hľadiska ich vzniku viazať k obdobiu, do kedy žalobca funkciu likvidátora vykonával, teda do 20.11.2008. Pri podaní žaloby na okresný súd dňa 20.1.2014 bola potom námietka premlčania žalovanej peňažnej pohľadávky dôvodná i vo vzťahu k ostatným častiam tak, ako boli vymedzené v podaní žalobcu zo dňa 22.6.2014 bez bližšej identifikácie konkrétneho času ich vzniku - vynaloženia. I pri uvedenom skonštatovaní okresný súd zdôraznil, že označené listinné dôkazy (č.l. 46 až 51 spisu) vykazujú výlučne časovú súvislosť s procesom likvidácie žalovaného a výkonom funkcie likvidátora žalovaného žalobcom, avšak nepreukazujú jednoznačnú a zrejmú vecnú súvislosť s týmto procesom, a teda nebolo možné na základe týchto listinných dôkazov skonštatovať, že ide o listiny preukazujúce vznik pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu nákladov pri výkone funkcie likvidátora. Toto konštatovanie okresný súd uviedol ku všetkým listinným dôkazom predloženým v tejto časti zo strany žalobcu, teda k listinným dôkazom, ktoré sú v spise na č.l. 46, 48 až 50 a 51 spisu, ako i vo vzťahu k listinnému dôkazu - poštovej sprievodke, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 45 a vo vzťahu ku ktorej nebolo možné jednoznačne identifikovať dátum jej vystavenia. Ostatné žalobcom uplatnené výdavky spojené s procesom likvidácie žalovaného, tak ako boli špecifikované v podaní žalobcu zo dňa 22.6.2014, a to poštovné nad rámec preukazovaný listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou podania žalobcu zo dňa 22.6.2014, náklady na odvoz balíka vo výške 5 Eur, výdavky v súvislosti s advokátom vo výške 331,93 Eur, spotreba elektrickej energie vo výške 20 Eur a cestovné na trase Ovčiarsko - Žilina a späť vo výške 200 Eur, neboli zo strany žalobcu v konaní čo do ich vzniku a výšky preukázané v súlade aj s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. ako v tom čase platného procesného práva, a to napriek poučeniam, ktoré žalobcovi boli o dôkaznej povinnosti vo vzťahu ku tvrdeniam, ktoré v konaní uvádza podľa § 5, § 120 ods. 1, 4 OSP dané. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný v obsahu procesnej obrany namietol priznanie výdavkov uplatnených žalobcom v súvislosti s výkonom likvidácie tvrdiac, že doklady, ktoré k tomuto žalobca predložil, sú jednak z roku 2008 (č.l. 108 spisu), v nadväznosti na čo vzniesol námietku premlčania, ale tak isto tieto doklady spochybňoval tvrdiac, že sú nezrozumiteľné a nepreskúmateľné (č.l. 108 spisu). Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k uplatnenej peňažnej pohľadávke žalobcu považoval okresný súd za významné zdôrazniť, že pri svojom rozhodnutí podroboval takto uplatnené právo vecnému preskúmaniu vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého má žalobca ako bývalý likvidátor žalovaného právo na náhradu výdavkov v súvislosti s výkonom funkcie likvidátora, a to nezávisle na tom, či bol menovaný súdom alebo nie, ako to bolo v prípade žalobcu a tieto výdavky predstavujú jeho pohľadávku voči spoločnosti a uspokojujú sa z majetku spoločnosti. V pomeroch prejednávanej veci však nebola preukázaná jednoznačná vecná súvislosť žalobcom vymedzených výdavkov spojených s procesom likvidácie uskutočňovaným žalobcom ako likvidátorom a primárne tak, ako skonštatoval okresný súd, bola vo vzťahu k uplatneným výdavkom dôvodne zo strany žalovaného vznesená i námietka premlčania. Pokiaľ išlo o prezentovaný právny názor o existencii hmotno-právneho základu práva likvidátora na zaplatenie výdavkov v súvislosti s likvidáciou, ktorú vykonával ako likvidátor neustanovený súdom, poukázal okresný súd na právny názor uvedený v komentári k § 75 ods. 6 Obchodného zákonníka (Mária Patakyová a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, 4. Vydanie, CH.H.BECK s.r.o. z roku 2013, strana 367). 5. O náhrade trov konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol zohľadnený obsah meritórneho rozhodnutia, ktorým okresný súd žalobe vyhovel v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia svojej účasti ako spoločníka u žalovaného a vo zvyšnej časti, kde sa žalobca domáhal priznania peňažnej pohľadávky, rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby. Žalobca bol teda so svojou žalobou čiastočne úspešný, pričom úspešný bol v časti, v ktorej sa domáhal neoceniteľného nároku, oproti čomu neúspešný bol v časti, v ktorej sa domáhal oceniteľného nároku. V nadväznosti na to okresný súd vyhodnotil pomer úspechu a neúspechu na strane žalobcu a žalovaného ako približne rovnaký a podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 25.1.2016 (č.l. 122 spisu) v spojení s podaním zo dňa 11.06.2016 (č.l. 149 - 152 spisu), ktoré bolo doložené Krajskému súdu v Žiline na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/124/2016-147 zo dňa 31.05.2016, podľa ktorého uznesenia bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád odvolania zo dňa 25.1.2016, osobne podaného na Okresnom súde Žilina dňa 26.01.2016. Žalobca v odvolaní namietal rozsudok okresného súdu a žiadal, aby medzi citované zákonné ustanovenia, na ktoré sa okresný súd odvoláva, bol dopísaný § 150 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca žiadal rozsudok v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zmeniť a vydať nový rozsudok, podľa ktorého sa žalobcovi priznáva úhrada nákladov spojených s likvidáciou vo výške 1.164,48 Eur a trovy konania v celkovej výške 169 Eur. Žalobca v podaní zo dňa 11.06.2016 (č.l. 149 až 152 spisu) poukázal na priebeh konania pred okresným súdom, a to na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.6.2015, 13.11.2015. Žalobca poukazoval na postup samosudkyne JUDr. Brniakovej a spôsob, ktorým sudkyňa vypočúvala žalobcu. Samosudkyňa podľa názoru žalobcu zneužila právomoc verejného činiteľa a podávala cestou výsluchu informácie o sociálnych pomeroch 13-ročnej dcéry p. P. a jeho priateľovi JUDr. Mikloškovi - advokátovi, čím porušila aj zákon o ochrane osobných údajov. Sociálne pomery nemali podľa názoru žalobcu žiaden vplyv na výmaz žalobcu ako spoločníka zo spoločnosti. Súčasne žalobca preukazoval to, že p. P. bol pozvánkou prizvaný na valné zhromaždenie spoločnosti - žalovaného, ktoré sa konalo dňa 10.12.2008. To, že pán P. neprišiel a od 1.1.2008 so žalobcom nekomunikoval, neodpovedal na listy, nie je chyba žalobcu. Na druhej strane bol to žalobca, ktorý od pána P. nedostal žiadnu pozvánku na valné zhromaždenie. To, čo uvádzal advokát žalovaného JUDr. Mikloška, malo váhu pred okresným súdom, na druhej strane to, čo uviedol žalobca, nebolo vzaté do úvahy. Okresný súd konajúci samosudkyňou JUDr. Brniakovou v rozsudku najprv spochybnil doklady žalobcu a následne bolo skonštatované, že požiadavka žalobcu na úhradu nákladov je premlčaná. V rozsudku okresného súdu nie sú prepísané celé výpovede advokáta JUDr. Mikloška a vôbec sa tam nenachádza nič z výpovedí p. P.. Takisto žalobca sčasti uspel a na túto úspešnú časť okresný súd neprihliadol, keď nepriznal žalobcovi zaplatený súdny poplatok. Celý rozsudok okresného súdu je napísaný jednostranne v prospech žalovaného. Sudkyňa okresného súdu postupovala neobjektívne. Žalobca žiadal krajský súd, aby vyzval sudkyňu okresného súdu na doplnenie výpovedí pána P., podľa diktafónu. Žalobca ďalej žiadal, aby bolo z Daňového úradu Žilina vyžiadané daňové priznanie k DPH za rok 2008 a taktiež súvahy za roky 2007 až 2013, kde je dôkaz toho, koľko peňažných prostriedkov bolo na účte a v pokladni žalovaného, aký veľký bol majetok k 31.12.2007 a aký bol k 31.12.2013 k podanému návrhu na výmaz žalobcu ako spoločníka. Ak do dnešného dňa nie je premlčaná účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti, tak nemôže byť premlčaná ani existencia majetku spoločnosti a účtovných stavov na účtoch. Po doplnení požadovaných skutočností do rozsudku žalobca žiadal vyhovieť žalobe a priznať úhradu nákladov spojených s likvidáciou vo výške 1.164,48 Eur spolu s náhradou trov súdneho konania. 7. K odvolaniu žalobcu sa v podaniach zo dňa 19.04.2016 (č.l. 135 - 136 spisu) a zo dňa 27.06.2016 (č.l. 156 - 157 spisu) vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. V prvom rade zdôraznil, že odvolanie žalobcu nemá všetky požadované náležitosti, a preto toto odvolanie je nevyhnutné odmietnuť s priznaním trov súdneho konania žalovanému. Žalovaný mal za to, že ani doplneným podaním žalobcu neboli odstránené vady odvolania voči rozsudku okresného súdu, keďže žalobca namieta odôvodnenie rozsudku okresného súdu a vychádza z názoru, že „celý rozsudok je napísaný jednostranne v prospech žalovaného“. V zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Žalovaný mal za to, že celé odvolanie žalobcu je neurčité a zmätočné, a preto i napriek týmto doplneniam je nevyhnutné odvolanie žalobcu odmietnuť. 8. Postupom krajského súdu, jeho podaním zo dňa 28.06.2016 (č.l. 159 spisu), bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.06.2016 doručené žalobcovi podľa doručenky na č.l. 158 spisu. 9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/124/2016-161 zo dňa 28.09.2016, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 08.11.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 11. Primárne krajský súd uvádza, že v rámci svojho konania a rozhodovania postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), keďže tento zákon podľa ust. § 474 nadobudol účinnosť 01. júla 2016. Aj podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Je nepochybné v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 25.1.2016 (č.l. 122 spisu) a v podaní zo dňa 11.06.2016 (č.l. 149 - 152 spisu), že v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právny účinok tohto úkonu odvolania žalobcu zostal zachovaný, avšak na konanie pred krajským súdom bolo nevyhnutné aplikovať už zákonné ustanovenia CSP v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP. V súvislosti s odvolaním žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 25.1.2016 a uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/124/2016-147 zo dňa 31.05.2016, na základe ktorého uznesenia boli odstránené vady podaného odvolania žalobcu v podaní zo dňa 25.1.2016, podaním zo dňa 11.06.2016 (č.l. 149 - 152 spisu), mal krajský súd za to, že odvolanie ako procesný úkon malo náležitosti vyžadované k tomu, aby mohol krajský súd posudzovať rozsudok okresného súdu v napadnutej výrokovej časti, ktorou okresný súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol v spojení aj so závislým výrokom o trovách konania pred okresným súdom, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca v podaní zo dňa 25.1.2016 v spojení s podaním zo dňa 11.06.2016 namietal výrokovú časť rozsudku okresného súdu, ktorou vo zvyšnej časti o zaplatenie nákladov bola žaloba zamietnutá v spojení s výrokom o trovách konania pred okresným súdom, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolanie žalobcu v podaní zo dňa 25.1.2016 v spojení s podaním zo dňa 11.06.2016 malo náležitosti odvolania potrebné k jeho prejednaniu krajským súdom, keď žalobca v napadnutých výrokových častiach namietal postup okresného súdu v rovine vykonávaného dokazovania a v jeho záveroch o nepreukázaní uplatnených nákladov žalobcom, vynaložených podľa tvrdenia žalobcu v súvislosti s likvidáciou žalovaného ako spoločnosti a v nesúhlase žalobcu so skonštatovaním okresným súdom, že požiadavka žalobcu na úhradu nákladov bola premlčaná. Takto vymedzené odvolacie dôvody tvorili základ na posudzovanie rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokových častiach a k nim sa viažuceho odôvodnenia, preto nebol dôvod v zmysle návrhu žalovaného, aby krajský súd odvolanie žalobcu odmietol z dôvodu, že nemá zákonom vyžadované náležitosti, resp. že smeruje len proti odôvodneniu rozsudku okresného súdu. 12. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že v písomnom vyhotovení rozsudku nie je uvedené všetko, čo malo odznieť pri vyjadrení žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu, krajský súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré zákonné ustanovenie bolo platné v čase písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu, podľa ktorého sa v odôvodnení súdneho rozhodnutia uvedie len podstatné z vyjadrení sporových strán a ich zástupcov pre vec samu a jej posúdenie. Odôvodnenie rozsudku tak neobsahuje celý prednes strany sporu, prípadne jej zástupcu, čo nie je ani účelom súdneho rozhodnutia, ktoré má stručne, jasne a výstižne vyjadriť podstatu sporového prípadu, podstatné tvrdenia sporových strán a v rámci toho preukázaný skutkový stav za dôkaznej povinnosti sporových strán. 13. Krajský súd poukazuje na odvolanie žalobcu zo dňa 25.1.2016, súčasťou ktorého bola sťažnosť zo dňa 21.01.2016, ku ktorej sťažnosti okresný súd podaním zo dňa 8.2.2016, označeným ako poučenie a upovedomenie pre žalobcu vo veci sp. zn. okresného súdu 11Cb/21/2014 poučil žalobcu s poukazom na ust. § 14 ods. 1, 3, § 15a ods. 5, § 16 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1 O.s.p., procesného práva, v tom čase platného, že ak sa namieta postup sudcu v konaní o prejednávanej veci, nie je to dôvod na predloženie veci nadriadenému súdu, pretože na takúto námietku zaujatosti sa neprihliada (§ 15a ods. 5, § 16 ods. 1 O.s.p., procesného práva v tom čase platného). Súčasne žalobca v podaní okresného súdu zo dňa 08.02.2016 bol poučený v zmysle ust. § 166 ods. 1, 2, 3, § 165 ods. 1, 2, 3 O.s.p., že neboli splnené podmienky pre postup okresného súdu v zmysle ust. § 165 ods. 2, § 166 ods. 2 O.s.p. ako procesného práva v tom čase platného. Uvedené poučenie bolo doručené žalobcovi v zmysle doručenky na č.l. 129 spisu dňa 12.02.2016. I vzhľadom k uvedenému postupu okresného súdu a odstráneniu vád podaného odvolania žalobcom, krajský súd za stavu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré poučenie bolo obsiahnuté nielen v predvolaniach na nariadených termínoch pojednávania, ale aj na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 13.11.2015 (č.l. 105a - 109 spisu), pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, za aplikácie ust. § 383 CSP. V priebehu konania pred okresným súdom vyplynulo, že žalobca po poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. neuskutočnil návrh na doplnenie dokazovania, preto ani krajský súd v rámci odvolacieho konania z titulu uzavretého skutkového stavu nemohol prihliadať ako na relevantné návrhy žalobcu v podaní zo dňa 11.06.2016 o odstránení vád podaného odvolania, ktorými návrhmi sa žalobca dožadoval doloženia ďalších dokladov, ak tieto za stavu uzavretého skutkového deja pred okresným súdom, splnenej poučovacej povinnosti v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. mali charakter nových návrhov, na prihliadnutie ktorých v rámci odvolacieho konania nebol preukázaný ani jeden zo zákonných dôvodov. V konaní pred okresným súdom mal žalobca vytvorený priestor na označovanie dôkazov, ich predkladanie, a pokiaľ až v odvolacom konaní žalobca žiada doplnenie ďalších dokladov, ktoré mali charakter novo označených dôkazov, tak k nim z titulu princípu neúplnej apelácie nebolo možné prihliadať ako na relevantný odvolací dôvod. 14. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje na vecne správne závery okresného súdu o nepreukázaní vecnej súvislosti nákladov vo väzbe k procesu vykonávanej likvidácie žalovaného ako obchodnej spoločnosti pri výkone funkcie žalobcu ako likvidátora. Okresný súd rovnako vecne správne skonštatoval, že pri žalobcom vyjadrených výdavkoch v zmysle podania žalobcu zo dňa 22.06.2014, nebola zo strany žalobcu splnená dôkazná povinnosť v rovine preukázania vzniku a výšky týchto tvrdených nákladov. Okresný súd z titulu uplatnenej námietky premlčania rovnako zvolil vecne správny postup, pokiaľ na žalobcom uplatnené výdavky v rovine peňažnej pohľadávky aplikoval hmotno-právnu úpravu, vyplývajúcu z Obchodného zákonníka, a to štvorročnú premlčaciu dobu so záverom premlčania žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky. Ani z titulu dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaným nebolo možné žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.164,48 Eur vyhovieť, a preto, pokiaľ okresný súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a vo vyvolanom odvolacom konaní krajským súdom potvrdené. Z dôvodu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd z titulu konštatovania vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odkazuje na závery a odôvodnenie rozsudku okresného súdu k výrokovej časti, v ktorej okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol. Výrok o trovách konania pred okresným súdom, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, za aplikácie v tom čase platného zákonného ust. § 142 ods. 2 O.s.p. bol rovnako vecne správny, ak žalobca a žalovaný vzhľadom k uplatnenej žalobe a výroku rozsudku okresného súdu mali vzájomný úspech a neúspech približne rovnaký. Krajský súd k úplnosti, vo väzbe k uplatnenej peňažnej pohľadávke žalobcom uvádza, že nie je možné tieto výdavky vo vyvolanom súdnom konaní len uvádzať, ale ich základ, výšku, vecnú súvislosť s procesom likvidácie spoločnosti aj preukázať v rovine povinnosti dôkaznej, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Naviac, pri dôvodne uplatnenej námietke premlčania žalovaným, rovnako nebolo možné žalobe žalobcu o zaplatenie peňažnej pohľadávky vyhovieť. 15. Krajský súd poukazuje aj na vyhlášku č. 526/2004 Z.z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ktorá právna úprava tiež vyžaduje vecnú súvislosť s vykonaním likvidácie pri uplatnení výdavkov likvidátora (§ 7 ods. 1 predmetnej právnej úpravy). 16. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokových častiach, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol a vo výroku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, na základe čoho žalovanému ako úspešnej strane odvolacieho konania bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.