Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201749 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114201749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a A. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, deti rodičov, matky: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F., D. XX, právne zastúpená Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátkou so sídlom v N., A. XXX/X a otca: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F., D. XX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom v N., O. XX, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 20. júna 2016, č. k. 30P/16/2014-393, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine zveril mal. Q. a mal. A. do osobnej starostlivosti matky, v zmysle podmienok uvedených v § 75 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine zaviazal otca prispievať na výživu mal. Q. výživným vo výške 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2014 a na mal. A. výživným vo výške 70,- eur od 01.04.2014 k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2016 na mal. Q. vo výške 1.684,50 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným. Nedoplatok na mal. A. za obdobie od 01.04.2014 do 30.06.2016 vo výške 1.204,50 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej upravil styk otca s mal. deťmi. Vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia mal. Q. a mal. A. nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Obidve mal. deti sú v súčasnej dobe v starostlivosti matky. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 30P/16/2014-303 zo dňa 20.09.2014 dočasne zveril mal. Q. a mal. A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu mal. Q. a na výživu mal. A. sumou 30,- eur mesačne na každé dieťa. Zároveň predbežne upravil styk otca s mal. A.. Z oznámenia ÚPSVaR Žilina zistil, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur a prídavku na dve deti vo výške 47,04 eur. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zistil, že otec nie je prihlásený do poistenia Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, nepoberá dôchodok, nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti. V minulosti otec bol zamestnaný v spoločnosti Kia Motors Slovakia, s.r.o. v období od 24.10.2011 do 13.04.2012 ako operátor oddelenia montáž, u ktorého zamestnávateľa došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Od 05.08.2014 do 16.04.2014 otec pracoval v spoločnosti Edymax Flexibility, s.r.o., kde dosiahol príjem 151,65 eur. Od 18.08.2014 do 31.12.2014 otec pracoval v spoločnosti Edymax SE, kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 381 eur. U tohto zamestnávateľa došlo k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnanca - otca z dôvodu nespokojnosti so mzdovými podmienkami. V období od 03/2015 do 10/2015 otec pracoval v spoločnosti Testaviz, s.r.o. Nesluša, kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 374,31 eur. Od 02.11.2015 otcovi bolo vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti - dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a prípravné práce k realizácii stavby. Z daňového priznania z príjmov FO za rok 2000 zistil, že otec podával daňové priznanie za rok 2015, pričom príjmy predstavovali 2.062,30 eur a výdavky 824,92 eur. Z predložených faktúr vo vzťahu k spoločnosti Testaviz, s.r.o. zistil, že otec tejto spoločnosti fakturoval dňa 29.02.2016 sumu 575,70 eur a dňa 31.01.2016 sumu 892,05 eur. Ďalej z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že matka býva s mal. deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov, kde sú dve bytové jednotky. Mal. Q. od septembra 2015 navštevuje materskú školu, za stavu platí matka 4 - 5,- eur, keďže sa nachádza v hmotnej núdzi a poberá dotáciu. Ročný poplatok za škôlku je 10,- eur. Maloletú vozieva do škôlky do Dolného Vadičova, keďže v mieste bydliska MŠ nie je a cestovné mesačne predstavuje okolo 10,- eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu určil výživné otca na mal. Q. vo výške 85,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2014, teda od začiatku mesiaca, v ktorom matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej; na mal. A. vo výške 70,- eur mesačne od XX.XX.XXXX, t. j. odo dňa narodenia maloletého. Pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že otec v rozhodnom období dosahoval mzdu okolo 380,- eur, pričom od 03.11.2015 je živnostníkom. Od začiatku podnikania do 02/2016 boli jeho príjmy celkovo 3.529,- eur, teda 882,- eur mesačne. V tejto súvislosti prihliadal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti na skutočnosť, že otec len na telefón platí vysoké výdavky, keď napríklad v mesiaci marec 2016 z tohto titulu hradil platbu vo výške 105,40 eur, v mesiaci apríl 2016 vo výške 68,78 eur, v mesiaci máj 2016 vo výške 97,86 eur. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadať na zákonné podmienky, keďže výživné má prednosť pred výdavkami povinného rodiča. Otec neplatil výživné aj napriek tomu, že voči nemu bolo podané trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy, pričom na základe predbežného opatrenia mu bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. deti vo výške 30,- eur mesačne na každé dieťa. I keď otec deklaroval, že nemá vytvorené podmienky pre plnenie si vyživovacej povinnosti k dvom mal. deťom, rozhodol sa mať ďalšie dieťa so súčasnou priateľkou, z ktorého vzťahu sa mu narodil syn T. Q. Q. dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby mohol vyživovaciu povinnosť dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacej povinnosti sú podriadené všetky ostatné výdavky rodičov. Otca zaviazal na zaplatenie nákladov na výbavičku pre mal. A. vo výške 209,- eur, keďže na výbavičku maloletého otec vôbec neprispel, čo otec vo svojom vyjadrení potvrdil. Matke výbavička pre maloletého bola hradená z príspevku, ktorá sa vypláca pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eur a doplácala sumu 209,- eur. Otca preto zaviazal zaplatiť polovicu sumy, ktorú matka vynaložila zo svojich prostriedkov na zakúpenie výbavičky, teda vo výške 104,50 eur. Vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného, ako aj nákladov na výbavičku ako nedôvodný zamietol. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. V písomnom odvolaní vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím súdu vo výrokoch o určení výživného a nedoplatku na výživnom, vo výroku o povinnosti zaplatiť náklady na výbavičku vo výške 104,50 eur a v časti úpravy styku s mal. deťmi. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude zaviazaný platiť výživné na mal. Q. 50,- eur a na mal. A. 40,- eur mesačne. Okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho príjmy a výdaje a nesprávne ustálil aj výšku vyživovacej povinnosti. Z predložených dokladov do spisu je nesporné, že jeho príjem predstavoval 800 - 1.000,- eur mesačne a jeho výdavky sú 800,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou má spoločné dieťa a ktorá poberá len rodičovský príspevok. Po úhrade bežných výdavkov na zabezpečenie stravy, cestovného, liekov a ostatných bežných výdavkov mu zostane 350,- eur mesačne. Pokiaľ súd určil výživné na mal. deti vo výške 80,- + 70,- eur mesačne, z tohto príjmu by mu zostala suma okolo 180,- eur pre zabezpečenie potrieb jeho súčasnej rodiny. Na základe takto určeného výživného je životná úroveň matky a obidvoch mal. detí vyššia ako je jeho životná úroveň. Rozsudok okresného súdu považuje za nepreskúmateľný, pokiaľ bola stanovená vyživovacia povinnosť na mal. Q. a mal. A. od 01.04.2014. Nestotožňuje sa ani s výrokom súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť 104,50 eur titulom výbavičky na maloletého. Na pojednávaní v predmetnej veci uvádzal, že kočík pre A. bol po Q., taktiež oblečenie nebolo potrebné zakupovať, nakoľko boli pre Q.. Zároveň zabezpečil aj prenosnú postieľku. Nesúhlasil s výrokom súdu o úpravu styku s mal. deťmi, keďže aj napriek dohode s matkou, táto ju nerešpektuje. Žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť v tom smere, že jeho styk s mal. deťmi bude realizovaný bez prítomnosti matky mal. detí. 3. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutých výrokoch ako správny potvrdiť. Okresný súd pri určení výživného vychádzal správne zo zákonných podmienok uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a prihliadal na odôvodnené potreby otca a jeho výdavky. Otec aj napriek podávaniu trestných oznámení riadne neplní si svoju vyživovaciu povinnosť, keď v tomto konaní deklaruje jeho bežné výdavky od 600,- eur do 800,- eur. Otec už dva týždne po pojednávaní konanom dňa 20.06.2016 sa so svojou aktuálnou priateľkou odsťahoval do podnájmu do Kysuckého Nového Mesta, čo je zrejmé, že disponuje s voľnými finančnými prostriedkami, keďže je schopný uhrádzať nájom bytu. Preto sa nestotožňuje s výpočtom výdavkov otca uvedených v odvolaní a považuje ho za špekulatívny. Tvrdenie o vyššej životnej úrovni jej ako aj mal. detí oproti životnej úrovni otca zodpovedá iba tvrdeniu nezodpovedného otca, ktorý nie je ochotný platiť výživné a zabezpečenie detí ponecháva v plnom rozsahu len na nej. Taktiež považuje za správne rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ stanovil povinnosť otca zaplatiť náklady na výbavičku. Otec na výbavičku pre mal. A. vôbec neprispel. Rozsudok okresného súdu je správny aj vo výroku o úprave styku na základe rodičovskej dohody. Otec aj napriek predbežnej vykonateľnosti rozsudku sa o deti nezaujíma a do dnešného dňa nevyužil ani jeden termín na stretnutie s deťmi. Tvrdenie o nerešpektovaní dohody z jej strany je lož. Trvá na tom, aby otec sa stretával s deťmi za jej prítomnosti, keďže je to v tomto štádiu vývoja a vzájomného vzťahu otca s deťmi predovšetkým v ich záujme. Uvedené doporučil aj kolízny opatrovník a otec s týmto návrhom v priebehu konania na okresnom súde súhlasil. Žiadala preto rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. 4. Otec v replike uviedol, že zotrváva na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v odvolaní proti rozsudku okresného súdu. V súvislosti s tvrdením matky vo vyjadrení ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy na bývanie v Kysuckom Novom Meste dňom 01.07.2016, predkladá súdu okrem zmluvy o nájme bytu aj zmluvu o platení úhrad za byt zo dňa 14.06.2016. V súvislosti s tvrdením o jeho životnej úrovni a životnej úrovni matky tak v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ako vo vyjadrení matky ďalej uvádza, že je potrebné prihliadať na všeobecne známu skutočnosť, že je pracovne činný, dospelý a na regeneráciu pracovnej sily a potrieb má logicky vyššie náklady. Plneniu si vyživovacej povinnosti sa nevyhýba, ale poukazuje na jeho reálne príjmy pri ustálení výšky výživného s účinnosťou od 01.01.2014 a od 01.04.2014. Pokiaľ sa týka tvrdenia matky ohľadom úpravy styku, v súčasnej dobe sa mu vytvorila nová situácia, keď prenajatím 4-izbového bytu má možnosť lepšie realizovať styk s mal. deťmi ako doposiaľ, a to aj bez prítomnosti matky. 5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil. 6. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a zistené skutkové okolnosti vyhodnotil vo vzťahu k zákonným podmienkam pri rozhodovaní o návrhu matky na určenie výživného, vo vzťahu k úprave styku otca s mal. deťmi, ako aj pri určení nákladov otca na výbavičku na mal. A.. 7. Otec v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti na mal. deti, ako aj nedoplatku na výživnom, namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku okresného súdu, pokiaľ mal tento stanoviť vyživovaciu povinnosť na obidve mal. deti „od 01.04.2014", ako aj na skutočnosť, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na mal. deti v rozsahu, v akom ho určil okresný súd. 8. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím námietkam otca poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu (str. 9), v ktorom okresný súd jednoznačne a jasne zdôvodnil, že výživné na mal. Q. určil od 01.01.2014, t. j. od začiatku mesiaca, v ktorom matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej. Z tohto je zrejmé, že okresný súd výživné na mal. Q. stanovil v súlade s podmienkami uvedenými v § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Okresný súd výživné na mal. A. stanovil od 01.04.2014, teda od času narodenia dieťaťa, v súlade s podmienkami uvedenými v § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 9. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti okresný súd vychádzal z podmienok uvedených v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. K základným predpokladom pri uplatnení vyživovacej povinnosti rodičov deťom patrí najmä: a) stav odkázanosti na výživu na strane dieťaťa, b) schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov umožňujúce plne platiť výživné. Pri stanovovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať predovšetkým z možností a schopností rodičov. Možnosti sú chápané ako objektívna kategória a schopnosti ako subjektívna kategória. Konkrétne je potrebné zohľadniť vek, zdravotný stav, vzdelanie, manuálnu zručnosť, pracovné výkony, pracovné návyky a pracovné skúsenosti, flexibilitu, adaptabilnosť, situáciu na trhu práce, vysokú nezamestnanosť v regióne a podobne. Z výsluchu otca, okresný súd a taktiež aj krajský súd mal preukázané, že otec subjektívne vzhľadom na vek, vzdelanie, pracovné návyky a doterajšie skúsenosti má predpoklady k tomu, aby bol zamestnaný a na základe ktorého môže dosahovať príjem. Nemôže byť na úkor určenia vyživovacej povinnosti, ak otec v určitom časovom období v roku 2014 nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, prípadne, že v ďalšom období bol zamestnaný krátkodobo a na jeho žiadosť bol ukončený pracovný pomer. Pokiaľ otec od 03.11.2015 začal vykonávať podnikateľskú činnosť, jeho príjem sa podstatne zvýšil, keďže aj výdavky na jeho osobný život sú podstatne vyššie. Bolo nepochybne zistené, že otec platí vysoké výdavky na telefón a je schopný uhrádzať mesačne výdavky za prenájom 4-izbového bytu. V zmysle podmienok uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine krajský súd preto vyvodil, že subjektívne ako aj objektívne bolo v možnostiach otca od 01.01.2014 dosahovať príjem z pracovnej činnosti a neskôr z podnikateľskej činnosti, na základe ktorého bolo dôvodné zaviazať otca platením výživného na mal. Q. a mal. A. vo výške, ako stanovil okresný súd. Naviac v danom prípade bolo potrebné prihliadať na možnosti a schopnosti matky, ktorá v súčasnej dobe je poberateľkou len rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur a prídavku na deti vo výške 47,04 eur, z ktorého zabezpečuje všetky potreby obidvoch mal. detí, ako aj ostatné výdavky na živobytie. 10. Okresný súd správne rozhodol aj vo výroku, pokiaľ zaviazal otca zaplatiť na výbavičku mal. A. sumou 104,50 eur. Zo súdnej praxe je zrejmé (na ktorú skutočnosť poukázal aj okresný súd), že pre mal. dieťa sa vynakladá na výbavičku podstatne vyššia suma. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého je zrejmé, že otec vo vzťahu k mal. A. sa na nákladoch výbavičky nepodieľal. Otec v odvolaní proti rozsudku neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili skutkové a právne závery okresného súdu. 11. Okresný súd medzi rodičmi schválil dohodu, na základe ktorej bol upravený styk otca s mal. deťmi. Dohoda sta stala súčasťou rozhodnutia o úprave práv a povinností k mal. deťom v zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine. Okresný súd obšírne poukázal na vplyv rodičov pri výchove mal. detí, t. j. aby pristupovali k svojim deťom veľmi opatrne a vždy povyšovali záujmy svojho dieťaťa nad všetky záujmy, očakávania a potreby. Pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol najmä na záujmy mal. detí. Vo väzbe k tvrdeniu otca o nerešpektovaní dohody matkou nebolo dôvodné meniť uzavretú dohodu o úprave styku k mal. deťom, ktorý by mal byť vykonávaný bez prítomnosti matky, keďže uvedená tvrdená okolnosť zo strany otca sama o sebe nie je relevantnou skutočnosťou, pre ktorú by bolo dôvodné napadnutý výrok okresného súdu zmeniť. Tvrdenia rodičov o spôsobe realizácie vykonávania styku otca s mal. deťmi sú rozporné, ktoré sa však týkajú okolností výkonu tohto rozhodnutia. Ak však na základe vykonaného dokazovania, dôsledkom ktorej bolo uzavretie rodičovskej dohody - realizácie úpravy styku za prítomnosti matky, niet dôvodu k tomu, aby v tejto časti z uvádzaných dôvodov bolo rozhodnutie okresného súdu zmenené. 12. Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd dôsledne posúdil zákonné podmienky úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom, jeho závery krajský súd považuje za presvedčivé, z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako správny podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 57 v spojení s § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať. 14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)