Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/289/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208833 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114208833.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, L., 2/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, L., o zaplatenie 4.124,89 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 17. mája 2016, sp. zn. 14C/214/2014-171, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorý žiadal zaviazať žalovaných v rade 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 4.124,89 Eur, úroku z omeškania od 21.06.2012 do 27.01.2014 vo výške 215,29 Eur a 8,5 % ročného úroku z omeškania zo žalovanej sumy od 28.01.2014 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako spolu dlžníkmi bola dňa 16.01.2007 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0423933144, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom úver vo výške 150.000,- Sk ako spotrebný bezúčelový úver pri premenlivej výške úrokovej sadzby 12,6 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, pri poplatku za poskytnutie úveru 3.000, Sk a poplatku za správu úveru 60,- Sk mesačne, ktorý sa zaviazali žalovaní splatiť v 119-tich mesačných splátkach po 2.280,- Sk, so splatnosťou prvej splátky 20.02.2007 a s konečnou splatnosťou úveru 20.02.2016, so splatnosťou úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca a splatnosťou splátky k 20-temu dňu v mesiaci pri RPMN 14,92 %. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a súčasným žalobcom ako postupníkom bola dňa 27.06.2013 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok vrátene Prílohy č. 1, v ktorej postupca vymedzil evidovanú pohľadávku ku dňu 27.06.2013 voči dlžníkom, pri poskytnutej sume 4.979,09 Eur, pri zostatku pohľadávky 4.385,66 Eur, z toho istina celkom 3.482,33 Eur uvádzaných ako istina po splatnosti, úroky 846,52 Eur, RÚ 672,56 Eur, úroky z omeškania 93,86 Eur, ÚONZ 80,10 eur, poplatky vo výške 56,81 Eur, príslušenstvo pohľadávky celkom 903,33 Eur, s evidenciou omeškania 644 dní, dátumom poslednej úhrady 20.09.2011 a evidenciou úrokovej sadzby 12,35 % p.a.. V prejednávanej veci žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako pohľadávky, ktorá v rámci svojho podnikania je poskytnutým úverom bankou. Z ustanovení § 3 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z. z., § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. a § 524 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že nikto iný ako banka alebo osoba podľa osobitného zákona, nesmie poskytovať úvery podľa Zákona o bankách. Pokiaľ by banka vykonala postúpenie pohľadávky, na základe ktorého by došlo k zmene osoby veriteľa, ktorý by vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného veriteľa, došlo by tým k obchádzaniu zákona. K postúpeniu pohľadávok môže dôjsť len na základe podmienok § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. (ďalej len „Zákona o bankách“). Poukazujúc na rozhodovaciu činnosť niektorých krajských súdov vyslovuje záver, že nie je možné postúpiť celú pohľadávku z úverovej zmluvy bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupcom. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že postúpenou pohľadávkou sa postupuje peňažná pohľadávka s príslušenstvom, ktorá musí v čase postúpenia existovať, teda musí byť splatná, avšak nevykonáva sa zmena v osobe veriteľa v platnom záväzkovom vzťahu. Preto riadiac sa preferenciou výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti v zmysle konštatovaní podľa odôvodnenia Nálezu ÚS SR z 1. apríla 2015 sp. zn. I.ÚS 640/2014, najmä, ak sa nejedná o právny úkon medzi účastníkmi konania a účastníkmi právneho úkonu nie je spochybňovaný, nemohlo dôjsť k neplatnosti zmluvy po postúpení pohľadávky ako celku, ale len v časti, v ktorej pohľadávka nebola splatná a ktorá zodpovedala povinnosti banky viesť a spravovať poskytnutý úver, teda účinná a platná bola pri postúpení všetkých pohľadávok. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, keďže nebolo preukázané, že nastali podmienky uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, na základe ktorých by sa na základe postúpenia pohľadávky stal súčasný žalobca veriteľom pohľadávky. 2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Nestotožňuje sa s právnym záverom okresného súdu, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - peňažný záväzok a časť peňažného záväzku. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen v časti, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení vyslovene uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, ktoré by bolo inak formulované. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že jeho právny predchodca svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nevyužil. Uvedené právo využil sám po postúpení pohľadávky listom z 22.07.2013 označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 11.08.2013. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho spoplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách ďalej vyplýva, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1 tohto zákona. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť. 3. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že pohľadávku - úver spláca pravidelnými 50 eurovými splátkami vždy k 15-temu dňu v mesiaci a chce v tom pokračovať až do vyplatenia sumy 981,112 Eur. Žiadala prihliadať na svoju bezúhonnosť, zdravotný ako aj finančný stav. 4. Žalovaný v rade 1/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP a § 201, § 204 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Záver okresného súdu, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore, na základe toho, že v konaní nepreukázal, že je veriteľom žalovanej pohľadávky, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, je správny. Krajský súd na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu (§ 387 ods. 2 O.s.p.) zhodne so závermi okresného súdu uvádza, že žalobca na základe dôkaznej iniciatívy nepreukázal, že by nastali podmienky k postúpeniu pohľadávky veriteľa pohľadávky - Slovenskej sporiteľne, a.s. na postupníka - žalobcu. 7. Okresný súd v uvedenej súvislosti správne poukázal na ust. § 3 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z. z., podľa ktorého bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predmetom tohto konania bolo uplatnenie nároku na zaplatenie pohľadávky, ktorou je úver práve poskytnutý takýmto subjektom - bankou (Slovenskou sporiteľňou, a.s.). Zákon č. 483/2001 Z. z. preto v záujme ochrany nadobudnutých práv osobitne upravuje podmienky, za ktorých môže subjekt (banka) takúto pohľadávku (úver) postúpiť len na základe zákonom stanovených podmienok. Právna úprava umožňujúca postúpiť takýto peňažný záväzok poskytnutý klientovi bankou, v čase postúpenia pohľadávky (ku 27.06.2013) bola obsiahnutá v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z výkladu citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podmienkou možnosti postúpenia pohľadávky bola skutočnosť, že aj napriek písomnej výzve banky bol klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Znamená to, že pokiaľ klient aj napriek písomnej výzve s uvedeným upozornením bol naďalej v omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku dlhšie ako 90 kalendárnych dní, mohla banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, ktorá nie je bankou. 8. V danom prípade žalobca naplnenie zákonných predpokladov uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nepreukázal. Listinný dôkaz predložený navrhovateľom - list Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 17.01.2012 - upozornenie na nesplácanie dlhu, atribúty v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nenapĺňa, keďže nie je z neho zrejmé, že by klient bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením svojho peňažného záväzku a v tejto súvislosti, že by uvedené upozornenie bolo doručené do dispozičnej sféry žalovaných v rade 1/, 2/. Naviac žalobca dôvodnosť podanej žaloby na zaplatenie zostatku poskytnutého úveru od vyššie citovaného zákonného ustanovenia ani neodôvodňoval, keď podľa jeho názoru je v spore aktívne legitimovaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.06.2013 a ďalej, že na základe jeho podania z 22.07.2013 nazvaným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ došlo k mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 11.08.2013. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal naplnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v takom prípade ďalšie vykonané úkony (postúpenie pohľadávky, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) nemožno považovať za účinné. 9. Z uvedených dôvodov, keďže okresný súd dôsledne posúdil podmienky dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny vo vzťahu k výsledkom vykonaného dokazovania, krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako správny podľa § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešným žalovaným v rade 1/ a 2/ proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. 11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)