Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211767 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114211767.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, a otca: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ul. Z. č. X, zastúpený JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom so sídlom L., ul. I. Y. č. XX, o návrhu matky o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/86/2014-258 zo dňa 02. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 37P/86/2014-258 zo dňa 02.11.2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. N. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ktoré bude poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 02.04.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške 950,- Eur zaviazal otca splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Zároveň otca zaviazal k povinnosti každoročne k 15.08. poukázať matke sumu 50,- Eur v súvislosti s nákladmi spojenými so začiatkom školského roku. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 21P/190/2007-77 zo dňa 15.05.2008, ktorý bol právoplatný dňa 21.06.2008. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého. Vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z predložených dôkazov podľa odvolateľa nepochybne vyplýva, že vzhľadom na zdokladované majetkové pomery otca nebol daný zákonný dôvod na stanovené zvýšenie výživného na mal. N. zo sumy 1.500,- Sk mesačne (cca 49,80 Eur mesačne) na takmer dvojnásobok, t.j. na 100,- Eur mesačne. Takéto zvýšenie výživného podľa neho nezodpovedá reálnym schopnostiam a možnostiam, pretože nebude môcť zo svojho riadneho príjmu hradiť tak vysoké výživné a hrozí, že bude vystavený trestnému stíhaniu za trestný čin zanedbania povinnej výživy alebo ak sa otcovi podarí určené výživné plniť v súlade s rozsudkom, bude to len pri súčasnom zadlžovaní otca (nutnosť pôžičiek) a na úkor jeho ďalších troch mal. detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a ktoré budú logicky ukrátené na úkor ich staršieho nevlastného brata. Zdôraznil, že už pôvodné výživné vo výške 49,80 Eur nedokázal platiť riadne a preto bolo uhrádzané len prostredníctvom exekútora. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú spolu 692,- Eur (exekúcie - pôžičky na výkon povolania v Anglicku 60,- Eur, strava 100,- Eur, oblečenie 20,- Eur, nájom 385,- Eur, lieky - kvapky do nosa a tabletky na chrbticu 40,- Eur, poistné - auto v práci 5,- Eur, internet + TV 12,- Eur, mobil na výkon povolania a kontakt s rodinou 10,- Eur, dôchodkové sporenie 20,- Eur, doterajšie výživné na N. 50,- Eur). Z uvedeného je zrejmé, že jeho výdavky presahujú jeho príjem, no okrem toho má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom a manželke, ktorá je momentálne na rodičovskej dovolenke. Výživné na ďalšie 3 maloleté deti ako strava, oblečenie, hygiena, hračky, škola, škôlka, kultúra by malo približne korešpondovať s výživným poskytovaným na ich nevlastného súrodenca N., keďže medzi maloletými by nemalo dochádzať k diskriminácii a súd by mal rozhodovať tak, aby bol ponechaný priestor na zákonnú výživu aj aktuálne neposudzovaných detí otca. Napriek uvedenému otec prejavil ochotu dohodnúť sa na zvýšení výživného na sumu 80,- Eur mesačne, ktoré, matka neakceptovala. Súd v rozsudku neuznal tvrdené výdavky otca na lieky, ktoré sú pre neho nevyhnutné, pretože pracuje ako vodič závozník pri vykladaní pekárskeho tovaru do predajní. Ďalej poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov oproti stavu pri poslednom rozhodnutí o výživnom. Poukazuje na to, že príjem, resp. majetkové pomery na strane matky mal. N. značne narástli, nakoľko pri poslednom rozhodnutí bola nezamestnaná, ale v októbri 2015 bezodplatne prevzala maloobchodnú prevádzku od svojho brata a začala v nej samostatne podnikať. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a označovanie tejto skutočnosti za nezodpovedné zo strany súdu považuje za krajne nevhodné a neprípustné. Dieťa sa narodilo do riadnej usporiadanej rodiny počas manželstva, keď ide o právo garantované a podporované Ústavou, ako aj medzinárodnými dohovormi a jeho existencia nemôže byť považovaná a vykladaná ako porušenie niekoho povinnosti, za čo majú byť rodičia nepriamo materiálne sankcionovaní prostredníctvom rozsudkov súdov. Takýto prístup nemá oporu v právnom poriadku. Odvolateľ má za to, že mesačné výdavky na maloletého boli matkou značne nadsadené na sumu 392,- Eur mesačne, ktorá zjavne nekorešponduje s matkinou ani otcovou životnou úrovňou, a preto je otázne, ako si dlhodobo nezamestnaná matka môže dovoliť udržiavať maloletému uvedený životný štandard. Ďalej vytýka prvostupňovému súdu, že prihliadal výlučne na nárast výdavkov na strane maloletého, ktorý je sám osebe pochybný a skutočnosti odôvodňujúce nezvýšenie výživného reálne nezohľadnil. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal ho na mesačné výživné 80,- Eur s účinnosťou od podania návrhu s tým, že nedoplatok na výživnom vo výške 570,- Eur bude splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur. Otec je ochotný k 15.08.2015 poukazovať matke sumu 50,- Eur v súvislosti s nákladmi spojenými so začiatkom školského roka. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca, ktorý žiada zmeniť rozsudok okresného súdu na sumu 80,- Eur mesačne. Poukázala na to, že ona nenadsadila sumu, akú vynakladá mesačne na mal. syna. Zdôraznila, že len na školu dala 86,40 Eur, cestovné do školy 33,- Eur mesačne, vreckové 44,- Eur, čo má syn 2,- Eur na deň, každý piatok má prax, kde si stavu platí v sume 4,- Eur, čo je 16,- Eur mesačne, na drogériu mesačne minie 20,- Eur (šampón, sprchový gél, zubnú pastu a potreby na holenie), 20,- Eur minie mesačne na permanentku do posilňovne, na telesnú výchovu zaplatila 80,- Eur, kredit na mobil 10,- Eur mesačne, ďalej musí platiť stravu a nákupy domov, oblečenie, obuv. Ďalej poukázala na to, že pravidelne v škole mávajú exkurzie, kino, teraz idú na lyžiarsky výcvik, pritom nevie, za čo mu zaobstará výstroj na lyžovanie, t.j. bundu, nohavice, termooblečenie, obuv, lyže, lyžiarky, okuliare, rukavice, prilbu a to ešte treba zaplatiť týždenný pobyt. Ak si otec dieťaťa myslí, že tieto výdavky súd nadsadené a nie sú na jeho životnej úrovni, tak sa veľmi mýli, pretože toto je skutočnosť a dnešná realita a ona s tým nič nespraví, pretože nemôže synovi povedať, že nepôjde na obed, lebo nemá, nepôjde do školy, lebo na to nemá a nedobije mu cestovnú kartu na autobus. Zdôraznila, že otec nikdy nemal záujem o neho, nikdy sa naň nepýtal, nemal záujem o žiaden kontakt. V odvolaní na samé výdavky, ale len tie, čo mu vyhovujú. Poukazuje na pôžičky, exekúcie, lieky, dôchodkové sporenie, vysoký nájom, no v súčasnosti má každý nejaké zdravotné problémy a aj ona si musí zakupovať lieky proti bolesti. Svojmu synovi pravidelne kupuje sprej proti alergii Livostin v sume 7,- Eur a poukazuje na to, že teraz bol 2 týždne chorý a kupovala mu 2x lieky, raz platila 19,94 Eur a druhýkrát 19,71 Eur. Pokiaľ pán E. platí nájomné v takej vysokej výške, zrejme má ho z čoho platiť, pretože by mohol bývať u otca, ktorý má 4-izbový voľný byt tak, ako tam býval predtým. Čiže má priestor na ušetrenie a mohol by platiť navrhované výživné až 150,- Eur mesačne. Pokiaľ poukazuje na to, že všetky jeho deti by mali mať so svojím nevlastným bratom rovnakú životnú úroveň, ona poukazuje na to, že svojho prvorodeného syna odvrhol a nikdy ho nebral ani neberie ako svojho syna, teda je rozdiel len platiť a nestarať sa oňho, tak prečo by sa mali mať jeho deti rovnako ako ich nevlastný brat, keď svojim trom deťom dáva všetko a hlavne lásku a svojmu prvorodenému nedáva nič a nechce ani platiť stanovené výživné. Pritom je veľký rozdiel či ide o malé dieťa a dospievajúce dieťa. Poukázala ďalej na to, že keď bol N. taký malý ako jeho najmladší syn, vtedy na neho neplatil vôbec, až po 4 rokoch mu určili 600,- Sk, a to vyslovene ignoroval a neplatil ho. Pokiaľ sa ohradzuje, že ona má veľké náklady na syna, tak to začalo, keď začal chodiť na strednú školu a zdôrazňuje, že dieťa začína dospievať, má priateľov s rovnakými záujmami a ona mu ich nemôže odopierať, aby bol utláčaný. Za rok tak narástol, že mu musela kúpiť nové oblečenie. Je pravdou, že začala podnikať, no je možné, že s podnikaním skončí, pretože nemá taký príjem, aby mohla všetko poplatiť, čo súvisí s podnikaním. Naproti tomu otec dieťaťa má aj na platenie dôchodkového sporenia, čo si ona vôbec nemôže dovoliť. Pokiaľ tvrdí, že nemá z čoho platiť, sú to len jeho výhovorky. Pravda je taká, že on keby mohol, tak by neplatil vôbec tak, ako to bolo od narodenia syna a z jeho strany sú to len samé klamstvá a sľuby a zasa klamstvá a nikdy nič neplatil, až ho donútil exekútor, ktorého má až dodnes. Je presvedčená, že požadované 150,- Eur výživné by zvládol platiť, veď mu nekupuje nič ani na meniny ani na narodeniny ani na Vianoce. Takže je ukrátený o darčeky na rozdiel od jeho ďalších detí. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť v plnom rozsahu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania konštatuje, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a vo veci rozhodol vecne správne. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s ust. § 132 O.s.p., keď vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal v priebehu prvostupňového konania so všetkými námietkami uplatnenými odvolateľom v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie, ako rozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného dieťaťa alebo povinného rodiča, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú, ale musí ísť aj o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých sa vychádza pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade súd prvého stupňa správne postupoval v súlade s ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kedy nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. S poukazom na uvedené v danom prípade súd prvého stupňa správne porovnával pomery, z ktorých sa vychádzalo pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom s pomermi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že tak na strane otca, ako aj na strane mal. syna došlo k podstatnej zmene pomerov, pričom odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, keď poukazoval na to, že súd prvého stupňa zohľadňoval predovšetkým nárast výdavkov na strane maloletého a nezohľadnil zmenu pomerov na strane povinného otca. Práve naopak, súd prvého stupňa komplexne vyhodnotil tak zmenu pomerov na strane odvolateľa, ako aj na strane mal. syna. Odvolací súd poznamenáva, že odvolateľ nesprávne pochopil konštatovanie prvostupňového súdu o jeho nezodpovednom konaní, ktoré prvostupňový súd zhodne aj s odvolacím súdom chápe tak, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť rovnako k všetkým jeho deťom je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Zo samotného konania vyplynulo, že je to predovšetkým matka mal. N., ktorá aj na úkor seba samej zabezpečuje starostlivosť a uspokojuje jeho potreby tak, ako postupne vznikajú a poskytuje mu stravu, ošatenie, bývanie a zabezpečuje mu potreby pre štúdium, pričom rovnakú povinnosť má aj otec dieťaťa. Je potrebné, aby si otec mal. N. uvedomil, ako by zabezpečil jeho výchovu, keby dieťa bolo zverené jemu a matka by bola zaviazaná platiť mu sumu 100,- Eur. Je potrebné, aby si otec položil otázku, či by za uvedenú sumu 100,- Eur dokázal zabezpečiť jeho riadnu výchovu a výživu. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k právnemu záveru, že odvolanie otca nebolo dôvodné a nemohol mu vyhovieť, pretože zníženie výživného na sumu, ako požadoval otec, t.j. 80,- Eur mesačne by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za výchovu a výživu dieťaťa výlučne na matku, ktorá sa o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu takmer na hranici svojich možností, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. Z uvedených dôvodov odvolací súd, ako bolo už vyššie uvedené, nemohol vyhovieť odvolaniu otca maloletého a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, nakoľko sa v celom rozsahu s ním stotožnil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.