Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21CoE/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114212178 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114212178.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou, so sídlom Exekútorského úradu A. K. XX, D., vo veci oprávneného: IRW spol. s r.o., IČO: 46208666, so sídlom Kuzmányho 8, 010 01 Žilina, právne zastúpený: JUDr. Peter Rybár, advokát, so sídlom A. K. XX, D., proti povinnému: ISTOS spol. s r.o., IČO: 3168785, so sídlom D. Dlabača 21, Žilina, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom S. Sakalovej 190, Bytča, o vymoženie úroku z omeškania 8,75 % ročne z jednotlivých súm s prísl., o námietkach povinného proti exekúcii, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 1Er/1143/2014-46 zo dňa 30.07.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením vydaným sudcom okresný súd vyhovel námietkam povinného vzneseným proti exekúcii v zmysle § 50 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že exekučný titul v konaní predstavuje vykonateľný rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Cb 221/2012 zo dňa 14.11.2013. Povinný podal na exekútorskom úrade námietky proti exekúcii s tým, že povinný doručil oprávnenému dňa 10.03.2014 oznámenie o vykonaní jednostranného zápočtu, na základe ktorého záväzok povinného zanikol. Predmetnom zápočtu bola pohľadávka povinného voči oprávnenému vo výške 2465,16 Eur na základe reklamácie, účtovaná faktúrou, ktorej zápočet oprávnený nenamietal. Povinný pripojil k námietkam sprievodný list - zápočet pohľadávok a záväzkov zo dňa 10.03.2014, ktorý adresoval povinný oprávnenému, výpočet pohľadávok oprávneného, faktúru povinného oprávnenému č. 2013024 zo dňa 14.08.2013 s dátumom dodania 14.08.2013 a dátumom splatnosti faktúry 28.08.2013 za „Vykonané práce na oprave Vami dodaných 18 ks snehových zábran na stavbe R 1 Severný obchvat Banská Bystrica“ v sume 2456,16 Eur s DPH, ďalej kalkuláciu nákladov na opravu 18 ks snehových zábran a podací lístok odosielateľa - povinného zo dňa 14.08.2013 o podaní zásielky pre oprávneného. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam namietal, že povinný neoznačil dôvod na zastavenie exekúcie. Započítanie malo nastať 10.03.2014, exekučný titul sa stal právoplatný až 19.03.2014 a vykonateľný až 25.03.2014. Povinný v základnom konaní nevykonal procesný úkon na uplatnenie svojho nároku, možno prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali až po právoplatnosti a vykonateľnosti, inak ich má povinný uplatniť v základnom konaní. Tvrdenú pohľadávku oprávnený neuznal. Okresný súd zo spisu sp. zn. 20Cb 221/2012 zistil, že oprávnený si od povinného v základnom konaní uplatňoval úroky z omeškania z titulu nezaplatenej sumy za výrobu 18 ks snehových zábran pre povinného (istina bola zaplatená v časti pred podaním návrhu a v časti v priebehu konania). V spise sa nachádza aj list povinného z 10.05.2013 adresovaný oprávnenému - reklamácia výrobkov, v ktorom sa uvádza, že spoločnosť Eurovia listom SH 2013/2 doručeným 25.04.2013 reklamovala vadu diela, pripojený je aj reklamačný protokol z 24.06.2013 spísaný spoločnosťami Eurovia a povinným dňa 16.04.2013. Exekučný súd právne argumentoval, že námietku započítania možno uplatniť aj v exekučnom konaní, čím neskôr ju povinný uplatní, tým je v horšej situácii. Započítanie pohľadávky je jedným z dôvodov zániku skoršej pohľadávky, je to dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý je výslovne uvedený v § 50 Exekučného poriadku (okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky) alebo v § 57 ods. písm. f) Exekučného poriadku (ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané). Stret pohľadávok samotný nepostačuje na započítanie pohľadávok, dotknutá osoba musí urobiť aj jednostranný započítací úkon (po vydaný exekučného titulu). K započítaniu tak môže dôjsť na základe úkonu po vydaní exekučného titulu, aj keď k stretu pohľadávok dôjde aj pre vznikom exekučného titulu. Ak je započítanie sporné, tak túto otázku posudzuje v exekučnom konaní exekučný súd podobne ako v sporovom konaní a v prípade potreby súd v takýchto prípadoch aj vytyčuje termín pojednávania. Ak by bolo potrebné vykonať zložité dokazovanie, tak by súd námietku neakceptoval a z tých procesných dôvodov by sa ňou nezaoberal, čím by fakticky odkázal povinného na súdne konanie. Súd vyzval účastníkov, aby sa k otázke započítania vyjadrili a predložili listinné dôkazy. Započítanie povinný neuplatňoval v základnom konaní, vady diela a rokovanie o nich uvádzal ako jeden z dôvodov na nepriznanie trov konania oprávnenému, takže súd v základnom konaní sa touto námietkou nezaoberal, táto otázka nebola právoplatne prejedaná či rozhodnutá. Z predložených dokladov mal exekučný súd za zrejmé, že povinný dostatočne preukázal, že mu vznikla pohľadávka vynaložením nákladov na odstránenie vád diela dodaného oprávneným. V záručnej lehote snehové zábrany nevykazovali potrebné vlastnosti (PKO- protikorózna ochrana), povinný po zistení závad bezodkladne upozornil oprávneného na potrebu ich odstrániť a keď tak povinný neučinil, na potrebu uhradiť mu náklady, ktoré vynaložil samotný povinný. Vady boli dokumentované vrátane fotografií, popísane a špecifikované. Medzi účastníkmi dochádzalo ku komunikácii osobnej, písomnej a emailovej. Až v exekučnom konaní oprávnený uviedol, že nikdy neuznal pohľadávku oprávneného. Takéto vyjadrenie okresný súd považoval za zhluk slov, ktoré len pripomínajú námietku a neuznávací úkon, ale bez konkrétneho obsahu a dôkazu, akoby oprávnený na svoju obranu nič neuviedol. Okresný súd považoval námietky oprávneného za majúce procesný charakter, s ktorými sa vysporiadal. Pohľadávku povinného považoval za nespornú a preukázanú, spôsobilú na započítanie. Pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom doručením úkonu o jednostrannom započítaní (dňa 10.03.2014) zanikla. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní oprávnený namietal závery okresného súdu o dostatočnom preukázaní, že povinnému vznikla pohľadávka vynaložením nákladov na odstránenie vád diela dodaného oprávneným a že tvrdenia oprávneného vo vyjadrení k námietkam povinného súd označil len za všeobecný zhluk slov, bez konkrétneho obsahu, teda ako keby oprávnený neuviedol nič. Oprávnený sa písomne vyjadril k námietkam povinného podaním zo dňa 11.06.2014 a podaním zo dňa 25.09.2014. Vo svojom vyjadrení námietky označil za nedôvodné v celom rozsahu a tieto žiadal zamietnuť. V predmetných podania uvádzal skutkové a právne okolnosti, o ktorých určitosti a zrozumiteľnosti svedčí aj skutočnosť, že sa nimi prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí snaží vysporiadať. Napriek uvedenému sa konajúci súd nedostatočne vysporiadal s tvrdenými skutočnosťami oprávneného, niektoré zostali nepovšimnuté. Z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, akým jednostranným právnym úkonom mal povinný vykonať započítanie, súd sa nevysporiadal s námietkami oprávneného týkajúcich sa vadnosti a neurčitosti tohto údajného započítania. Pokiaľ oprávnený poprel existenciu pohľadávky povinného, to znamená, že je povinnosťou súdu skúmať existenciu právneho vzťahu medzi povinným a oprávneným, vadnosť plnenia, zodpovednosť oprávneného za vady, existujúce vady, primeranosť nákladov vynaložených povinným na pojednávaní, a nie sa uspokojiť len s tvrdeniami a dôkazmi povinného bez verifikácie oprávneným za situácie, keď oprávnený popiera existenciu takejto pohľadávky. Povinný vykonal údajne započítanie až v exekučnom konaní, teda oprávnený nemal dôvod ani miesto sa k uvedenej údajnej pohľadávke povinného vyjadrovať skôr. Povinný zostal v súdnom konaní pasívny, pojednávania sa nezúčastnil. Vyjadrenie oprávneného je bez pochybností neuznávací úkon a len ťažko si možno predstaviť predkladanie dôkazov, ktoré preukazujú tvrdenú neexistenciu povinným tvrdenej údajnej pohľadávky. Oprávnený bol toho názoru, že pri danej spornosti započítania mal súd povinnosť vytýčiť pojednávanie a vec po vykonanom dokazovaní aj výsluchom účastníkov, resp. ich právnych zástupov rozhodnúť, resp. námietku povinného neakceptovať a fakticky povinného odkázať na súdne konanie, ako aj správne naznačuje prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí v bode 6. Povinný sa vyjadril k odvolaniu oprávneného tak, že navrhol rozhodnutie súdu v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že zápočet bol vykonaný oznámením o vykonaní jednostranného zápočtu, na základe čoho záväzok, ktorý je predmetom exekúcie, zanikol. Predmetnom zápočtu bola pohľadávka voči oprávnenému, ktorá vznikla na základe odstránenia reklamácie a ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 2013024 zo dňa 14.08.2013 na sumu 2465,16 Eur. Faktúrou boli fakturované náklady na vykonané práce na oprave ním dodaných 15 ks snehových zábran. Uvedené práce bol povinný nútený vykonať po tom, ako oprávnený nereagoval na reklamáciu zo dňa 10.05.2013 a neodstránil vady vytýkané investorom EUROVIA SK, a.s. v stanovenej záručnej dobe. Okresný súd námietky akceptoval, pričom úvahy rozpísal v napadnutom rozhodnutí v 10 bodoch. Súd v nich vysvetlil, prečo nepovažoval za podstatné vytýčiť pojednávanie, resp. neodkázal povinného na súdne konanie. Vzhľadom na listinné dôkazy považoval nárok voči oprávnenému za nesporný a započítania spôsobilý, v dôsledku čoho vykonaním jednostranného zápočtu zanikla exekučne vymáhaná pohľadávka oprávneného. V odvolaní oprávneného sa nenachádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali vykonaný zápočet, resp. ktoré by vyvracali správnosť záverom okresného súdu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania. Ak však súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní o žiadosti o udelenie poverenia), je to dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44); rovnako v námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovie (§ 50). Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, spôsobilý návrh (§ 38 až 40 Ex. por.) a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom (to, či skutočne aj je exekučným titulom, je hmotnoprávnou podmienkou exekúcie, ktorú súd skúma pri rozhodovaní o udelení poverenia), prípadne listiny, o ktorých oprávnený tvrdí, že preukazujú prechod alebo prevod nároku. Všetky ostatné predpoklady exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného titulu, splnenie vzájomného záväzku alebo prechod alebo prevod pohľadávky apod.) sú hmotnoprávnymi podmienkami exekúcie, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti exekúcie ako takej. Je zrejmé, že vzhľadom na trvanie exekúcie môže počas jej výkonu dôjsť k zmene hmotnoprávnych podmienok a exekúcia, ktorá na začiatku bola dôvodná, sa stane nedôvodnou Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to: a/ zánik vymáhaného nároku, b/ okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c/ dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d/ hmotno-právnu legitimáciu účastníka- oprávneného alebo povinného. Tu je potrebné poznamenať, že všetky uvedené okolnosti sú zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu (§ 57). Ak teda povinný námietky nepodá, môže neskôr kedykoľvek podať z uvedených dôvodov návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie, na rozdiel od námietok proti exekúcii, však nemá odkladný účinok na vykonanie exekúcie (na vydanie exekučného príkazu). Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. K zániku nároku môže dôjsť aj započítaním. Námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom konaní. Námietku započítania vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému je možné vzniesť, bez ohľadu na to, či táto vzájomná pohľadávka vznikla pred vydaním rozhodnutia, ktoré je pokladom pre súdny výkon, alebo až po jeho vydaní. Zánik síce spôsobí kompenzačný prejav, avšak nastane okamihom, kedy sa obidve pohľadávky stretli. Započítanie ako hmotnoprávny úkon teda možno vykonať jednostranným právnym úkonom (compensatio necessaria), a to aj proti vôli druhého účastníka, alebo dohodou (compensatio voluntaria). Kompenzáciu možno za splnenia podmienok urobiť kedykoľvek. Pokiaľ sa uplatní v súdnom konaní (aj v štádiu výkonu rozhodnutia), kompenzačná námietka sa bude posudzovať ako obrana proti návrhu, musí sa prejednať v rámci toho istého konania, v zásade nemožno ju vylúčiť na samostatné konanie. Nakoľko započítanie za splnenia zákonných predpokladov spôsobuje zánik dlhu, bolo potrebné v rámci exekučného konania vyriešiť otázku, čo medzi oprávneným a povinným došlo k účinnému započítaniu pohľadávky povinného, a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmetnú exekúciu. V predmetnej veci okresný súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, keďže mal preukázané, že na základe započítania došlo k zániku vymáhanej pohľadávky. Okresný súd na základe procesnej iniciatívy pripojil spis sp. zn. 20 Cb 221/2012 a zistil z neho skutočnosti, na základe ktorých, v spojení s listinami predloženými povinným ako prílohami k námietkam povinného, vyhodnotil pohľadávku povinného za preukázanú. Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že nedošlo k účinnému započítaniu, predovšetkým s poukazom na neexistenciu pohľadávky povinného. Napriek tomu, že okresný súd vyzval strany, aby sa vyjadrili k podaným námietkam, považoval krajský súd záver okresného súdu v tom smere, že pohľadávka povinného jednoznačne existuje a spôsobila zánik vymáhané nároku oprávneného, bez vypočutia strán na pojednávaní, za predčasný. Krajský súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 228/09-10 zo dňa 02.06.2009, v zmysle ktorého uplatnenie započítacej námietky samo o sebe môže byť dostačuje napríklad vtedy, ak pohľadávka, ktorá sa ma započítať, bola právoplatne prisúdená (judikovaná), prípadne vtedy, ak protistrana pohľadávku uznáva, resp. ju nepopiera. V danom prípade však nenastala ani jedna z uvedených situácii. Procesná obrana povinného v exekučnom konaní, ktorá má za následok znemožnenie vymáhania judikovanej pohľadávky oprávneného, musí byť z procesného hľadiska posúdená v takom rozsahu, ako keby bola uplatnená v základom konaní na základe samostatnej žaloby, inak povedané, len to, že kompenzačná námietka bola uplatnená v exekučnom konaní, nemôže byť na úkor procesných práv oprávneného a zásady ústnosti. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že v tom štádiu sa nezaoberal vecnou správnosťou záveru okresného súdu - posúdenia pohľadávky povinného ako preukázanej. Krajský súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukázania existencie pohľadávky spočíva na povinnom a je preto na ňom, aby jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť svoje tvrdenie o zániku záväzku akýmkoľvek spôsobom preukázal. Aj z judikatúry NS SR (R 104/2003) vyplýva, že dôkaz o neexistenciu záväzku (dlhu) podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení zaťažuje povinných, nie je povinnosťou súdu nahrádzať v tomto smere ich aktivitu. Súd pri rozhodovaní má vychádzať najmä z dôkazov predložených povinným. Zároveň je potrebné odlíšiť preukázanie vykonania kompenzačného prejavu - zaslanie oznámenia o vykonaní započítania oprávnenému, (aj keď v podanom odvolaní oprávnený namietal, že nebolo zrejmé, ktorý konkrétny úkon predstavuje započítanie, túto námietku považoval krajský súd za nedôvodnú) od preukázania existencie započítavanej pohľadávky. V exekučnom konaní povinný ako dokaz na preukázanie jeho pohľadávky predložil faktúru - č. l. 19, kalkuláciu nákladov - č. l. 20, reklamáciu - č. l. 43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p., resp. v prípade, že bude exekúcia pokračovať, súdny exekútor. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.