Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/118/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213594 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114213594.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: PSR Industry spol. s r.o., so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 365 181, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom H. H. X, XXX XX V. Y., proti žalovanému: CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom Štrková 17, 011 54 Žilina, IČO: 31 568 963, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, v konaní o poddlžníckej žalobe o zaplatenie 2.973,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/142/2014-57 zo dňa 24. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/142/2014-57 zo dňa 24. novembra 2015 p o t v r d z u j e. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 178 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 358,10 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisu a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta sp. zn. EX 47/2013, aplikáciu ust. § 93 ods. 1, § 105, § 106, § 107, § 108, § 109, § 110 Exekučného poriadku, § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Konštatoval, že predmetom konania v prejednávanej veci bola poddlžnícka žaloba žalobcu podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku voči žalovanému ako dlžníkovi povinného JAPA TEAM s.r.o., voči ktorému je na návrh žalobcu vedená exekúcia u súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta, so sídlom Exekútorského úradu v Žiline pod sp. zn. EX 47/2013 na vymôžeme pohľadávky žalobcu voči povinnému JAPA TEAM s.r.o., ktorá bola priznaná žalobcovi právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 17.01.2013 sp. zn. 11Rob/383/2012. Žalobca v podanej žalobe uvádzal, že exekútor v priebehu vykonávania exekúcie zistil existenciu pohľadávky povinného JAPA TEAM s.r.o. voči žalovanému vo výške 4.483,20 Eur spolu s príslušenstvom vyplývajúcej z faktúry č. 130038 zo dňa 15.05.2013. Zároveň poukazoval na súdnym exekútorom vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky vo vzťahu k žalovanému, kedy žalovaný povinnosť uloženú exekučným príkazom nesplnil. Žalovaný v priebehu konania namietal existenciu tvrdenej pohľadávky spoločnosti JAPA TEAM s.r.o. vo výške 4.483,20 Eur a zároveň namietal formuláciu žalobného petitu v prejednávanej veci. 2. Okresný súd uviedol, že poddlžnícka žaloba podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje prostriedok uspokojenia nároku oprávneného vymáhaného v prebiehajúcom exekučnom konaní, za splnenia zákonom stanovených podmienok. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu proti dlžníkovi povinného, pričom jeho žalobné právo vzniká v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky, ak k jej vyplateniu nedošlo, resp. v deň nasledujúci po splatnosti tejto pohľadávky, pokiaľ nastala neskôr po doručení exekučného príkazu a k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo. Konanie o poddlžníckej žalobe sa začína na základe návrhu oprávneného v dôsledku nevyplatenia prikázanej pohľadávky po jej splatnosti. Petit poddlžníckej žaloby podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku by mal znieť na zaplatenie peňažnej sumy, ktorú mal dlžník povinného zaplatiť a ktorú nezaplatil. Konanie o poddlžníckej žalobe má charakter občianskeho sporového konania podľa tretej časti O.s.p. so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi, pokiaľ ide o povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností z hľadiska uplatneného nároku a dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, s výnimkou možnosti realizácie určitých hmotno-právnych úkonov zo strany oprávneného v procesnom postavení žalobcu. Predpokladom podania poddlžníckej žaloby tak, ako to vyplýva z ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, je, že dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, ako mu bol doručený exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou. V takomto prípade zákon legitimuje oprávneného domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. 3. Okresný súd mal za to, že za splnenia podmienok podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, nemožno poddlžnícku žalobu podať pre akúkoľvek pohľadávku povinného voči konkrétnemu dlžníkovi, ale len pre konkrétnu pohľadávku vymedzenú najmä právnym dôvodom vzniku a výškou, ktorá bola uvedená v príkaze na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, resp. najmä v príkaze na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky vydanom súdnym exekútorom. Uvedené predpoklady pre podanie poddlžníckej žaloby v konaní naplnené neboli. Z príkazu na začatie exekúcie zo dňa 30.09.2013 č.k. EX 47/2013-20 vyplývalo, že súdny exekútor prikázal žalovanému odo dňa jeho doručenia nevyplatiť žiadnu pohľadávku povinnému. Zároveň exekučným príkazom rovnako zo dňa 30.09.2013 č.k. EX 47/2013-21 prikázal žalovanému ako dlžníkovi povinného poukázať po doručení exekučného príkazu na účet súdneho exekútora finančné prostriedky do výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie. Obsah príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu prikázaním peňažných pohľadávok, od ktorých žalobca odvodzoval svoju legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby, podľa názoru okresného súdu nezodpovedal požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 105 a nasl. Exekučného poriadku. Z dikcie zákonných ustanovení (predovšetkým § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že pohľadávka musí byť identifikovaná uvedením jej právneho dôvodu, rovnako z ust. § 106 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ktorý hovorí o nevyplatení „tejto“ pohľadávky povinnému) okresný súd dovodil, že peňažná pohľadávka povinného voči jeho dlžníkovi, vo vzťahu ku ktorému súdny exekútor vydáva príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, musí byť v príkaze na začatie exekúcie a exekučnom príkaze dostatočne určito, zrozumiteľne a jednoznačne identifikovaná. Len v takomto prípade môže totiž dlžník povinného v rámci prebiehajúceho exekučného konania vznášať relevantné námietky týkajúce sa prípadnej existencie a výšky pohľadávky povinného voči nemu. Právo podať poddlžnícku žalobu podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku tak následne oprávnenému vzniká len v tom prípade, ak dlžník povinného po doručení exekučného príkazu, resp. po splatnosti pohľadávky vymedzenej v exekučnom príkaze, túto oprávnenému (alebo podľa vzájomnej dohody exekútorovi) nevyplatil. V prejednávanej veci príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz súdneho exekútora neobsahovali identifikáciu inej peňažnej pohľadávky povinného voči jeho dlžníkovi (žalovanému), a preto žalobca nebol oprávnený podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku sa vo vlastnom mene domáhať od dlžníka povinného (žalovaného) vyplatenia tvrdenej pohľadávky vo výške 4.483,20 Eur. 4. Zároveň okresný súd uviedol, že žalobca bol v konaní nositeľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti ohľadne existencie tvrdenej pohľadávky povinného JAPA TEAM s.r.o. voči žalovanému. K tejto otázke žalobca dôkazné bremeno neuniesol. V podanej žalobe žalobca neozrejmil konkrétny právny dôvod tvrdenej pohľadávky spoločnosti JAPA TEAM s.r.o. voči žalovanému, kedy uvádzal len vo všeobecnosti, že táto mala vzniknúť na základe zmluvného plnenia v oblasti stavebníctva. Zároveň neuviedol rozhodujúce skutočnosti z hľadiska splatnosti tejto pohľadávky, ktorá skutočnosť by bola z hľadiska ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku (za splnenia predpokladov pre podanie poddlžníckej žaloby) rozhodujúca pre posúdenie povinnosti žalovaného tvrdenú pohľadávku vyplatiť oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Okresný súd konštatoval, že uvedené skutočnosti nevyplývali ani z exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta č. EX 47/2013, z ktorého spisu vyplýval jediný doklad o existencii tvrdenej pohľadávky, a to povinným predložený zoznam vydaných faktúr (str. 40 exekútorského spisu), ktorý je však len interným zoznamom faktúr vystaveným povinným a sám o sebe nepreukazuje existenciu, právny dôvod, výšku ani splatnosť tvrdenej pohľadávky povinného voči žalovanému. Za situácie, kedy žalovaný existenciu tvrdenej pohľadávky voči povinnému JAPA TEAM s.r.o. v tomto konaní popieral, relevantným dôkazom o jej existencii by nemohlo byť ani vyjadrenie súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta, nakoľko z obsahu exekútorského spisu vyplývalo, že existenciu pohľadávky spoločnosti JAPA TEAM s.r.o. voči žalovanému súdny exekútor zistil práve len z povinným predloženého interného dokladu obsahujúceho zoznam faktúr vystavených voči spoločnosti žalovaného. Elektronické vyjadrenie žalovaného cestou jeho učtárne, ktoré je súčasťou exekútorského spisu na str. 64, neposkytlo spoľahlivý základ pre konštatovanie existencie právneho dôvodu, výšky a splatnosti tvrdenej pohľadávky, nakoľko je všeobecné, hovorí o záväzkoch voči spoločnosti JAPA TEAM s.r.o., ktoré sú v lehote splatnosti „nakoľko sa jedná o zádržné“ bez ich ďalšej konkretizácie. Z uvedených skutočností okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako v celom rozsahu úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 178 Eur titulom súdneho poplatku a 358,10 Eur titulom trov právneho zastúpenia. 5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne nesprávny s tým, že predmetné rozhodnutie okresného súdu, ako aj procesný postup súdu vykazuje vady. Podľa žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nevykonal základné navrhnuté dôkazy. K vade nevykonania navrhnutých dôkazov podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. žalobca uviedol, že v konaní navrhol vykonať dôkazy, a to oboznámiť spis EX 47/2013 súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta, G. X, XXX XX L. a výsluch svedka JUDr. Jána Sigeta, G. X, XXX XX L.. Okresný súd predmetné dôkazy nevykonal, najmä nevykonal navrhovaný výsluch svedka JUDr. Jána Sigeta, konajúceho súdneho exekútora v konaní sp. zn. EX 47/2013. Podľa žalobcu exekútor pritom má priame vedomosti o záväzku žalovaného voči spoločnosti JAPA TEAM s.r.o.. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného sú v priamom rozpore s jeho vyjadreniami, najmä pri komunikácii so súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sigetom, ktorému žalovaný e-mailom, ako i ústne potvrdil existenciu pohľadávky vyfakturovanej vo faktúre č. 130038 zo dňa 15.05.2013 a doložil i špecifikáciu viacerých vystavených faktúr spoločnosťou JAPA TEAM s.r.o.. Exekútor v exekučnom konaní zistil, že žalovaný je dlžníkom dlžníka JAPA TEAM s.r.o., pričom spoločnosť JAPA TEAM s.r.o. má voči žalovanému neuspokojenú peňažnú pohľadávku vo výške 4.483,20 Eur s DPH, vyúčtovanej faktúrou č. 130038. Predmetná pohľadávka dlžníka vznikla na základe zmluvného plnenia v oblasti stavebníctva (t.j. zmluvy o dielo), žalovaný jej existenciu nerozporoval a eviduje ju vo svojom účtovníctve ako neuhradenú. Okresný súd v danom prípade odmietol vykonať základný dostupný dôkaz podporujúci tvrdenia žalobcu, pričom uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní. Jeho postup je formalistický, ktorým došlo k odňatiu základnej zásady spravodlivého procesu - princípu rovnosti zbraní. K vade nesprávnych skutkových zistení a vade nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že okresný súd ťažiskovo tvrdí, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný má voči spoločnosti JAPA TEAM s.r.o. záväzky. Pripomenul, že pri komunikácii so súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sigetom žalovaný e-mailom, ako i ústne potvrdil existenciu pohľadávky vyfakturovanej vo faktúre č. 130038 zo dňa 15.05.2013 a doložil i špecifikáciu viacerých vystavených faktúr spoločnosťou JAPA TEAM s.r.o.. Exekútor v exekučnom konaní zistil, že žalovaný je dlžníkom dlžníka žalobcu JAPA TEAM s.r.o., pričom spoločnosť JAPA TEAM s.r.o. má voči žalovanému neuspokojenú peňažnú pohľadávku vo výške 4.483,20 Eur s DPH, vyfaktúrovanú vo faktúre č. 130038 zo dňa 15.05.2013. Predmetná pohľadávka vznikla na základe zmluvného plnenia v oblasti stavebníctva a žalovaný jej existenciu nerozporoval. Saldo faktúr zo dňa 31.10.2013 podpísané žalovaným okresný súd ako dôkaz bagatelizoval, ktorý postup neobstojí. Záver okresného súdu o neexistencii záväzkového vzťahu je nesprávny. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 6. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 8. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/118/2016-82 zo dňa 06.10.2016 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 18.10.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 9. V procesnej rovine primárne krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalobcu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 14. februára 2016 (č.l. 68-70 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa ust. § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 12. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 14.02.2016, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v prvostupňovom konaní vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa podľa ust. § 383 CSP, keďže podľa obsahu procesného poučenia, ktoré bolo obsiahnuté v predvolaní na nariadené pojednávanie, vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom k momentu jej vykonania a rozhodovania prvostupňového súdu. 13. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 14. Primárne vo vzťahu k namietanej vade nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že v rámci svojho konania mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami vyžadovanými ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže okresný súd v dostatočnom rozsahu uviedol svoje skutkové a právne závery v súvislosti s posúdením žalobcovho nároku, na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Krajský súd po oboznámení sa s rozsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu konštatuje, že tento spĺňa všetky atribúty v časti svojho odôvodnenia, vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej ...„odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné“. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu uvedené atribúty spĺňa. Ak rozhodnutie okresného súdu je riadnym spôsobom odôvodnené, v súlade so zákonnými požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., tak potom z tohto záveru nebolo porušené žalobcove právo na spravodlivý súdny proces, keďže rozhodnutie okresného súdu v rovine dostatočnosti odôvodnenia je súčasne aj preskúmateľné Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím. 15. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, kedy sa stotožňuje so skutkovými ako i právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a v podrobnostiach na ne odkazuje. Krajský súd uvádza, že prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v podanom odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav podľa výsledkov dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu. Uvádza krajský súd, že okresný súd vykonal v intenciách návrhu účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.973,96 Eur spolu s príslušenstvom správne právne posúdil ako nedôvodný. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 387 ods. 2 CSP umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II ÚS 78/05, III ÚS 264/08, IV ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v tomto odvolaní tak, ako to vyplýva z ust. § 387 ods. 3 CSP, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. 18. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že rozsudok okresného súdu i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v predmetnom rozsudku poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky v sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie i napriek odvolacím námietkam žalobcu vyjadreným vo včas podanom odvolaní potvrdil podľa § 387 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že článok 6 odsek 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. 19. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd k podstatným tvrdeniam žalobcu uvedeným v podanom odvolaní uvádza nasledovné. 20. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu spočívajúceho v tom, že okresný súd nevykonal dokazovanie žalobcom navrhnutým dôkazom, a to výsluchom svedka JUDr. Jána Sigeta, konajúceho exekútora v konaní sp. zn. EX 47/2013, krajský súd uvádza, že z priebehu konania pred súdom prvej inštancie, obsahu spisu a v ňom doložených listinných dôkazov, obsahu pripojeného spisu sp. zn. EX 47/2013, vyjadrení zástupcov strán sporu do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24. novembra 2015 a odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývalo, že okresný súd sa zaoberal všetkými relevantnými dôkazmi označenými a predloženými oboma stranami v sporovej právnej veci. Odvolací súd zvýrazňuje, že nezistil taký postup zo strany okresného súdu, ktorý by znamenal odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom nevykonaním práve tohto dôkazu, alebo ktorý vo svojom výsledku by znamenal nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani pokiaľ išlo o dokazovanie a jeho hodnotenie za aplikácie ust. § 132 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. K správnosti postupu okresného súdu poukazuje krajský súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Odvolací súd považuje ďalej za potrebné zvýrazniť, že o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov sa vykonajú, rozhoduje súd a nie účastník konania. Tento názor je v zhode so záverom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazov cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevatný“. K tejto odvolacej námietke v zhode s okresným súdom i krajský súd konštatuje, že za situácie, keď žalovaný základ nároku, a to žalobcom tvrdenú existenciu pohľadávky voči povinnému JAPA TEAM s.r.o. popieral, ani vykonanie predmetného dôkazu nemohlo prispieť k objasneniu sporných skutočností rozhodujúcich pre súdne rozhodnutie v predmetnej veci. Tento záver odvolacieho súdu vychádza aj z toho, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že žalovaný ústne a e-mailom súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sigetovi potvrdil existenciu pohľadávky voči povinnému JAPA TEAM s.r.o., tak z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. Ex 47/2013, takéto relevantné potvrdenie existencie žalobcom tvrdenej pohľadávky čo do základu, výšky a splatnosti nevyplynulo, tak ako správne skonštatoval prvostupňový súd, pretože obsah predmetného e-mailu zo dňa 21. októbra 2013 je všeobecný, netýka sa konkrétne špecifikovaného záväzku, pričom sa v ňom k záväzkom uvádza len ...,,že tieto sú v lehote splatnosti, nakoľko sa jedná o zádržné“..., k čomu pristupuje i okolnosť, že súdny exekútor existenciu predmetnej pohľadávky mal zistenú len z interného dokladu povinného obsahujúceho zoznam faktúr, a preto postup okresného súdu, ktorý predmetný návrh na doplnenie dokazovania zamietol, bol vecne správny. 21. Odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal i krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, a procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať, v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). Čo sa týka hodnotenia vykonaných dôkazov, krajský súd uvádza s odkazom k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993)“. Krajský súd uvádza, že zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva súdu právo v rámci vykonaného dokazovania priradiť tomu - ktorému dôkazu výpovednú hodnotu, prípadne dôkaznú silu. Pokiaľ pri priradení dôkaznej sily okresný súd uvedie aj svoje zdôvodnenie, tento postup je v súlade so zákonom, a to Občianskym súdnym poriadkom v znení k momentu vykonania dokazovania prvostupňovým súdom, ako i v súlade so zásadami, na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok. Krajský súd konštatuje, že pri vykonávaní dokazovania bol postup okresného súdu v súlade s dôkaznou povinnosťou strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania boli hodnotené vo vzájomnej súvislosti. 22. Krajský súd rovnako konštatuje, že v spôsobe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia nedošlo k vadnosti postupu konania okresným súdom. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre spoľahlivé vyvodenie skutkového záveru. Zároveň sa poukazuje na to, že racionálna úvaha konajúceho okresného súdu vychádzala z priebehu konania a stavu dokazovania. 23. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom, krajský súd poukazuje na priebeh konania pred súdom prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku. V prvom rade krajský súd poukazuje na žalobu žalobcu podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorou bolo vyvolané súdne konanie, v ktorom sa žalobca ako osoba oprávnená v exekučnom konaní sp. zn. EX 47/2013 vo vlastnom mene domáha vyplatenia pohľadávky v sume 2.973,96 Eur spolu s príslušenstvom od žalovaného, ktorý je podľa jeho tvrdenia dlžníkom povinného v exekučnom konaní. Pre úspech v konaní tak bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať procesnú aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby a existenciu pohľadávky povinného v exekučnom konaní sp. zn. Ex 47/2013 voči žalovanému zodpovedajúcu exekvovanej sume, ktorá prikázaná pohľadávka musí existovať v čase doručenia exekučného príkazu. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že obsah príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu prikázaním iných peňažných pohľadávok v konaní sp. zn. Ex 47/2013, od ktorých žalobca odvodzoval svoju legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby nezodpovedajú požiadavkam vyplývajúcim z ust. § 105 ods. 2 a § 106 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože neobsahovali individualizáciu pohľadávky povinného, ktorá má byť oprávnenému prikázaná (primerane rozhodnutie KS Brno sp. zn. 20Cdo/2784/2009), a preto žalobca nebol oprávnený v súlade s ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku sa vo vlastnom mene domáhať od dlžníka povinného vyplatenia ním tvrdenej pohľadávky. Rovnako súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu, že žalobca bol nositeľom povinnosti tvrdenia a povinnosti ohľadne existencie tvrdenej pohľadávky dlžníka JAPA TEAM s.r.o. voči žalovanému, čomu zodpovedalo preukázanie pohľadávky tak, aby bol zrejmý jej právny dôvod, výška a prípadne jej splatnosť. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie toto svoje dôkazné bremeno neuniesol, pretože existenciu ním tvrdenej pohľadávky relevantným spôsobom nedokázal. 24. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, a preto nezistil ani dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných súdom prvej inštancie, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu podľa § 389 ods. 2 CSP, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje. 25. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, a preto krajský súd rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.