Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114214816 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114214816.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: C. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. I XX/XX, XXX XX K. L. E., štátny občan SR, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Denisou Buranskou, advokátkou, so sídlom L. C. D. XXXX/X, XXX XX K. nad E., proti žalovanej: T. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX ., štátny občan SR, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 151/2014-73 zo dňa 31.03.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 151/2014-87 zo dňa 27.05.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 151/2014-73 zo dňa 31.03.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 151/2014-87 zo dňa 27.05.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.000,- Eur od 19.1.2014 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 240,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 690,- Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. S poukazom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu okresný súd žalobe vyhovel. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, proti ktorému podala žalovaná odpor. Na pojednávanie okresného súdu, ktoré v tejto veci bolo vytýčené na termín 31.3.2013, sa žalovaná neustanovila. „Doručenie predvolania na tento termín pojednávania mal vykázané náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 OSP, ako vyplýva z č.l. 47. Na základe splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného." Dňa 30.10.2013 uzatvoril žalobca ako záujemca so žalovanou ako podnikateľkou fyzickou osobou Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, ktorej písomné vyhotovenie je v spise na č.l. 8 až 10. Uvedená Zmluva je uzatvorená pri dojednaní voľby hmotného práva Obchodného zákonníka na úpravu práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich z tejto Zmluvy, tak ako to vyplýva zo záhlavia uvedenej Zmluvy v jej písomnom vyhotovení. Predmet Zmluvy je vymedzený v zmluvných podmienkach v časti I., podľa ktorého dojednania vzhľadom k tomu, že žalobca ako záujemca prejavil vážny záujem a má úmysel kúpiť nehnuteľnosti špecifikované v bode I., zaväzuje sa týmto žalovaná ako sprostredkovateľ vykonávať činnosti, na základe ktorých bude mať žalovaný (správne má byť žalobca) ako záujemca možnosť uzatvoriť zmluvu s vlastníkom, ktorý ponúkol na predaj nehnuteľnosti, ktorou dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu uvedenú v bode II.. Podľa bodu III. Zmluvy o rezervácii si zmluvné strany dohodli rezervačnú zálohu 4.000,- Eur, ktorá bude uhradená žalovanej ako sprostredkovateľovi v hotovosti alebo na označený účet v deň podpisu tejto Zmluvy a pri podpise tejto Zmluvy - Kúpnej zmluvy bude tvoriť časť kúpnej ceny. Podľa bodu IV. Zmluvy o rezervácii si zmluvné strany dohodli, že sa Zmluva uzatvára na dobu určitú, a to od 30.10.2013 do 30.11.2013. 3. Podľa zistení okresného súdu z predloženej fotokópie príjmového pokladničného dokladu, ktorá je v spise na č.l. 11, vyplývalo vyplatenie sumy 4.000,- Eur ako záloha LV XXX/XXXX žalobcom žalovanej. Žiadosťou o vrátenie rezervačnej zálohy vyzval žalobca žalovanú na vrátenie zaplatenej rezervačnej zálohy vo výške 4.000,- Eur, ktorú výzvu prevzala žalovaná 17.1.2014, ako vyplýva z písomného vyhotovenia žiadosti o vrátenie rezervačnej zálohy podľa č.l. 12 spisu. Okresný súd konštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Medzi účastníkmi v tomto konaní nebola sporná skutková okolnosť uzatvorenia Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností medzi žalobcom fyzickou osobou ako záujemcom a žalovanou ako fyzickou osobou podnikateľom ako sprostredkovateľom dňa 30.10.2013 s obsahom, ako vyplýval z jej písomného vyhotovenia podľa č.l. 8 až 10 spisu a skutočnosť zaplatenia rezervačnej zálohy žalobcom žalovanej vo výške 4.000,- Eur, ako vyplývalo „z príjmového pokladničného dokladu, ktorého fotokópia je v spise na č.l. 11. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil. Na základe Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností z 30.10.2013 /ďalej už len Zmluva o rezervácii/ vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodno-právny vzťah na základe platne a účinne vykonanej voľby hmotného práva Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka na úpravu práv a povinností vyplývajúcich účastníkom z tejto Zmluvy. Zmluva o rezervácii bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 30.11.2013, pričom v rámci dojednanej doby trvania Zmluvy bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného ako sprostredkovateľa vykonávať činnosti, na základe ktorých žalobca ako záujemca bude mať možnosť uzatvoriť zmluvy s vlastníkom nehnuteľností, ktorý ponúkol na predaj nehnuteľnosti, ktorou dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu uvedenú v bode II.. Pokiaľ žalovaný v dôvodoch odporu namietal skutočnosť, že žalobca ako záujemca nereagoval na výzvu žalovaného na podpísanie Kúpnej zmluvy s predávajúcim, ktorý nehnuteľnosť ponúkol na predaj a od Zmluvy o rezervácii odstúpil, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného toto tvrdenie preukázať." 4. Okresný súd konštatoval, že žalovaná tvrdenie uvádzané v rámci jeho procesnej obrany v konaní podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP nepreukázala. V nadväznosti na to Zmluva o rezervácii zanikla uplynutím doby trvania, na ktorú bola dohodnutá, teda dňom 30.11.2013 bez toho, že by došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností medzi vlastníkom nehnuteľností a žalobcom, a to pokiaľ ide o nehnuteľnosti vymedzené v bode I. Zmluvy o rezervácii. Zaplatená rezervačná záloha sa preto nestala časťou kúpnej ceny, nakoľko nedošlo ku podpisu predmetnej Kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností a žalovaná bola povinná žalobcovi zaplatenú rezervačnú zálohu vrátiť. Pokiaľ tak neučinila, predstavuje zaplatená rezervačná záloha za uvedených okolností bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktoré vzniklo na strane žalovanej na úkor žalobcu momentom zániku predmetnej Zmluvy o rezervácii bez podpísania Kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností a ktoré bezdôvodné obohatenie je majetkovým prospechom žalovanej, ktorý získala plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka má žalovaná povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať, keďže si túto svoju zákonnú povinnosť nesplnila, rozhodol okresný súd o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- Eur. Pokiaľ ide o zvyšnú časť procesnej obrany žalovanej ohľadne tvrdení o tom, že žalobca prestal mať záujem o nehnuteľnosť, nakoľko investoval do bytového domu v mieste trvalého bydliska a nemá dostatok financií na vyplatenie zarezervovanej nehnuteľnosti, ktorú informáciu mala žalovaná od p. G. C., ktorý zastupoval žalobcu pri obhliadkach nehnuteľností, primárne okresný súd konštatoval, že žalovaná ani vo vzťahu ku tejto časti procesnej obrany neoznačila dôkazy a nepredložila okresnému súdu dôkazy preukazujúce toto tvrdenie a zároveň hodnotil túto časť jej procesnej obrany na základe zohľadnenia vyššie uvedených záverov vykonaného dokazovania ako irelevantnú. Z predloženého písomného vyhotovenia Zmluvy o rezervácii jednoznačne vyplývalo, že právny vzťah založený touto Zmluvou existoval medzi subjektom žalobcu ako fyzickou osobou občanom a žalovanou ako podnikateľkou fyzickou osobou za dojednania platnej a účinnej dohody hmotného práva Obchodného zákonníka, v nadväznosti na čo bol irelevantný i odkaz žalovanej na skutočnosť, že momentálne realitná kancelária žalovanej funguje „ako s.r.o. pod názvom VlastnyDomov.sk s.r.o., IČO: 47 522 658. Žalovaný v konaní primárne netvrdil a ani nepreukázal, že by označená obchodná spoločnosť prevzala alebo, že by na ňu boli prevedené akékoľvek záväzky a pohľadávky subjektu T. T. - VlastnyDomov.sk, IČO: 43 442 587, ktorý subjekt uzatvoril so žalobcom Zmluvu o rezervácii. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na odmietnutie odporu, ktorý žalovaný podal v tejto veci ako odporu podaného neoprávnenou osobou, vychádzal súd podľa § 41 ods. 2 OSP z obsahu podania odporu, ktorý je z 8.7.2014 a je v závere opatrený podpisom žalovaného bez údaja, že sa jedná o konateľa obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto podania, teda subjektu VlastnyDomov.sk s.r.o., IČO: 47 522 658, so sídlom K. X. V nadväznosti na to uvedený údaj obchodného mena označenej obchodnej spoločnosti v záhlaví podania odporu žalovaného sám o sebe neodôvodňoval pri zohľadnení podpisu označeného podania žalovaným, tak ako vyplýva z jeho písomného vyhotovenia na č.l. 32 a pri zohľadnení ostatného obsahu podania odporu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odpor podáva žalovaný - T. T., postup podľa § 174 ods. 3 písm. c/ OSP, teda pre odmietnutie odporu ako odporu podaného neoprávnenou osobou." 5. Okresný súd ustálil, že žalovaná je so splnením svojho peňažného záväzku vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v omeškaní, pričom žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako to vyplývalo z predloženej žiadosti o vrátenie rezervačnej zálohy z 10.12.2013, ktorú žalovaná prevzala 17.1.2014, ako vyplývalo z č.l. 12 spisu. Žalobca v nadväznosti na to podľa okresného súdu dôvodne uplatnil úrok z omeškania odo dňa 19.1.2014 v zákonnej sadzbe, o výške ktorej mal okresný súd vedomosť z inej svojej rozhodovacej činnosti (§ 121 OSP). V právnej rovine okresný súd aplikoval pri rozhodnutí o úroku z omeškania úpravu § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. O náhrade trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. 6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, „nakoľko v konaní došlo k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, keďže postupom súdu mi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd v predmetnej veci vykonal jediné pojednávanie dňa 31.03.2015 (v odôvodnení je zrejme nesprávne uvedený dátum 31.03.2013), pričom toto pojednávanie vykonal aj napriek mojej neprítomnosti, pričom súd mal mať vykázané doručenie môjho predvolania na tento termín náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 OSP a na základe splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP tak vykonal pojednávanie bez mojej prítomnosti." „Podľa § 47 ods. 2 OSP, „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel." O termíne nariadeného pojednávania na deň 31.03.2015 nemala žiadnu vedomosť a taktiež nemala vedomosť o tom, že jej bola okresným súdom zasielaná doporučene nejaká zásielka o predvolaní na termín pojednávania. „Adresu XXX XX K. X mám síce stále formálne vedenú ako trvalý pobyt ale už od začiatku roku 2014 sa na tejto adrese nezdržiavam, pretože spoločne s mojim druhom C. D. bývame od začiatku roku 2014 v novostavbe rodinného domu v T. B., ktorý je ako rozostavaná stavba zapísaný na LV č. XXX k. ú. T. B. a zatiaľ vedený vlastnícky na sestru môjho druha C. D.. Keďže stavba ešte nie je skolaudovaná nemá pridelené súpisné číslo, z ktorého dôvodu som si na miesto môjho súčasného pobytu nemohla ešte prehlásiť trvalý pobyt. List vlastníctva k predmetnej stavbe prikladám v prílohe, pričom uvedené skutočnosti môžu potvrdiť moja matka, druh C. D. ako aj jeho sestra C. D.." 7. V odvolaní žalovaná uviedla, že ak okresný súd uvádzal, že konal v súlade s § 101 ods. 2 OSP, tak zo spisového materiálu je zrejmé, že v konaní nebola nečinná, pretože proti vydanému platobnému rozkazu v tejto veci podala riadny odpor, v ktorom vyjadrila svoj nesúhlas so žalobným návrhom žalobcu a jeho skutkové tvrdenia uvedené v žalobe namietala. To, že nepredložila a neuvádzala ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdení jej nebolo umožnené, keďže o termíne pojednávania sa nedozvedela. „Je nelogické, aby som najskôr podávala odpor proti platobnému rozkazu a za tento zaplatila súdny poplatok a aby som sa potom bezdôvodne nedostavila na pojednávanie okresného súdu." Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/151/2014-73 zo dňa 31.03.2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. 8. K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca v podaní právneho zástupcu, ktorý citoval § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní tvrdila, že „sa v mieste doručenia predvolania na pojednávame nezdržuje, a to už od začiatku roku 2014, a preto podľa jej názoru nebola splnená podmienka pre náhradné doručenie v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Toto odporkyňa zdôvodňuje tým, že od uvedenej doby býva so svojim druhom v T. B., v novostavbe rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve C. D.." Žalovaná sa podľa žalobcu v mieste doručenia predvolania na pojednávanie konané dňa 31.3.2015, t.j. na adrese K. X, XXX XX K., zdržiava a zdržiavala aj v čase doručovania predvolania na pojednávanie a svoje tvrdenia uvádzala len účelovo, s cieľom predlžovať súdne konanie. Žalovanej „bol dňa 3.7.2014 doručený platobný rozkaz zo dňa 17.6.2014 vydaný v tomto konaní, a to na adresu K. X, XXX XX K.. Voči tomuto platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor, ktorý bol Okresnému súdu Žilina doručený dňa 9.7.2014, pričom sama odporkyňa v záhlaví odporu proti platobnému rozkazu uviedla adresu K. X. Podľa tvrdenia odporkyne, v tomto čase sa už odporkyňa mala zdržiavať na inej adrese v T. B., napriek tomu však túto skutočnosť v podanom odpore žiadnym spôsobom neuviedla, ani konajúcemu súdu neoznámila inú adresu, na ktorej sa zdržuje alebo na ktorej je jej možné doručovať písomnosti súvisiace s týmto konaním. Ak by sa odporkyňa na adrese K. X, XXX XX K. v danej dobe nezdržiavala, máme za to, že by túto skutočnosť súdu oznámila. Rovnako zvláštne je, že napriek tomu, že sa odporkyňa na tejto adrese v čase doručovania platobného rozkazu nemala zdržiavať, tento jej práve na tejto adrese doručený bol." Spolu s podaným odporom žalovaná nedoručila okresnému súdu žiadne písomnosti ani nenavrhla žiadne dôkazy, ktorými by podporila svoje tvrdenia uvedené v podanom odpore, podľa žalobcu práve z dôvodu, že žiadnymi takýmito dôkazmi nedisponuje. Poukázal aj na skutočnosť, že „samotný napadnutý rozsudok bol odporkyni doručený práve na adrese K. X, XXX XX K., a to opäť napriek tomu, že odporkyňa tvrdí, že sa na tejto adrese od začiatku roku 2014 nezdržiava. Z toho, že odporkyni v čase, kedy ako sama tvrdí, sa na mieste doručovania nezdržiavala (od začiatku roku 2014) boli na adresu jej trvalého pobytu doručené minimálne dve súdne zásielky súvisiace s týmto konaním, a to platobný rozkaz a rozsudok vydané v tomto konaní, je evidentné, že tvrdenie odporkyne o nezdržiavaní sa na predmetnej adrese nie sú pravdivé, ale naopak účelovo vykonštruované s cieľom domôcť sa zrušenia rozhodnutia, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom." 9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podstatnou v súvislosti s tvrdeniami žalovanej bola aj skutočnosť, že spoločnosť Vlastný Domov.SK, s.r.o.; ktorej konateľkou a zakladateľkou je žalovaná a ktorej jediným spoločníkom bola až do 24.09.2014 taktiež žalovaná, „má svoje sídlo na adrese K. X, XXX XX K., teda na adrese trvalého pobytu odporkyne, pričom máme za to, že odporkyňa ako štatutárny zástupca predmetnej obchodnej spoločnosti sa na tejto adrese zdržiavala a zdržiava". „Chceli by sme tiež poukázať na to, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodovaní apeluje na skutočnosť, že adresát sa v mieste doručenia písomnosti zdržuje aj vtedy, keď v čase doručenia zásielky nie je fyzicky prítomný v mieste doručenia. Nevyžaduje sa, aby bol adresát v mieste doručenia sústavne, stačí, aby sa v čase doručenia písomnosti v mieste doručenia zdržiaval aspoň po určitý čas tak, že má možnosť oboznámiť sa s oznámením doručovateľa urobeným podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku." Zdôraznil, že žalovaná sama uviedla, že stavba, v ktorej má bývať so svojim druhom, „nachádzajúca sa v T. B., nemá pridelené súpisné číslo, z čoho vyplýva, že toto miesto nemožno použiť pre doručovanie žiadnej korešpondencie a teda jediným miestom, kde je možné odporkyňu poštovou zásielkou zastihnúť je miesto jej trvalého pobytu." Žalobca mal za to, že žalovaná bola na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 31.3.2015, riadne predvolaná, nakoľko v zmysle § 47 ods. 2 posledná veta OSP jej predvolanie bolo doručené dňom, kedy sa zásielka vrátila okresnému súdu, t.j. dňa 16.03.2015 a okresný súd v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta OSP správne prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, pričom prihliadol na obsah spisu a v konaní vykonané dôkazy. Podanie odvolania bolo podľa žalobcu nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle príslušných ustanovení OSP a napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Žilina potvrdil. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. 11. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovanej dňa 21.05.2015 (č.l. 81 spisu), tak v odvolacom konaní bolo od 01.07.2016 postupované podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovanej krajský súd poukazuje na § 387 ods. 2 CSP, ktorý je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa krajský súd stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nebolo podľa krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti tak skutkového ako aj právneho záveru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu boli opätovne uvádzané v odôvodnení tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože § 387 ods. 2 CSP umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ..„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania." 13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu aj krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovanej zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva z § 387 ods. 2 CSP, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. 14. Krajský súd zvýrazňuje, že zo znenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". 15. Odvolací súd v súvislosti s odvolaním žalovanej k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu v rovine posúdenia tvrdeného dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom uvádza, že uvedené dôvody nemohli byť vyhodnotené ako relevantné vzhľadom na nasledujúce skutočnosti. 16. Nosným odvolacím dôvodom žalovanej bola námietka, že neboli naplnené podmienky pre prejednanie veci okresným súdom v jej neprítomnosti. V rámci podaného odvolania žalovaná citovala § 47 ods. 2 OSP, zvýraznila „hoci sa v mieste doručenia zdržuje". Poukázala na to, že o termíne nariadeného pojednávania na deň 31.03.2015 nemala žiadnu vedomosť, pretože zo strany okresného súdu jej nebol doručený termín predvolania. Zároveň konštatovala „Adresu XXX XX K. X mám síce stále formálne vedenú ako trvalý pobyt ale už od začiatku roku 2014 sa na tejto adrese nezdržiavam, pretože spoločne s mojim druhom C. D. bývame od začiatku roku 2014 v novostavbe rodinného domu v T. B., ktorý je ako rozostavaná stavba zapísaný na LV č. XXX k. ú. T. B. a zatiaľ vedený vlastnícky na sestru môjho druha C. D.. Keďže stavba ešte nie je skolaudovaná nemá pridelené súpisné číslo, z ktorého dôvodu som si na miesto môjho súčasného pobytu nemohla ešte prehlásiť trvalý pobyt. List vlastníctva k predmetnej stavbe prikladám v prílohe, pričom uvedené skutočnosti môžu potvrdiť moja matka, druh C. D. ako aj jeho sestra C. D.." (č.l. 82 spisu). Zdôraznila, že v konaní nebola nečinná, podala proti platobnému rozkazu riadny odpor, v ktorom vyjadrila svoj nesúhlas, to že nepredložila a neuvádzala ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, jej nebolo umožnené, pretože sa nedozvedela o termíne pojednávania. Žalovaná zvýraznila, že by bolo nelogické, aby podávala odpor proti platobnému rozkazu, zaplatila súdny poplatok a aby sa bezdôvodne nedostavila na súd. V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovanej krajský súd poukazuje na § 101 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, (ktoré znenie bolo účinné k 30.06.2016), teda v účinnom a platnom znení k dátumu prejednania veci v neprítomnosti žalovanej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd mal vykázané doručenie predvolania na termín pojednávania 31.3.2015 náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 OSP na základe č.l. 47 spisu. Vzhľadom na jediný odvolací dôvod žalovanej, ktorý smeroval do procesného postupu okresného súdu, bolo potrebné sa oboznámiť s priebehom celého prvostupňového konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Bolo zrejmé, že žalobca podal žalobu na Okresnom súde v Žiline dňa 02.05.2014. Dňa 17.06.2014 vydal okresný súd platobný rozkaz č.k. 19Rob/162/2014-29. Predmetný platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 02.07.2014, doručenka na č.l. 30 spisu. Proti doručenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 09.07.2014. Dňa 11.08.2014 bolo žalovanej podľa č.l. 39 spisu doručené uznesenie, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor. Predvolanie na termín pojednávania bolo v zmysle zásielky na č.l. 47 doručované na adresu K. X, XXX XX K.. Zásielka bola vrátená späť okresnému súdu dňa 16.03.2015 s reláciou poštového doručovateľa zásielka neprevzatá v odbernej lehote. 17. Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje na to, že § 101 ods. 2 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) upravoval možnosť meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka za splnenia viacerých kumulatívnych podmienok. Vyhodnoteniu splnenia podmienok podľa § 115 ods. 2 OSP sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne venoval a odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu v tejto rovine vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Žalovaná v odvolaní uviedla, že adresu XXX XX K. X má síce stále formálne vedenú ako trvalý pobyt, ale „od začiatku roku 2014" (č.l. 81 spisu) sa na tejto adrese nezdržiava, pretože spoločne s druhom C. D. bývajú od začiatku roku 2014 v novostavbe rodinného domu v T. B.. Keďže stavba nie je skolaudovaná, nemá pridelené súpisné číslo, z ktorého dôvodu si na miesto súčasného pobytu nemohla prehlásiť trvalý pobyt a tieto skutočnosti môžu potvrdiť jej matka, druh a jeho sestra. V súvislosti s touto argumentáciou žalovanej v odvolaní bola okresným súdom vypočutá poštová doručovateľka, ktorá vykonala doručovanie zásielky žalovanej (č.l. 47 spisu), podľa obsahu zápisnice na č.l. 118 spisu, ktorá bola súdom riadne poučená podľa § 126 OSP, ktorá po nahliadnutí do spisu k č.l. 47 spisu uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná vo februári a v marci 2015 bývala niekde inde ako v K. a takisto nemala vedomosť o tom, že by bývala „inde", v nejakom rozostavanom dome, ktorý by nemal pridelené súpisné číslo. K vyjadreniu svedkyne poštovej doručovateľky uviedla žalovaná, že „Ja sa chcem vyjadriť k výpovedi svedkyne v tom smere, že sa vyjadrila, že ma videla v K.. Ja som rozvedená a moje deti máme pokiaľ ide o starostlivosť o ne s manželom rozdelené tak, že nejaký čas ich mám ja a inokedy ich má manžel. Deti chodia do školy do K., takže ja pokiaľ som sa aj v K. vyskytla, bola som tam len za účelom vyzdvihnutia detí zo školy. Ja už dva roky v K. nebývam, bývam v rozostavanom dome v T. B.." (č.l. 119 spisu). Zo zápisnice spísanej okresným súdom dňa 22.04.2016 vyplýva, že pri výsluchu bol prítomný právny zástupca žalovanej JUDr. Ing. Martin Chlapík, a tiež to, že bol vypočutý pán C. D., živnostník, ktorý po poučení svedka podľa § 126 OSP uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s T. T., ktorá v K. má rodičov, navštevuje ich sporadicky, „či ich navštevovala aj vo februári 2015, k tomu sa vyjadriť neviem." 18. Bolo teda zrejmé, podľa odvolacieho súdu, z celého obsahu spisového materiálu, teda aj včítane tvrdení žalovanej produkovaných v odvolacom konaní, že proti sebe stáli dve skupiny dôkazov, ktoré či už potvrdzovali alebo vyvracali argumentáciu žalovanej v odvolaní, ohľadom tvrdení o nesprávnom postupe okresného súdu, ktorý jej doručoval zásielky okresného súdu na adresu K. X, XXX XX K.. Bolo preto v rámci odvolacieho konania na odvolacom súde, aby uvedené skupiny dôkazov vyhodnotil a v rámci tohto vyhodnotenia, aby konštatoval (ne)dôvodnosť podaného odvolania, keďže jedinou odvolacou argumentáciou bolo tvrdenie žalovanej o nenaplnení podmienok pre postup v prvostupňovom konaní v zmysle § 101 ods. 2 OSP. 19. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu potom uvádza, že na jednej strane sú v rámci vykonaného dokazovania produkované dôkazy, ktoré sú v podobe listinných dôkazov, ide predovšetkým 1/ o doručenku na č.l. 30 spisu, podľa ktorej dňa 02.07.2014 žalovaná do vlastných rúk na adrese K. X, XXX XX K., prevzala platobný rozkaz. Voči platobnému rozkazu bol žalovanou podaný odôvodnený 2/ odpor, v ktorom však žalovaná neuviedla, že by sa na predmetnej adrese K. X, XXX XX K. nezdržiavala, resp. že sa zdržiava na inom mieste. 3/ Dňa 30.07.2014 okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor. V záhlaví uvedeného uznesenia je uvedená adresa žalovanej K. X, XXX XX K.. Predmetné uznesenie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 11.08.2014 na adresu K. X, XXX XX K.. 4/ Dňa 16.03.2015 bola vrátená okresnému súdu zásielka, ktorou bolo doručované predvolanie žalovanej na adresu K. X, XXX XX K., pričom z uvedenej zásielky vyplýva, že táto bola vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote a v konečnom dôsledku i 5/ samotný odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu bol predsa žalovanej riadne doručený na adresu K. X, XXX XX K. dňa 07.05.2014, avšak z odtlačku pečiatku pošty Divina je zrejmé, že išlo o doručenie dňa 07.05.2015. K uvedenému pristupuje i 6/ výpoveď poštovej doručovateľky, ktorá žalovanej bežne doručovala v rozhodnom období, ktorá bola riadne poučená podľa § 126 OSP, ktorá uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by v rozhodnej dobe pani T. bývala niekde inde ako v K. (č.l. 119 spisu). V tomto smere poukazuje krajský súd na celú výpoveď predmetnej svedkyne, ktorá bola vypočutá za prítomnosti samotnej žalovanej. 20. Oproti vyššie uvedenej skupine dôkazov (pre prehľadnosť i číselne označených) preukazujúcich, že žalovaná sa mieste bydliska XXX XX K. X v rozhodnom čase zdržiavala potom stojí 1/ tvrdenie žalovanej a 2/ tvrdenie osoby, s ktorou má žiť v spoločnej domácnosti, pána C. D., že žijú v spoločnej domácnosti od roku 2014 v T. B. (pre prehľadnosť tiež i číselne označených). 21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bolo potrebné vyhodnotiť tieto dôkazy jednotlivo, ale i vzájomne. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania, je potrebné rozlíšiť tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Podstatou je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich budú považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané. 22. Základom hodnotiaceho postupu sudcu, teda okrem ľudských a odborných skúseností, musia byť aj pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. 23. V súvislosti s prvou skupinou dôkazov, preukazujúcich, že žalovaná sa v rozhodnom čase v mieste trvalého bydliska zdržiavala teda na adrese XXX XX K. X, boli listinné dôkazy, z ktorých sú doručenky verejnými listinami, keďže žalovanou neboli vyvracané, spochybňované a ani sa nepreukázal opak: 1/ doručenka o prevzatí platobného rozkazu na adrese XXX XX K. X dňa 2.7.2014 č.l. 30 spisu, 2/ doručenka o prevzatí uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor na adrese XXX XX K. X (č.l. 39 spisu dňa 5.8.2014), 3/ doručenie rozsudku na adresu XXX XX K. X dňa 7.5.2014, správne má byť 7.5.2015 viď odtlačok pečiatky pošty č.l. 80 rub spisu. Ďalšími dôkazmi sú 4/ zásielka vrátená súdu s reláciou poštového doručovateľa v odbernej lehote neprevzatá na č.l. 47 spisu, 5/ výsluch poštovej doručovateľky, ktoré predstavovali pre odvolací súd takú kvantitu a váhu dôkazov, na ktoré musel prihliadať s dôrazom na to, že doručenky, tak ako odvolací súd uviedol vyššie, predstavovali verejné listiny, o ktorých sa nepreukázal opak. Je nepochybné, že žalovaná na základe predmetných doručeniek, získala relevantnú vedomosť o tom, že je voči nej vedené konanie okresným súdom, a ak podľa jej tvrdení „od začiatku roku 2014" mala bývať v novostavbe rodinného domu na inej adrese, ktorú skutočnosť okresnému súdu však neoznámila, a zásielky okresného súdu riadne preberala na adrese XXX XX K. X, naposledy odvolaním napadnutý rozsudok, voči ktorej skupine dôkazov potom stojí 1/ tvrdenie žalovanej v odvolaní, ktoré však vôbec nekorešponduje jej správaniu v rámci prvostupňového konania a 2/ tvrdenie jej druha C. D., ktoré dva dôkazy potom nebolo možné pri kvantitatívnom a kvalitatívnom vyhodnotení vyhodnotiť ako také, s ktorými by sa mohol odvolací súd, na základe vyššie podrobne uvedených skutočností vyplývajúcich z celého konania, najmä však zo správania samotnej žalovanej, stotožniť a vyhodnotiť ich ako dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávnosť postupu okresného súdu pri skúmaní splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP. 24. Pre komplexnosť posúdenia obrany žalovanej použitej až v rámci odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že ak žalovaná až v odvolaní tvrdila, že býva v T. B. od roku 2014, tak nevysvetlila, nezdôvodnila, prečo túto skutočnosť neoznámila okresnému súdu, keď mala vedomosť o tom, že je voči nej vedené sporové konanie a zásielky na adrese K. X, XXX XX K. riadne, teda kvalifikovane preberala a k prebratiu poslednej zásielky došlo v konečnom dôsledku až v časovom úseku po rozhodnutí súdu prvého stupňa dňa 07.05.2015, kedy podľa jej tvrdení sa tam už nemala zdržiavať. Napriek tomu, že tvrdeniam žalovanej korešpondovalo uvedenie C. D., druha žalovanej, tak v porovnaní s doručenkami k platobnému rozkazu, uzneseniu o uložení súdneho poplatku za podaný odpor, všetko v čase, keď podľa uvedenia žalovanej bývala už v T. B. od roku 2014, s dôrazom však na doručenie rozsudku dňa 07.05.2015, ale i výpoveď poštovej doručovateľky a samotné správanie žalovanej od doručenia platobného rozkazu až do dňa podania odvolania dňa 21.05.2015, viedli krajský súd k záveru, že žalovaná sa na adrese K. X, XXX XX K. v rozhodnom období zdržiavala. Krajský súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti konštatuje, že v danom štádiu konania nemožno vyčítať okresnému súdu žiadne pochybenia v procesnom postupe, a ani konštatovať, že zvolený postup, v zmysle ktorého prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, by nezodpovedal pravidlám zákonnej úpravy a logického myslenia, alebo, že by okresný súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli, alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Má za to odvolací súd, že nie je možné v danom štádiu polemizovať s jeho skutkovými závermi (okresného súdu), keďže žalovaná ich v podanom odvolaní ani nenamietala a k svojmu správaniu v priebehu celého prvostupňového konania neposkytla také racionálne tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé v konečnom dôsledku verifikovať jej tvrdenia ako i vysvetliť jej správanie a preberanie zásielok v celom prvostupňovom konaní na adrese XXX XX K. X, ak tvrdila, že od začiatku roku 2014 už bývala v T. B. a ktoré by potom boli spôsobilé ovplyvniť záver odvolacieho súdu o naplnení podmienok v zmysle § 101 ods. 2 OSP v čase rozhodovania okresného súdu. 25. Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu nie sú ani v rozpore s novou právnou úpravou CSP, kedy nastáva objektívna zodpovednosť za správnosť údajov zapísaných v osobných verejných registroch, ktorá má za následok fikciu doručenia i v prípadoch, keď sa adresát na adrese evidovanej vo verejných registroch nezdržiava a o zásielke sa nedozvie. O argumentácii žalovanej v odvolaní, že si nemohla prihlásiť trvalý pobyt, pretože stavba „ešte nie je skolaudovaná, nemá pridelené súpisné číslo, z ktorého dôvodu si na miesto trvalého súčasného pobytu nemohla ešte prihlásiť trvalý pobyt", pričom pripojila k odvolaniu výpis z listu vlastníctva zo dňa 20.05.2015, krajský súd uvádza, že i za predpokladu, že je uvedené tvrdenie žalovanej pravdivé a od začiatku roku 2014 býva v neskolaudovanej nehnuteľnosti, tak ani s touto argumentáciou žalovanej sa nemohol stotožniť, keďže časový úsek „od začiatku roku 2014" ku dňu 20.05.2015 je tak dlhý časový úsek, kedy je stavba využívaná bez kolaudačného rozhodnutia, pričom má ísť o rodinný dom, k bývaniu v ktorom je predsa potrebné kolaudačné rozhodnutie, tak takéto správanie žalovanej je v zjavnom rozpore so zodpovedným prístupom k rešpektovaniu platných právnych predpisov a podľa krajského súdu je i málo pravdepodobné, aby sa žalovaná vystavovala následkom vyplývajúcim v prípade pravdivosti preukázania tohto tvrdenia cez právnu úpravu zákona č. 50/1976 Zb. (len primerane a podporne napr. § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona) prípadným právnym následkom. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody sa krajský súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalovanej v odvolaní a nemohol ju vyhodnotiť ako takú, ktorá by bola spôsobilá postup okresného súdu vyhodnotiť ako rozporný s § 101 ods. 2 OSP. K správaniu žalovanej v celom prvostupňovom konaní sa podľa odvolacieho súdu predsa len pre úplnosť žiada uviesť, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011). Za predpokladu, že by tvrdenie žalovanej v odvolaní, že od začiatku roku 2XX4 býva spoločne s druhom v T. B. a na adrese XXX XX K. X sa nezdržuje, bolo pravdivé, tak nie je zrejmé, prečo túto skutočnosť okresnému súdu neoznámila, keď mala relevantnú vedomosť, že sa voči nej vedie súdne konanie (napriek tomu zásielky okresného súdu na adrese XXX XX K. X preberala v priebehu roku 2014, aj 2015, čo v odvolaní zostalo nevysvetlené), obzvlášť za situácie tvrdenia o jej bývaní v neskolaudovanej stavbe v T. B., ktorú skutočnosť uviedla až v odvolaní. 26. K namietanému postupu okresného súdu, krajský súd uvádza, že podľa § 125 OSP výsluch žalovanej, ako účastníčky konania, je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanej, ako účastníčky súdneho konania, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom prípade žalovanej ako účastníčky konania, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jej prítomnosti s tým, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovanou postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanej vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaná nenaplnila, nevyužila ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj § 6 OSP, a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku". 27. Z postupu okresného súdu bolo zrejmé, že k namietanému vykonaniu pojednávania okresným súdom bolo vychádzané z § 119 ods. 1 OSP. Tiež bolo vo vzťahu k namietanému vykonaniu pojednávania okresným súdom vychádzané z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť a z § 101 ods. 1 OSP, podľa ktorého, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Ide o premietnutie ústavného práva na súdnu (a inú právnu) ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky); pri rozhodovaní bolo odvolacím súdom zohľadnené, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky). Uvedené (ústavou zaručené) práva boli v prípade žalovanej v postupe prvostupňového súdu, vo vzťahu k namietanému vykonaniu pojednávania 31.03.2015 dodržané, pričom bolo súčasne a rovnako prihliadané i na práva žalobcu. Odvolací dôvod o odňatí možnosti žalovanej konať pred súdom prvého stupňa bol z uvedených dôvodov vyhodnotený ako neopodstatnený. 28. Odvolací súd uvádza, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovanej nebola porušená ani zásada rovnosti strán v súdnom procese. Táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces", nutnosť rovnakých „pravidiel hry", alebo tiež „princíp rovnosti", sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je upravená v § 18 OSP. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovanej ako odvolateľky, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Pokiaľ by v danom prípade nariadeného pojednávania 31.03.2015 okresný súd vec neprejednal v neprítomnosti žalovanej, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej § 18 OSP, krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst- Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012). 29. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi a správaním žalovanej v priebehu celého prvostupňového konania poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie". 30. Pokiaľ žalovaná podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu okresného súdu, tak zo samotného obsahu odôvodnenia nevyplýva žiadna námietka žalovanej do skutkového a právneho vyhodnotenia veci samej okresným súdom. Krajský súd preto pripomína na tomto mieste viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania cez úpravu v § 380 CSP. Vzhľadom na tieto konštatovania odvolacieho súdu práve cez úpravu v § 380 CSP, keďže žalovaná nevzniesla osobitne námietky v skutkovej a ani právnej rovine, sa poukazuje vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu okresným súdom i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". 31. Len pre úplnosť opätovne krajský súd uvádza, že odvolací súd i podľa novej právnej úpravy podľa § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi. 32. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že okresný súd vyhodnocoval námietky žalovanej v podanom odpore voči vydanému platobného rozkazu. Z odvolania žalovanej však nevyplýva žiadna konkrétna argumentácia voči vecným dôvodom rozhodnutia okresného súdu. Po vyhodnotení skutkových a právnych záverov súdom prvého stupňa, krajský súd zvýrazňuje, že týmto záverom okresného súdu predchádzala racionálna úvaha vychádzajúca z priebehu konania, stavu dokazovania, a preto nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných súdom prvej inštancie, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje. 33. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25). 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.