Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215755 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114215755.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: TEXTIL ŽILINA, a.s., so sídlom Hviezdoslavova 48, 010 67 Žilina, IČO: 31 637 493, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Kadura a spol., so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, proti žalovanému: Milan Lonc - Lomi, so sídlom Hviezdoslavova 726/42, 010 01 Žilina, IČO: 22 871 144, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, so sídlom W.. M. R. U. X, XXX XX A., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 7.767,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 208/2014-94 zo dňa 4.9.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 208/2014-94 zo dňa 4.9.2015 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 148,98 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 148,98 Eur od 14.8.2013 do zaplatenia, sumu 45,82 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 445,82 Eur od 1.8.2013 do 15.5.2014, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 245,82 Eur od 16.5.2014 do 22.5.2014 a s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,82 Eur od 23.5.2014 až do zaplatenia, ďalej sumu 36,88 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 36,88 Eur od 23.8.2013 do zaplatenia, sumu 995,82 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.4.2014 až do zaplatenia, sumu 36,88 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 36,88 Eur od 21.9.2013 do zaplatenia, sumu 995,82 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, sumu 78,13 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 78,13 Eur od 23.10.2013 do zaplatenia, sumu 995,82 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.11.2013 do zaplatenia, sumu 127,14 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 127,14 Eur od 22.11.2013 do zaplatenia, sumu 995,82 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.12.2013 do zaplatenia, sumu 137,45 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 137,45 Eur od 21.12.2013 do zaplatenia, sumu 995,82 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.1.2014 do zaplatenia, sumu 253,55 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 253,55 Eur od 22.1.2014 do zaplatenia, sumu 364,81 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 364,81 Eur od 4.2.2014 do zaplatenia, sumu 163,01 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 163,01 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia, sumu 995,82 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.2.2014 do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania v sume 472,70 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 736,49 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku v sume 7.767,57 Eur spolu s úrokom z omeškania, pričom vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Okresný súd v súvislosti s prejednaním žaloby žalobcu uviedol, že vytýčil pojednávanie na termín 4.9.2015, na ktoré sa žalobca, žalovaný, ani právny zástupca žalovaného nedostavili. Žalobca, žalovaný, ako i právny zástupca žalovaného mali doručenie predvolania na termín pojednávania včas a riadne vykázané, ako vyplynulo z č.l. 72 p.v.. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 25.8.2015, ktoré bolo osobne do podateľne okresného súdu doručené dňa 26.8.2015, ospravedlnil svoju neúčasť na tomto termíne, ktoré bolo vytýčené na termín 4.9.2015, a to z dôvodu čerpania plánovanej dovolenky právneho zástupcu žalovaného v zahraničí od 27.8.2015 do 6.9.2015. Žalovaný nesúhlasil so substitučným zastúpením iným advokátom alebo koncipientom a trval na zastupovaní splnomocneným právnym zástupcom. Právny zástupca žalovaného s poukazom na úpravu podľa ust. § 16 ods. 3 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii žiadal pojednávanie z vymedzeného dôvodu odročiť a oznámiť túto skutočnosť z dôvodu hospodárnosti aj žalobcovi. Na základe tejto žiadosti o odročenie pojednávania okresný súd elektronicky vyrozumel právneho zástupcu žalobcu o tom, že jeho žiadosti na odročenie pojednávania sa nevyhovuje, pretože táto neuvádza dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, len pri existencii a preukázaní ktorého môže súd podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie odročiť (č.l. 77 spisu). Okresný súd rovnako zohľadnil, že tvrdenie o nesúhlase žalovaného so zastúpením prostredníctvom substitučného právneho zástupcu alebo koncipienta nebolo preukázané a nevyplynulo ani z predloženej plnej moci žalovaného (čl. 61 spisu). V nadväznosti na tieto zistené skutočnosti okresný súd podľa ust. § § 101 ods. 2 O.s.p. skonštatoval splnenie procesných podmienok pre prejednanie veci v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného a vec bola na pojednávaní dňa 4.9.2015 prejednaná v ich neprítomnosti. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ust. § 132, § 120 ods. 1, 3, 4 O.s.p., ako aj ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka mal ako nespornú skutkovú okolnosť uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo dňa 9.7.2008, ktorá v písomnom vyhotovení tvorí súčasť spisového materiálu na č.l. 5 až 8 spisu. Túto okolnosť uzavretej zmluvy žiaden z účastníkov neurobil spornú, preto okresný súd aplikoval ust. § 120 ods. 3 O.s.p.. Žalovaný v konaní nevznášal konkrétne námietky voči výške pohľadávok žalobcu, ktorá bola vyúčtovaná faktúrami, tak ako boli prílohou žaloby z titulu dlžného nájomného a z titulu úhrad za služby spojené s užívaním nebytového priestoru, ktorý mal žalovaný prenajatý. Obrana žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenia, podľa ktorých vo vzťahu ku faktúre č. 8782013 zrealizoval žalovaný úhradu v celkovej výške 950 Eur oproti žalobcom tvrdeným úhradám vo výške 550 Eur, faktúru č. 10032013 neobdržal a v nadväznosti na to podľa tvrdení žalovaného nárok z titulu tejto faktúry nie je dôvodný, čo žalovaný namietal i v rovine uplatneného príslušenstva a náhrady trov konania. Vo vzťahu k obrane žalovaného, ktorý poukazoval na úhrady zrealizované na základe faktúry č. 8782013 v celkovej výške 950 Eur, okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpismi z účtu žalobcu o pripísaní platieb zrealizovaných žalovaným vo vzťahu k tejto faktúre v celkovej výške 950 Eur. V nadväznosti na úhrady zrealizované žalovaným v sume 200 Eur k 15.5.2014 a v sume 200 Eur k 22.5.2014 vykonal žalobca úkon čiastočného späťvzatia žaloby pred otvorením prvého pojednávania a okresný súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania, pokiaľ išlo o sumu 400 Eur, ktorá zodpovedala úhradám faktúry č. 8782013 dvakrát 200 Eur, zrealizovaným žalovaným po začatí konania. K uvedenej časti bola preto obrana žalovaného okresným súdom hodnotená ako dôvodná, avšak vysporiadaná práve procesným rozhodnutím o čiastočnom zastavení konania v sume 400 Eur. Okresný súd zdôraznil, že realizácia oboch úhrad v celkovej výške 200 Eur bola uskutočnená žalovaným až po začatí konania, teda k 15.5.2014 v sume 200 Eur a k 22.5.2014 v sume 200 Eur, čo bolo zohľadnené pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Ak žalovaný namietal, že neobdržal faktúru č. 10032013 znejúcu na sumu 995,82 Eur, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za mesiac august 2013, okresný súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa predžalobnej upomienky zo dňa 28.3.2014, ktorou žalobca už cestou právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie okrem iného i pohľadávky vyplývajúcej práve z faktúry č. 10032013 znejúcej na 995,82 Eur a ktorá predžalobná upomienka bola žalovanému odoslaná, ako vyplynulo z podacieho lístka dňa 28.3.2014. Uvedený listinný dôkaz - predžalobná upomienka z 28.3.2014 v spojení s podacím lístkom, tak ako sú súčasťou prílohovej obálky spisového materiálu, preukázali, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z tejto fakturácie a táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalovaný užíval predmetné nebytové priestory i v mesiaci august 2013, a preto má povinnosť platiť dohodnuté nájomné za toto obdobie. Obrana žalovaného spochybňujúca obdržanie faktúry č. 10032013 žalovaným bola vo vzťahu k týmto uvedeným skutočnostiam podľa názoru okresného súdu bez právneho významu. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že si ako prenajímateľ riadne splnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 9.7.2008 a poskytol žalovanému prenajatý nebytový priestor do užívania, oproti čomu žalovaný nepreukázal, že si splnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnuté nájomné a cenu služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, tak ako boli vyúčtované faktúrami, ktoré tvorili prílohu žaloby. V nadväznosti na toto okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súm zodpovedajúcich dlžnému nájomnému a cene vyúčtovaných služieb, tak ako vyplývali z výroku rozsudku okresného súdu. Konkrétne išlo o cenu služieb vodné, stočné za obdobie od 19.1.2013 do 10.7.2013 a zrážkové vody za obdobie od 1.2.2013 do 10.7.2013 v sume 148,98 Eur vyúčtované faktúrou č. 8762013, ďalej o cenu služieb - nákladov na teplo za júl 2013 v sume 36,88 EurR vyúčtované faktúrou č. 9551013, cenu služieb - nákladov na teplo za august 2013 v sume 36,88 Eur vyúčtované faktúrou č. 10802013, cenu služieb - náklady na teplo za september 2013 v sume 78,13 Eur vyúčtované faktúrou č. 12182013, cenu služieb - nákladov na teplo za október 2013 v sume 127,14 Eur vyúčtované faktúrou č. 13622013, cenu služieb - náklady na teplo za november 2013 v sume 137,45 Eur vyúčtované faktúrou č. 14892013, cenu služieb - náklady na teplo za december 2013 v sume 253,55 Eur vyúčtované faktúrou č. 12014, cenu služieb - spotreby elektrickej energie za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 v sume 364,81 Eur vyúčtované faktúrou č. 522014 a cenu služieb - vodného, stočného za obdobie od 11.7.2013 do 8.1.2014 a zrážkové vody za obdobie od 11.7.2013 do 8.1.2014 v sume 163,01 Eur vyúčtovanú faktúrou č. 772014. Vo zvyšnej časti predstavuje žalobcovi priznaná pohľadávka právo na zaplatenie dlžného nájomného vo výške zostatku vyúčtovaného faktúrou č. 8782013 ako nájomné za júl 2013 v sume 45,82 Eur, nájomné za august 2013 v sume 995,82 Eur podľa faktúry č. 10032013, nájomné za september 2013 v sume 995,82 Eur podľa faktúry č. 11352013, nájomné za október 2013 v sume 995,82 Eur podľa faktúry č. 12842013, nájomné za november 2013 v sume 995,82 Eur vyúčtované faktúrou č. 14122013, nájomné za december 2013 v sume 995,82 Eur vyúčtované faktúrou č. 15432013 a nájomné za január 2014 v sume 995,82 Eur vyúčtované faktúrou č. 852014. So splnením záväzku sa žalovaný dostal do omeškania, pričom v konaní nebolo vo vzťahu ku faktúram, s výnimkou faktúry č. 10032013 medzi účastníkmi konania sporné, že sa tieto dostali do dispozičnej sféry žalovaného, a teda bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť vyúčtované pohľadávky na podklade týchto faktúr a v lehote ich splatnosti, v nadväznosti na čo bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania vyplývajúci z úpravy § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry. Vo vzťahu ku faktúre č. 10032013 žalovaný rozporoval skutočnosť, že sa táto dostala do jeho dispozičnej sféry, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vyzval upomienkou z 28.3.2014, ktorá bola odoslaná 28.3.2014, žalovaného i na zaplatenie faktúry č. 10032013 v sume 955,82 Eur. Pri jej odoslaní žalovanému dňom 28.3.2014, ako vyplynulo z podacieho lístka, ktorý tvorí súčasť prílohovej obálky a pri zohľadnení obvyklej a primeranej doby na doručenie tejto výzvy žalovanému, bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania vo vzťahu k pohľadávke vyúčtovanej faktúrou č. 10032013, teda zo základu 995,82 Eur odo dňa 1.4.2014 až do zaplatenia, pričom vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Pokiaľ išlo o úrok z omeškania za oneskorenú úhradu dlžného nájomného za júl 2013, ktoré bolo vyúčtované faktúrou č. 8782013, tak v tejto časti okresný súd zohľadnil preukázanú skutočnosť realizácie dvoch čiastočných úhrad po začatí konania, v nadväznosti na ktoré bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania za oneskorenú úhradu nájomného za júl 2013 v sadzbe 8,25 % ročne zo sumy 445,82 Eur od 1.8.2013 do 15.5.2014, zo sumy 245,82 Eur od 16.5.2014 do 22.5.2014 a zo sumy 45,82 Eur od 23.5.2014 až do zaplatenia. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu čiastočne zamietnutá, a to v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 995,82 Eur v sadzbe 8,25 % ročne od 1.9.2013 do 31.3.2014, išlo o neúspech v nepatrnej časti. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd zohľadnil aj skutočnosť čiastočného späťvzatia žaloby pred otvorením prvého pojednávania vo veci v sume 400 Eur, v ktorej časti však nesie procesné zavinenie na zastavení konania žalovaný podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., pretože realizácia úhrady v rozsahu 400 Eur bola uskutočnená žalovaným až po začatí konania, a preto žalobca podal žalobu v tejto časti dôvodne a zobral ju späť len pre správanie sa žalovaného. Ako dôvodné boli priznané trovy súdneho poplatku v sume 466 Eur a krátenej časti súdneho poplatku v súvislosti s čiastočným zastavením konania v sume 6,70 Eur a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 237,34 Eur, ako aj režijný paušál 2 x 8,04 Eur, 1 x 8,39 Eur, súčtom trovy právneho zastúpenia 736,49 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť priamo na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, a to vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní žalovaný namietal, že napriek tomu, že požiadal o odročenie a nedal súhlas, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, a ani sa výslovne nevzdal práva na prejednanie veci, rozhodol okresný súd v jeho neprítomnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a), § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s ust. § 115a ods. 1 O.s.p., čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný mal za to, že jeho právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti mu bolo odopreté prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný uviedol, že ospravedlnenie podané na okresný súd dňa 25.08.2015 spĺňalo všetky náležitosti riadne podaného ospravedlnenia, pričom žiadosť bola odôvodnená dôvodmi, čo podrobne uviedol aj vo svojom podaní o ospravedlnení. Žalovaný zdôraznil, že čerpanie plánovanej dovolenky v čase letných prázdnin bolo dôvodom na odročenie pojednávania. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/3/2016-114 zo dňa 21.03.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03.05.2016 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch posudzoval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 09.11.2015, ktorým žalovaný namietal odňatie jeho možnosti konať pred súdom, pokiaľ i napriek žiadosti o ospravedlnenie neúčasti s návrhom na odročenie pojednávania, okresný súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, čím podľa tvrdení žalovaného mu bolo odopreté právo vyplývajúce aj z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného o namietanom postupe okresným súdom, s následkom ním tvrdeného odňatia možnosti konania pred súdom, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. K uvedenému záveru dospel krajský súd na základe postupu okresného súdu za aplikácie zákonného ustanovenia, a to § 101 ods. 2 O.s.p., § 119 ods. 1 O.s.p., z ktorých vyplýva, že odročiť pojednávanie je možné len za existencie dôležitého dôvodu za súčasne podaného návrhu na odročenie pojednávania. Zákon, a to Občiansky súdny poriadok nevymenováva tieto dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a tým musia byť zhodnocované v tej - ktorej sporovej právnej veci osobitne s prihliadnutím na v určitom smere ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, keď dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania nemôže byť akýkoľvek dôvod, ktorý vyvstane na strane účastníka súdneho konania, prípadne jeho právneho zástupcu. ...„Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní)“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 12/2013 zo dňa 26. marca 2013). Žalovaný v spojení s právnou zástupkyňou tvrdili, že dôležitým dôvodom pre odročenie nariadeného pojednávania pred okresným súdom na termín 04.09.2015 bola existencia čerpania plánovanej dovolenky právnej zástupkyne žalovaného v zahraničí v čase od 27.08.2015 do 06.09.2015, z ktorého titulu bolo podané aj ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 04.09.2015 právnou zástupkyňou žalovaného v podaní zo dňa 25.08.2015, doručenom osobne na Okresný súd v Žiline dňa 26.08.2015 (č.l. 76 spisu). K uvedenému návrhu na odročenie pojednávania z dôvodu čerpania plánovanej dovolenky právnou zástupkyňou žalovaného v zahraničí Okresný súd Žilina elektronicky oznámil právnej zástupkyni žalovaného, že vo veci žiadosti o odročenie pojednávania nebude vyhovené, pretože táto žiadosť nevymedzuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, a preto vo veci bude konané. Krajský súd ako súd odvolací súčasne považuje za potrebné poznamenať, že dôvod čerpanej plánovanej dovolenky právnou zástupkyňou žalovaného v zahraničí v čase od 27.08.2015 do 06.09.2015 ani nebol preukázaný, a to nielen v konaní pred okresným súdom, ale ani v rámci vyvolaného odvolacieho konania za súčasného konštatovania, že tento dôvod tak, ako uviedol aj okresný súd, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Vyplýva to z toho, čo zdôraznil aj okresný súd, že podľa udeleného splnomocnenia žalovaným právnej zástupkyni, a to advokátke JUDr. Márii Padalovej zo dňa 10.06.2015 bolo možné substitučné zastúpenie právnej zástupkyne žalovaného iným advokátom tak, ako uvedenú možnosť vyjadril aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na ust. § 16 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Naviac, predvolaný bol aj žalovaný ako účastník súdneho konania, keď mu termín pojednávania na deň 04.09.2015 v zmysle doručenky na č.l. 72 rub spisu bol doručený dňa 24.08.2015, t.j. riadne a včas v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p.. Na strane samotného žalovaného nebol preukázaný dôležitý dôvod na to, že sa žalovaný nezúčastnil tohto pojednávania. Týmto postupom sa v podstate sám žalovaný vzdal svojho práva vyplývajúceho aj z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže žalovaný mal vytvorené všetky podmienky k tomu, a to riadne a včasné doručenie termínu pojednávania konaného dňa 04.09.2015, aby sa mohol dostaviť na tento termín pojednávania a uplatniť svoje zákonné práva garantované nielen Občianskym súdnym poriadkom, ale aj Ústavou SR, t.j. byť prítomný na prejednaní sporovej právnej veci s možnosťou vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom, prípadne navrhnúť vykonanie dôkazov. Ak podľa názoru krajského súdu tu nebol dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, ten ktorý bol tvrdený právnou zástupkyňou žalovaného, a to tvrdené čerpanie dovolenky bez preukázania tohto dôvodu a bezdôvodná neúčasť žalovaného na nariadenom termíne pojednávania, tak boli splnené procesné podmienky k tomu, aby okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne, čím nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Pri neexistencii dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania na strane žalovaného a jeho právnej zástupkyne, postupom okresného súdu, keď vec bola prejednaná v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne, nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. K úplnosti považuje krajský súd za potrebné dodať, že čerpanie dovolenky advokátom samo o sebe nezakladá dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania; ak súd takémuto návrhu, prípadne žiadosti nevyhovie a vec prejedná v neprítomnosti zástupcu účastníka, neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ak právnej zástupkyni žalovaného bola známa okolnosť čerpania dovolenky v zahraničí, ktorá jej bránila zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, t.j. že bola právnej zástupkyni žalovaného známa vopred, táto mala možnosť vo veci zabezpečiť substitúciu. Právna zástupkyňa žalovaného nepreukázala, že nemala možnosť dať sa zastúpiť iným zástupcom. Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd konštatuje, že ak okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., za stavu neexistencie dôležitého dôvodu na strane právnej zástupkyne žalovaného na odročenie pojednávania, tak takýmto postupom nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný, preto vo vyvolanom konaní pred Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Pokiaľ žalovaný iný odvolací dôvod neuviedol čo sa týka vecno-právneho posúdenia žalobcovho nároku, tak za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. nemal krajský súd dané iné dôvody na posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu, a tým za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na skutkové a právne závery okresného súdu, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré sa viazali k výrokovej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom vrátane náhrady trov prvostupňového konania. To, že žalovaný v rámci svojho práva na prístup k súdu mal možnosť uplatňovať obranu, označovať dôkazy, vyplýva v konečnom dôsledku aj z toho, že žalovaný od momentu doručenia platobného rozkazu spolu so žalobou, a to dňa 22.08.2014 v zmysle doručenky na č.l. 36 spisu mohol tieto svoje práva pred okresným súdom napĺňať. Žalovaný pri doručení platobného rozkazu a žaloby mal vedomosť o súdnom konaní, uskutočnil proti platobnému rozkazu odpor podaním zo dňa 04.09.2014 (č.l. 37 - 38 spisu), ktorý odpor je datovaný dňom 04.09.2014. Žalovaným v konaní nebolo preukázané, že by mu do momentu rozhodnutia okresným súdom, a to dňa 04.09.2015 bránila okolnosť objektívnej povahy k tomu, že do meritórneho rozhodnutia okresným súdom by žalovaný nemohol do spisového materiálu predkladať svoju obranu, označovať dôkazy k predmetnej sporovej právnej veci. Krajský súd preto v súhrnnosti udáva, že od dátumu doručenia platobného rozkazu a žaloby žalovanému, a to odo dňa 22.08.2014, pri vedomosti žalovaného o prebiehajúcom súdnom spore až do momentu jeho meritórneho rozhodnutia okresným súdom dňa 4.9.2015, žalovaný mal vytvorené všetky podmienky k tomu, aby uplatňoval obranu, označoval dôkazy a tieto dokladal do spisového materiálu, keďže naplnenie práv žalovaného na súdnu ochranu nie je možné v zužujúcom slova zmysle viazať len na termín meritórneho prejednania veci. K záveru krajského súdu, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, sa poukazuje aj na to, že pojednávanie nariadené na termín 4.9.2015, na ktorom bola vec meritórne prejednaná, nebolo jediným nariadeným pojednávaním. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že po podaní odporu žalovaným boli vytýčené pojednávania na termín 17.04.2015, 12.06.2015, 31.07.2015. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ako účastník súdneho konania nebol v dôsledku správneho postupu okresného súdu ukrátený na svojich procesných právach, pretože na strane právnej zástupkyne žalovaného a ani žalovaného k nariadenému termínu 04. septembra 2015 neexistovali žiadne závažné dôvody pre ich neprítomnosť na predmetnom pojednávaní, keď tvrdený dôvod dovolenky právnej zástupkyne žalovaného nebol dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, v konečnom dôsledku ani preukázaný. Na strane samotného žalovaného ako účastníka súdneho konania neboli ani len tvrdené (oznámené) závažné dôvody jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní. V závere je potrebné zdôrazniť poukaz na ust. § 18 O.s.p., podľa ktorého výkon práv jedného účastníka súdneho konania nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, t.j. nesmie sa stať prostriedkom zámernej procesnej obštrukcie. Podľa názoru krajského súdu postupom okresného súdu žalovaný nebol vylúčený z realizácie procesných práv daných Občianskym súdnym poriadkom, a preto mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu nebolo odvolanie žalovaného relevantné. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje i na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych podmienok pre ich priznanie, vyplývajúcich z ust. § 151 ods. 1 O.s.p., preto z titulu absencie návrhu na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani nepreukázanie vzniku takýchto trov, žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.