Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/176/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215806 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114215806.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu : C. I., nar. XX.X.XXXX, V., V. XXX, štátny občan SR, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Vysockým - advokátom so sídlom: Y. XXX, XXX XX V., proti žalovanému: Slovenská republika, zast.: Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, 821 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 3.683,12 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/137/2014-93 zo dňa 26.6.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.683,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.683,12 eur od 10.4.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Milana Vysockého, advokáta, vedeného vo E., a.s. , č. ú. IBAN SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, variabilný symbol XXXXXX, vo výške 870,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Žalobcom podaná žaloba bola podaná žalovanému, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle citovaného zákona, pričom je povinnosťou žalobcu označiť príslušný orgán. Žalobca označil dva orgány, a to Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom žiadosť zo dňa 7.10.2013 o prerokovaní nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podal na Generálnu prokuratúru SR, ktorá žiadosť žalobcu odstúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré žiadosť žalobcu vrátilo dňa 12.11.2013 späť Generálnej prokuratúre SR. Súd dospel k záveru, že orgánom, s ktorým následne bude ako zástupcom štátu v danej veci konať je Generálna prokuratúra SR v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. f) v spojitosti s ust. § 4 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 514/2003 Z.z. Uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007 zo dňa 10.01.2008 (č.l. 6 spisu) bolo vznesené obvinenie: 1. E. T. za prečin podplácania, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 27.08.2007 poskytol úplatok pracovníkovi Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ODI OR PZ Čadca) podporučíkovi C. I. za vykonanie prednostných evidenčných zmien na evidenciách motorových vozidiel ODI OR PZ Čadca v súvislosti s ukončením leasingu a prehlásením osobného motorového vozidla Škoda Fabia e.č. CA614AP. 2. ppor. C. I. za zločin prijímania úplatku v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že dňa 27.08.2007 ako pracovník ODI OR PZ Čadca prijal úplatok v minimálnej výške 950,- Sk od E. T. za prednostné vykonanie evidenčných zmien na evidenciách motorových vozidiel. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 73/07-38 zo dňa 26.02.2008 (č.l. 9 spisu) boli zamietnuté sťažnosti obvinených E. T. a ppor. C. I. proti hore uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodné. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 73/07-117 zo dňa 26.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť u obvineného C. I. 06.09.2013 (č.l. 14 spisu) bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania obvinených uvedených v uznesení, o.i. aj ppor. C. I. - navrhovateľa, pretože nie sú tieto skutky trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa odôvodnenia uznesenia preskúmaním všetkých svedeckých výpovedí v predloženom vyšetrovacom spise nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že obvinení konali v súvislosti s evidenčnými úkonmi nad rámec svojich povinností a vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a že by za prednostné vybavenie žiadateľov prijímali úplatky. Súd dospel k záveru, že základný predpoklad pre existenciu zodpovednosti štátu za škodu, a to za nezákonné rozhodnutie, bol splnený. Vzhľadom na výsledok trestného konania, v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby, je možné konštatovať, že uznesenie vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, stred Žilina, ČVS:PPZ-38/PPK-S-2007 bolo žalobcovi vznesené obvinenie nezákonné, pretože žalobca zločin prijímania úplatku a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa nespáchal a trestné stíhanie voči nemu nemalo byť začaté. Podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na správnosť/nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy obhajoby. Pokiaľ žalovaný na svoju obranu poukazoval na nález Ústavného súdu SR II ÚS 163/2003, súd vzhľadom na následne ustálenú judikatúru a súdnu prax vzhľadom na charakter zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá je objektívna a nemožno sa jej teda zbaviť a je predovšetkým rozhodujúci výsledok trestného konania dospel k záveru, že zodpovednosť štátu za škodu v tomto prípade daná je. Súd ďalej skúmal vznik škody. Zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. má charakter občiansko-právnej zodpovednosti. Zákon č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa podľa § 25 cit. zákona spravujú, ak § 26 neustanovuje inak, Občianskym zákonníkom. Preto bolo potrebné aplikovať v tomto smere príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy, a to § 442 Občianskeho zákonníka a škodu chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Súd predovšetkým skúmal, či navrhovateľovi škoda skutočne vznikla, či teda jej existenciu preukázal a uniesol tak dôkazné bremeno tohto tvrdenia a či medzi rozhodnutím, uznesením o vznesení obvinenia a navrhovateľom tvrdeným vznikom škody existuje príčinná súvislosť, teda či uznesenie o vznesení obvinenia malo za následok vznik škody. Príčinná súvislosť je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúce nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou spája zákon zodpovednosť za škodu. Súd dospel pri zisťovaní príčin vzniku škody a hodnotení vzťahu medzi vzniknutou škodou a príčinami, ktoré škodu spôsobili, k záveru, že škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Skutočnosť, že žalobca mal v trestnom konaní obhajcu, bola nesporná. Žalobca si uplatnil náhradu škody titulom vynaložených trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 3.683,12 eur a predložil špecifikáciu úkonov právnej služby pri obhajobe obvineného žalobcu v trestnej veci ČVS: PPZ-38/S-2007 zo dňa 1.10.2013, ako i príjmové pokladničných dokladov zo dňa 11.1.2008 na sumu 20.000,- Sk, zo dňa 7.2.2008 na sumu 20.000,- Sk, zo dňa 16.6.2008 na sumu 11.900,- Sk, zo dňa 11.6.2009 na sumu 500,- eur, zo dňa 26.1.2010 na sumu 500,- eur, a zo dňa 1.10.2013 na sumu 960,36 eur, ako i faktúru č. 098/2013, ktorou vyfakturoval dodávateľ JUDr. Milan Vysocký odberateľovi C. I. za trovy obhajoby sumu 960,36 eur. Súd preskúmal nárok uplatnený žalobcom podľa ustanovení vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a mal zo špecifikácie úkonov právnej služby zo dňa 1.10.2013 preukázanú správnosť výpočtu trov obhajoby. Súd tak mal preukázanú zo špecifikácie úkonov právnej služby zo dňa 1.10.2013 a z príjmových pokladničných dokladov (č.l. 34 - 36 spisu) vystavených celkom na sumu 2722,76 eur (20.000 + 20.000 + 11.900 = 51.900 Sk/1722,76 eur + 500 eur + 500 eur) a z faktúry č. 098/2013, ktorou bola vyfakturovaná suma 960,36 eur, jednak výšku vynaložených trov obhajoby 3.683,12 eur, ako aj ich reálne vynaloženie žalobcom. Pokiaľ žalovaný navrhol doplniť dokazovanie pripojením spisu PPZ-38/BPK-S-2007 Úradu špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR na preukázanie účelnosti úkonov právnej služby uvedených v špecifikácii zo dňa 1.10.2013, z vyjadrenia prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR zo dňa 1.6.2015 vyplynulo, že všetky úkony právnej pomoci pri obhajobe obvineného C. I. podľa špecifikácie, ktorú predložil jeho obhajca JUDr. Milan Vysocký, boli v trestnom konaní realizované v rozsahu a v čase uvedenom právnym zástupcom žalobcu. Následne žalovaný zastúpený prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina výslovne uviedol, že viac netrvá na vykonaní dokazovania pripojením vyšetrovacieho spisu sp. zn. PPZ-38/BPK-S-2007 a zástupkyňa žalovaného na pojednávaní účelnosť vykonaných úkonov právnej služby nerozporovala. Súd tak mal preukázané aj vykonanie a účelnosť všetkých úkonov právnej služby uvedených v špecifikácii úkonov právnej služby zo dňa 1.10.2013, preto návrhu na začatie konania v časti uplatneného nároku na náhradu škody 3.683,12 eur v celom rozsahu vyhovel. Žalobca si žalobou uplatnil i nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy 3.683,12 eur od 10.4.2014 do zaplatenia. Súd o takto uplatnenom príslušenstve žalovanej náhrady škody rozhodol podľa ust. § 16 ods. 4 tretej vety cit. zák., podľa ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. V danom prejednávanom prípade bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručená Generálnej prokuratúre SR dňa 9.10.2013 (vyplýva z č.l. 44 rub spisu), šesťmesačná lehota na prejednanie žiadosti tak uplynula dňa 9.4.2014, žalovaný sa teda dostal do omeškania s náhradou škody od 10.4.2014. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, súd preto návrhu i v tejto časti vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Nakoľko súd návrhu žalobcu vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bol žalobca, ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči žalovanému. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnému účastníkovi v konaní. Žalobca si v podaní zo dňa 26.6.2015 vyčíslil trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 850,88 eur a iné trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku vo výške 20,- eur, žalobca si tak celkovo uplatňuje trovy konania vo výške 870,88 eur. Súd preskúmal žalobcom uplatnený nárok a priznal mu právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 870,88 eur, a to titulom: a) zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania celkom v sume 20,- eur; b) náhrady trov právneho zastúpenia - tarifná odmena veci pri prevzatí 3.683,12 eur - príprava a prevzatie zastúpenia (9.5.2014) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 178,96 eur s DPH ( jeden úkon v hodnote 141,09 eur podľa § 10 ods.1, §13a ods.1 pís. a) cit vyhl. + rež. paušál za rok 201 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH(29,83) podľa §18 ods.3 cit vyhl.), - spísanie návrhu (12.5.2014) - trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 178,96 eur s DPH (jeden úkon v hodnote 141,09 eur podľa 10 ods. 1, §13a ods.1, pís. c) + rež. paušál za rok 2014 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,04 + 20% DPH(29,83) podľa §18 ods.3 cit vyhl.), - pojednávanie na OS Žilina (22.4.2015) - trovy právneho zastúpenia vo výške 179,38 eur (jeden úkon pr. služby v hodnote 141,09 eur podľa 10 ods. 1, §13a ods.1, pís. d) + rež. paušál podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH(29,90) podľa §18 ods.3 cit vyhl.), - náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie Čadca- Žilina a späť dňa 22.4.2015 vo výške 67,10 eur podľa §17 cit. vyhl. (4 začaté polhodiny - za jednu začatú polhodinu náhrada za stratu času vo výške 13,98 eur + 20% DPH(11,18) ), - pojednávanie na OS Žilina (26.6.2015) - trovy právneho zastúpenia vo výške 179,38 eur ( jeden úkon pr. služby v hodnote 141,09 eur podľa 10 ods. 1, §13a ods.1, pís. d) + rež. paušál podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH podľa §18 ods.3 cit vyhl. ) - náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie Čadca- Žilina a späť dňa 26.6.2015 vo výške 67,10 eur podľa §17 cit. vyhl. (4 začaté polhodiny - za jednu začatú polhodinu náhrada za stratu času vo výške 13,98 eur + 20% DPH). Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Na základe uvedeného je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 850,88 eur a iné trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku vo výške 20,- eur všetko na účet právneho zástupcu žalobcu a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon, pretože rozhodnutie súdu trpí nielen vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale súd svojim postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Predovšetkým nesprávne vyhodnotil a posúdil otázku, ktorý štátny orgán je príslušný konať v mene štátu. Z rozhodnutia súdu je nepochybne zrejmé, že titulom náhrady škody je uznesenie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia. Uznesenie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné už jeho vydaním, a teda jeho účinky nastávajú už jeho vydaním, bez ohľadu na to, kedy ho dostane prokurátor, ktorý preto nemôže jeho účinkom ani škode nielen zabrániť, ale už vôbec ju nemôže ani spôsobiť. Prokurátor síce v trestnej veci zamietol sťažnosť obvineného avšak nepodal obžalobu. Z tohto dôvodu sú splnené podmienky na to, aby bolo zástupcom Slovenskej republiky a štátu Ministerstvo vnútra SR v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Okrem toho okresný súd nesprávne v rozsudku uviedol, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Trestné stíhanie žalobcu však bolo zastavené, a to uznesením prokurátora. Okresný súd svojim postupom účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom, pretože mu nebola daná možnosť zastupovania príslušným štátnym orgánom a tým, že súd konal s nepríslušným štátnym orgánom, rozhodnutie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávne označenie účastníka, ktorý kona zá štát, predstavuje nedostatok podmienok konania. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je nezákonné, a teda ani titul náhrady škody nie je daný. Každé uznesenie o vznesení obvinenia je potrebné považovať za nezákonné len preto, že v trestnom konaní nedošlo k odsúdeniu obžalovaného. Pokiaľ je postup orgánov činných v trestnom konaní legálny a titul uplatňovanej náhrady škody zákonný, je na mieste zvážiť postup podľa § 3 OZ a náhradu škody aj s ohľadom na citované ustanovenie nepriznať, pretože výkon takéhoto práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Paušálne zaväzovanie štátu na náhradu škody len preto, že nedošlo k odsúdeniu obžalovaného, a len preto, že objektívna zodpovednosť je súdom vykladaná nad rámec zákona, je v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Žalobca si svojim konaním trestné konanie zavinil sám a akákoľvek náhrada škody by preto bola v rozpore s dobrými mravmi. Súd by sa mal vysporiadať s otázkou, či si žalobca trestné stíhanie zavinil alebo nezavinil. V tejto veci možno jednoznačne vysloviť, že nešlo o žiadny svojvoľný postup orgánov, ale o jediný možný a zákonný postup pre zistenie trestno-právnej zodpovednosti vo vzťahu ku skutku, ktorý sa stal. Dôvodom pre vznesenie obvinenia bolo konanie žalobcu v rozpore s jeho povinnosťami, ktoré mal ako verejný činiteľ. Vznesenie obvinenia bolo jediné rozhodnutie, ktoré bolo v právnom štáte možné od orgánov činných v trestnom konaní očakávať. To, že trestné stíhanie bolo neskôr voči žalobcovi v trestnom konaní zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom pre absenciu subjektívnej stránky trestného činu vyjadrenej vo forme úmyselného zavinenia, priamo s odpoveďou na otázku, či si trestné stíhanie zavinil, nesúvisí. Poukázal na nález Ústavného súdu SR IV ÚS 296/2014-33 zo dňa 6.5.2015. V ďalšom poukázal na to, že rozhodnutie okresného súdu trpí nedostatočným odôvodnením a vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre prípad, že odvolací súd potvrdí rozsudok okresného súdu žiadal, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné. Otázku po právnej stránke zásadného významu vymedzil tým, že v prípade, ak prokurátor zamietne sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru o vznesení obvinenia sa nepodá v trestnej veci obžaloba, je orgánom verejnej moci, ktorý koná v mene štátu, Ministerstvo vnútra SR. 3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikoval v písomnom podaní vyjadrenia. Vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu za zákonný a s argumentmi žalovaného v podanom odvolaní sa nestotožňuje. Okresný súd rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Okresný súd správne vyhodnotil a posúdil otázku, ktorý štátny orgán je príslušný konať v mene štátu. Týmto štátnym orgánom je Generálna prokuratúra SR. Nemôže ním byť Ministerstvo vnútra SR. Nedošlo k odňatiu možnosti účastníkovi konania konať pred súdom, nakoľko účastníkom konania je Slovenská republika. Účastník konania bol správne označený v návrhu na začatie konania. Podaným návrhom na začatie konania sa žalobca dožaduje náhrady škody z titulu zaplatených a preukázaných trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie. Škoda žalobcovi vznikla z dôvodu, že mu bolo vznesené obvinenie z trestných činov, čím mu vzniklo právo zvoliť si obhajcu, čo aj v trestnom konaní urobil. Nemôže obstať názor žalovaného vyjadrený v odvolaní, že postup orgánov činných v trestnom konaní teda príslušného vyšetrovateľa a prokurátora bol zákonný. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. nemožno vôbec uvažovať, že by takýto postup bol v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu zák. č 412/2012 Z.z., ktorým bol novelizovaný zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že došlo k zvýrazneniu postavenia prokurátora v trestnom konaní s dôrazom na význam jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia z hľadiska určenia štátneho orgánu oprávneného zastupovať štát v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa citovaného zákona. Prokurátor tým, že zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, zachoval nezákonný stav. K spôsobeniu škody zo strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľom, ale tým, že ho nevyužijúc svoju kompetenciu nezruší napriek sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Žalobca nesúhlasí s tým, že rozhodnutie súdu trpí nedostatočným odôvodnením a vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nie sú dané zákonné dôvody na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom v prípade, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí. Pre takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky ust. § 238 ods. 3 O.s.p. nakoľko nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 13. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. § 6 ods. 1 veta prvá cit. zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami, možno dospieť k záveru, že pokiaľ ust. § 18 ods. 1 cit. zákona je umiestnené vo 4. časti označenej ako spoločné ustanovenia prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli i v konaní, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu do náhrady škody) v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré podmienky upravuje § 6 cit. zákona. Z teleologického výkladu vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle § 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno trvať na formálnom zrušení/zmene tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné spojenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný preto treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia k zastaveniu trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, a to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin a zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Právny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené, treba hľadať nielen v ust. čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ale aj v článku 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Právny štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorí priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004, novelizovaného zák. č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne aplikoval na daný prípad citovaný zákon a správne posudzoval zodpovednosť štátu ako zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. 14. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, v zmysle ktorej orgánom konajúcim v mene štátu má byť Ministerstvo vnútra SR tak odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 194/2012 (zs. pod č. 11/2014), ktoré uvádza : „Na úseku trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, preto ako orgán konajúci v mene štátu, prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v danom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch je príslušný ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý. 15. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 16. O návrhu žalovaného na pripustenie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd nerozhodoval vzhľadom k tomu, že Civilný sporový poriadok uvedenú možnosť odvolaciemu súdu nepriznáva. 17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)