Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/309/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216953 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114216953.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov : 1/ M. I., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, J., 2/ Z. E., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, J., 3/ Ing. O. E., nar. X.X.XXXX, bytom P. L. XXX, 4/ T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, J., 5/ P. E., nar. XX.X.X., bytom I. XXXX/XX, J., 6/ Z. E., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXXX/ XX., J., všetci zastúpení: Advokátska kancelária STEHURA & partners, s.r.o. so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovaným: 1/ M. K., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. R. XXX, C. G. M., 2/ Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. R. XXXX, C. G. M., 3/ V. O., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. R. XXXX, C. G. M., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1/ - 6/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/149/2014-161 zo dňa 2. júna 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Navrhovateľom v 1/ až 6/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom v 1/ až 3/ rade trovy konania vo výške 510,65 Eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Podľa údajov výpisu LV XXXX k. ú. C., ako vlastníci KNC parc. č. 1928/5 o výmere 739 m2 zast. plochy a nádvoria a parc. 1928/78 o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou na parc. č. 1928/5 evidované na LV č. XXXX je vedená odporkyňa 1/ v podiele 1/1 n základe osvedčenia o vl. práve NZ95/98 s evidenciou držby od 18.3.1998. Podľa údajov výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastník KNC parc. č. 1928/67 o výmere 1083 m2 zast. plochy a nádvoria ako aj vlastník domu č. s. XXXX postavený na KNC parc. č. 1928/67 sú odporcovia 2/, 3/ v podiele 1/1 a to na základe osvedčenia o vl. práve NZ21/97 s evidovanou držbou od 10.2.1997 a na základe kúpnej zmluvy Č.v. 1717/98 zo dňa 13.4.1999. Podľa výpisu pozemnoknižnej vl. č. 722 pre k. ú. C. je zapísané vl. právo k pozemkom pod r.č. 6 parc. 4950/1 s poukazom na NZ21/97 a pod r.č. 7 parc. č. 4657, v pk vl. č. 356 k. ú. C. so zápisom vl. práva v časti A pod I. 1/24 Urbárske Seienie, je vedená pod r.č. 5 parc. 4951/1 s poznámkou na NZ 21/97. Vlastnícke právo bolo vedené v časti B PKV pod r.č. 1-11, so zápisom vl. práva v prospech T. E., M. E. v podiele 1/1 pod B 4,5, čo zodpovedá vlastníckemu právu v 1 k celku . Podľa osvedčenia o dedičstve 6D 97/2012-52 D not 87/2012 po poručiteľovi T. E., dedičia uzavreli dohodu, na základe ktorej navrhovatelia ako právni nástupcovia po poručiteľovi nadobúdajú dedičstvo v 1/5 z podielu poručiteľa predstavujúcu pomer k celku u každého v 1/10 k nehnuteľnostiam k. ú. J., ktorého predmetom však neboli predmetné parcely. Podľa obsahu GP č. 17705789-155/1997 vyhotoveného Geokanceláriou geodetické združenie Dom kultúry OZ KOVO Ing. R. dňa 27.8.1997, novovytvorené pozemky označené ako KN-C parc. č. 1928/5 o výmere 739 m2 bola vytvorená z pôvodných KN parc. č. 4951/1 pod dielom č. 1 o výmere 20 m, pod dielom 2 z parcely 1946/1 o výmere 25, pod dielom 3 z parcely 4947/1 o výmere 54 m, diel 4 z parcely 1948/1 o výmere 75 m2, diel č. 5 za parcely 4949/1 o výmere 81 m, diel č. 6 z parcely 4950/1 o výmere 136 m, pod dielom 7 4951/1 o výmere 136 m2, pod dielom 8 z parcely 4952/1 o výmere 132 m2, diel 11 z parcely 4953/1 o výmere 60 m, diel 12 z parcely 495´4/1 o výmere 20 m2, KNC parc. č. 1928/78 o výmere 198 m2 bola vytvorená z častí diel č. 9 z pôvodnej KN parc. č. 4952/1 o výmere 22 m, diel č. 10 4953/1 o výmere 61 m2, diel 13 4954/1 o výmere 98 m2, diel 14 z parcely 4955/1 o výmere 17 m2. Podľa obsahu GP č. 31562388/134/96 k. ú. C. zo dňa 15.5.1996 vyhotoveného Ing. P., Geodézia Žilina a.s., parcela KNC 1928/67 o výmere 1083 m2 bola vytvorená z 13 dielov a to z pôvodných parciel KN 4942/2 o výmere 15 m2, 4942/1 o výmere 44 m2, 4943/1 o výmere 82 m2, 4944/1 o výmere 222 m2, 4945/1 o výmere 146 m2, r.č. 6 4946/1 o výmere 135 m2, r.č. 7 4947/1 o výmere 78 m2, r.č. 8 4948/1 o výmere 61 m2, r.č. 9 4949/1 o výmere 110 m2, r.č. 10 4950/1 o výmere 96 m2, r.č. 11 parc. č. 4951/1 o výmere 67 m2, r.č. 12 4952/1 o výmere 41 m2, r.č. 13 4953/1 o výmere 6 m2. Podľa obsahu zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi predávajúcim JUDr. Milanom Chovancom a kupujúcim M. K. zo dňa 18.11.1998 čl. V 1751/98, M. K. s manželkou M. K. t.j. odporkyňou 1/ nadobudli vl. právo k nehnuteľnosti zap. na LV XXXX k. ú. C. ako rodinný dom č. s. XXX na KNC parc. č. 1928/5, pričom nehnuteľnosti boli nadobúdané v zmysle ust. § 14 ods. 1 zák. č. 328/91 Zb. v úplnom znení o konkurze a vyrovnaní z majetkovej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Nesluša, Rudinská cesta. Podľa obsahu zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi predávajúcim JUDr. Milanom Chovancom a kupujúcim Z. O. a V. O., rod. M. č. V 1717/98 zo dňa 18.11.1998 odporcovia 2/ a 3/ nadobudli z konkurznej podstaty vlastnícke právo k rodinnému domu č. súp. XXXX na KN parc. č. 1928/57, na LV č. XXXX, k.ú. C. G. M.. Súd z notárskej zápisnice č. N390/97 spísanej JUDr. Andrejom Kubaščíkom, notárom dňa 18.3.1998 zistil, že odporkyňa 1/ prehlásila, že je užívateľka nehnuteľností vedených vo vl. č. 2328 ako PKN parc. č. 4945/1, vo vl. č. 697 ako PKN parc. č. 4946/1, vo vl. č. 1565 ako PKN parc. č. 4947/1, vo vl. č. 2643 ako PKN parc. č. 4948/1, vo vl. č. 436 ako PKN parc. č. 4949/1, vo vl. č. 722 ako PKN parc. č. 4950, vo vl. č. 365 ako PKN parc. č. 4951/1, vo vl. č. 2528 PKN parc. č. 4952/1 vo vl. č. 2734 ako PKN parc. č. 4953/1, vo vl. č. 2559 ako PKN parc. č. 4954/1, ktoré sú podľa GP 17705789-155/97 zo dňa 25.8.1997 totožné s KN parc. č. 1928/5 zast. plocha o výmere 739 m2 k. ú. C. od roku 1973, kedy tieto nehnuteľnosti odkúpila spolu s domom č. XXX a od tejto doby ich užíva ako svoje vl. právo. Súd porovnaním snímky z pozemkovej mapy pre ROEP so zameraním a vytvorením jednotlivých parciel zistil, že sporné parcely PK vl. vlastnícky patriace navrhovateľom neprechádzajú cez parcely ktorých ako vlastníci resp. oprávnení držitelia sú vedení odporcovia. Na LV č. XXXX je vedený vlastnícky vzťah k pozemku KNC parc. č. 1928/82 na ktorom je postavený bytový dom č. s. XXXX, pričom ako vlastníci resp. spoluvlastníci nie sú vedené osoby, ktoré sú účastníkmi konania. Podľa LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastník KNC parc. č. 4951/11 o výmere 257 m2 orná pôda sú vedení navrhovateľka 1/ a T. E., nar. XX.X.XXXX na základe osvedčenia 6D 97/12 každý v 1. Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci KNC parc. č. 4950/11 o výmere 241 m2 orná pôda sú vedení navrhovateľka 1/ v podiele 1 a Z. E., nar. XX.X.XXXX v 1. Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci KNE parc. č. 950 o výmere 9 m2 orná pôda, 951 o výmere 10 m2 orná pôda, 1400/2 o výmere 2 m2 orná pôda, 1657 o výmere 57 m2 orná pôda, 4950/12 o výmere 216 m2 orná pôda, 4951/12 o výmere 203 m2 orná pôda sú vedení navrhovateľka 1/ v podiele 1 a T. E. nar. XX.X.XXXX v 1. Vzhľadom na spornosť skutočnosti, či skutočne zemský povrch, ako časť pozemku užívaného odporcami zodpovedá pôvodným pozemnoknižným parcelám vo vlastníctve navrhovateľov, súd nariadil znalecké dokazovanie. Podľa obsahu znaleckého posudku č. 5/2016 znalkyne Ing. Márie Blahovcovej súd zistil, že znalkyňa prijala záver, že po preskúmaní pôvodných podkladov mapy evidencie nehnuteľnosti a analógovej mapy predmetného územia na OÚ KNM kat. odbore dospela k záveru, že identifikácia GP 31562388-134/96 a 17705789-155/97 je v súlade s platnými geodetickými úradmi katastra nehnuteľnosti a teda parcely KNC parc. č. 1928/5a 1928/67 sú identické s časťami parciel PKN 4950/1, 1951/1 v rozsahu GP 31562388-134/96 a 17705789-155/97. Znalkyňa na otázku súdu určiť v akom rozsahu, výmere boli pozemky KNC parc. č. 1928/5 a 1928/97 k. ú. C. vytvorené z pôvodnej PKN parc. č. 1950/1 vedenej v PK vl. 722 a PKN parc. č. 4951/1 vedené v PK vl. č. 356 k. ú. C. uviedla, že podľa GP 31562388-134/96 parc. KNC parc. č. 1928/67 bola vytvorená z pôvodnej PKN parc. č. 4950/1 v rozsahu 96 m2 označené ako diel č. 10 a z PKN parc. č. 4951/1 v rozsahu 67 m2 označené ako diel č. 11 a podľa GP 17705789-155/97 parc. KNC 1928/5 bola vytvorená z parcely PKN č. 4950/1 v rozsahu 136 m2 ako diel 6 a z parcely PKN 4951/1 v rozsahu 136 m2 ako diel č. 7, pričom k nezrovnalostiam vo vzťahu k identifikácii pri spracovaní registra ROEP uviedla, že identifikácia vyhotovená pri spracovaní projektu ROEP má len informatívny charakter a nemožno ju použiť ako záväznú pre vyhotovenie GP ani pre žiadne právne úkony. Súd mal v konaní preukázané, že v časti dielu 6 z parcely 4950/1 o výmere 136 m2, diel 7 z parcely 4951/1 o výmere 136 m2 bola vytvorená novovytvorená parcela KN-C parc. č. 1928/78 k.ú. C. G. M., čo mal preukázané Geometrickým plátom č. 17705789-155/97 GEOKANCELÁRIA, Ing. Chládekom tvoriacom súčasť zápisnice N390/97 z 18.3.1998 spísanej JUDr. Andrejom Kubaščíkom. Podľa údajov LV č. XXXX k. ú. C., ako vlastníčka KNC parc. č. 1928/5 o výmere 739 m2 zast. plochy a nádvoria a parc. 1928/78 o výmere 198 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou na parc. č. 1928/5 evidované na LV č. XXXX je vedená odporkyňa 1/ v podiele 1/1 n základe osvedčenia o vl. práve NZ95/98 s evidenciou držby od 18.3.1998. Ďalej mal preukázané, že z PK parc. č. 4950/1 vedenej v PK vl. 722 a parcely 4951/1 parcela KN 1928/67 bola vytvorená aj z dielu č. 10 pôvodnej PK parcely 4950/1 o výmere 96 m2 a z dielu 11 pôvodnej PK parc. č. 4951/1 o výmere 67 m2 v PK vl. 356 v spojení s GP vyhotoveným Geodézia Žilina a.s. p. P., dňa 8.5.1996 č. 31562388-134/96 tvoriacom súčasť zápisnice N191/96 novovytvorený pozemok KN-C parc. č. 1928/67 k.ú. C. G. M.. Podľa údajov výpisu LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci KNC parc. č. 1928/67 o výmere 1083 m2 zast. plochy a nádvoria ako aj vlastník domu č. s. XXXX postavený na KNC parc. č. 1928/67 sú odporcovia 2/, 3/ v podiele 1/1 a to na základe osvedčenia o vl. práve NZ21/97 s evidovanou držbou od 10.2.1997 a na základe kúpnej zmluvy Č.v. 1717/98 zo dňa 13.4.1999. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Súd mal preukázané, že z časti pozemku vlastnícky patriacom právnym predchodcom navrhovateľov bol vytvorený pozemok, ku ktorému svedčí zápis vlastníckeho práva v prospech odporcov. Pozemok bol vytvorený geometrickým plánom z viacerých pôvodných pozemkov. Podľa názoru súdu, preto nie je nemožné, aby pôvodný vlastník či spoluvlastník čo i len časti pôvodného dielu, sa domáhal určenia podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej parcele zobrazujúcej určitú ucelenú časť pozemku tak, že jemu náležiaci nárok na výmeru z časti jemu patriacemu pozemku (spoluvlastnícky) bude voči celkovej výmere novovytvorenej parcele určený spoluvlastnícky podiel. V tomto prípade nie je možné postupovať podľa ustanovení o spracovaní, pretože nedošlo k vytvoreniu novej veci ale len určeniu nových hraníc k pozemku, zobrazeného v údajoch katastra nehnuteľnosti ako novovytvorená parcela. Spoluvlastnícky podiel tak vyjadruje mieru účasti jednotlivých spoluvlastníkov na celku. Podľa odôvodnenia rozsudku NS SR 6Cdo/47/2012 z 30.4.2013 „Podľa názoru dovolacieho súdu ustanovenie § 2 ods. 2 zák.č. 293/1992 Zb. bolo vo vzťahu k § 134 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. vyžadovalo splnenie podmienok, a to že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a že do desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie uvedeného ustanovenia k 30. novembru 2000, t.j. po ôsmych rokoch a šiestich mesiacoch od jeho účinnosti, malo za následok, že u žiadnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe, nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre neuplynutie desaťročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka). Tým však nebola u takejto osoby dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z § 134 Občianskeho zákonníka. Týmito podmienkami boli : a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho. Vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností. Takáto osoba nadobudla totiž postavenie oprávneného držiteľa, zaručené po dobu desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby žiaden vplyv. Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka, prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto predpisu vyplýva základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku. Táto zásada, zakazujúca tzv. pravú retroaktivitu, je analogicky použiteľná aj pre interpretáciu účinkov zákona č. 393/2000 Z.z., ktorým boli zrušené ustanovenia § 2 až 9 zák.č. 293/1992 Zb. Jej uplatnenie znamená, že vznik práva oprávnenej držby zaručeného na dobu desiatich rokov, resp. právneho vzťahu oprávnenej držby, treba posudzovať podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zák.č. 293/1992 Zb. platného v čase vzniku tohto práva, resp. právneho vzťahu. Zrušenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na dobu desiatich rokov. Nemalo vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Účinnosťou zákona č. 393/2000 Z.z. oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, resp. právny vzťah, nezanikla. Iný výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by bol ústavne nesúladný, pretože by neprípustne odnímal už exitujúce právo. Odporoval by tak základnému princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a ochrany nadobudnutých práv." Podľa názoru súdu, vydaním osvedčenia podľa § 2 až 9 zák.č. 293/1992 Zb. bola teda daná prezumpcia existencie dobromyseľnej držby, čo má za následok, že na takúto osobu sa do času, kým nie je preukázaný opak, nahliada ako na oprávneného držiteľa. Navrhovatelia v konaní namietali skutočnosť, že držba odporcov nemôže byť dobromyseľná z dôvodu, že pozemok mali v užívaní od družstva, nekupovali ho, nemohli byť teda vo viere, že im patrí a pod.. Podľa § 871 ods. 1 Obč. zák. právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. Podľa § 872 ods. 1 Obč. zák. právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté. Podľa § 135a Obč. zák. v znení pred 1.1.1992 ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Podľa § 198 ods. 1 Obč. zák. v znení pred 1.1.1992 právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Súd s poukazom na fakt, že odporcovia užívali nehnuteľnosti - domy, ktoré sú postavené na novovytvorených pozemkoch od rokov 1973 a 1984, mohli mať vieru, že osobné užívanie bytových priestorov v dome spojené s užívaním vyhradenej časti pozemku nadobudli do osobného užívania a malo im svedčiť vlastnícke právo. Jednoznačne však možno konštatovať, že s poukazom na ust. § 130 ods. 1 Obč. zák. je potrebné držbu považovať za oprávnenú, najmä ak takáto oprávnenosť držby bola založená zákonom. V konaní navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno preukázania neoprávnenosti držby, teda súd na odporcov nahliadal ako na oprávnených držiteľov. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 2 Obč. zák. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 134 ods. 4 Obč. zák. pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Nakoľko súd mal preukázané, že odporkyňa v 1/ rade držala pozemok CKN 1928/5-zast. plochy a nádvoria o výmere 739 m2 k.ú. C. G. M. vytvorený geometrickým plánom č. 17705789-155/97 aj z časti pôvodných pozemkov vedených vo vložke č. 722 ako pkn. p. č. 4950/1 a vo vložke 356 ako pkn. p. č. 4951/1 kat ú. C. G. M. odo dňa 18.3.1998, kedy jej bolo vydané osvedčenie notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom vo forme notárskej zápisnice pod č. N 390/97. NZ 95/98 viac ako 10 rokov, jej držba bola dobromyseľná a počas vydržacej doby držba nebola spochybnená, nejedná sa o osobitné veci, ku ktorým je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním inou osobou ako štátom vylúčené, nadobudla minimálne dňa 19.3.2008 k pozemku vlastnícke právo vydržaním na základe ust. § 134 Občianskeho zákonníka, súd musel žalobu navrhovateľov voči jej osobe zamietnuť. Totiž práve nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním ako originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva spôsobilo stratu vlastníckeho práva navrhovateľov k vyčlenenému pozemku. Rovnako súd mal preukázané, že odporcovia v 2/ a 3/ rade držali pozemok CKN 1928/67-zastavané plochy a nádvoria o výmere 1083 m2 k.ú. C. G. M. vytvorený geometrickým plánom č. č. 31562388-134/96 zo dňa 15.5.1996 aj z časti pôvodných pozemkov vedených vo vložke č. 722 ako pkn. p. č. 4950/1 a vo vložke 356 ako pkn. p. č. 4951/1 kat ú. C. G. M. odo dňa 10.2.1997, kedy jej bolo vydané osvedčenie notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom vo forme notárskej zápisnice pod č. N 191/96 NZ 21/97 viac ako 10 rokov, jej držba bola dobromyseľná a počas vydržacej doby držba nebola spochybnená, nejedná sa o osobitné veci, ku ktorým je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním inou osobou ako štátom vylúčené, nadobudla minimálne dňa 11.2.2007 k pozemku vlastnícke právo vydržaním na základe ust. § 134 Občianskeho zákonníka, súd musel žalobu navrhovateľov voči odporcom v 2/ a 3/ rade zamietnuť. Totiž práve nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním ako originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva spôsobilo stratu vlastníckeho práva navrhovateľov k vyčlenenému pozemku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom priznal nárok na náhradu trov konania. Odporcovia si podaním zo dňa 6.6.2016 uplatnili náhradu trov konania vo výške 530,73 eur bez DPH a náhradu DPH 106,25 eur za 5 úkonov právnej pomoci. Súd priznal odporcom náhradu trov konania za účelne vynaložené úkony právnej pomoci: 1/ Podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. prípravu a prevzatie veci 19.5.2015 2/ Podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. písomné podanie vo veci samej, vyjadrenie 22.5.2015 3/ Podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. písomné podanie vo veci samej, vyjadrenie k znaleckému posudku 3.2.2016 4/ Podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účasť na pojednávaní 2.6.2016 Súd nepriznal náhradu za úkon späťvzatia návrhu na dokazovanie, ktorý nepovažoval za účelne vynaložený úkon na obranu práva a nárokov. Nakoľko právny zástupca zastupoval účastníkov v dvoch spojených veciach . Hodnotu súd určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v hodnote 64,53 eur za rok 2015 + 8,39 eur paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a 66,00 eur za úkony v roku 2016 2015 + 8,58 eur paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.. Z dôvodu zastupovania troch osôb má právo advokát zvýšiť odmenu o 50%, čo predstavuje 96,80 eur v roku 2015 a 99,00 eur v roku 2016. Nakoľko si zvýšenie odmeny za zastupovanie v spojených veciach neuplatnili, súd tento nárok odporcom nepriznal. Spolu tarifnú odmenu priznal vo výške výške 425,54 eur a podľa § 18 ods. 3 O.s.p. aj náhradu DPH vo výške 20%, t.j. 85,11 eur, spolu 510,65 eur. Súd preto priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 510,65 eur a zaviazal navrhovateľov v 1/ až 6/ rade spoločne a nerozdielne na jej náhradu na účet právneho zástupcu odporcov. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia 1/ - 6/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnutý rozsudok považovali za nesprávny, nezrozumiteľný, ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že sa nestotožňujú s názorom súdu, v zmysle ktorého žalovaní nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania, a že oni neuniesli dôkazné bremeno preukázania neoprávnenosti držby žalovaných. Uvedený názor považujú za nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 134 OZ a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 207/2005. Z notárskej zápisnice č. N 390/97, NZ 95/98 zo dňa 18.3.1998 vyplýva, že žalovaná v 1/ rade pred notárom uviedla, že je užívateľka predmetných nehnuteľností od roku 1973, keď tieto nehnuteľnosti odkúpila spolu s domom č. XXX a od tejto doby ho užívala ako svoje vlastníctvo. Toto vyhlásenie sa v priebehu konania ukázalo ako nepravdivé, nakoľko žalovaná v 1/ rade dom č. XXX kúpila až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.1998, t.j. po tomto vyhlásení. Z notárskej zápisnice č. N 191/96, NZ 21/97 zo dňa 10.2.1997 vyplýva, že žalovaní v 2/ a 3/ rade pred notárom uviedli, že uvedené nehnuteľnosti pridelilo JRD Nesluša spolu s rodinným domom, ktorý je na tejto parcele postavený v roku 1984, pričom JRD to užívalo od roku 1956. Toto vyhlásenie sa taktiež ukázalo ako nepravdivé, nakoľko predmetné pozemky žalovaným nikdy neboli pridelené JRD Nesluša z dôvodu, že JRD Nesluša nebolo nikdy vlastníkom predmetných pozemkov. Taktiež žalovaní v 2/ a 3/ rade kúpili dom č. 2255 až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.1998, t.j. po tomto vyhlásení. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 30/2010 zo dňa 1. marca 2011, v zmysle ktorého vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva hojí vady nadobúdacieho titulu, o ktorých nadobúdateľ nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť. V predmetnej veci žalovaní ani žiaden nadobúdací titul nemali, preto v ich prípade nemožno v žiadnom prípade hovoriť o oprávnenej držbe. Je preto zarážajúce, že by mali žalovaní nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom bez žiadneho titulu a na základe nepravdivých vyhlásení o vydržaní. V ďalšom uviedli, že nesúhlasia s názorom okresného súdu, v zmysle ktorého vydaním osvedčenia podľa § 2 až 9 zák. č. 293/1992 Zb. bola daná prezumpcia dobromyseľnej držby, čo ma za následok, že na takúto osobu sa do času, kým nie je preukázaný opak nahliada ako na oprávneného držiteľa. Predmetné osvedčenie o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam osvedčuje iba pravdivosť toho, že ho spísal notár a že žalovaní urobili pred notárom vyhlásenie. Neosvedčuje však existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby, ale len vyhlásenie o týchto podmienkach (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6MCdo 17/2010 zo dňa 28. marca 2012). Nestotožnili sa s názorom okresného súdu o ich neunesenie dôkazného bremena. V predmetnej veci mali bremeno tvrdenia, že oni, resp. ich právny predchodca, boli vlastníkmi sporných pozemkov, a že tento stav stále trvá. Z tohto bremena tvrdenia mali dôkaznú povinnosť preukázať nadobúdací vlastnícky titul. Túto skutočnosť preukázali. Pokiaľ sa žalovaní proti ich návrhu bránia tvrdením, že nadobudli vlastnícke právo k tým istým pozemkom vydržaním, je ich povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať, teda preukázať existenciu zákonom stanovených podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva, t.j. oprávnenú dobromyseľnú držbu trvajúcu po stanovenú dobu a spôsobilý predmet vydržania. Ak žalovaní preukazovali nadobúdací titul predložením notárskych zápisníc o osvedčení vlastníckeho práva, tieto listiny osvedčujú iba pravdivosť toho, že ich spísal notár a že žalovaní urobili pred notárom vyhlásenie. Predloženie týchto listín preto nemá za následok prechod dôkazného bremena na nich, žalobcov, t.j. ich povinnosť preukazovať neexistenciu oprávnenej držby žalovaných . Dôkazné bremeno ohľadne preukázania pravdivosti obsahu uvedených listín zostáva na žalovaných, ktorí z týchto listín vyvodzujú pre seba priaznivé právne dôsledky. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukazuje na ustanovenia OZ týkajúce sa práva osobného užívania a konštatuje, že s poukazom na fakt, že žalovaní užívali nehnuteľnosti - domy, ktoré sú v časti na žalovaných nehnuteľnostiach od roku 1983 a 1984, mohli mať vieru, že osobné užívanie bytových priestorov v dome spojené s užívaním vyhradenej časti pozemku nadobudli do osobného užívania a malo im svedčiť vlastnícke právo. Uvedený názor považujú za nesprávny a nelogický, a to z dôvodu, že vychádza z nelogickej domnienky. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva súdom tvrdená skutočnosť, že žalovaní mali predmetné domy v osobnom užívaní. Túto skutočnosť vyvracia fakt, že žalovaní tieto domy od roku 1998 odkupovali. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Pre účely prejednávanej veci osobne zdôraznili, že žalovaní ani nemali žiaden nadobúdací titul k predmetným pozemkom. 3. K odvolaniu žalobcom v 1/ - 6/ rade proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikovali v písomnom podaní vyjadrenia. V písomnom vyjadrení uviedli, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok považujú za správny, zrozumiteľný a založený na skutkovom základe vychádzajúcom z vykonaného dokazovania. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že v roku 1983 nemohla odkúpiť žiaden nehnuteľný majetok, pretože v tom čase súkromné vlastníctvo neexistovalo. Vstúpila v tomto období do držby týchto nehnuteľností, kedy sa jednalo o školský majetok. V tom čase tam pracovala. Tak isto žalovaní v 2/ a 3/ rade uviedli, že žijú v dome č.s. XXXX už 25 rokov. Domy boli postavené dávno pred nimi, pracovali na družstve, potom prišlo k likvidácii družstva a dostali na výber, buď sa vysťahujú alebo odkúpia. Vtedy odkupovali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.1998, ale dom užívali dávno predtým. Súhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že vydaním osvedčenia bola u nich daná prezumpcia existencie dobromyseľnosti držby. Majú za to, že nie sú povinní preukazovať oprávnenosť držby, nakoľko táto sa považuje za oprávnenú priamo zo zákona. Neoprávnenosť jej držby sa nepodarilo žalobcom počas celého konania preukázať. Majú za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Počas celého konania sa domáhali toho, aby bolo určené, že buď oni sami, alebo ich právni predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli uvedené v návrhu, čo preukazovali na základe nadobúdacích titulov. Oni svoje vlastnícke právo preukazovali notárskymi osvedčeniami o vydržaní vlastníckeho práva. Oprávnená držba u žalovaného v 1/ rade vznikla zo zákona 18.3.1998, t.j. kedy bolo vydané osvedčenie notárom. Ďalšie podmienky boli splnené nakoľko v priebehu 10 rokov od vydania osvedčenia nebolo napadnuté vlastnícke právo, preto je toho názoru, že dňa 19.3.2008 nadobudla vlastnícke právo k uvedeným pozemkom vydržaním. Vlastnícke právo žalovaným v 2/ a 3/ rade vzniklo dňa 11.2.2007, a to tak, že ich oprávnená držba vznikla zo zákona na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva dňa 11.2.1997. Ich držba nebola ničím rušená po dobu 10 rokov. V oboch prípadoch išlo o spôsobilý predmet vydržania. Aby boli žalobcovia úspešní v konaní o určenie vlastníckeho práva museli by v konaní preukázať právny dôvod, na základe ktorého právneho dôvodu by mal súd určiť, že oni sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Žalobcovia počas celého konania ani len netvrdili, že by niekedy predmetné parcele užívali. Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny a založený na správnych právnych názoroch a záveroch. 4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým sú žalobcovia v 1/ - 6/ rade, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 CSP. 6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 7. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 8. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci konania pred súdom prvej inštancie a v rámci odvolacieho konania strany konania, dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (§ 129 a § 134 Občianskeho zákonníka), ktoré vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania (predmetom vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva), držba musí byť oprávnená, t.j. musí ísť o faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že oprávnenému držiteľovi vec patrí (alebo právo) a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Do zákonom stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (u nehnuteľných vecí je vydržacia doba 10 ročná). Subjektom vydržania môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba. 11. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo. Na ktoré skutočnosti treba klásť dôraz pri posudzovaní dobrej viery ozrejmuje judikatúra, z ktorej vyplýva, že súd nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda ak k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva, titul nadobudnutia držby tu síce nemusí byť, držiteľ však musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jeho držba sa o taký titul opiera. Otázka existencie dobrej viery sa teda posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo odpovedajúce vecnému bremenu patrí. Na druhej strane je to držiteľ, ktorý musí v konaní preukazovať existenciu dobrej viery. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačuje, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus) ide teda o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. 12. Vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou notárskej zápisnice. Podľa § 63 cit. zákona osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenia účastníka o splnení podmienok podľa osobitného predpisu (§ 134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá vyhlásenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, vyhlásenie o tom, že nemajú ku vzniku vlastníckeho práva výhrady. Takéto osvedčenie vydané notárom za predpokladu, že obsahuje všetky uvedené náležitosti má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami (§ 134 O.s.p., § 34 zák. č. 162/1995 Z.z.). Notár pritom nedozerá na to, či obsah uvedeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, čo znamená, že to tak nemá byť. 13. Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, platného do 1.12.2000, (týmto dňom nadobudol účinnosť zák. č. 393/2000 Z.z., ktorý vypustil zo zákona § 2 až 9), na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľností osoba uvedená v tomto osvedčení. 14. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, ak po dobu 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľnosti podľa ods. 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti, na základe vydržania , to platí aj pre prípad, že nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti, alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie prieči/ neprieči zákonu. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon - vyhlásenie bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. 15. Súd prvej inštancie pri svojom právnom závere o nespochybniteľnosti vydržania nehnuteľnosti žalovanými poukazom na prezumpciu existencie dobromyseľnosti držby vychádzal z osvedčení vydaných podľa § 2-9 zák. č. 293/1992 Zb. 16. Z ust. § 2 ods. 1 cit. zákona za vlastníka nehnuteľnosti sa zapíše osoba uvedená v osvedčení, vydaného za podmienok v tomto zákone uvedených. Osvedčenie možno vydať len pre držiteľa nehnuteľností (§ 3 ods. 2), na jeho návrh, ku ktorému sa pripoja písomné doklady o skutočnostiach uvedených v § 4 ods. 2 a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v § 5 (a/ čestné vyhlásenie dvoch vo veci nezaujatých osôb znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľností, ak je nehnuteľnosť v nájme tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, b/ vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia). Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje (§ 6 ods. 1), čo však neznamená, že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie uvedených podmienok. 17. Súd prvej inštancie sa uvedenými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa splnenia predpokladov tvrdeného a preukazovaného vlastníckeho práva strán konania nezaoberal. Na strane žalovaných, či boli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním a či boli odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe. S existenciou týchto predpokladov sa treba zaoberať s poukazom aj na tvrdenie žalobcov v 1/ - 6/ rade, ktorí odvodzovali svoje vlastnícke práva od vlastníctva právnych predchodcov s poukazom na predložené dokumenty týkajúce sa vlastníckych vzťahov. Záver súdu prvej inštancie o strate vlastníctva žalobcov v 1 - 6/ rade nemal oporu v zistenom skutkovom stave a netvoril podklad pre správne rozhodnutie vo veci. 18. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na užívanie nehnuteľností zo strany žalovaných v 1/ - 3/ rade tak odvolací súd poukazuje na to, že vedomie užívania nehnuteľností z titulu práva osobného užívania (prípadne nájmu), ktoré je nezameniteľné s právom vlastníckym, vylučuje dobrú vieru užívateľa (nájomcu), že mu vec patrí ako vlastníkovi. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou aj so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 174/2002). 19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nemal inú možnosť len napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie aj v záujme zachovania dvojinštančnosti konania. 20. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že názor odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie záväzný. 11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)