Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114217547 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114217547.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpená JUDr. Alenou Nguyenovou, advokátkou, so sídlom K. K., M. XX a otca B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., B. S. E. XXX/ X, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7P/20/2015-154 zo dňa 08.12.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že maloletú P. zveril do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi určil výživné vo výške 200,- eur mesačne od 01.09.2015, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletej a tiež vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 01.09.2015 do 08.12.2015 v sume 450,- eur a otcovi uložil povinnosť toto uhradiť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 24, § 25, § 36, § 62, § 65 a § 75 Zákona o rodine, keď konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nezabezpečujú tak základné potreby a starostlivosť o dieťa. Otec maloletej sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, žije v zahraničí, o výške vyživovacej povinnosti sa s matkou dieťaťa nebol schopný dohodnúť, preto súd rozhodol o tom, že dieťa zveril do výchovy a opatery matke a po zistení možností a schopností oboch rodičov stanovil otcovi maloletého dieťaťa vyživovaciu povinnosť, primeranú veku a potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Podľa jeho názoru určená výška výživného nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. V čase súdneho konania bol v zahraničí a pracoval v Holandsku s dosahovaným príjmom 1.314,- eur v hrubom. Po odpočítaní odvodov a výdavkov na bývanie, ako aj zabezpečení ostatných základných potrieb mu ostávala suma 120,- eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bol nezamestnaný, nie evidovaný úradom práce, pretože mal odísť pracovať do Nemecka. Pripustil, že po odchode do zahraničia sa s dcérou nekontaktoval, čo by v budúcnosti chcel napraviť a po dohode s matkou sa s maloletou stýkať. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že ho zaviaže na platenie výživného vo výške 100,- eur mesačne, a to 70,- eur k rukám matky maloletej a 30,- eur by poukazoval na tvorbu úspor. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že podľa jej vedomostí v súčasnej dobe už otec dieťaťa pracuje v Nemecku, má dobrý príjem. Čo sa týka styku otca s dieťaťom, v tomto mu nebráni, naopak, bola sama nešťastná, že o dcéru nejavil záujem. Po odchode zo spoločnej domácnosti otec dieťaťa pravidelne na dcéru neprispieval a aj terajšie jeho vyjadrenia v odvolaní sú čisto účelové, v snahe vyhnúť sa plateniu súdom určenej výšky výživného a plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére. Po odchode do zahraničia sa otec dieťaťa o dcéru nezaujímal, nechcel prispievať ani na výročia a sviatky alebo narodeniny a Vianoce. Suma výživného určená prvostupňovým súdom je podľa nej v súčasných podmienkach a za daných okolností vzhľadom na reálne schopnosti a možnosti otca maloletého dieťaťa primeraná. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Opatrovník maloletého dieťaťa tiež navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O. s. p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa dňa 26.05.2014 sa domáhala zverenia maloletej P. do osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa z dôvodov, že tento v januári 2014 odišiel zo spoločnej domácnosti a od tej doby žije a pracuje s priateľkou v zahraničí. Matka maloletého dieťaťa bola nútená odpredať byt, v ktorom dovtedy ako rodina bývali, za ktorý však musela splácať hypotéku, čo po odchode otca zo spoločnej domácnosti nebola schopná. Výťažok z predaja bytu bol použitý na vyplatenie hypotekárneho úveru. Matka sa následne presťahovala do 2-izbového nájomného bytu a začala pracovať. V apríli 2014 sa objavili zdravotné problémy, dlhšie bola práceneschopná, lieči sa na nádorové ochorenie, čaká ju operácia. Pracuje v Kauflande ako predavačka s dosahovaným čistým príjmom 480,- eur mesačne, poberá prídavok na dieťa vo výške 23,- eur mesačne. Otec dieťaťa sporadicky prispieval na dcéru 50,- eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa pracuje v zahraničí, dosahoval príjem v priemere 1.314,- eur mesačne v hrubom. Maloletá P. od septembra 2015 nastúpila do 1. ročníka základnej školy v Rudine. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa otec o dieťa nezaujíma, nekontaktoval ho, osobne sa o dieťa nestará. Prvostupňový súd stanovil vyživovaciu povinnosť otcovi od 01.09.2015, teda od času, kedy dieťa začalo navštevovať základnú školu. Dovtedy si otec plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- eur mesačne. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalších odôvodnených potrieb, dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanicky výpočet a vychádzať len z porovnávania príjmov oboch rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov, s poukázaním na vykonané dokazovanie, postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prvostupňový súd správne a s jeho závermi, keď maloleté dieťaťa zveril do výchovy a opatery matke a určil výživné otcovi vo výške 200,- eur mesačne, sa odvolací súd zhoduje. Podľa § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V tomto prípade odvolateľ považoval výživné určené prvostupňovým súdom za nereálne, s poukazom na jeho príjem a výdavky. Je zrejmé, že maloleté dieťa nie je schopné dosahovať svojou vlastnou činnosťou nijaký príjem (napr. brigádnicky), a preto je v plnej miere odkázané na starostlivosť rodičov. Matka maloletého dieťaťa má v súčasnej dobe zdravotné problémy, podrobila sa onkologickej liečbe, chemoterapii a nie je schopná dosahovať vyšší príjem. Navyše vzhľadom na vek dieťaťa sa o maloletú P. osobne stará a zabezpečuje jej základné potreby. Otec maloletého dieťaťa nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, pracuje v zahraničí a z jeho dosahovaného príjmu je schopný na maloleté dieťa prispievať stanovené výživné 200,- eur mesačne. Pretože prvostupňový súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. na ne poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevyporiadal prvostupňový súd. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil, majúc za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej dcéry výživné sumou 200,- eur mesačne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na to, že konanie mohlo začať aj bez návrhu, resp. žiadny z účastníkov si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.