Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/119/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114220083 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114220083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného spoločnosťou: advoconsulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, proti odporkyni: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, o zaplatenie sumy 379,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/385/2014-60 zo dňa 17. 08. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/385/2014-60 zo dňa 17. 08. 2015 potvrdzuje. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 101, § 107 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že lehota na zaplatenie pohľadávky uplynula odporkyni dňa 15.10.2010, odkedy počítal súd dvojročnú premlčaciu dobu na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že žaloba bola v danom prípade podaná po jej uplynutí, okresný súd žalobu zamietol. Aj keď právny vzťah účastníkov mal charakter absolútneho obchodu, skutočnosť, že odporkyňa mala z hľadiska hmotného práva status spotrebiteľky, okresný súd považoval za určujúcu a preto bolo pri rozhodovaní tohto sporu nevyhnutné aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania. Zároveň konštatoval, že pri existencii dualistickej právnej úpravy (regulácii rovnakých právnych inštitútov dvoma súkromnoprávnym kódexami) je vylúčenie občianskoprávnej úpravy nenáležité, keďže použitie Obchodného zákonníka treba vzťahoval na podnikateľskú sféru. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 4. Uviedol, že v konaní si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vyplývajúcej z úverového právneho vzťahu, ktorý je podľa kogentných ustanovení Obchodného zákonníka absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Použitie nového ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo v danej veci prípustné, keďže toto nemožno aplikovať na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. V prospech argumentácie o potrebe použitia Obchodného zákonníka na prejednávanú vec svedčí znenie § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré počíta z posudzovaním spotrebiteľských právnych vzťahov v zmysle predpisov obchodného práva. Odvolateľ nesúhlasil s použitím ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka zmluvných podmienok odchyľujúcich sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, nie kogentnej právnej úpravy Obchodného zákonníka. Ďalej navrhovateľ nesúhlasil s tvrdeniami okresného súdu o dualistickej úprave rovnakých inštitútov súkromného práva, keďže regulácia zmluvy o úvere nie je súčasťou Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o premlčaní nemožno považovať výhodnejšie pre jednu alebo druhú stranu zmluvného vzťahu, keďže pôsobia voči nim rovnako. Súd si nemôže vyberať, že v istých situáciách použije ustanovenia Občianskeho zákonníka, inokedy ustanovenia Obchodného zákonníka. 5. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. 7. Krajský súd následne podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). 8. K otázke dĺžky premlčacej doby treba uviesť, že hoci je úver absolútnym obchodom a majú naň dopadať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda ide teda o typický občianskoprávny vzťah. 9. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 5 MCdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. 10. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01.01.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1, podľa ktorého „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa. 11. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného dôvodu na konštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Odvolací súd preto odmietol názor navrhovateľa, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ uplatnil v konaní premlčané právo, bolo plne v súlade s právnou úpravou Občianskeho zákonníka zamietnuť jeho návrh. Uvedené závery prijal Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 predmetnú sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť a uzavrel, že „nezistil možnosť porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozsudkom krajského súdu“. 12. Vzhľadom na uvedený názor najvyššej súdnej autority v Slovenskej republike nevidel krajský súd dôvod nijako sa odchýliť od podrobného odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR. Podstatou napadnutého rozhodnutia bolo konštatovanie dualistickej úpravy premlčania, nie dualizmu úverových vzťahov, ako to nesprávne naznačil odvolateľ v podanom opravnom prostriedku. Účastník vstúpil do právneho vzťahu s odporkyňou, ktorý mal zjavne spotrebiteľský charakter a pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak bolo nevyhnutné aplikovať občianskoprávnu úpravu, ako to správne ustálil okresný súd. Podstatou rozhodnutia nebolo ani nové znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého výkladu preto odvolací súd nevenoval pozornosť. 13. Len pre spresnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa žiada dodať, že pokiaľ lehota na splnenie dlhu uplynula odporkyni dňa 15.10.2010, potom dvojročná premlčacia doba začala plynúť od momentu, kedy sa mohlo vykonať právo prvý raz, teda od 16.10.2010 a uplynula dňa 16.10.2012 (nie 15.10.2013, ako to nesprávne uviedol prvostupňový súd). 14. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania, ktorý plne zodpovedá zákonným ustanoveniam citovaným v napadnutom rozhodnutí. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporkyni trovy, ktoré jej v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporkyňa náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu jej ich vznik ani nevyplýva, odvolací súd jej ich náhradu nepriznal. 16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému vypracovaniu uznesenia však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mien a priezvisk sudcov rozhodujúcich vo veci, číslovanie odsekov odôvodnenia, poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní. 17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu n i e j e prípustné odvolanie, Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)